Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. december 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112206891
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6112206891.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: S. I. F., a.s., so sídlom Y. XX,
F., IČO: XX XXX XXX, v konaní zastúpená Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom, so sídlom Michalská
9, Bratislava, proti žalovanej: V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom I. XXX/XX, Q. Y., o zaplatenie 1.947,09
Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania
9C/209/2012 - 115 zo dňa 19. 11. 2014, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudoksúduprvejinštancievovýroku,ktorýmurčil,žezmluvnápodmienkaobsiahnutá
v čl. 4. bod 4.3 Obchodných podmienok pre S. spotrebiteľské úvery v znení „Úroky, ktoré nebudú ku dňu

ich splatnosti riadne zaplatené, bude S. pripisovať k sumám skôr splatným a doteraz neuhradeným a
ďalej ich potom úročiť úrokom z omeškania.“, je neprijateľnou podmienkou, ako aj vo výroku, ktorým v
prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách prvostupňového konania.

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že zmluvná podmienka, obsiahnutá v čl. 4. bod 4.3

Obchodných podmienok pre S. spotrebiteľské úvery v znení „Úroky, ktoré nebudú ku dňu ich splatnosti
riadne zaplatené, bude S. pripisovať k sumám skôr splatným a doteraz neuhradeným a ďalej ich potom
úročiť úrokom z omeškania.“, je neprijateľnou podmienkou a súčasne rozhodol, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi 1 312,56 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.312,56 Eur od
15. 12. 2011 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach po 50,- Eur, splatných vždy do 25.
dňa kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod hrozbou
straty výhody splátok v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek splátky riadne a včas. V prevyšujúcej časti súd

žalobu žalobcu zamietol a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania,
pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 37,97 Eur a z trov právneho zastúpenia vo
výške 104,37 Eur, k rukám právneho zástupcu žalobcu, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku
ako aj nahradiť trovy odvolacieho konania, pozostávajúce z trov zaplateného súdneho poplatku vo
výške 116,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 106,97 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu,
v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak s odôvodnením, že právny vzťah
zo zmluvy o úvere je spotrebiteľským právnym vzťahom, pričom podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(neprijateľné
zmluvné podmienky). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Za
takúto neprijateľnú podmienky vyhodnotil súd prvej inštancie článok 4. bod. 4.3 Obchodných podmienok,a preto neprijateľnosť tejto podmienky určil vo výroku rozsudku a súčasne rozhodol o tom, že žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi plnenie len čiastočne v rozsahu 1.312,56 Eur s uplatneným úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 15. 12. 2011 až do zaplatenia v mesačných splátkach. V

prevyšujúcej časti nepovažoval žalobu za dôvodnú a podľa úspechu v konaní rozhodol aj o náhrade trov
konania, podľa § 142 ods. 2 OSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, a to do výroku, ktorým súd určujúcim
výrokom rozhodol o tom, že zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. 4. bod 4.3 Obchodných podmienok

pre S. spotrebiteľské úvery je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako aj proti výroku, ktorým v
prevyšujúcej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá. Bol toho názoru, že žalobca má nárok na odplatu
za poskytnutý úver, teda nárok na úrok z úveru a taktiež má nárok na to, že tieto úroky z úveru z
predmetnej istiny mu patria až do úplného zaplatenia istiny, teda do vrátenia poskytnutých a dodnes
nevrátených peňažných prostriedkov. Podľa jeho názoru, nárok na úrok z úveru nepredstavuje postih,
ale odplatu za to, že žalobca poskytol žalovanej finančné prostriedky. Postihom za včas nevrátené

peňažné prostriedky sú úroky z omeškania. Tiež poukazoval na to, že žalobca bol oprávnený účtovať
žalovanej aj poplatky v zmysle sadzobníka poplatkov, ktorý vyplýva aj z Obchodných podmienok pre S.
spotrebiteľské úvery. Tieto žalovaná v danom prípade aj zaplatila. Okrem toho poukazoval na to, že súd
nesprávne rozhodol aj o neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Záver vyslovený súdom prvej inštancie nie
je správny, lebo žalobca je toho názoru, že od žalovanej sa mohol domáhať jednak zaplatenia riadneho

úroku z poskytnutej istiny, ale aj úroku z omeškania, pretože popri plnení peňažného dlhu má veriteľ
právo požadovať od dlžníka aj úroky z omeškania. Ide o prípad, keď dlžník poruší svoje povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy, kde má stanovené, kedy a v akom rozsahu má veriteľovi plniť. Podľa názoru
žalobcu tak mohol požadovať úroky z omeškania aj z nezaplatených úrokov. Pokiaľ by odvolací súd
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, tak táto okolnosť by sa mala premietnuť aj do výroku

o trovách prvostupňového konania z hľadiska pomeru úspechu a na základe toho by mali byť priznané
aj trovy prvostupňového konania a odvolacieho konania. Žiadal preto rozhodnúť v zmysle odvolacieho
návrhu, teda zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovieť.

3. Žalovaná sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len „CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa ustanovenia § 379
a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a tento v súlade
s § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny. V nenapadnutých výrokoch sa rozsudku súdu prvej

inštancie nedotkol.

5. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 je v účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový
poriadok, ako nový procesný predpis, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „OSP“). Do ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z

ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

6. Je nesporné, že konanie v danej veci začalo do 30. 06. 2016. V uvedenej lehote boli súdom prvej
inštancie a stranami sporu vykonané v danej veci procesné úkony, vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom
súdu prvej inštancie dňa 19. 11. 2014, pričom proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo zo strany žalobcu

podané v danej lehote aj odvolanie. Aj keď v ustanovení § 470 ods. 1 CSP je vyjadrená zásada okamžitej
aplikability nového procesného predpisu na konania začaté do 30. 06. 2016, tak treba poukázať na to,
že v danej veci musel súd s ohľadom na čl. 2 ods. 1, 2 a čl. 3 ods. 1 základných princípov zákona č.
160/2015 Z. z. z hľadiska právnej istoty, keď strany sporu sú v legitímnom očakávaní, že ich spor bude
spravodlivo posúdený, aj s ohľadom na rozhodovaciu prax súdov prihliadnuť na procesný stav, ktorý tu

bol do 30. 06. 2016, vykonaný za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.

7. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. V
zmysle § 212 ods. 1 OSP je odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Vzhľadom na to, žeodvolací súd konal v danej veci už za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. (CSP), tak musel posúdiť, či
nová procesná úprava má úpravu zodpovedajúcu ustanoveniu § 212 ods. 1 OSP. Takáto úprava je v
ustanovení § 379 a § 380 ods. 1 CSP, z ktorých vyplýva, že odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný

a taktiež je viazaný odvolacími dôvodmi. Na základe uvedeného potom krajský súd mohol preskúmať
na základe odvolania podaného za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. rozsudok súdu prvej inštancie z
hľadiska rozsahu a dôvodov, ktoré boli použité v odvolaní žalobcu, aj podľa nového procesného postupu.

8. Keďže vo veci boli vykonané procesné úkony zo strany súdu a strán sporu ako aj vo veci samej bolo

rozhodnuté rozsudkom, a to na základe vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie za účinnosti
zákona č. 99/1963 Zb., tak musel krajský súd posúdiť, či v danom prípade je viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.

9. Z ustanovenia § 213 ods. 1 OSP (platného v čase podaného odvolania proti rozsudku súdu prvej
inštancie) vyplýva, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s

výnimkami ustanovenými v ods. 2 až 7 citovaného zákonného ustanovenia. Na ustanovenie § 213 ods. 1
nadväzujú ods. 3 až 5 uvedeného zákonného ustanovenia, z ktorých vyplýva postup súdu pri opakovaní
dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie ako aj pri doplňovaní dokazovania. Nový procesný poriadok
zákon č. 160/2015 Z. z. má v tomto prípade upravený postup v § 383 CSP, z ktorého vyplýva, že odvolací
súd je viazaný skutkovým stavom, tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadu, ak dokazovanie

zopakuje alebo doplní. Tento postup je upravený v ďalšom ustanovení § 384 ods. 1, 2 CSP.

10. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že strany sporu dostali poučenie zo strany súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 120 ods. 4 OSP o tom, že sú povinné predložiť alebo označiť
všetky dôkazy a skutočnosti skôr, ako vo veci vyhlási skončenie dokazovania pred rozhodnutím vo veci

samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliadne. V súlade s
týmto poučením postupoval aj súd prvej inštancie a aj v zmysle zrušujúceho rozhodnutia krajského
súdu dal žalobcovi možnosť zabezpečiť účasť svojho pracovníka na vysvetlenie spôsobu výpočtu
žalovanej sumy ku dňu zaplatenia dlhu. Na dva termíny pojednávania žalobca takéhoto pracovníka
nezabezpečil. Zabezpečenie takéhoto dôkazu bolo v jeho záujme, pričom súd prvej inštancie obranu

žalobcu v tom, že síce pracovník sa chce zúčastniť pojednávania na súde prvej inštancie, avšak je
pracovne zaneprázdnený, nemohol súd ako ospravedlniteľný dôvod ďalej zohľadňovať, pretože bolo
vecou samotného žalobcu, aby takéhoto pracovníka na pojednávanie súdu prvej inštancie zabezpečil.
Pokiaľ potom v konečnom dôsledku súd prvej inštancie konal v neprítomnosti zástupcu žalobcu ako aj
označeného svedka, jeho procesný postup považoval aj krajský súd za správny, lebo takýmto postupom

zo strany súdu nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, pretože možnosť zo strany súdu
zabezpečiť pracovníka žalobcu, ako svedka, na pojednávania mu bola daná a dôvod, pre ktorý sa
tak nestalo, nepovažoval ani krajský súd za ospravedlniteľný dôvod pre jeho neúčasť na pojednávaní
súdu prvej inštancie. Za daného stavu potom krajský súd vychádzal v danej veci zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie.

11. Odvolanie zo strany žalobcu sa dotýkalo jednak výroku, ktorým súd určil, že zmluvná podmienka
obsiahnutá v čl. 4. bod 4.3 Obchodných podmienok pre S. spotrebiteľské úvery je neprijateľnou
podmienkou, ako aj výroku, ktorým v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol. Pokiaľ súd prvej
inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1.312,56 Eur s príslušným úrokom z omeškania s

povolením zaplatiť dlžnú sumu v splátkach, tak v tomto rozsahu rozsudok napadnutý zo strany žalobcu
nebol. Na základe podaného odvolania sa preto krajský súd zaoberal správnosťou vyššie dvoch
uvedených výrokov súdu prvej inštancie.

12. V podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie žalobca namietal správnosť výroku, v

ktorom súd určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v čl. 4. bod 4.3 Obchodných podmienok pre
S. spotrebiteľské úvery v znení „Úroky, ktoré nebudú ku dňu ich splatnosti riadne zaplatené, bude
S. pripisovať k sumám skôr splatným a doteraz neuhradeným a ďalej ich potom úročiť úrokom z
omeškania.“, je neprijateľnou podmienkou.

13. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku dospel aj krajský súd k záveru,
žerozhodnutiesúduprvejinštancievtomtovýrokujevecnesprávne.Súdprvejinštanciesprávneposúdil
právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľský právny vzťah a správne vychádzal z
toho, že podľa § 53 ods. 1, 4 OZ (v znení účinnom do 31. 12. 2007) spotrebiteľské zmluvy nesmúobsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná zmluvná podmienka). Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. V tejto súvislosti súd prvej inštancie správne poukázal na Obchodné podmienky pre S. spotrebiteľské
úvery. Úročenie a poplatky úveru sú v týchto podmienkach uvedené v čl. 4. Zo zaradenia bodov 4.1, 4.2,
4.3 bolo treba vyvodiť, že takto upravené úročenie je v rozpore so zákonom v neprospech spotrebiteľa.
Formulácia bodu 4.3 sa totiž vzťahuje k úrokom upraveným v bodoch 4.1, 4.2 a umožňuje uplatňovať

úrok z omeškania z úrokov a úrokov omeškania, ktoré sú uvedené v predchádzajúcich bodoch. Za
daného stavu potom súd prvej inštancie správne v tom čase postupoval podľa § 153 ods. 3, 4 OSP,
keď vo výroku rozhodol o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v čl. 4. Bod 4.3 Obchodných
podmienok pre S. spotrebiteľské úvery tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu prvej
inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto správne, a to v konečnom dôsledku malo vplyv aj
na rozhodnutie o výške priznanej sumy.

15. Postup súdu pri vyčíslení dlžnej sumy považoval krajský súd za správny, a preto pokiaľ súd prvej
inštancie rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.312,56 Eur s príslušným úrokom
z omeškania, je toto rozhodnutie správne, čo v konečnom dôsledku podaným odvolaním nenamietal
ani žalobca. Bol teda daný právny dôvod na to, aby v prevyšujúcej časti súd žalobu žalobcu zamietol.

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch bol preto správny, a preto bol dôvod, aby ho
krajský súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

16. Zo strany žalobcu bol síce namietaný rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o trovách konania,
avšak len v tej súvislosti, že pokiaľ by žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené, tak by do úvahy

podľa pomeru úspechu vo veci prichádzala iná náhrada trov prvostupňového konania. Vzhľadom na to,
že krajský súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne v napadnutých výrokoch
vo veci samej, čím sa neovplyvnila výška priznaného plnenia, tak v konečnom dôsledku úvaha súdu
prvej inštancie pri náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP, teda v tom čase platných
zákonných ustanovení, podľa ktorých súd prvej inštancie rozhodoval, bola správna. Preto krajský súd

potvrdil za správny aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o trovách prvostupňového a
odvolacieho konania.

17. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal. Žalovaná mala v odvolacom konaní úspech. V zmysle
§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP ako úspešná účastníčka v konaní má nárok na náhradu

trov odvolacieho konania. V prípade ich uplatnenia rozhodne o výške týchto trov súd prvej inštancie
postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

18. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).