Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4615204008
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4615204008.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a. s., so sídlom
Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, proti povinnej: O. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom X.
XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 1 860,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 23. júna 2015, č. k. 8Er/609/2015-50, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská
100/A, IČO: 36 432 105, o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Topoľčany (súd prvej inštancie, exekučný súd) uznesením zo dňa 23. 06. 2015, č.
k. 8Er/609/2015-50 zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom
Exekútorského úradu Rimavská Sobota, K. Mikszatha 268, zo dňa 14. 04. 2015, doručenú súdu dňa 28.

04. 2015, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 243d ods.
1, 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 2, § 3
ods. 1, 2, § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 3, § 52, § 53 ods. 1, 2, 3,
4, 5, § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal na to, že oprávnený podal u súdneho exekútora proti
povinnej návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovskéhosúduzriadenéhopriRozhodcovskej,arbitrážnejamediačnej,a.s.,Bratislavasp.zn.IA-
C/0214/2042 zo dňa 24. 10. 2014, pre vymoženie sumy 1 860,04 eura s 24,50 % úrokom ročne zo sumy
1 860,04 eura od 02. 03. 2015 do zaplatenia, s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 860,04

eura do zaplatenia, úroky z omeškania a úroky vo výške 837,32 eura, dlžné poplatky vo výške 0,- eur,
poplatok za rozhodcovské konania 62,73 eura a trovy právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní
vo výške 0,- eur a všetkých účelne vynaložených trov exekúcie. Súdny exekútor požiadal na základe
návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným
titulom v predmetnej veci je rozhodcovský rozsudok, ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému v exekúcii uplatnené nároky majúce základ v zmluve o úvere uzavretej medzi právnym

predchodcom oprávneného a povinnou.
4. Oprávnený predložil zmluvu o úvere č. 3994811212 uzavretú medzi Poštovou bankou, a. s.,
Prievozská 2/B, Bratislava ako veriteľom (bankou) a povinnou ako dlžníkom (klientom) dňa 01. 03.
2012. K zmluve predložil oprávnený aj obchodné podmienky banky pre úver. Predmetom zmluvy bol
záväzok banky poskytnúť na žiadosť klienta a za splnenia podmienok stanovených bankou peňažné
prostriedky do výšky uvedenej v zmluve a záväzok klienta poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť

úroky a poplatky ako aj plniť ostatné povinnosti v zmysle obchodných podmienok. Medzi veriteľom
a dlžníkom bola dohodnutá výška úveru 2 000,- eur, počet mesačných splátok 72, výška mesačnejsplátky 54,- eur, dátum prvej platby do 06. 04. 2012, dátum každej ďalšej platby k 6. dňu v mesiaci,
RPMN 28,27 %, úroková sadzba 24,50 % a celková výška nákladov na poskytnutie úveru 1 834,77
eura. Zo zmluvy a obchodných podmienok súd zistil, že medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny

vzťah, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo, pričom zmluva o úvere bola posúdená za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Zmluva uzavretá medzi veriteľom (bankou) a povinnou ako dlžníkom je teda
typizovanou, štandardnou zmluvou - uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy nemá možnosť zmeniť. Keďže peňažné prostriedky boli poskytnuté povinnej formou úveru
a nebol zistený dôvod, pre ktorý by sa zákon o spotrebiteľských úveroch na zmluvu nevzťahoval, bol

úver poskytnutý veriteľom povinnej posúdený za spotrebiteľský úver.

5. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky.
Pretože medzi účastníkmi ide o spotrebiteľský právny vzťah, bola rozhodcovská doložka (vyplývajúca
z obchodných podmienok) podrobená súdnej kontrole podľa kritérií, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej (nekalej) podmienky (dojednania, požiadavky) spotrebiteľskej zmluvy, t. j. bolo posúdené,

či rozhodcovská doložka začlenená medzi podmienky štandardnej (formulárovej) zmluvy, teda v rámci
oprávneným vopred pripravených zmluvných dojednaní, nespôsobuje hrubý nepomer v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej
spotrebiteľskej zmluvy a nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka
sa prieči dobrým mravom. Rozhodcovská doložka (vyplývajúca z obchodných podmienok - čl. 10.2)

znemožňuje voľbu povinnej (spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Ak by aj
rozhodcovskádoložkadávalanavýbermedzištátnymarozhodcovskýmsúdom,alepreprípadvyvolania
rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je
možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a
oprávneným dodávateľ. Rozhodcovskou doložkou, ktorá určuje, že spor bude riešený rozhodcovským

súdom, alebo ktorá síce dáva na výber medzi rozhodcovským alebo štátnym súdom, ale pre
prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému
konaniu, sa spotrebiteľovi odníma právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný
prostriedok na všeobecný súd.

6. Ďalej je nepochybné, že rozhodcovskú doložku si povinná osobitne nevyjednala, bola veriteľom
vopred pripravená a dlžník ju nemal možnosť ako zmeniť, alebo ovplyvniť jej obsah (mohol zmluvu
len ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým podmienkam). Len veľmi ťažko pritom možno
predpokladať, že si dlžník bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej
doložky nesie. Rozhodcovská zmluva (bez ohľadu na formu akou bola uzavretá), ktorá síce poskytuje

spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, ale v prípade, že rozhodcovské konanie iniciuje
dodávateľ a spotrebiteľ sa musí podrobiť rozhodcovskému konaniu, je iba iluzórna, pretože trvá iba do
podania návrhu na začatie rozhodcovského konania dodávateľom. Rozhodcovskú doložku súd posúdil
vzhľadom na všetky uvedené dôvody za neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Súd uviedol,
že od spotrebiteľa môže veriteľ žiadať iba úroky a poplatky uvedené v zmluve - zmluva dojednanie o

poplatkoch neobsahuje. Z obchodných podmienok čl. 3 a 4 síce vyplýva, že súčasťou splátok sú úroky v
zmysle oznámenia banky a že celkové náklady klienta spojené s poskytnutým úverom zahŕňajú všetky
náklady vrátane úrokov a poplatkov spojených s poskytnutím úveru okrem zmluvných pokút, sankčných
poplatkov, poplatkov za prevod peňažných prostriedkov, poplatkov za poistenie a poplatkov za vedenie
účtu. Aké poplatky predstavuje suma 62,73 eura, ktorú bola povinná zaviazaná zaplatiť, zo zmluvy ani

rozhodcovského rozsudku nemožno zistiť.

7. Dojednania ohľadom rozhodcovskej doložky vyplývajúcej z článku 10.2 všeobecných obchodných
podmienok vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, keďže povinná toto dojednanie pri
uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohla. Teda iba v prípade, že by bola rozhodcovská

doložka s odporcom pri uzatváraní zmluvy individuálne dojednaná, t. j. iba v prípade, ak by odporca mal
danú možnosť význam tohto dojednania v celom rozsahu pochopiť, a teda i ovplyvniť, bolo by možné
konštatovať, že rozhodcovská doložka je dojednaná platne. Súd po zhodnotení všetkých uvedených
dôvodov žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodol
tak z dôvodu, že zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, pretože aj samotné rozhodcovské konanie,

ktorého výsledkom je exekučný titul, vychádza z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nároky, ktoré aj
keď sú priznané exekučným titulom, ale vychádzajú z neprijateľných podmienok obchádzajúcich právne
normy spotrebiteľského práva, nemožno vymáhať v rámci exekúcie, pretože takýto výkon práva by bol v
rozpore s dobrými mravmi. Na rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku je potrebné aplikovať§ 53 ods. 5 OZ, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka ako neprijateľná podmienka je neplatná, a
preto na základe takejto rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor
účastníkov konania a vydať predmetný exekučný titul. Rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom

pre vykonanie exekúcie (rozhodcovský rozsudok vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti - neplatnú
rozhodcovskú doložku, ani nemal byť vydaný). Záverom uviedol, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia
súd rozhodne o zastavení a trovách exekučného konania.

8. Proti tonuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s.

r. o., žiadajúc odvolací súd, aby rozhodnutie v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alebo alternatívne, aby príslušný súd napadnuté
uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podanie odvolania
odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 120 ods. 4, § 221 ods. 1
písm. d), f) a h) OSP. Uviedol, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o
vydanie poverenia, pričom prekročenie spočíva v skúmaní iných listín ako pripúšťa výslovné znenie §

44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
a z nedostatočne zisteného skutkového stavu a zároveň ním súd odňal oprávnenému možnosť konať
pred súdom. Uviedol, že ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súdom príslušným na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie alebo ako
kasačný súd, či súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci

teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti, než akou
v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody,
ale aj premenné historického výkladu. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu
SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009.

9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za arbitrárne a svojvoľné, v dôsledku toho, že súd
prekročil rámec zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1 a 2 ZoRK a prekážky
rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Oprávnený mal za to, že exekučný súd je
oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Dodal,
že o platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci

bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda ak existuje prekážka res iudicata, konanie súdu porušuje
článok 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy SR, keďže štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy,vjejmedziachavrozsahuaspôsobom,ktorýustanovízákon.Súdsvojimkonanímnerešpektoval
ust. § 35, § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. a na podporu svojich tvrdení poukázal na nálezy
Ústavného súdu II. ÚS 499/2012 a PL. ÚS 21/08, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil. Uviedol, že

nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní vzťahu medzi
súdnym a rozhodcovským konaním. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných
obchodných podmienok, Poštová banka, a. s. postupovala v súlade s § 93b zákona o bankách, ktorý
jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode
je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Klient rozhodcovskú doložku

neodmietol, čo je prejavom jeho osobnej a zmluvnej slobody. Súd zamietol poverenie z dôvodu, že
exekučný titul bol vydaný v rozhodcovskom konaní, avšak opomenul tú skutočnosť, že oprávnený je
zo zákona povinný klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej doložky. Pokiaľ by tak neurobil, došlo by k
porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu si zákonom stanovenej povinnosti, súd práve
týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia.

10. Oprávnený vo svojom odvolaní namietal porušenie zákazu retroaktivity vychádzajúcej z č. 1 ods.
1 Ústavy SR, a to aplikáciou ustanovení § 52 a nasl. OZ. Zdôraznil, že Občiansky zákonník v čase
uzavretia predmetnej zmluvy o úvere taxatívnym spôsobom vymedzoval, na ktoré zmluvné typy sa
piata hlava vzťahuje. Retroaktivita nie je v našom právnom poriadku prípustná, a tak je nevyhnutné

zákaz retroaktivity ako základný právny princíp rešpektovať. Do pozornosti odvolacieho súdu dal Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 20/2011 z 29. marca 2011, PL. ÚS 36/95, PL. ÚS 37/99, PL.
ÚS 49/03, PL. ÚS 6/04 a sp. zn. I. ÚS 238/04 z 31. januára 2005. Ďalej súd nesprávne aplikoval
§ 53 ods. 4 OZ a porušil § 153 ods. 1 OSP. Zároveň sa nijako nevysporiadal s odlišným právnym
názorom, ktorý majú iné súdy toho istého stupňa alebo samotný exekučný súd. V prípade, ak by

zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán, a
konanie by prebiehalo na štátnom súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana
svoj osud v závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať. V
rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia, pričom žalobca a žalovaný si určia každý jednéhorozhodcu. V rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom sú výhradne odborne spôsobilé
a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním, čo zabezpečuje prinajmenšom rovnakú úroveň
ochrany práv sporových strán, a teda aj dlžníka ako spotrebiteľa.

11. Ďalšou namietanou skutočnosťou bolo, že súd prvej inštancie odňal oprávnenému možnosť konať
pred súdom a vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Ďalej uviedol, že ani OSP,
Exekučný poriadok a dokonca ani ZoRK neposkytuje oporu pre záver, že by exekučný súd mohol
vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd, konajúci vo veci samej. V súvislosti s

aplikáciou sekundárneho práva EÚ a judikatúry mal za to, že smernica je záväzná pre každý členský
štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a
metód sa ponecháva vnútroštátnym orgánom. Záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky teda nemožno
oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, keďže ide výlučne o akt sekundárnej povahy a jeho priamy
normatívny význam pre výklad národného zákona je výlučne indikatívny, nie interpretační. V súvislosti
s neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky taktiež nie je možné brať do úvahy judikatúru ESD, keďže

sa vzťahuje na rozhodcovské doložky všeobecne, alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských
zmluvách, nie však voči jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania. Okrem iného
konštatoval, že súd prvej inštancie porušuje princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní, keďže
exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenie niekedy zamietnu a inokedy vydajú.
Podotkol, že súdy svojim konaním neprimerane zvýhodňujú povinnú v exekučnom konaní, a to len

na základe postavenia spotrebiteľa. Oprávnený zastáva právny názor, že postupom súd bol porušený
princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinná urobila akýkoľvek právny úkon, bola
nezákonne zvýhodnená len na základe svojho postavenia. Exekučný súd takýmto konaním nahrádza
pasivitupovinnej,svojímkonanímasvojouvôľoubeztoho,abypovinnáurobilaakýkoľvekúkon.Takýmto
spôsobom sú spotrebitelia motivovaní k pasivite namiesto toho, aby boli vedení k dodržiavaniu zákonov

a povinností. V súvislosti s uvedeným poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR III. 23/2013-8, Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. októbra 2007 a sp. zn. III. ÚS 171/096 z 5. apríla 2007.
Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že exekučný súd mu svojim postupom znemožnil uplatniť
svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku.

12. Napadnuté uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Topoľčany. Sudkyňa súdu
prvej inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože podanému odvolaniu nemienil
vyhovieť.

13. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a bez nariadenia odvolacieho
pojednávania dospel k záveru, že odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., je potrebné
odmietnuť podľa § 386 písm. b/ CSP z dôvodu, že bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je

oprávnený.

14. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že

nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o

trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Podľa § 386 písm. b/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

16. V odvolacom konaní sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá znamená, že odvolacie konanie môže byť
začaté len na návrh. Podanie odvolania je procesným úkonom strany sporu (predtým účastník konania).
Kto je účastníkom konania v exekučnom konaní vymedzuje Exekučný poriadok v ustanovení § 37. V
danom prípade účastníkom konania sú oprávnený a povinný. Po podaní odvolania inou ako oprávnenou
osobou je povinnosťou odvolacieho súdu odmietnuť odvolanie v zmysle § 386 písm. b) OSP.

17. Podľa § 89 ods. 1 CSP, strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Zvolený
zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

18. Právo strany dať sa v konaní zastupovať zástupcom upravuje ustanovenie § 89 CSP. Stranu
môžu zastupovať tieto subjekty: ktorákoľvek osoba spôsobilá na riadne zastupovanie (tzv. všeobecný

zástupca, napr. rodinný príslušník, priateľ a pod.), advokát, v spotrebiteľských sporoch právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa (§ 291 CSP), v antidiskriminačných sporoch osoba
oprávnená na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou
(§ 308 CSP), v individuálnych pracovnoprávnych sporoch môže zamestnanca zastupovať odborová
organizácia (§ 317 CSP) a Centrum právnej pomoci (§ 5b ods. 3 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní

právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi). Z uvedeného vyplýva, že splnomocnencom strany v konaní
pred súdom môže byť výlučne fyzická osoba spôsobilá na právne úkony. Výnimku zo zastupovania
strany sporu fyzickou osobou stanovujú ustanovenia § 291, § 308 a § 317 CSP, ako i § 5b ods. 3 zákona
č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, v zmysle ktorých môžu byť
procesným zástupcom strany konania iba zákonom určené právnické osoby.

19. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie v mene oprávneného podala spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105, avšak v súdnom
spise sa nenachádza žiadne plnomocenstvo, z ktorého by mal odvolací súd preukázané, že oprávnený
splnomocnil uvedenú spoločnosť na zastupovanie v danom konaní.

20. Odvolací súd má z obsahu spisu za preukázané, že spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r.
o. vystupovala už v konaní pred exekučným súdom, keď na výzvu súdu prvej inštancie zo dňa 05.
05. 2015, ktorou súd žiadal oprávneného, aby doručil písomnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie
rozhodcovského rozsudku (zmluvu o úvere v spojení so všeobecnými obchodnými podmienkami)

odpovedala dňa 19. 05. 2015 tým, že doručila exekučnému súdu všeobecné obchodné podmienky
obsahujúce rozhodcovskú doložku a Potvrdenie o obsahu Rámcovej komisionárskej zmluvy (PnB/2015)
uzavretej dňa 10. 04. 2015, vystupujúc pritom ako zástupca oprávneného. V zmysle tejto zmluvy je
BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., oprávnený okrem iného podávať návrhy, žaloby, odvolania a iné
v konaniach uvedených v Prílohe č. 1 Komisionárskej zmluvy obsahujúcej zoznam so špecifikáciou

pohľadávok čo do dôvodu, výšky a osôb dlžníkov. Súd prvej inštancie následne vyzval už spoločnosť
BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., výzvou zo dňa 10. 06. 2015, aby predložili aj zmluvu o úvere
č. 3994811212. Dňa 16. 06. 2015 doručila spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., tie isté
dokumenty, ako je uvedené vyššie a zmluvu o úvere predložila až podaním doručeným súdu dňa
22. 06. 2015. Následne v odvolacom konaní spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., podala

odvolanie v mene oprávneného avšak bez toho, aby priložila plnomocenstvo udelené oprávneným a
touto spoločnosťou na zastupovanie v predmetnom exekučnom konaní.

21. Odvolací súd navyše zdôrazňuje aj to, že Komisionárska zmluva bola medzi zmluvnými stranami
uzavretá dňa 10. 04. 2015, teda až po doručení návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi

JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi, PhD. (30. 03. 2015), avšak pred tým, ako súdny exekútor dňa 28. 04. 2015
doručil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej exekúcie. Zo žiadosti
doručenej súdu súdnym exekútorom vyplýva, že ani súdny exekútor nemal vedomosť o zastúpeníoprávneného spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., pretože v žiadosti súdny exekútor nedal
súdu na vedomosť akékoľvek zastupovanie oprávneného inou osobou.

22. Podľa § 577 zákona č. 513/1991 Zb. obchodný zákonník, komisionárskou zmluvou sa komisionár
zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent
sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

23. Na základe komisionárskej zmluvy uzavretej medzi komisionárom a komitentom vzniká záväzok,

podľa ktorého sa komisionár zaväzuje, že pre komitenta zariadi vo vlastnom mene na jeho účet určitú
obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. Na základe komisionárskej zmluvy
uzavretej medzi komisionárom a komitentom vzniká záväzok, podľa ktorého sa komisionár zaväzuje, že
pre komitenta zariadi vo vlastnom mene na jeho účet určitú obchodnú záležitosť, a komitent sa zaväzuje
zaplatiť mu odplatu.

24. Odvolací súd záverom dodáva, že ani prípadné predloženie plnomocenstva spoločnosti BENCONT
INVESTMENTS, s. r. o., na zastupovanie oprávneného v exekučnom konaní by nemalo za následok jej
oprávnenie platne zastupovať oprávneného v tomto exekučnom konaní vzhľadom k tomu, že uvedená
spoločnosť nespĺňa zákonné predpoklady právnickej osoby, ktorá môže byť splnomocnená na procesné
zastupovanie strany sporu v zmysle CSP. Taktiež je s poukazom na podstatu a význam komisionárskej

zmluvy jednoznačne preukázané, že zastupovanie oprávneného na základe komisionárskej zmluvy
v exekučnom konaní neprichádza do úvahy a nemožno naň prihliadať ako na zastúpenie spĺňajúce
zákonné kritéria zastúpenia, pretože Obchodný zákonník ani Exekučný poriadok ako osobitné právne
predpisy takéto zastupovanie nepripúšťajú.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s. r.
o., ako podané neoprávnenou osobou odmietol podľa § 386 písm. b/ CSP a nemohol sa už zaoberať
dôvodmi odvolania ani vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).