Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3S/39/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200438
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200438.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň

JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu KFŠ
- DELTA, s.r.o. so sídlom Štefánikova 78, Bardejov, IČO: 36 479 411, právne zastúpeného JUDr.
Svätoslavom Vaškom, advokátom so sídlom Baštová 5/A, Bardejov, proti žalovanej Sociálnej poisťovni
ústredie, ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, za účasti Y. C., trvale bytom T. X, zastúpeného JUDr. Ivom
Babjakom, advokátom so sídlom Sov. hrdinov 200/33, Svidník, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a
postupu žalovanej zo dňa 8. februára 2013 číslo: 12226-2/2013-BA na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 08.02.2013 rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán o
odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov zo dňa 30.08.2012 číslo:
7058-20/2012-BJ vo veci prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového
poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho
orgánu) tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona)
odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že napadnutým rozhodnutím Sociálna poisťovňa,
pobočka Bardejov rozhodujúc podľa § 178 ods. 1 písm. a/ prvý bod zákona vydala rozhodnutie, na
základe ktorého Y. ako zamestnanec zamestnávateľa W. nemal od 5. mája 2005 do 31. mája 2005,
od 12. septembra 2005 do 30. septembra 2005, od 18. októbra 2005 do 31. októbra 2005, od 16.
novembra 2005 do 30. novembra 2005, od 19. decembra 2005 do 30. decembra 2005, od 18. januára
2006 do 31. januára 2006, od 15. februára 2006 do 28. februára 2006, od 16. marca 2006 do 31. marca

2006 prerušené povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v
nezamestnanosti.

N., konateľ zamestnávateľa W. - J., s.r.o. (ďalej len žalobca) podal odvolanie proti rozhodnutiu
prvostupňového správneho orgánu. V ňom uviedol, že v predmetných obdobiach bolo zamestnancovi
poistenie prerušené v súlade s § 26 ods. 1 písm. a/ zákona, keďže zamestnanec čerpal pracovné
voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu, ktorým je napríklad zákon č. 311/2001 Z. z.

(ďalej len Zákonník práce). Citoval § 136 ods. 1 druhá veta Zákonníka práce, § 195 ods. 1, 2 a 3
zákona. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že jediným podkladom pre rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu boli zistenia Inšpektorátu práce Prešov, ktoré boli spracované v
Protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IPV-44-09-2.3/P-E24,A25/10, zo dňa 11. novembra 2010(ďalej len Protokol), v ktorom inšpektorát práce vymenoval nedostatky. Prvostupňový správny orgán len
prebral zistenia inšpektorátu práce a implementoval ich do svojho rozhodnutia bez toho, aby si ozrejmil
skutočný stav veci a posúdil ich v zmysle § 141 ods. 3 Zákonníka práce, kde tento zákon neustanovuje

žiadnu požiadavku formy oznámenia prekážky v práci na strane zamestnanca. Z tohto ustanovenia
je možné dôvodiť, že zamestnanec je povinný zamestnávateľa o tom informovať, a to aj ústne. V
tomto smere podľa žalobcu prvostupňový správny orgán žiadne dokazovanie nevykonal, nezaoberal
sa jeho námietkami týkajúcich sa právnej sily a vážnosti existujúceho vnútropodnikového záväzného
právneho aktu - smernice, s ktorou sa zamestnanec oboznámil pri uzatváraní pracovného pomeru.

Zamestnanecsvojímpodpisompotvrdil,žesňouboloboznámenýabudejudodržiavať.Pracovnoprávny
vzťah založený pracovnou zmluvou je vzťahom súkromnoprávneho charakteru a spočíva na zásade
„dobrovoľnosti“, či zamestnanec uzatvorí pracovný pomer a bude dodržiavať a rešpektovať pravidlá,
alebo ho neuzatvorí. Zamestnanec uvedenú smernicu nenamietal počas existencie pracovného pomeru
(od 1. apríla 2005 do 3. júna 2008) a prvýkrát začal rozporovať po dvoch rokoch od skončenia
pracovného pomeru. Obidve strany pracovnoprávneho vzťahu vychádzali počas pracovného pomeru

z právnej istoty o neexistencii žiadnych rozporov týkajúcich sa nárokov zamestnanca z pracovného
pomeru a žiadna strana za celý čas trvania pracovného pomeru a po jeho skončení, nevzniesla u druhej
strany žiadnu takúto námietku. Preto bol žalobca presvedčený o správnosti svojho postupu. Konštatoval,
že prvostupňový správny orgán sa pri rozhodovaní opieral iba o Protokol, pričom nevzal do úvahy,
že v správnom konaní mu nebola uložená sankcia za porušenie povinností uvedených v Protokole.

Prvostupňový správny orgán ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca bol
počas kontroly upozornený na skutočnosť, že eviduje tieto prerušenia zamestnanca a až na základe
upozornenia doručil do Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov žiadosť o stornovanie Registračného
listu fyzickej osoby- zamestnanca - prerušenie. K podaniu uvedenej žiadosti došlo až po viacerých
rokovaniach medzi prvostupňovým správnym orgánom, zamestnancami žalobcu a žalobcom. Situácia

mala byť vyriešená tak, že žalobca opraví mesačné výkazy poistného a príspevkov (okrem roku 2008,
kedy mal zamestnanec absencie v práci, za ktoré s ním okamžite rozviazal pracovný pomer) a poistné za
tieto obdobia zaplatí. Žalobca ďalej zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané predčasne,
nakoľko prvostupňový orgán vykonáva kontrolu prerušenia za celé obdobie pracovnoprávneho vzťahu
zamestnanca, pričom skutkový základ - prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného

dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti, je jednotný. Dokazovanie sa má
podľa jeho názoru riadiť súhrnom všetkých skutočností, pretože iba na základe posúdenia všetkých
skutočností možno dospieť k správnym skutkovým zisteniam.

Napadnuté rozhodnutie bolo doručené taktiež JUDr. Ivovi Babjakovi, právnemu zástupcovi Y. C.

zamestnanca žalobcu, pretože zamestnanec sa v zmysle § 173 ods. 1 zákona považuje za účastníka
konania. Právny zástupca zamestnanca odvolanie proti napadnutému rozhodnutiu nepodal. Právny
zástupca zamestnanca bol vyzvaný k písomnému vyjadreniu sa k obsahu odvolania podaného
žalobcom. Vo vyjadrení uviedol, že odvolanie žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu v tej časti, v
ktorej „navrhuje, aby odvolací orgán po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia rozhodol v zmysle

§ 128 ods. 2 zákona tak, že prvostupňové rozhodnutie zmení alebo zruší a vec vráti v zmysle § 128
ods. 3 zákona Sociálnej poisťovni, pobočka Bardejov na nové prejednanie a rozhodnutie“, považuje
za nepreskúmateľné a zmätočné. Podľa § 172 zákona sa na konanie vo veciach sociálneho poistenia
nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Keďže v citovanej časti odvolania sa neuvádza, aký
zákon má žalobca na mysli a § 128 zákona pojednáva o platiteľoch poistného, nie je možné k tejto

časti odvolania zaujať žiadne stanovisko. Ostatnú časť odvolania a dôvody v ňom uvedené považuje
za účelové a pre danú vec právne nepodstatné. Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov v napadnutom
rozhodnutí poukázala na všetky zistené skutočnosti a to nielen na tie, ktoré zistila vlastnou činnosťou,
ale tiež na zistenia Národného inšpektorátu práce o porušení príslušných ustanovení Zákonníka práce
žalobcu vo vzťahu k zamestnancovi. Národný inšpektorát práce je tou inštitúciou, ktorá v súlade s

príslušnými ustanoveniami zákona č. 126/2006 Z. z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov
je oprávnená na vykonávanie dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov a vyvodzovanie
zodpovednosti za ich porušenie. Ak teda Národný Inšpektorát práce konštatoval, že žalobca ako
zamestnávateľ vykazoval neplatené voľno u zamestnanca v rozpore so Zákonníkom práce, Sociálna
poisťovňa, pobočka Bardejov, ani nemala inú možnosť, ako vydať napadnuté rozhodnutie. Vzhľadom na

tieto skutočnosti navrhol odvolaciemu orgánu, aby odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

Žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie a dospela k záveru, že rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu je správne a v súlade so zákonom.Podľa § 178 ods. 1 písm.a/ bod prvý zákona do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať o vzniku, prerušení
a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Podľa registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia bol Y. v období od 1. apríla
2005 do 3. júna 2008 prihlásený na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie
v nezamestnanosti, ako zamestnanec žalobcu. Zamestnanec nesúhlasil s tým, že žalobca bez jeho
súhlasu a vedomia, vykazoval pracovné voľno bez náhrady mzdy počas trvania pracovného pomeru,

hoci on bol riadne na pracovnej ceste, vykonával prácu, za ktorú dostával aj odmenu. Inšpektorát práce
na základe podnetu zamestnanca vykonal u žalobcu v dňoch 8. októbra 2010, 13. októbra 2010, 14.
októbra 2010, 21. októbra 2010, 27. októbra 2010, 28. októbra 2010, 11. novembra 2010 a 23. novembra
2010 inšpekciu práce a konštatoval nedostatky. Výsledky inšpekcie boli zhrnuté v Protokole.

Na základe podnetu Inšpektorátu práce Prešov na preskúmanie povinností žalobcu, prvostupňový

správny orgán začal odo dňa 24. januára 2012 výkon kontroly plnenia povinností žalobcu v oblasti
sociálneho poistenia. Pri výkone kontroly vychádzal zo mzdových listov, pracovnej zmluvy, dodatkov
k pracovnej zmluve, mesačných výkazov poistného a príspevkov, registračných listov fyzickej osoby a
Protokolu. Dňa 17. apríla 2012 bol vypracovaný čiastkový protokol o výsledku kontroly č. 7058-6/2012-
BJ. Na podklade informácii poskytnutých Inšpektorátom práce Prešov bolo zistené, že žalobca

neodstránil nedostatky uvedené v Protokole. Žalobca bol počas vonkajšej kontroly na túto skutočnosť
upozornený a z toho dôvodu doručil dňa 12. marca 2012 prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť
o stornovanie registračných listov - prerušenie za zamestnanca.

Zamestnanec bol v období od 1. apríla 2005 do 23. decembra 2005, od 2. januára 2006 do 23. decembra

2006, od 3. januára 2007 do 23. decembra 2007 a od 3. januára 2008 do 3. júna 2008 vyslaný žalobcom
na výkon práce do Českej republiky. Žalovaná vystavila formulár E 101 na obdobie od 1. apríla 2005
do 23. decembra 2005 a na obdobie od 2. januára 2006 do 9. apríla 2006, podľa ktorého sa na žalobcu
naďalej vzťahuje legislatíva Slovenskej republiky. Obdobie od 10. apríla 2006, za ktoré je určenie
príslušnosti k legislatíve stále v štádiu konania, nie je predmetom napadnutého rozhodnutia.

Príslušný na vykonanie Inšpekcie práce je v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v
znení neskorších prepisov inšpektorát práce. Údaje poskytnuté inšpektorátom práce sú pre Sociálnu
poisťovňu záväzné. Sociálna poisťovňa je príslušná rozhodovať len vo veciach sociálneho poistenia, nie
je oprávnená posudzovať skutočnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov. Námietky žalobcu sa

týkajú pracovnoprávneho vzťahu, pričom inšpektorát práce v Protokole skonštatoval porušenie takých
povinností účastníka konania v zmysle Zákonníka práce, ktoré majú priamy dosah na jeho povinnosti v
oblastisociálnehopoisteniavzmyslezákona.Pracovnoprávnyvzťahspočívatak,akouvádzažalobcana
zásade „dobrovoľnosti“ prejavenej súhlasom zamestnanca a zamestnávateľa. Okrem pracovnej zmluvy
môže byť upravený aj vnútorným predpisom zamestnávateľa. Jednou zo základných zásad Zákonníka

práce je, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s
dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka konania
pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Vnútorný predpis zamestnávateľa, ako napríklad
smernica musí byť v súlade so Zákonníkom práce. Inšpektorát práce skonštatoval, že žalobca porušil
ustanovenia Zákonníka práce, ktoré sa priamo týkajú skutočností upravených predmetným vnútorným

predpisom.

Pre posúdenie správností napadnutého rozhodnutia je rozhodujúce výlučne to, či zamestnanec v
spornom období naozaj nevykonával prácu a opodstatnene čerpal pracovné voľno bez náhrady mzdy
alebo nie. Žalobca voči zisteniam inšpektorátu práce, ako vyplýva z Protokolu, nenamietal z dôvodu ich

vecnej nesprávnosti, ale z dôvodu premlčania. Z dôvodu, že žalobca oznámil listom zo dňa 9. júla 2012,
že naďalej trvá na prerušení poistného vzťahu zamestnanca v predmetných obdobiach, prvostupňový
správny orgán po potvrdení správnosti informácií uvedených v Protokole Inšpektorátom práce Prešov,
rozhodol vo veci napadnutým rozhodnutím, a to správne a v súlade so zákonom.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej z dôvodu, že
rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Poukázal, že obdobia
prerušenia boli vykonané v súlade s § 26 ods. 1 písm. a/ zákona keďže zamestnanec čerpal v uvedených
obdobiach pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu - podľa Zákonníka práce acitoval § 136 ods. 1 Zákonníka práce. Argumentoval, že rozhodnutie je v rozpore s § 195 zákona.
Jediným podkladom pre rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu boli zistenia
Inšpektorátu práce Prešov, ktoré boli spracované v Protokole o výsledku inšpekcie práce zo dňa

11.11.2010, v ktorom inšpektorát práce na strane 2 pod bodom III.B 1,2 vymenoval nedostatky. Žalovaná
aj prvostupňový správny orgán len prebrali zistenia inšpektorátu práce a implementovali ich do svojho
rozhodnutia. Podobne sa vysporiadali aj s vnútropodnikovou smernicou ako záväzným vnútorným aktom
zamestnávateľa. Tieto skutočnosti vyhodnotené inšpektorátom práce žalovaná prebrala za vlastné bez
toho, aby si ozrejmila skutočný stav veci a posúdila ich v zmysle § 141 Zákonníka práce tak, že v

prípade zamestnanca išlo o poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy. Žalovaná opomenula
prípady, kedy zamestnávateľ poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy v zmysle § 141 ods. 3
Zákonníka práce, pričom nie je ustanovená žiadna požiadavka formy oznámenia prekážky v práci na
strane zamestnanca. Z tohto ustanovenia je možné dôvodiť, že zamestnanec je povinný zamestnávateľa
o tom informovať, teda zamestnanec môže požiadať o pracovné voľno bez náhrady mzdy aj ústne. V
tomto smere žalovaná nijaké dokazovanie nevykonala. Žalovaná ani prvostupňový správny orgán sa

nezaoberali námietkami žalobcu, týkajúcimi sa právnej sily, vážnosti existujúceho vnútropodnikového
záväzného právneho aktu - smernice, s ktorou sa zamestnanec oboznámil pri uzatváraní pracovného
pomeru. S poukazom, že žalobca aj každý iný zamestnanec sa s ňou oboznámil už pri uzatváraní
pracovného pomeru a zaviazal sa, že ju bude dodržiavať. Poukázal, že pracovnoprávny vzťah založený
pracovnou zmluvou je vzťahom súkromnoprávneho charakteru a spočíva na zásade dobrovoľnosti, či

zamestnanec uzatvorí pracovný pomer a bude dodržiavať a rešpektovať pravidlá, alebo ho neuzatvorí.
Zamestnanec toto nenamietal počas existencie pracovného pomeru (od 01.04.2005 do 03.06.2008)
a prvýkrát začal rozporovať po dvoch rokoch od skončenia pracovného pomeru. Obidve strany
pracovnoprávneho vzťahu, teda zamestnávateľ a zamestnanec, vychádzali počas pracovného pomeru
z právnej istoty o neexistencii žiadnych rozporov týkajúcich sa nárokov zamestnanca z pracovného

pomeru a nijaká strana za celý čas trvania pracovného pomeru a po jeho skončení, nevzniesla u
druhej strany nijakú takúto námietku. Žalobca vychádzajúc z tohto stavu právnej istoty medzi zmluvnými
stranami bol presvedčený o správnosti tohto postupu. V tomto smere žalovaná taktiež nijako nevykonala
dokazovanie. Žalovaná ako aj prvostupňový správny orgán sa opierali pri rozhodovaní iba o Protokol z
výsledku inšpekcie práce zo dňa 11.11.2010, pričom nevzali do úvahy, že v správnom konaní nebola

žalobcovi uložená sankcia za porušenie povinností uvádzaných v Protokole o výsledku inšpekcie práce.
Aj napriek tomu sa prvostupňový správny orgán týmito skutočnosťami nezaoberal a neprihliadal na
ne. V opačnom prípade, ak by žalobca porušil tieto povinnosti, boli by inšpektorátom práce vytknuté
tieto porušenia povinností a uložená pokuta. Žalobca ďalej namietal, že žalovaná sa nijako nezaoberala
vyjadreniami žalobcu, najmä vyjadrením zo dňa 26.04.2012. V závere žaloby namietal, že predmetné

rozhodnutie bolo vydané predčasne, nakoľko prvostupňový správny orgán vykonáva kontrolu prerušenia
za celé obdobie pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca, t.j. od 01.04.2005 do 03.06.2008, pričom
skutkový základ - prerušenie povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a
povinného poistenia v nezamestnanosti je jednotný, pričom dokazovanie sa má podľa jeho názoru riadiť
súhrnom všetkých skutočností, pretože iba na základe posúdenia všetkých skutočností možno dospieť

k správnym skutkovým zisteniam. Na základe uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd rozhodnutie
žalovanej zo dňa 08.02.2013 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal náhradu trov
konania.

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v

preskúmavanom rozhodnutí a navrhla, aby krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne

dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správnych orgánov boli v súlade
so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým podľa § 178 ods.
1 písm. a/ prvý bod zákona rozhodol, že Y. ako zamestnanec zamestnávateľa W.-J., s.r.o. nemal od 5.

mája 2005 do 31. mája 2005, od 12. septembra 2005 do 30. septembra 2005, od 18. októbra 2005 do 31.
októbra 2005, od 16. novembra 2005 do 30. novembra 2005, od 19. decembra 2005 do 30. decembra
2005, od 18. januára 2006 do 31. januára 2006, od 15. februára 2006 do 28. februára 2006, od 16. marca2006 do 31. marca 2006 prerušené povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a
povinné poistenie v nezamestnanosti.

Na základe odvolania žalobcu žalovaná podľa § 218 ods. 2 odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 zamestnanec je fyzická osoba
v pracovnom pomere.

Podľa§14ods.1písm.a/zákonavzneníúčinnomdo31.decembra2010povinnenemocenskypoistený
je zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území Slovenskej republiky alebo mimo územia Slovenskej
republiky počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 1 písm. a/ zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. povinne dôchodkovo poistený je
zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený.

Podľa § 19 ods. 1 v znení zákona č. 721/2004 Z. z. povinne poistený v nezamestnanosti je zamestnanec,
ktorý je povinne nemocensky poistený, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 26 ods. 1 písm. a/ zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie,
povinnédôchodkovépoistenieapovinnépoistenievnezamestnanosti,akosobitnýpredpisneustanovuje
inak, v období, v ktorom čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu alebo
čerpá služobné voľno bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu.

Podľa26ods.5zákonavznikprerušeniapovinnéhonemocenskéhopoistenia,povinnéhodôchodkového
poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako
zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v
nezamestnanostiaskončenieprerušeniatýchtopoistenísaposudzujerovnakoakovzniktýchtopoistení.

Podľa § 7 ods. 1 písm. a/ zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 zamestnávateľ podľa tohto
zákona je pre fyzickú osobu v pracovnom pomere právnická osoba alebo fyzická osoba, ku ktorej je
fyzická osoba v pracovnom pomere.

Podľa § 20 písm. a/ zákona v znení účinnom do 31. decembra 2010 vzniká fyzickej osobe v
pracovnom pomere povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenia povinné poistenie v
nezamestnanosti odo dňa vzniku pracovného pomeru a zaniká dňom zániku pracovného pomeru.

Podľa § 178 ods. 1 písm.a/ bod prvý zákona do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať o vzniku, prerušení

a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Jedným z dôvodov prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia
a povinného poistenia v nezamestnanosti (ďalej len povinné poistenie) je aj čerpanie pracovného voľna
bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu, t.j. napr. podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce.

Prerušenie povinného poistenia oznamuje zamestnávateľ príslušnej organizačnej zložke Sociálnej
poisťovne prostredníctvom Registračného listu FO - prerušenie tak, ako to žalobca aj urobil.

Námietka žalobcu, že prvostupňový správny orgán a žalovaná vydali rozhodnutie na základe

nedostatočne zisteného skutkového stavu a opierali sa pritom len o Protokol o výsledku inšpekcie
práce zo dňa 11.11.2010, je nedôvodná. Dňa 03.01.2012 doručil Inšpektorát práce Prešov do Sociálnej
poisťovne, pobočka Bardejov dokumenty a podnet na preskúmanie povinnosti zamestnávateľa v
súvislosti so sťažnosťami zamestnanca Y., ktorý nesúhlasil s tým, že zamestnávateľ - žalobca bez jeho
súhlasu a vedomia vykazoval pracovné voľno bez náhrady mzdy počas trvania pracovného pomeru,

hoci on bol riadne na pracovnej ceste a prácu aj vykonával a za túto prácu dostával aj odmenu. Z
týchto dokumentov je zrejmé, že Inšpektorát práce Prešov na základe podnetov zamestnanca vykonal
inšpekciu práce u žalobcu a konštatoval nedostatky na základe predložených dokladov - mzdových
listov, v ktorých boli vykázané pracovné voľná bez náhrady mzdy v mesiacoch máj 2005, september2005 až december 2005, január 2006 až marec 2006, avšak toto mu nebolo poskytnuté na zariadenie
jeho osobitných záležitosti tak, ako to upravuje Zákonník práce, v čase poskytnutia pracovného voľna
bez náhrady mzdy podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce. Žalobca predložil pri výkone inšpekcie práce

smernicu (s ktorou boli údajne zamestnanci oboznámení pri podpise pracovnej zmluvy), v ktorej sa
uvádzalo, že zamestnanci budú čerpať pracovné voľno bez náhrady mzdy v prípade, ak užívateľský
zamestnávateľ, pre ktorého bude zamestnanec vykonávať prácu nebude mať pre zamestnanca prácu
alebo užívateľský zamestnávateľ bude mať výhrady k práci zamestnanca, avšak nejednalo sa o
pracovné voľno bez náhrady mzdy, ktoré upravuje § 141 Zákonníka práce, preto inšpektori práce

neuznali predloženú smernicu ako odôvodnenie vykázaného pracovného voľna bez náhrady mzdy
zamestnanca. U žalobcu bol spracovaný Protokol o výsledku inšpekcie práce zo dňa 11.11.2010, v
ktorom sú uvedené zistené nedostatky a tiež bolo konštatované, že v tom čase sa nejednalo o prekážku
v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú zamestnancovi Y.i patrila podľa § 142 ods. 3 v nadväznosti
na § 132 Zákonníka práce náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Na základe podnetu Inšpektorátu práce Prešov prvostupňový správny orgán vykonáva od 24.01.2012
vonkajšiu kontrolu u žalobcu so zameraním na kontrolu poistného vzťahu zamestnanca Y. C. a
kontrolu plnenia povinnosti žalobcu uložených zákonom voči uvedenému zamestnancovi. Z dokladov
predložených k fyzickej kontrole bolo zistené, že zamestnanec Y. C. má stále prerušené povinné
poistenie v období od 5. mája 2005 do 31. mája 2005, od 12. septembra 2005 do 30. septembra

2005, od 18. októbra 2005 do 31. októbra 2005, od 16. novembra 2005 do 30. novembra 2005, od
19. decembra 2005 do 30. decembra 2005, od 18. januára 2006 do 31. januára 2006, od 15. februára
2006 do 28. februára 2006, od 16. marca 2006 do 31. marca 2006 z dôvodu čerpania pracovného
voľna bez náhrady mzdy napriek tomu, že Inšpektorát práce Prešov žalobcovi ako zamestnávateľovi
nariadil, aby odstránil zistené nedostatky uvedené v Protokole o výsledku inšpekcie zo dňa 11.11.2010.

Zamestnávateľ bol počas vonkajšej kontroly na túto skutočnosť upozornený a z toho dôvodu dňa
12.03.2012 doručil prvostupňovému správnemu orgánu žiadosť o stornovanie registračného listu FO -
prerušenie za zamestnanca Y. za obdobia presne špecifikované vo výroku rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu. Vonkajšia kontrola u žalobcu stále prebieha. Dňa 17.04.2012 bol vypracovaný
čiastkový Protokol o výsledku kontroly poistného vzťahu zamestnanca Y. C. z dôvodu, že zamestnanec

Y. C. bol dočasne pridelený na výkon práce do K. republiky k zamestnávateľovi K. S. v období od
01.04.2005do23.12.2005,od02.01.2006do23.12.2006,od03.01.2007do23.12.2007aod03.01.2008
do 03.06.2008, pričom za obdobie od 01.04.2005 do 23.12.2005 a do 02.01.2006 do 09.04.2006
prvostupňový správny orgán vystavil formuláre E101, ktoré potvrdzujú, že vyslaný zamestnanec
podlieha právnym predpisom Slovenskej republiky a teda nepodlieha právnym predpisom štátu na

území, ktorého bude vykonávať prácu, ale za obdobie vyslania zamestnanca Y. C. do K. republiky
od 10.04.2006 do 03.06.2008 nie je možné v súčasnosti jednoznačne určiť príslušnosť k právnym
predpisom kvôli tomu, že žalobca ako zamestnávateľ požiadal Ministerstvo práce, sociálnych vecí a
rodiny SR o udelenie výnimky podľa čl. 17 Nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov
sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných

príslušníkov pohybujúcich sa v rámci Spoločenstva z platenia príspevkov na sociálne zabezpečenie
v Českej republike. Po určení príslušnosti k právnym predpisom bude prvostupňový správny orgán
pokračovať vo vonkajšej kontrole u žalobcu. Na základe týchto skutočností nie je ani dôvodná námietka
žalobcu, že rozhodnutie bolo vydané predčasne z dôvodu, že je prerušená vonkajšia kontrola u žalobcu,
nakoľko obdobie vyslania zamestnanca Y. C. do K. od 10.04.2006 do 03.06.2008 nebolo predmetom

preskúmavaného rozhodnutia.

Námietka žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal existenciou vnútropodnikového záväzného právneho
aktu, tzv. smernice, ktorú sa zamestnanec Y. C. zaviazal dodržiavať už pri uzatváraní pracovnoprávneho
pomeru, nie je dôvodná. Ide o interný právny predpis, ktorý však nie je v súlade so Zákonníkom práce,

čo potvrdil aj Inšpektorát práce, ktorý je podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a
doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní oprávnený vykonávať
dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych vzťahov.

V konaní bola spornou otázka, či bol daný dôvod na prerušenie povinného poistenia podľa § 26

ods. 1 písm. a/ zákona s poukazom na znenie § 141 ods. 3 Zákonníka práce, či teda zamestnanec
čerpal pracovné voľno s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy z iných vážnych dôvodov, najmä na
zariadenie dôležitých, osobných, rodinných a iných vecí, ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času
alebo ten dôvod daný nebol, pretože zamestnanec nemal čerpať pracovné voľno bez náhrady mzdy.Žalovaná sa v preskúmavanom rozhodnutí náležite vysporiadala so všetkými odvolacími námietkami,
ktoré uviedol žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Podľa zistení

inšpekcie práce pracovný pomer Y. u žalobcu trval od 01.04.2005 do 03.06.2008. Zamestnávateľ
neoprávnene v období máj, september, október až december 2005, január až jún, august až november
2006, február 2007, január až jún 2008 neprideľoval Y. C. prácu a neplatil mu mzdu. V tom čase sa
nejednalo o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, za ktorú Y. C. patrila podľa § 142 ods. 2
Zákonníka práce náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Naopak jednalo sa o prekážku

v práci na strane zamestnávateľa. Súd poukazuje, že žalobca mal možnosť( ktorú aj využil) vyjadriť
sa k protokolu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 11.11.2010. Vo vyjadrení ku všetkým zisteným
skutočnostiam a nedostatkom, ktoré sú uvedené v prerokovanom protokole uviedol: „Namietam k rokom
2005 až 2007, k roku 2008 nemám námietok. Dôvod námietok - premlčanie.“

Zo správy k čiastkovému Protokolu č. 7058-6/2012-BJ zo dňa 17.04.2012, ktorá bola vypracovaná na

základe kontroly plnenia povinnosti na sociálne poistenie na základe § 178 ods. 1 písm. h/ a § 242 ods. 2
zákonavyplýva,žežalobcaporušilustanovenie§231ods.1písm.b/zákonatým,ženedodržalzákonom
stanovený termín na prihlásenie zamestnanca Y. do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového poistenia. Na základe zistení Inšpektorátu práce Prešov, podľa ktorého v prípade
zamestnanca Y. C. sa nejednalo o pracovné voľno bez náhrady mzdy, žalobca bezdôvodne prerušoval

povinné nemocenské, povinné dôchodkové a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnancovi
Y. C. v obdobiach od 05.05.2005 do 31.05.2005, od 12.09.2005 do 30.09.2005, od 18.10.2005 do
31.10.2005, od 16.11.2005 do 30.11.2005, od 19.12.2005 do 30.12.2005, od 18.01.2006 do 31.01.2006,
od 15.02.2006 do 28.02.2006, od 16.03.2006 do 31.03.2006, od 18.04.2006 do 30.04.2006, od
18.05.2006 do 31.05.2006, od 19.06.2006 do 30.06.2006, od 14.08.2006 do 31.08.2006, od 18.09.2006

do 30.09.2006, od 17.10.2006 do 31.10.2006, od 20.11.2006 do 30.11.2006, od 19.02.2007 do
28.02.2007, od 28.01.2008 do 31.01.2008, od 01.02.2008 do 29.02.2008, od 01.03.2008 do 31.03.2008,
od 01.04.2008 do 30.04.2008, od 01.05.2008 do 25.05.2008 z dôvodu čerpania pracovného voľna
bez náhrady mzdy alebo služobného voľna bez nároku na plat alebo služobný príjem v období
trvania poistného vzťahu od 01.04.2005 do 03.0.2008. Napriek týmto zisteniam žalobca nepožiadal

prvostupňový správny orgán o zrušenie týchto prerušení, ale dňa 18.11.2011 ho požiadal o zmenu
dôvodu prerušenia povinného poistenia za zamestnanca Y. C. z čerpania pracovného voľna bez náhrady
mzdy na neospravedlnenú neprítomnosť v práci v týchto obdobiach: od 28.01.2008 do 31.01.2008, od
01.02.2008 do 29.02.2008, od 01.03.2008 do 31.03.2008, od 01.04.2008 do 30.04.2008, od 01.05.2008
do 25.05.2008. Vzhľadom k tomu, že podľa dodatku k pracovnej zmluve bol zamestnanec v období od

03.01.2008 do 23.12.2008 dočasne pridelený na výkon práce do K. republiky a k dnešnému dňu nie
je možné jednoznačne určiť príslušnosť k právnym predpisom, konanie vo veci zrušenia prerušením
povinného poistenia zamestnanca Y. C. v roku 2008 začne prvostupňový správny orgán až po určení
príslušnosti k právnym predpisom. Prvostupňový správny orgán v súvislosti s vyššie uvedenými
skutočnosťami listom zo dňa 11.04.2012, adresovaný Okresnému riaditeľstvu PZ v Bardejove, odboru

kriminálnej polície zaslal oznámenie o spôsobení škody - krátenie odvodov poistného, ktorého sa mal
dopustiť žalobca vo vzťahu k zamestnancovi Y. C..

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný,
žalovaná ani ďalší účastník nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v

Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní
sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.