Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. október 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/361/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914214185
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6914214185.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.Kataríny
Katkovej a členov senátu JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu
BL Telecom collection, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08
Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej U. M., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. XXX/X,

XXX XX L., za účasti Združenia na ochranu spotrebiteľov OBRANA, občianske združenie, so sídlom
Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923 (do 30. 06. 2016 vedľajší účastník na strane
žalovanej), právne zastúpeného Mgr. Petrom Masarovičom, advokátom so sídlom Park Angelinum 2,
040 01 Košice, o zaplatenie 433,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Rimavská Sobota č. k. 9C/327/2014-61 zo dňa 11. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenieokresnéhosúduvovýroku,ktorýmuložilžalobcovipovinnosťzaplatiťvedľajšiemuúčastníkovi

na strane žalovanej trovy konania vo výške 80,24 Eur na špecifikovaný účet (štvrtý výrok) p o t v r
d z u j e.

Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326
923 (do 30. 06. 2016 vedľajší účastník na strane žalovanej), m á nárok na náhradu trov odvolacieho

konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) uznesením zo
dňa 11. apríla 2016 zastavil konanie (prvý výrok) z dôvodu späťvzatia žaloby, nariadil vrátenie súdneho
poplatku žalobcovi (druhý výrok), žalovanej nepriznal náhradu trov konania (tretí výrok) a žalobcovi
uložil povinnosť, aby vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej zaplatil trovy konania 80,24 Eur (štvrtý
výrok).

V dôvodoch rozhodnutia okresný súd uviedol, že konanie zastavil pre späťvzatie žaloby. Zavinenie
na zastavení konania nesie žalobca, ktorý vzal žalobu späť bez udania dôvodu, preto je podľa § 146
ods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) povinný uhradiť trovy vzniknuté
žalovanej aj vedľajšiemu účastníkovi, ktorý vystupoval na jej strane. Žalovaná návrh na náhradu trov
konania nepodala. Vedľajšiemu účastníkovi vznikli v konaní účelne vynaložené trovy, pretože podal
kvalifikované vyjadrenie vo veci, v ktorom namietal okolnosti uzavretia zmluvy aj právny základ nároku

žalobcu, na základe čoho žalobca zobral žalobu späť. Vedľajší účastník mal v konaní, ako uvádza
okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník, vrátane
voľby advokáta, ktorý má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Okresný súd priznal
vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 80,24 Eur za 2 úkony právnej pomoci
(príprava a prevzatie zastúpenia a vyjadrenie vo veci), keď odmena za každý z nich je 31,54 Eur.
Vedľajšiemu účastníkovi patrí aj tzv. režijný paušál vo výške 2 x 8,58 Eur.

Rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku splatného podaním žaloby odôvodnil okresný súd ustanovením
§ 11 ods. 3 a ods. 4 zákona č. 71/92 Zb. v platnom znení.2. Proti výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi (štvrtý výrok) podal včas žalobca
odvolanie namietajúc neúčelnosť trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. V odôvodnení

odvolania uviedol, že vznik týchto trov nebol nevyhnutne potrebný na účelné bránenie práva, pričom
poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. 04. 2012 sp. zn. 17Co/91/2012 aj na
uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 19. 06. 2013 sp. zn. 5Co/375/2013. Občianske združenie
bolo založené za účelom ochrany spotrebiteľov, voči ostatným občianskym združeniam malo zákonom
priznané zvýhodnené postavenie už tým, že v konaní v zmysle § 93 ods. 2 O. s. p. nemuselo

preukazovať právny záujem na výsledku sporu. Zámerom zákonodarcu pre takéto zvýhodnenie bolo
umožniť, aby občianske združenia založené za účelom ochrany spotrebiteľa mohli vzhľadom na ich
odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich práva a
záujmy v konaní. Takéto občianske združenie by malo disponovať personálnym substrátom schopným
poskytnúť právne služby a s prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Požadovaním
trov právneho zastúpenia vedľajší účastník priznáva, že žalovanému neposkytol pomoc pri ochrane

jeho práv ako spotrebiteľa, pretože žalovanej poskytol právnu pomoc advokát, za ktorého služby žiada
vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia. Uvedené vzbudzuje pochybnosti o účelnosti a
dôvodoch vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Vzhľadom na veľký počet rozhodnutí týkajúcich
sa podobných konaní právne zastúpenie nie je potrebné a vzniknuté trovy sú len účelové. Združenia
na ochranu spotrebiteľa vstupujú do súdnych konaní hromadne a automaticky zastúpené právnym

zástupcom bez toho, aby vopred poznali konkrétne okolnosti sporu, bez ohľadu na stav konania a vôľu
spotrebiteľa. Vo svojom vyjadrení vedľajší účastník poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce
sa spotrebiteľských zmlúv, na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti nezávisle od účasti
spotrebiteľského združenia ako vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník teda do konania nepriniesol
žiaden prínos. S poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 z. z. o ochrane spotrebiteľa účinný od 12. 06.

2014 súdy poskytujú spotrebiteľom ex offo veľmi účinnú a širokú ochranu, ktorá je garantom ochrany
práv spotrebiteľa. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného
účastníka aj v zmysle § 93 ods. 1 a 2 O. s. p. a uznesenia NS SR sp. zn. 3Cdo 188/2012 z 05. 02.
2013. Použitie domnienky podľa § 101 ods. 3 O. s. p. pre prípad vyjadrenia sa účastníka konania k
vstupu vedľajšieho účastníka do konania neprichádza do úvahy, nakoľko by nešlo o vyjadrenie sa k

postupu a vedeniu konania. Činnosť spotrebiteľských združení podporuje Ministerstvo hospodárstva SR
aj prostredníctvom dotácií na zastupovanie spotrebiteľov v konaniach pred súdmi, napríklad Združeniu
na ochranu spotrebiteľa HOOS udelilo dotáciu 4.000,- Eur, ktorá bola zverejnená na webovom sídle
Centrálneho registra zmlúv pod reg. č. XXX/XXXX-XXXX-XXXX.
Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd prvostupňové rozhodnutie zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi

trovy konania neprizná a uloží mu povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, ktoré vyčíslil
sumou 48,148 Eur.

3. Vedľajší účastník na strane žalovanej v replike doručenej súdu prvej inštancie 26. 07. 2016 uviedol,
že podľa právnej úpravy O. s. p. účinnej od 15. 10. 2008 pre vstup združenia na ochranu spotrebiteľov

do súdneho konania ako vedľajšieho účastníka postačuje preukázať, že ide o právnickú osobu, ktorej
predmet činnosti spočíva v ochrane zákonom stanovených práv. Navrhol zamietnutie žaloby po svojom
vstupe do konania, keďže žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu vo výške 433,60 Eur z dôvodov
uvedených v podaní z 24. 03. 2016 považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku spotrebiteľskej
zmluvy. Namietol aktívnu legitimáciu žalobcu uplatniť nárok na náhradu škody, pretože na neho nebol

postúpený. Z dôvodu právnej istoty vzniesol aj námietku premlčania. Po vyjadrení vedľajšieho účastníka
obsahujúcom tieto tvrdenia vzal následne žalobca žalobu späť podaním z 31. 03. 2016. S poukazom na
§ 146 ods. 2 O. s. p. odvolateľ uviedol, že v prejednávanej veci ide o prípad dôvodne podanej žaloby a jej
späťvzatia pre správanie žalovaného. Irelevantné je odvolanie sa žalobcu na ustanovenie § 5b zákona
o ochrane spotrebiteľa, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním. Aj Krajský súd v

Prešove v rozhodnutí sp. zn. 6Co/219/2012 z 31. 07. 2013 s poukazom na § 137 O. s. p. konštatoval,
že služba advokáta u právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv je pochopiteľná a
logická, pretože úspech v konaní je determinovaný aj schopnosťou uplatniť hmotné právo. Náklady
s tým spojené sú v zásade účelné. Vedľajší účastník na strane žalovanej má vedomosť o viacerých
sporoch, kde súdy neprihliadali na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo

a žalovaných zaviazali na plnenie v celom rozsahu. Procesný postup vedľajšieho účastníka je priamo
determinovaný konaním žalobcu, ktorý dlhodobo a opakovane voči spotrebiteľom uplatňuje nároky z
neprijateľných zmluvných podmienok zo spotrebiteľských zmlúv. Poukázal tiež na to, že konateľom
spoločnosti BL Telecom collection, s. r. o., je L.. P.Z.. Advokátska kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r.o., so sídlom zhodným so sídlom žalobcu podáva formulárové hromadné žaloby na vymáhanie nárokov
žalobcu z neprijateľných zmluvných podmienok. V tomto smere by bola vhodná aplikácia § 150 O. s. p.
voči žalobcovi, u ktorého vzniká otázka účelnosti a oprávnenosti trov jeho právneho zastúpenia. Podľa

uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14. 05. 2014 sp. zn. 17Co/506/2014 účinky vstupu
vedľajšiehoúčastníkadokonanianastávajúužokamihomdoručeniaoznámeniaovstupesúdu,výslovný
súhlas podporovaného účastníka konania so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane
nie je potrebný a jeho následný súhlas sa vyžaduje len vo vzťahu ku konkrétnym procesným úkonom
vedľajšieho účastníka, čo zodpovedá aj výkladu rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 188/2012. V ďalšej

časti podania sa vedľajší účastník zaoberal výkladom § 93 ods. 3 O. s. p. účinného od 01. 01. 2015
v spojení s novelizáciou O. s. p. vykonanou zákonom č. 353/2014 Z. z. Napokon poukázal na to, že
Ministerstvom hospodárstva SR mu nebola poskytnutá na jeho činnosť žiadna dotácia. Označil viaceré
rozhodnutia odvolacích súdov vzťahujúce sa na otázku účelnosti trov vedľajšieho účastníka. Navrhol,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalobcu na náhradu
trov konania na strane vedľajšieho účastníka v sume 17,38 Eur (za vyjadrenie k odvolaniu 8,80 Eur a tzv.

režijný paušál 8,58 Eur v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. d) a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov).

4. Žalobca v duplike doručenej súdu prvej inštancie 26. 09. 2016 poukázal na zánik inštitútu vedľajšieho
účastníka od 01. 07. 2016 v dôsledku prijatia novej procesnoprávnej úpravy Civilného sporového

poriadku a na povinnosť súdu skúmať, či intervenient má súhlas účastníka konania, na strane ktorého
vystupuje. Zopakoval svoje predošlé tvrdenia týkajúce sa hromadnosti vstupu združení na ochranu
spotrebiteľa do konaní a povinnosti všeobecného súdu ex offo prihliadať na neprijateľné zmluvné
podmienky v spotrebiteľských zmluvách.

5. Odvolanie žalobcu bolo doručené súdu prvej inštancie dňa 20. 05. 2016, teda ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č.
160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejaj„CSP“),ktorývprechodnýchustanoveniach,v§470ods.
1 uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už za účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie

konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP,
v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných

ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP a contrario
a uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho
účastníka (štvrtý výrok) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil z nasledovných dôvodov:

7. Zákonom č. 353/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k zmene ustanovenia
§ 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník, ktorým bola právnická osoba založená alebo zriadená
na ochranu práv spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho
konania, musel doložiť aj súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého chcel v konaní vystupovať,
inak súd na oznámenie o vstupe neprihliadal. Uvedené ustanovenie, účinné dňom 1. januára 2015,

nebolo možné aplikovať na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným
termínom.

8. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobou sa žalobca v pozícii veriteľa voči žalovanej domáhal

zaplatenia peňažného dlhu. Dňa 31. 12. 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie Združenia na
ochranu spotrebiteľov OBRANA, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník na stranu
žalovanej.

9. V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy

(v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, t.j. zo Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 19. 11.
2010).10. K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že vzhľadom na
spotrebiteľský charakter sporu Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach
(resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) malo oprávnenie

vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane žalovanej (spotrebiteľa) bez povinnosti
preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník
na strane žalovanej (spotrebiteľa) mu dávala priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení §
93 ods. 2 O. s. p.. Účinky vstupu vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p. nastávali už okamihom
doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na konkrétnu fázu právoplatne neskončeného

konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na
jehostranenebol potrebný.Odvolacísúdzdôrazňuje,ževyššieuvedenézáverysavplnejmiereuplatnili
len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorým bola právnická osoba založená za účelom ochrany práv
podľa osobitného predpisu a ktorej vstup do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Z ustanovenia §
93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravujúceho, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako účastník možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek

hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom a
samozrejme mal i právo na náhradu trov konania, medzi ktoré podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s.
p. bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu

účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len
v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní
vystupoval.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že oznámením zo dňa 31. 12. 2014 vstúpil do konania vedľajší

účastník Združenie na ochranu spotrebiteľov OBRANA, so sídlom v Košiciach na stranu žalovanej.
Vo vyjadrení k žalobe, doručenom okresnému súdu dňa 29. 03. 2016, vedľajší účastník na strane
žalovanej vzniesol námietku premlčania, namietal existenciu neprijateľných zmluvných podmienok v
spotrebiteľskej zmluve a tvrdil, že dojednanie o zmluvnej pokute je neplatný právnym úkonom podľa §
37 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil.

12. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa zásady zavinenia na zastavení konania. Svoje
rozhodnutie ohľadne náhrady trov konania náležitým spôsobom odôvodnil (aplikáciu právneho predpisu,
s uvedením ktorý z účastníkov mal v konaní úspech, za ktoré účelne vynaložené úkony právnej služby
priznalnáhradutrovprávnehozastúpeniaašpecifikovalvýškutarifnejodmenyvrátanerežijnéhopaušálu

za ten - ktorý úkon právnej služby).

13. Keďže žalovaná a vedľajší účastník vystupujúci na jej strane zastavenie konania nezavinili, súd
prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď na rozhodovanie o trovách konania aplikoval § 146 ods. 2
prvá veta O.s.p., v dôsledku čoho správne uložil žalobcovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi

na strane žalovanej (ktorý zdieľal procesný úspech žalovanej v tomto súdnom konaní) trovy konania,
ktoré de facto predstavovali účelne vynaložené trovy jeho právneho zastúpenia. Odvolací súd preto
konštatuje, že okresným súdom uvádzané argumenty zdôvodňujúce priznanie náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovanej sú správne, a preto rozhodnutie v napadnutom
výroku potvrdil.

14. Výšku priznaných trov právneho zastúpenia odvolací súd nepreskúmaval, pretože je rozsahom a
dôvodmi odvolania viazaný a žalobca v odvolaní nenamietal (kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom
nespochybnil) správnosť výpočtu vedľajšiemu účastníkovi priznaných trov konania, resp. trov právneho
zastúpenia.Odvolacísúdsapretoobmedzilnapreskúmanienamietanejdôvodnostiaúčelnostipriznanej

náhrady trov konania.

15. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku okresného súdu (prvý, druhý, tretí výrok) zostali
nedotknuté (§ 367 ods. 3 CSP).

16. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.V predmetnom prípade bolo v odvolacom konaní plne úspešné Združenie na ochranu spotrebiteľov
OBRANA, Park Angelinum 2, 040 01 Košice, IČO: 42 326 923 (do 30. 06. 2016 vystupujúce v pozícii
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej), preto mu podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo

na náhradu trov odvolacieho konania.

17. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).