Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. jún 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/26/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8808010456
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8808010456.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Mariána Sninského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22.6.2016, v
trestnej veci obžalovaného N. D. pre trestný čin skrátenia dane a poisteného podľa § 148 ods. 1,4 Tr.
zák. účinného do 31.12.2005 a iné, v konaní o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Vranov nad TopľouuHhHHHHhh sp. zn. XXT 90/2008 zo dňa 8.11.2012, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného N. D. za vinného v bode 1/ až 2/ rozsudku

z pokračujúceho trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1,4 Tr. zák. účinného do
31.12.2005, v bode 3/ rozsudku z trestného činu skrátenia dane a poistného podľa § 148 ods. 1,3 Tr.
zák. účinného do 31.12.2005, v bode 4/ rozsudku z trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa
§ 148a ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005, ktorých sa mal dopustiť na tom skutkovom
základe, že
1/ ako súkromný podnikateľ vykonávajúci živnosť na základe živnostenského listu Žr 713-5104 v

daňovom subjekte s obchodným menom N. D. - N., C. č. XX, okr. D. nad U., IČO: XXXXXXXX za
zdaňovacie obdobie roku 2001 ako štvrťročný platca dane z pridanej hodnoty skrátil daň z pridanej
hodnoty ku škode Slovenskej republiky, zastúpenej Daňovým úradom D. nad U. po zohľadnení možnosti
uplatnenia dane z pridanej hodnoty na vstupe v celkovej výške 807.344,40 Sk obžalovaným v uvedenom
období v celkovej sume 838.736,60 Sk (27.840,95 €), a to tým, že uskutočnil zdaniteľné plnenie, na
základe čoho mu vznikla daňová povinnosť, daň z pridanej hodnoty však neodviedol a nepriznal tak

vlastnú daňovú povinnosť,

2/ ako súkromný podnikateľ vykonávajúci živnosť na základe živnostenského listu Žr 713-5104 v
daňovom subjekte s obchodným menom N. D. - N., C. č. XX, okr. D. nad U., V.: XXXXXXXX za
zdaňovacie obdobie roku 2002 ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty skrátil daň z pridanej
hodnoty ku škode Slovenskej republiky, zastúpenej Daňovým úradom D. nad U. po zohľadnení možnosti

uplatnenia dane z pridanej hodnoty na vstupe obžalovaným v uvedenom období vo výške 463.800,90
Sk v celkovej sume 257.436,10 Sk (8.545,31 €), a to tým, že uskutočnil zdaniteľné plnenie dodaním
tovaru a služieb pre odberateľov, ale vlastnú daňovú povinnosť nepriznal,

3/ ako súkromný podnikateľ vykonávajúci živnosť na základe živnostenského listu Žr 713-5104 v
daňovom subjekte s obchodným menom N. D. - N. C. č. XX, okr. D. nad U., IČO: XXXXXXXX za

zdaňovacie obdobie mesiaca august 2004 ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty skrátil daň z
pridanej hodnoty ku škode Slovenskej republiky, zastúpenej Daňovým úradom D. nad U. v celkovej sume193.369,- Sk, a to tým, že uskutočnil zdaniteľné plnenie predajom tovaru, ale vlastnú daňovú povinnosť
nepriznal,

4/ ako súkromný podnikateľ vykonávajúci živnosť na základe živnostenského listu Žr 713-5104 v
daňovom subjekte s obchodným menom N. D. - N. C. č. XX, okr. D. nad U., V.: XXXXXXXX ako
zamestnávateľ neodviedol za obdobie od marca 2003 až do apríla 2004 poistné na nemocenské
poistenie, dôchodkové zabezpečenie, príspevok na poistenie v nezamestnanosti a zdravotné poistenie,
ktoré zrazil zamestnancom, čím takto určenému príjemcovi Sociálnej poisťovni so sídlom v Bratislave

neuhradil poistné v celkovej sume 176.148,- Sk (5.847,04 €), Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. so
sídlom v Bratislave neuhradil poistné v celkovej sume 69.482,- Sk (2.306,37 €) a Siderii zdravotnej
poisťovnia.s.,vsúčasnostiprávnemunástupcoviDôvere,zdravotnejpoisťovnia.s.sosídlomvKošiciach
neuhradil poistné v celkovej sume 396,- Sk (13,14 €).

Za to mu súd podľa § 148 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v spojení s § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31.12.2005 uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 ho pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaradil do I. NVS.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 uložil aj trest zákazu výkonu podnikateľskej činnosti
v trvaní 3 rokov.

Podľa § 53 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 v znení § 438b zák. č. 300/2005 v znení účinnom od
1.1.2009 uložil aj peňažný trest vo výmere 90.378,- Sk (3.000,- €).

Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 pre prípad, žeby výkon tohto trestu mohol byť
úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinosť z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť
poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17,

IČO:35937874,právnemunástupcoviSpoločnejzdravotnejpoisťovne,a.s.sumu565,69€apoškodenej
Dôvere, zdravotnej poisťovni a.s. so sídlom v Bratislave, ul. Einsteinova 25, IČO: 35942479, právnemu
zástupcovi zdravotnej poisťovne Sideria a.s. zdravotná poisťovňa, a.s. sumu 13,14 €.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú Slovensku konsolidačnú a.s. so sídlom v Bratislave, Cintorínska

21, IČO: 35776005 ako právnemu nástupcovi Sociálnej poisťovne a Všeobecnej zdravotnej poisťovne,
týkajúcich sa pohľadávok voči obžalovanému z neodvedeného poistného do týchto poisťovní, s nárokom
na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným
orgánom.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal Dôveru, zdravotnú poisťovňu
a.s. ako právneho nástupcu Siderie zdravotnej poisťovne na občianske súdne konanie alebo na konanie
pred iným príslušným orgánom.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku,

priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, odvolanie, ktoré aj dodatočne písomne odôvodnil. V
písomných dôvodoch odvolania uviedol, že okresný súd sa dostatočne nevysporiadal so všetkými
okolnosťami prípadu, keď nezabezpečil správy od jeho dodávateľov podľa zoznamu, ktorý predložil na
hlavnom pojednávaní a do podateľne okresného súdu dňa 7.12.2009. Tým by sa, podľa jeho názoru,
znížila daňová povinnosť na DPH za roky 2001 a 2002. Poukázal na znalecký posudok a výsluch

znalca, kde je konštatované, že ak by boli všetky faktúry jeho dodávateľov zahrnuté, tak by konečná
škoda pre štát bola iná, resp. žiadna. Ďalej predložil súdu doklady, a to účtovné doklady za r. 2002,
faktúry od spoločnosti Motospol - U. U., R. nad U., účtovné doklady za r. 2002 so sumárom, faktúry od
spoločnosti UND-03 a.s. Košice, príjmové a výdavkové doklady a sumár, ktorý spracoval obžalovaný a
ďalejsplátkovýkalendárkzmluveč.LZF/01/10040,kzmluveč.LZF/01/10040,kzmluveč.LZF/02/10160

a k zmluve č. LZF/02/100378. Všetky vyššie označené účtovné doklady neboli predmetom dokazovania,
ak by sa tak stalo, znalec by podľa názoru obhajoby vo svojom posudku dospel k iným záverom o
výške spôsobenej škody. Vzhľadom na svoj ťažký zdravotný stav vyššie označené účtovné doklady v
priebehu trestného konania nepredložil, ale keďže v súčasnej dobe je na tom zdravotne trochu lepšie,podarilo sa mu tieto účtovné doklady skompletizovať a vyžiadať od jednotlivých jeho dodávateľov.
Vzhľadom na tieto dôkazy má za to, že vo veci je potrebné doplniť znalecký posudok spoločnosti AUDIT
Consulting - FHF, s.r.o. Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že na Okresnom súde Prešov je vedené

konkurzné konanie vo veci úpadcu N. D. - N.- C. XX, ktoré je pred jeho skončením a Okresný súd D.
nad U. si podklady o prihlásených pohľadávkach, ktoré sú v bode č. 4 rozsudku, nevyžiadal. Uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere štyri roky a šesť mesiacov je, podľa jeho názoru,
neprimerane prísny, v rozpore s ust. § 34 Tr. zák., ktorým sa prvostupňový súd neriadil, poukázal na
to, že od skutku v bode 1/ uplynulo viac ako 12 rokov, od skutku v bode 4/ uplynulo takmer 9 rokov.

Uviedol, že s manželkou žije v usporiadanej rodine, s nimi žije 35 ročná invalidná dcéra, o ktorú sa
s manželkou starajú. Poukázal ďalej na čl. 48 ods. 2, veta prvá, Ústavy SR, čl. 6 ods. 1, veta prvá,
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 2 ods. 10 Tr. por. Uviedol, že účelom
trestnéhokonaniajepredovšetkýmto,abytrestnéčinybolináležitezistenéaichpáchateliapodľazákona
spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických
osôb. Primeranosť dĺžky konania judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva posudzuje s ohľadom

na konkrétne okolnosti prípadu, s prihliadnutím ku kritériám zakotveným v judikatúre ESĽP, akými sú
zložitosť prípadu, správanie sťažovateľa, štátnych orgánov, poprípade, čo je pre sťažovateľa v stávke.
ESĽP v žiadnom zo svojich rozhodnutí nekonkretizoval všeobecne záväznú dobu, ktorú by bolo možné
za primeranú lehotu považovať. Judikatúra ESĽP je jednoznačná v tom smere, že zmiernenie trestu z
dôvodu neprimeranosti dĺžky konania v zásade zbavuje jednotlivca jeho postavenia obete v zmysle čl. 36

Dohovoru, za predpokladu, že vnútroštátne orgány uznajú, či už výslovne alebo v podstate veci, že išlo o
porušenie Dohovoru a uskutočnenia nápravy. Obžalovaný namietal, že okresný súd v týchto intenciách
vôbec neuvažoval, keď obžalovanému po takmer 9 rokoch od spáchania posledného skutku uložil, podľa
jeho názoru, neprimerane prísny nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 6 mesiacov.
Poukázal na to, že okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa môžu odôvodniť aj aplikáciu § 39 ods.

1 Tr. zák. účinného od 1.1.2006 za predpokladu, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby
odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom
kratšieho trvania. Ustálená súdna prax slovenských súdov v súvislosti s aplikáciou ust. § 39 ods. 1 Tr.
zák. zohľadňuje predovšetkým, ak nie výlučne, tie okolnosti prípadu, ktoré súviseli so skutkom ako takým
asjehoprávnymposúdením,tedaokolnosti,zaktorýchbolspáchanýčin,resp.rodinnéaosobnépomery

páchateľa, ktoré existujú v čase rozhodovania o treste. Vôbec alebo len ojedinele súdy pri ukladaní
trestu zohľadňujú neprimeranú dĺžku konania v rámci posúdenia otázky, či uvedená skutočnosť je takou
okolnosťou, ktorá odôvodňuje aj mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod zákonom stanovenú
dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Mal za to, že dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na
obtiažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom

konaní, výrazne a neprimerane presahujú dĺžku konania v porovnateľných veciach, je takou okolnosťou
prípadu, ktorá odôvodňuje pri ukladaní trestu použiť aj mimoriadne zmierňovacie ustanovenie, a preto
nemal súd v tomto prípade ukladať, podľa jeho názoru, nepodmienečný trest. Navrhol, aby krajský súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade odvolania podaného oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote
preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a
dospel k nasledovným záverom.

V prvom rade krajský súd konštatuje, že okresný súd vykonal na hlavných pojednávaniach rozsiahle
dokazovanie v rozsahu, ktoré značne presahovalo rozsah dôkazov zabezpečených v prípravnom
konaní. Toto rozsiahle dokazovanie si vyžiadali jednak návrhy obžalovaného, ktorý tvrdil, že výsledky
daňových kontrol neboli úplné, keďže do nich neboli zahrnuté všetky dodávateľské faktúry ako daň na
vstupe. Taktiež obžalovaný namietal, že účtovné doklady boli neúplné z dôvodu, že v jeho prevádzke

došlo k požiaru, čo vyplýva aj z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Vranov nad Topľou
ČVS.B./XXX-OSV-VT-XXXX zo dňa 20.5.2004, ktorým bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin
poškodzovaniecudzejvecipodľa§257ods.1Tr.zák.vpodstatenatomskutkovomzáklade,ženezistený
páchateľ mal položiť fľašu naplnenú nezistenou tekutinou do unimobunky, ktorá sa nachádzala v areáli
živnostníka obž. N. D., podnikajúceho pod menom N., pričom táto unimobunka slúžila ako kancelária,

kde došlo okrem iného aj k poškodeniu účtovných dokladov. Z tohto dôvodu bola už v prípravnom konaní
vykonaná rekonštrukcia účtovných dokladov obžalovaným ako daňovníkom. Okresný súd si vyžiadal aj
výpisy z účtov obžalovaného v bankách. V tomto smere okresnému súdu nie je možné nič vytknúť,
tento postupoval zákonne a správne.Prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ktoré dôkazy vo veci vykonal a ktoré pojal
za základ pre svoje rozhodnutie. Predovšetkým z listinných dôkazov mal za preukázané, že obžalovaný

ako živnostník pod obchodným menom N. D.- N., C. XX vykonával živnostenskú činnosť na základe
živnostenskéhooprávneniaod10.11.1998,nazákladeosvedčeniaoregistráciipreDPHsaod1.12.1998
stal najskôr štvrťročným platcom DPH, neskôr mesačným platcom DPH (z daňových priznaní za rok
2002 ako aj z protokolu o daňovej kontrole k DPH za rok 2002 plynie, že obžalovaný už v roku 2002 bol
mesačným platcom DPH). Ďalej okresný súd poukázal na výpoveď obžalovaného N. D. z prípravného

konania, kedy tento poprel spáchanie skutkov uvedených v obžalobe, keď tento uviedol, že všetky
faktúry vystavené na výstupe pre odberateľov boli zaúčtované a z týchto aj bola odvedená daň, on
žiadnu daň neskrátil a nikomu nedal na takýto postup súhlas, pokiaľ uplatnil nadmerný odpočet, konal
tak len v súlade s daňovými dokladmi a s uskutočniteľnými zdaňovanými plneniami. Vzhľadom na to,
že došlo k požiaru, nemohol správcovi dane predložiť účtovnú evidenciu, ktorá by sa dala skontrolovať,
daňový úrad si vyžiadal doklady od jeho odberateľov a rozdiel dane na DPH za roky 2001 a 2002 vznikol

tak, že on nemal doklady na základe, ktorých by sa bola dala skontrolovať DPH na vstupe a preto
správca dane túto DPH na vstupe neuznal. K neodvádzaniu poistného uviedol, že v roku 2002 požičal
Roľníckemu družstvu M. sumu 900.000,- Sk, ktorá mu nebola vrátená, čo mu spôsobilo vážne finančné
problémy. V januári 2006 bolo uhradené poistné Sociálnej poisťovni prostredníctvom súdnej exekútorky
pani D., pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu prostredníctvom súdneho exekútora D. a to započítaním

pohľadávky, Spoločnej zdravotnej poisťovni poistné nebolo odvedené pre finančné problémy a pre
zdravotnú poisťovňu Sidéria bolo poistné riadne uhradené. Vo vzťahu k DPH za august 2004 uviedol,
že v čase vystavenia kúpnych zmlúv prechádzali zo štvrťročného platcu DPH na mesačného platcu a
nemali ešte doloženú z daňového úradu registráciu, že sú mesačnými platcami DPH, z tohto dôvodu
boli tieto platby uskutočnené neskôr, daňovú povinnosť voči štátu si však splnil. K znaleckému posudku

obžalovaný uviedol, že tento vychádzal len z údajov daňového úradu, nie z kompletného účtovníctva.
Ďalej prvostupňový súd poukázal na výpovede svedkov, splnomocnených zástupcov poškodených.
Svedkyňa N.. V. H. zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s., uviedla, že z kontroly vykonanej u
obžalovaného bolo zistené, že tento od apríla 2003 do apríla 2004 neuhradil za zamestnancov poistné
vo výške 176.148,- Sk, ktorá pohľadávka bola v roku 2005 postúpená na Slovenskú konsolidačnú, a.s.,

ďalej táto svedkyňa uviedla, že od 1.1.2010 došlo k zlúčeniu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s. a
Spoločnej zdravotnej poisťovne, ktorej obžalovaný neuhradil od marca 2003 do apríla 2004 poistné v
celkovej výške 17.042,- Sk. Zo správ súdneho exekútora JUDr. D. plynie, že k žiadnemu započítaniu
pohľadávok vo vzťahu k dlhu obžalovaného na poistnom pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu nedošlo.
Svedkyňa N.. Y. Y., splnomocnenkyňa Sociálnej poisťovne uviedla, že obžalovaný v období od marca

2003 do apríla 2004 neodviedol za zamestnancov poistné na poistenie v nezamestnanosti, nemocenské
poistenie a poistné na dôchodkové zabezpečenie zamestnancov spolu vo výške 176.249,- Sk, dňa
7.5.2008 bola táto pohľadávka postúpená Slovenskej konsolidačnej a.s., v čase postúpenia bola z
dlžnej sumy vymožená súdnou exekútorkou od obžalovaného suma 186.723,- Sk. Svedok I.. W. U.,
splnomocnenec SIDERIE zdravotnej poisťovne, a.s. uviedol, že obžalovaný neodviedol poisťovni za

zamestnancov za obdobie od apríla 2004 do augusta 2004 sumu spolu 2.359,- Sk, nástupcom tohto
poškodeného je v súčasnosti DÔVERA zdravotná poisťovňa a.s. Prvostupňový súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia ďalej poukázal na výpovede svedkyne R. H., ktorá u obžalovaného pracovala od
augusta 2001 do augusta 2004 ako účtovníčka, ktorej pracovnou náplňou bolo aj vypracovávanie
daňových priznaní, ktorá uviedla, že nie všetky faktúry boli zaevidované v evidencii, ak vychádzala

vysoká daňová povinnosť, na príkaz obžalovaného do evidencie niektoré faktúry nezahrnula, daňové
priznania boli vypracovávané na pokyn obžalovaného, v roku 2004 po požiari vykonala rekonštrukciu
účtovných dokladov. Svedkyňa N. Q. bola u obžalovaného zamestnaná v rokoch 2002 až 2004,
do jej pracovnej náplne patrilo vypracovanie výkazov do jednotlivých poisťovní, ktoré odovzdávala
obžalovanému a zasielala do jednotlivých poisťovní, poistné bolo zamestnancom z miezd zrazené,

úhradu poistného mal na starosti obžalovaný. Svedkovia V.. W. H. za spoločnosť ZEMPMILK, a.s.
Michalovce, V.. I. W. za spoločnosť EUROVIA cesty a.s. Košice, V.. U. G. za spoločnosť UND-03 a.s.
Košice, V.. M. Y. za Humenskú mliekareň, a.s. a C. Q. za spoločnosť DÚHA, a.s. Prešov potvrdili,
že s obžalovaným ako podnikateľom obchodovali, obžalovaný im na základe zmlúv vystavil faktúry,
ktoré boli obžalovanému uhradené s DPH a tieto DPH si potom ich obchodné spoločnosti uplatnili na

vstupe. Prvostupňový súd ďalej poukázal aj na výpoveď svedkyne V.. Y. Y., ktorá u obžalovaného ako
daňového subjektu vykonala kontrolu na DPH za rok 2001, o čom bol vyhotovený aj protokol, kontrola
začala dňa 11.10.2004, keďže obžalovaný predložil daňové doklady obhorené, bolo dňa 21.10.2004
nariadené vykonanie rekonštrukcie dokladov a bolo vykonané miestne zisťovanie, kde od jednotlivýchodberateľov obžalovaného boli vyžiadané faktúry, pričom na dani na vstupe boli zaúčtované faktúry,
ktoré obžalovaný nepredložil, taktiež bola predložená faktúra vystavená na meno M. D., čím bol zistený
rozdiel medzi obžalovaným deklarovanou DPH na vstupe. Pri dani na výstupe bolo zistené, že časť

faktúr, ktoré si daňový úrad vyžiadal od odberateľov obžalovaného a ktoré boli vystavené obžalovaným
neboli zahrnuté do účtovnej evidencie, následne DPH nebola zahrnutá v daňových priznaniach a daň z
týchto faktúr nebola odvedená, rozdiel za všetky štyri štvrťroky roku 2001 na DPH predstavoval sumu
spolu 1.646.081,- Sk. Svedok V.. C. W. vykonal u obžalovaného kontrolu na daň z pridanej hodnoty
za rok 2002, o výsledku daňovej kontroly bol vypracovaný aj protokol, oznámenie o vykonaní daňovej

kontroly bolo obžalovanému doručené dňa 15.4.2004, daňová kontrola sa mala začať dňa 26.4.2004,
na žiadosť obžalovaného o zmenu termínu sa začala až dňa 26.5.2004, obžalovaný podľa tohto svedka
ako aj podľa protokolu o výsledku zistenia daňovej kontroly Daňového úradu D. nad U. predložil na
výkon daňovej kontroly všetky potrebné doklady, preverovaním u jednotlivých správcov bolo zistené,
že obžalovaný neodviedol zo všetkých faktúr daň na výstupe, pričom od jednotlivých obchodných
partnerov obžalovaného boli vyžiadané faktúry, ktoré boli porovnávané s faktúrami od jednotlivých

odberateľov obžalovaného, pričom bolo zistené, že nie všetky faktúry, ktoré obžalovaný vystavil aj
zahrnul do daňového priznania DPH na výstupe, takto bol zistený rozdiel na DPH oproti obžalovaným
priznanému stavu o 721.237,- Sk. Svedok N. Y. vykonal daňovú kontrolu na DPH u obžalovaného za
mesiac august 2004 a bolo zistené, že na výstupe nebola priznaná DPH z predaja v celkovej výške
227.114,- Sk, od jednotlivých odberateľov bolo zistené, že došlo k danému plneniu, tieto faktúry sa

nachádzali u dodávateľa, obžalovaného N. D., boli uvedené v evidencii odoslaných faktúr, faktúry však
neboli zaevidované do daňovej sústavy, neboli v tejto súvislosti podané ani dodatočné daňové priznania.
Z protokolu o daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie mesiaca august 2004 potom navyše plynie,
že obžalovaný podal dodatočné daňové priznanie dňa 29.9.2004 na nadmerný odpočet DPH vo výške
61.635,- Sk a dňa 10.11.2004 na nadmerný odpočet vo výške 26.081,- Sk. Obžalovaný v mesiaci august

2004 previedol dopravné prostriedky na spoločnosť NAD Hanušovce s.r.o., vyhotovil aj kúpne zmluvy,
dopravné prostriedky prehlásil aj na Okresnom dopravnom inšpektoráte vo Vranove nad Topľou, ale daň
z pridanej hodnoty, teda daňovú povinnosť vo vzťahu k týmto príjmom nepriznal, daňová povinnosť mu
pritom vznikla dňom dodania tovaru, teda v mesiaci august 2004. Na dani z pridanej hodnoty tak vznikol
rozdiel vo výške 227.114,- Sk. Za podstatný dôkaz v tejto trestnej veci považoval prvostupňový súd

znalecký posudok spoločnosti Audit-Consulting-FHF s.r.o., ktorý vypracoval znalec z odboru ekonomika
a riadenie podnikov, ktorý v prípravnom konaní dospel k záveru, že rozdiel na dani pridanej hodnoty za
rok 2001 predstavoval sumu 1.646.081,- Sk, za rok 2002 bola daň z pridanej hodnoty u obžalovaného
skrátená na výstupe o 721.237,- Sk, v auguste 2004 obžalovaný nezahrnul do daňového priznania DPH
za tento mesiac sumu 227.114,- Sk, a to ani v dodatočnom daňovom priznaní DPH zo dňa 8.11.2004,

čím došlo ku skráteniu daňovej povinnosti v sume 201.033,- Sk. Následne bol vyhotovený dodatok k
znaleckému posudku, kde znalec zohľadnil došlé faktúry predložené okresnému súdu od spoločnosti
SAD Humenné, a.s., OZ Vranov nad Topľou, na základe čoho bola potom upravená výška neodvedenej
dane z pridanej hodnoty v prospech obžalovaného, a to v prípade uplatnenia DPH na vstupe v sume
838.736,60 Sk, v zdaňovacom období roku 2002 tak bol v prípade uplatnenia DPH na vstupe rozdiel

na DPH vo výške 257.436,10 Sk.

Prvostupňovýsúdnazákladevykonanéhodokazovaniauzavrel,žeuobžalovanéhoakoživnostníkabola
najskôr vykonaná daňová kontrola na daň z príjmov fyzických osôb za rok 2002, ktorá začala 21.4.2004,
následne bola vykonaná daňová kontrola na daň z pridanej hodnoty za rok 2002, z výsledkov daňovej

kontroly za rok 2002 vyplynulo, že obžalovaný svojím konaním, keď uskutočnené zdaniteľné plnenia
nezahrnul do evidencie DPH a tieto nepriznal do daňového priznania ovplyvnil svoju daňovú povinnosť
takým spôsobom, že v rozpore so skutočnosťou predstieral nižší rozsah tejto svojej povinnosti a tým
dosiahol nižšieho výpočtu dane z pridanej hodnoty, pričom súd k obrane obžalovaného, že ku daňovej
kontrole neboli predložené všetky potrebné doklady uviedol, že z výpovede svedka Ing. Petra Lakatu

ako aj z protokolu o vykonaní daňovej kontroly DPH za rok 2002 jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný
dňa 26.5.2004 predložil všetky potrebné doklady. Rekonštrukcia dokladov obžalovaného bola daňovým
úradom nariadená až pri ďalšej daňovej kontrole a to kontrole DPH za rok 2001, pričom o požiari v jeho
prevádzke dňa 19.5.2004 obžalovaný uvádzal až pri ďalšej daňovej kontrole vykonávanej od 28.9.2004
(kontrole DPH za rok 2001). Okresný súd na rozdiel oproti správcovi dane ( a na rozdiel od obžaloby)

prihliadol aj na dodávateľské faktúry vystavené SAD a.s. Humenné pre obžalovaného ako odberateľa v
zdaňovacom období roku 2001 a 2002, v tejto súvislosti bol vypracovaný doplnok znaleckého posudku,
kde potom došlo k zníženiu DPH za rok 2001 na sumu 838.736,60 Sk a za rok 2002 na sumu 257.436,10
Sk. Ku skutku uvedenému pod bodom 3/ rozsudku okresný súd uviedol, že obžalovaný za mesiac august2004 nezahrnul zdaniteľné plnenie pre daň z pridanej hodnote na výstupe vo výške 227.114,- Sk a
toto nezahrnul ani do dodatočných daňových priznaní, ktoré podal dňa 29.9.2004 a dňa 10.11.2004.
Právne hodnotil prvostupňový súd konanie obžalovaného v bodoch 1/ až 3/ ako trestný čin skrátenia

dane a poistného podľa § 148 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, keď dospel k záveru, že obžalovaný
konal v úmysle dosiahnuť nižší rozsah vlastnej daňovej povinnosti, konanie obžalovaného uvedené
pod bodom 4/ rozsudku prvostupňový súd kvalifikoval ako trestný čin neodvedenia dane a poistného
podľa § 148a Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Snáď v súvislosti s odôvodnením bonity obžalovaného
vo vzťahu ku skutku uvedenému pod bodom 4/ rozsudku je treba uviesť, že krajský súd sa čiastočne

nestotožnil s dôvodmi tam uvedenými, keďže za dostatok prostriedkov na úhradu poistného a iných
odvodov nie je možné považovať to, že obžalovaný mal možnosť čerpať kontokorentný úver, keďže toto
nie sú prostriedky obžalovaného. Bonitu obžalovaného v súvislosti so skutkom uvedeným pod bodom
4/ obžalovaný odôvodňoval aj závermi znaleckého posudku, z ktorého vyplývalo, že obžalovaný dňa
30.4.2003vybral500.000,-Ska30.11.2003600.000,-Sk,ktorébolizaúčtovanéakovýdavkynezahrnuté
do dane z príjmov.

Takto zistený skutkový stav však, podľa názoru krajského súdu, nie je úplný a tým nepredstavuje
dostatočný podklad pre spravodlivé rozhodnutie a následne uloženie trestu a to predovšetkým z dôvodu,
že v rámci odvolacieho konania predložil obžalovaný ďalšie doklady, ktoré by mohli mať vplyv na správne
ustálenie jeho daňovej povinnosti v inkriminovanom období ako aj vzhľadom na návrh obžalovaného,

aby bol do trestného konania pripojený aj konkurzný spis Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K 12/2006,
keďže v tomto spise sa majú nachádzať aj ďalšie doklady majúce súvis s touto trestnou vecou. S týmito
návrhmi obžalovaného sa krajský súd stotožnil.

Aj keď je pravdou, že trestný proces je v súčasnej dobe v podstate kontradiktórny a strany na poslednom

hlavnom pojednávaní vykonanie ďalších dôkazov nenavrhli, neznamená to, že v prípade, ak je to pre
správne rozhodnutie potrebné, nemožno vykonať aj také dôkazy, vykonanie ktorých navrhnuté nebolo.
Vyplýva to z ust. § 2 ods. 11 Tr. por., podľa ktorého súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli.

Vo všeobecnosti k tomu krajský súd dodáva, že z hľadiska dokazovania je v daňovom konaní dôkazné

bremeno na daňovníkovi, v trestnom konaní je dôkazné bremeno obrátené, je predovšetkým na
orgánoch činných v trestnom konaní, teda policajtovi či vyšetrovateľovi a prokurátorovi. V trestnom
konaní je potrebné vždy preveriť aj obhajobu obžalovaného. Výsledky dokazovania správcu dane v
daňovom konaní nie je možné bez ďalšieho, teda mechanicky preberať do trestného konania a len na
ich podklade vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť za spáchanie daňového trestného činu. Súd v

štádiu po podaní obžaloby je povinný vysporiadať sa aj so závermi, ku ktorým dospel v otázke skrátenia
dane príslušný správca dane a s podkladmi, ktoré ho k jeho rozhodnutiu viedli. Pokiaľ súd urobí v
týchto smeroch odchylný záver od vyjadrenia či rozhodnutia správcu dane, musí mať pre takýto postup
dostatočnú oporu vo vykonaných dôkazoch a vo svojom rozhodnutí ho musí starostlivo odôvodniť.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje predovšetkým na závery znalca z odboru ekonomika a riadenie
podnikov, ktorý sa v znaleckom posudku podanom v prípravnom konaní ešte dňa 30.9.2007 odmietol
vyjadriť k obrane obžalovaného v jeho výpovedi na dôvody výšky DPH v protokoloch o daňovej kontrole
a obžalovaným podaných daňových priznaní za uvedené zdaňovacie obdobia. Znalec svoj postoj
odôvodnil tým, že znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky, ani hodnotiť vykonané dôkazy ani robiť

právne závery. S týmto vyjadrením sa však nie je možné stotožniť, a v tomto smere bolo potrebné
už v prípravnom konaní žiadať doplnenie znaleckého posudku o to, či je pravdou, že správca dane
neuznal obžalovanému daň na vstupe, ktorú mal v roku 2001, v roku 2002 namietal, že mohlo dôjsť
ku chybe pri kontrole správcom dane, pričom obžalovaný nesúhlasil so záverom daňového úradu, ktorý
uviedol, že boli do výdavkov, (zrejme mal obžalovaný na mysli daň na vstupe), zaúčtované aj nákupy

pohonných hmôt v rozpore s platnými cenami a normami spotreby uvedenými v technickom preukaze
vozidiel a namietal, že on (obžalovaný) toto vyčíslil správne, vychádzal z normovanej spotreby uvedenej
vtechnickompreukaze,pričomdaňovýúradnezahrnulspotrebuvprípade,akzavozidlombolazapojená
súprava, tzv. vlek, taktiež nesúhlasil so závermi daňovej kontroly v tom smere, že si mal obžalovaný
neoprávnene zahrnúť do nákladov aj úhradu za telefón a taktiež pokiaľ mu neboli priznané výdavky

na rekonštrukciu budovy s odôvodnením, že je to možné až po kolaudácii stavby. K týmto odborným
námietkam obžalovaného, o ktorých vypovedal či už ako obvinený dňa 30.7.2008 (č.l.1400-1402), resp.
ktoré namietal v rámci daňových kontrol, bol znalec nielenže oprávnený ale aj povinný sa vyjadriť, či
v tomto smere daňový úrad postupoval správne pri vyčíslení dane na vstupe. V tomto smere nešlo ootázkuposudzovaniavinyaleoodbornéposúdenievýpočtuavyčísleniaDPHzostranydaňovéhoúradu.
Samozrejme že postavenie príslušného správcu dane pri daňovej kontrole je iné ako postavenie orgánov
činných v trestnom konaní, keďže v daňovom konaní je dôkazné bremeno, ako to už krajský súd vyššie

uviedol, na daňovníkovi, ktorý je povinný preukázať údaje uvedené v daňovom priznaní a pokiaľ toto
nepredloží, môže to mať za následok dodatočné vyrubenie dane, v trestnom konaní je dôkazné bremeno
na orgánoch činných v trestnom konaní, kedy tieto musia preukázať skutočný stav. V trestnom konaní
pre vyvodenie trestnej zodpovednosti za spáchanie daňového trestného činu je podstatným to, čo sa
reálne stalo alebo nestalo a je bez významu, či konanie daňového subjektu bolo aj zachytené daňovým

-účtovným dokladom. Ak sa v trestnom konaní preukáže, že daňový subjekt určitý daňový výdavok v
preverovanom zdaňovacom období vynaložil, bude nutné znížiť základ dane a tým aj vlastnú daňovú
povinnosť daňového subjektu v trestnom konaní. To platí aj opačne, existencia účtovného dokladu o
tom, že konkrétny výdavok mal byť vynaložený daňovým subjektom na dosiahnutie jeho príjmov ešte
neznamená, že tento výdavok bol daňovým subjektom vynaložený aj v skutočnosti, pretože môže ísť
len o predstieranie daňového výdavku prostredníctvom fiktívnej faktúry zameranej na zníženie vlastnej

daňovej povinnosti. Teda pokiaľ aj okresnému súdu budú predložené daňové doklady, ktoré neboli
doposiaľ zahrnuté do výpočtu dane z pridanej hodnoty u obžalovaného, bude potrebné skúmať, či tieto
plnenia boli reálne a v dôvodoch rozhodnutia bude potrebné aj vysvetliť, ako sa súd vysporiadal s
prípadným rozdielom, ktorý vznikol na dani na vstupe, oproti tomu, čo sám obžalovaný deklaroval v ním
podanom daňovom priznaní, prípadne prečo tieto nezahrnul do tohto daňového priznania. Vo vzťahu k

zníženiu daňovej povinnosti tak ako ju prvostupňový súd doposiaľ ustálil už nebude možné túto meniť v
neprospech obžalovaného, keďže odvolanie nebolo podané prokurátorom v neprospech obžalovaného.

Prvostupňovému súdu je potrebné vytknúť jedno pochybenie a to pokiaľ rozhodoval o náhrade škody
či už podľa § 287 ods.1 Tr. por. alebo podľa § 288 ods.1, 2 Tr. por., keďže nárok či už Sociálnej

poisťovne alebo zdravotných poisťovní (a tým ani nárok ich právnych nástupcov) nie je nárokom na
náhradu škody spôsobenej trestným činom neodvedenia dane a poistného podľa § 148a Tr. zák.
účinného do 31.12.2005, ale je nárokom, ktorý vyplýva priamo zo zákona, nemožno ho preto uplatňovať
postupom podľa § 46 ods.3 Tr. por. v trestnom konaní. Trestný poriadok upravuje poškodeného v dvoch
samostatných ustanoveniach a to v § 46 ods.1 a v § 46 ods. 3, teda výslovne počíta s tým, že nie

každá poškodená osoba bude mať zároveň proti obvinenému nárok na náhradu škody. Tak Sociálna
poisťovňa, či príslušný daňový úrad alebo zdravotné poisťovne majú v tejto trestnej veci postavenie
poškodeného len podľa § 46 ods. 1 Tr. por., ale nemajú postavenie poškodeného aj podľa § 46 ods. 3 Tr.
por., teda majú právo podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam v trestnom konaní tam, kde toto
právo poškodenému zákon priznáva, majú právo navrhovať dôkazy a podobne, avšak nemajú právo

navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku zaviazal páchateľa trestného činu k náhrade škody. Pokiaľ
si takíto poškodení uplatnia nárok na náhradu škody, rozhodne súd uznesením podľa § 256 ods. 4 Tr.
por. s poukazom na ust. § 46 ods.4 Tr. por. Napokon vo vzťahu k zrazeným a neodvedeným dávkam
rozhodli poškodení (teda tak Sociálna poisťovňa, či zdravotné poisťovne) v rámci iných príslušných
konaní platobnými výmermi.

Bez doplnenia dokazovania v naznačenom smere, prípadne vykonania aj dôkazov ďalších, ktoré
strany navrhnú, alebo vykonanie ktorých sa ukáže byť potrebným, a odstránenia vyššie uvedených
nedostatkov, nebude možné vo veci spravodlivo rozhodnúť. Po ustálení skutkového stavu bude úlohou
prvostupňového súdu rozhodnúť o vine a prípadne o treste obžalovaného. Taktiež bude potrebné

rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. § 168 ods.1 Tr. por., predovšetkým v tejto súvislosti v napadnutom
rozhodnutí prvostupňový súd neuviedol dôvody, pre ktoré odmietol vykonať niektoré stranami navrhnuté
dôkazy.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a okresnému súdu

uložil, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.