Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715208826
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715208826.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.
Milana Majerníka a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00151700, proti žalovanému: Š. R., Y.. XX.X.XXXX, E. I.,
I. XXX/XX, o zaplatenie sumy 110,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Poprad č. k. 10C/342/2015-25 zo dňa 2.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu
o zaplatenie 110,- eur s príslušenstvom zamietol a súčasne vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom
nepriznáva.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, na základe zisteného skutkového stavu, ex offo posúdil
premlčanie žalovaného nároku pre uplynutie zákonnej premlčacej doby na uplatnenie náhrady škody
voči žalovanému, ako aj z ďalšieho dôvodu, t. j. že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle
§ 120 ods. 1 OSP (Občiansky súdny poriadok), a to na preukázanie a odôvodnenie, prečo si voči
žalovanémuuplatňujenáhraduškodyažo12rokovodvznikupoistnejudalosti,priktorejdošlo kuškode.
Uviedol, že k vzniku škody pri dopravnej nehode došlo dňa 7.11.2003 a žalobca neodôvodnil, prečo k

vyplateniu náhrady škody poškodenej I. Š. došlo v čase od 9.8.2012 do 17.7.2014, a to za vyplatené
liečebné náklady tejto poškodenej. Žalobca neuviedol ani právny dôvod žaloby, prečo žalovaný, aj
s odstupom času 12 rokov od poistnej udalosti, zodpovedá stále za škodu, ktorú žalobca vyplatil
poškodenej v priebehu rokov 2012- 2014. Okrem toho žalobca predložil súdu ako dôkaz uznesenie
príslušného policajného orgánu o zastavení trestného stíhania proti vodičovi ťahača s prívesom
patriaceho žalovanému, a keďže skutok nie je trestným činom, chýba tu aj jeden z nevyhnutných

predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, a to zavinenie žalovaného. V danom prípade síce
žalobca založil právnu povinnosť žalovaného na zaplatenie 5 % z vyplatených náhrad poškodenej
z dôvodu, že bol v omeškaní s platením lehotného poistného v čase, keď k dopravnej nehode -
poistnej udalosti došlo, avšak žalobcovi chýba právny dôvod žaloby podanej na súd 21.7.2015 vo
veci náhrady škody poškodenej I. Š.. Žalobca k žalobe nedoložil žiaden konkrétny dôkaz, že I. Š. je
jednou z poškodených žijúcich osôb, ktorá bola účastníkom uvedenej dopravnej nehody a prečo jej

žalobca vyplatil náhradu liečebných nákladov aj o 10 rokov neskôr, či išlo o jedinú náhradu škody
alebo o pravidelne s opakujúcu náhradu škody. Na základe uvedeného právneho posúdenia súd žalobu
žalobcu pre premlčanie a neunesenie dôkazného bremena ako nedôvodnú zamietol. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 101, § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanoveniami § 5b zákona
číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že nesúhlasí s názormi okresného
súdu (súdu prvej inštancie ) o premlčaní uplatneného nároku, pričom poukázal na komentár k zákonu
o povinnom zmluvnom poistení, s ktorým sa plne stotožňuje. V zmysle uvedeného, premlčanie nároku

poisťovateľa na postup proti poistenému, resp. poistníkovi, sa neriadi úpravou premlčania nároku zo
zodpovednostného vzťahu. Má za to, že v danom prípade treba aplikovať všeobecnú premlčaciu dobu
podľa § 101 Občianskeho zákonníka (trojročná premlčacia doba), ktorej beh začína plynúť odo dňa,
keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz - moment výplaty poistného plnenia. Právo poisťovateľa na
postih vznikne dňom výplaty plnenia z poistenia zodpovednosti poškodenému. Má za to, že žalobcom

uplatnený nárok titulom vnútorného postihu nemôže byť premlčaný. Keďže náhrady boli poškodenej
vyplatené v období od 9.8.2012 až 17.7.2014, premlčacia doba vo vzťahu ku najskôr vyplatenej náhrade
by uplynula až dňa 9.8.2015. Ďalej žalobca poukázal, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozsudku vyslovil názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a uviedol tiež, že žalobca neuviedol
právny dôvod žaloby a súčasne poukázal aj na uznesenie príslušného policajného orgánu o zastavení
trestného stíhania proti vodičovi ťahača s prívesom, ktorý patrí žalovanému, z dôvodu, že skutok nie

je trestným činom. Žalobca - odvolateľ v prvom rade poukázal na skutočnosť, že zodpovednosť za
škoduspôsobenúprevádzkoudopravnýchprostriedkov,jeobjektívnehocharakteru,pretosanevyžaduje
zavinenie škodcu. Poukázal aj na skutočnosť, že z podaného návrhu na začatie konania je dostatočné
zrejmé, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na plnenie titulov vnútorného postihu v zmysle §
12 ods. 1 písm. f) Zákona o PZP (povinnom zmluvnom poistení) a preto nesúhlasí s názorom súdu

prvej inštancie, že neuviedol právny dôvod žaloby. Ďalej poukázal, že ak súd prvej inštancie tvrdí,
že žalobca nedoložil žiaden konkrétny dôkaz, že I. Š. je jednou z poškodených žijúcich osôb, v tejto
súvislosti poukázal na § 120 ods. 3 OSP, v zmysle ktorého súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Uviedol, že žalovaný v konaní nenamietal skutočnosť, že by I.
Š. mala byť poškodenou osobou predmetnej dopravnej nehody, keďže si je dobre vedomý, že je to tak,

ako tvrdí žalobca. Uvedené vyplýva aj z právoplatne skončeného konania vedeného pred Okresným
súdom Ružomberok sp. zn. 5C/200/2007, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
5Co/101/2009 zo dňa 23.6.2009, a ktorým bol potvrdený nárok I. Š.Q. na vyplatenie sumy 5.820.400,-
Sk za sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobeného predmetnou dopravnou nehodou. Má za to,
že tak dostatočne preukázal tieto skutočnosti a ak súd mal pochybnosti o vyššie uvedenej skutočnosti,

ktorú nikto nenapádal, že I. Š. je poškodenou z predmetnej dopravnej nehody, mal vyzvať žalobcu
na doloženie ďalších dokladov potvrdzujúcich túto skutočnosť. Na základe takéhoto nedostatočne
zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej. Žiadal
preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 110,- eur spolu s príslušenstvom, t. j. 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 110,- eur od

17.7.2015 do zaplatenia, ako aj trovy pozostávajúce zo zaplatených súdnych poplatkov.

5. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP

(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., platný a účinný od 1.7.2016, ďalej len „CSP“),
preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl.
CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné zrušiť.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v
konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Uvedené ustanovenie § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým

v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na
konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky
realizovaných úkonov predo dňom účinnosti zákona posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá
platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení OSP, ktoré súd
prvej inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania, i prijatými skutkovými závermi, aplikoval.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie

zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu
prvejinštancieavrátimuvecnaďalšiekonanieanovérozhodnutie,je povinnývodôvodnenírozhodnutia
uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci postupovať.

11. Je potrebné uviesť, že konštatovanie súdu prvej inštancie, že v danom prípade došlo k premlčaniu
nároku žalobcu, je nesprávne.

12. Ako vyplýva z návrhu žalobcu podaného dňa 21.7.2015 na Okresný súd Poprad, žalobca v zmysle
§ 12 ods. 1 písm. f) zákona číslo 381/2001 Z. z. O povinnom zmluvnom poistení, uplatnil nárok voči
žalovanému na náhradu poistného plnenia, resp. jeho časti, ktoré za neho vyplatil. Žalovaného vyzval

na zaplatenie sumy 110,- eur (5 % z vyplatených náhrad zo sumy 2.215,- eur), ktoré poškodenej žalobca
vyplatil. Podľa § 12 ods. 1 písm. f) zákona číslo 381/2001 Z. z., poisťovateľ má proti poistníkovi nárok
na náhradu poistného plnenia, alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla, ak v čase, keď nastala poistná udalosť, bol v omeškaní s platením
poistného. Žalobca mal v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na úrok z omeškania,

ktorého výška je v zmysle Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. o 5 %-tuálnych bodov vyššia, ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky a preto si voči žalovanému uplatnil zaplatenie dlžnej sumy
aj spolu s úrokom z omeškania počítaným odo dňa podaného návrhu, ako aj trovy konania.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že vnútorný postih proti poistníkovi, resp.

poistenému, nemá charakter nároku na náhradu škody a v prípade vnútorného (interného) postihu,
poisťovateľ uplatňuje nárok na náhradu vyplatených súm priamo proti poistenému, resp. poistníkovi,
nakoľko za nich nahradil škodu poškodenému. Z tohto dôvodu nejde preto o nárok s charakterom na
náhradu škody a postihové právo poisťovateľa nemá charakter nároku na náhradu škody.

14. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že premlčanie nároku poisťovateľa na postih proti
poistenému, resp. poistníkovi, sa neriadi úpravou premlčania nároku zo zodpovednostného vzťahu a
v danom prípade je potrebné aplikovať všeobecnú premlčaciu dobu upravenú v § 101 Občianskeho
zákonníka (trojročná premlčacia doba), ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. V tomto prípade to bol moment výplaty poistného plnenia poškodenej, v tomto prípade I.

Š.. Proti poistníkovi má poisťovateľ právo postihu aj v prípade, keď v dobe, kedy nastala skutočnosť,
ktorá bola dôvodom vzniku poistnej udalosti, bol v omeškaní s platením poistného. Omeškanie s
platenímpoistnéhonastávavtedy,akpoistníkpoistnénezaplatínajneskoršievdeňjehosplatnosti.Výška
náhrady, na ktorú poisťovateľovi vznikne právo, ani v tomto prípade nesmie presiahnuť úhrn súm, ktoré
poisťovateľ vyplatil z dôvodu poistných udalostí. Z týchto dôvodov je zrejmé, že žalobcom uplatnený

nárok titulom vnútorného postihu, nemôže byť premlčaný. Náhrady poškodenej I. Š. boli vyplatené
v období od 9.8.2012 - do 17.7.2014 a premlčacia doba vo vzťahu k najskôr vyplatenej náhrade by
uplynula až dňa 9.8.2015. Žaloba, ako už bolo vyššie konštatované, napadla na Okresný súd Poprad
dňa 21.7.2015, čo znamená, že bola podaná včas.
15. Odvolací súd taktiež poukazuje, že tento vzťah medzi žalobcom a žalovaným v prípade vyplatenia

náhrad poškodenej, sa neriadi postupom podľa zákona číslo 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v
znení platnom od 1.5.2014, a preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie ex offo nemohol
posúdiť premlčanie žalovaného nároku pre uplynutie zákonnej premlčacej doby. Ide o regres ako
osobitný druh nároku.

16. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu aj ohľadne neunesenia dôkazného bremena,
neuvedenia právneho dôvodu žaloby a taktiež tvrdenia o tom, že chýba jeden z nevyhnutných
predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, a to zavinenie žalovaného, ak trestné stíhanie
proti vodičovi ťahača s prívesom, patriaceho žalovanému, bolo zastavené. Žalobca v podanej žalobe
dostatočne právne zdôvodnil nárok, ak poukázal na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. f) zákona

číslo 380/2001 Z. z.. Dostatočne konkretizoval náklady, na základe ktorých vznikol žalobcovi nárok
voči žalovanému o náhradu poistného plnenia, alebo jeho časti, ktorú za neho vyplatil, pričom tieto
skutočnostivyplývajúzozoznamuapopisupriloženýchpríjemiekopotvrdeníkuplatneniunáhradyškody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Z týchto predložených dokladov je zrejmé, že Q.. I. Š. jezákonným zástupcom poškodenej. Žalobca taktiež dokladoval svoje prevody na účet I. Š., čo vyplýva z
pripojených fotokópií prevodov a taktiež dokladoval, že oznámil žalovanému Š.L. R., že vyplatil ďalšie
poistné plnenia 9.8.2012 poškodenej I. Š.Q. vo výške 738,14 eur, dňa 16.7.2013 vo výške 737,49 eur a

dňa 17.7.2014 vo výške 739,49 eur ako náklady na liečenie. To potom spolu predstavuje 2.215,12 eur
a z dôvodu, že v čase vzniku poistnej udalosti bol v omeškaní s platením poistného, žalobcovi podľa §
212 ods. 1 písm. f) zákona číslo 381/2001 Z. z. vznikol nárok na postih voči žalovanému vo výške 100 %
vyplateného poistného plnenia, ale vzhľadom k tomu, že prehodnotil vymáhanie predmetnej postihovej
pohľadávky voči žalovanému, rozhodol sa ho znížiť na postih o 95 % menej, čo znamená, že žiadal

o úhradu vo výške 110,75 eur. Ak súd prvej inštancie mal pochybnosti o týchto skutočnostiach, ktoré
boli riadne dokladované, najmä o tom, že I. Š. je poškodenou z predmetnej dopravnej nehody, nič mu
nebránilo vyzvať žalobcu na doloženie ďalších dokladov preukazujúcich túto skutočnosť.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

18. Úlohou súdu prvej inštancie bude preto vec nanovo prejednať, s prihliadnutím na vyššie
uvedený právny názor odvolacieho súdu týkajúci sa najmä otázky premlčania, vykonať dokazovanie
v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť. Súčasne bude potrebné rozhodnúť v novom
rozhodnutí aj o trovách odvolacieho konania.

19. Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).