Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. máj 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313224328
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:4313224328.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu V., bývajúceho v R., zastúpeného JUDr.
Andreou Chorvátovou Nagyovou, advokátkou, so sídlom v Kozárovciach č. 632, proti žalovanému
OMIKRON TRADING LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, Britské
Panenské ostrovy, o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Levice pod sp. zn.
7 C 263/2013, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 31. marca 2014, sp. zn. 25

Co 197/2014, takto

r o z h o d o l :

Súd p r i p ú š ť a, aby do konania namiesto doterajšieho žalovaného BENCONT INVESTMENTS,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, vstúpila ako žalovaná spoločnosť OMIKRON TRADING
LIMITED, so sídlom Nerine Chambers, P.O.BOX 905, Road Town, Tortola, Britské Panenské ostrovy.

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Levice (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 18. decembra 2013, č. k. 7 C
263/2013-21 nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil Poľnohospodárskemu družstvu vo Vrábľoch,
so sídlom Levická 886, Vráble, IČO: 00 198 901, aby sa zdržal zrážok zo mzdy žalobcu v prospech

žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 3. apríla 2008, a to až do skončenia konania
vo veci samej o určenie neprijateľnosti niektorých zmluvných podmienok a v konaní o určenie čiastočnej
neplatnostizmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru.Žalobcoviuložilvlehote30dníodprávoplatnosti
uznesenia o nariadení predbežného opatrenia podať návrh vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil podľa
§ 74 ods. 1, 2 prvá veta, § 75 ods. 1, 2, 6, 8 prvá a druhá veta, ods. 9, § 76 ods. 1 písm. e/, f/, § 76
ods. 3 O.s.p. majúc za to, že nariadením predbežného opatrenia sa poskytne ochrana osvedčenému

právužalobcuanezasahujesaneprimeranýmspôsobomdovlastníckehoprávažalovaného.Podľasúdu
prvého stupňa žalobca osvedčil všetky predpoklady o potrebe, naliehavosti a primeranosti predbežného
opatrenia.

Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného uznesením z 31. marca 2014,
sp. zn. 25 Co 197/2014, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh žalobcu na

nariadenie predbežného opatrenia zamietol a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania. V
odôvodnení uviedol, že na rozdiel od právneho názoru súdu prvého stupňa, dospel k záveru, že v konaní
nebolo preukázané splnenie všetkých procesných a materiálnych podmienok pre poskytnutie ochrany
žalobcu nariadením predbežného opatrenia. Odvolací súd mal za to, že žalobca neosvedčil v konaní
danosť akútnej potreby ochrany tvrdeného nároku ako jednej zo základných podmienok pre nariadenie
predbežného opatrenia. Odvolací súd poukázal na to, že žalobca sa mohol domáhať ochrany už v

čase zosplatnenia úveru, t. j. v septembri 2010, podaním žaloby na súd (napr. o určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok), čo však doteraz neurobil, hoci od zosplatnenia úveru do podania návrhu nanariadenie predbežného opatrenia uplynuli tri roky. Zároveň zamestnávateľ žalobcu potvrdil súdu prvého
stupňa, že nevykonával žiadne zrážky zo mzdy žalobcu v prospech žalovaného. Na základe týchto
dôvodov nemal preto odvolací súd za preukázané, že je tu potrebná dočasná urýchlená úprava pomerov

pre správanie žalovaného. O trovách konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p.

Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca a žiadal napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zmeniť tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdí a žalovaného zaviaže na

náhradu trov dovolacieho konania. Prípustnosť dovolania žalobca odôvodnil ustanovením § 239 ods. 1
O.s.p. Ako dôvody svojho dovolania uviedol § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. (konkrétne v spojení s § 237
písm. f/ O.s.p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom) a § 241 ods.
2 písm. c/ O.s.p., že odvolací súd vec nesprávne právne posúdil.

Pôvodný žalovaný BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že dovolanie

žalobcu je procesne neprípustné, a preto ho navrhol odmietnuť. Následne bolo dňa 19. júna 2015
cestou súdu prvého stupňa dovolaciemu súdu doručené podanie pôvodného žalovaného BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., ktoré obsahovalo návrh na zmenu účastníka konania na strane žalovaného v
zmysle § 92 ods. 2 O.s.p., nakoľko Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27. mája 2015, postúpil
pôvodný žalovaný BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. na spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED

okrem iného aj pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. 000906111010408 ako aj všetky práva a povinnosti
vyplývajúce z predmetnej Zmluvy o úvere, ktorá je predmetom toho konania.

Podľa § 92 ods. 2 O.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,

na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania
na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo
na koho prešli.

Keďže pôvodný žalovaný navrhol zmenu účastníka, a to na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po

začatí konania a s ktorou skutočnosťou zákon spája prevod práv a povinností (postúpenie pohľadávky),
rozhodol dovolací súd v zmysle § 243c prvá veta O.s.p. v spojení s § 92 ods. 2 O.s.p. tak, že pripustil
vstup spoločnosti OMIKRON TRADING LIMITED do konania na miesto doterajšieho (pôvodného)
žalovaného BENCONT INVESTMENTS, s.r.o.

V ďalšom sa Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) zaoberal skúmaním
prípustnosti a dôvodov dovolania žalobcu. Ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (pozn. dovolacieho
súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred 1. januárom 2015)], po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 O.s.p.,
skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) v prvom rade, či dovolanie

smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O.s.p.).

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je
dovolanie prípustné, sú vymenované v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 ale neplatia,
ak ide (medziiným) o uznesenie o predbežnom opatrení (§ 239 ods. 3 O.s.p.).

V danom prípade je síce dovolaním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, prípustnosť

proti nemu smerujúceho dovolania (§ 239 ods. 1 O.s.p.) je však vylúčená ex lege - § 239 ods. 3 O.s.p.
Ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. totiž neplatia, ak dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho
súdu o predbežnom opatrení.

Dovolanie žalobcu by vzhľadom na vyššie uvedené bolo procesne prípustné, len ak v konaní na súdoch

nižších stupňov došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo
veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ vtej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,

ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného
ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v §
237 O.s.p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (napríklad
R 117/1999, R 34/1995 a tiež rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne treba zdôrazniť, že pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle §

237 O.s.p. nie je významný subjektívny názor (tvrdenie) dovolateľa o existencii vady tejto povahy, ale
len záver (zistenie) dovolacieho súdu, že k takejto vade skutočne došlo.

Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nenamietal; existencia vád tejto
povahy v dovolacom konaní ani nevyšla najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení
nevyplýva.

Dovolateľ tvrdí, že odvolací súd mu v konaní odňal možnosť pred súdom konať.

Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký procesne nesprávny postup
súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania, ktoré mu

poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy,
ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi
predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú
účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké
možnosti na uplatnenie ich práv - napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách

stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť
sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne
pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)].

Žalobca tvrdí, že v odvolacom konaní mu nebolo umožnené vyjadriť sa k veci, nakoľko odvolací súd

pojednávanie nenariadil, aj keď tak mal urobiť vzhľadom na ustanovenie § 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Rozhodovanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v občianskom súdnom konaní treba
považovať za integrálnu súčasť základného práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky. Zo zásady rovnosti účastníkov konania nemožno vyvodzovať nejaký abstraktný postulát, že

účastníci konania - bez zreteľa na ich postavenie a konkrétnu procesnú situáciu - musia v každej časti či
druhu konania súčasne disponovať určitým procesným prostriedkom. V prípade niektorých procesných
prostriedkov z ich povahy a účelu vyplýva, že ich uplatnenie má k dispozícii len jedna strana; tomu
zodpovedá aj právna úprava predbežných opatrení.

Predbežné opatrenie je inštitút uplatňovaný v procesných situáciách, v ktorých nemožno čakať na
skončenie konania vo veci samej, lebo je z určitého dôvodu potrebné ešte pred meritórnym rozhodnutím
prijať urýchlene efektívne dočasné opatrenie, ktoré je odôvodnené opodstatnenosťou hrozby, že
rozhodnutie, ktorým konanie skončí, už nebude mať materiálny význam pre daný hmotnoprávny
vzťah účastníkov konania. Predbežné opatrenie tým predstavuje procesný zabezpečovací prostriedok

dočasného a provizórneho charakteru, ktorého účelom je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej,
účinnej a efektívnej súdnej ochrany účastníkom konania.

Súd prvého stupňa rozhoduje o nariadení predbežného opatrenia aj bez vyjadrenia ostatných
účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia sa pred rozhodnutím súdu o predbežnom

opatrení ostatným účastníkom konania nedoručuje. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia súd
doručí ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Takáto
úprava vytvára priestor na to, aby sa žalovaný dozvedel o predbežnom opatrení až v okamihu, keď je
voči nemu účinné. Ak by sa návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručoval žalovanému skôr,
ako o ňom bolo rozhodnuté, žalovaný by mohol veci zariadiť tak, aby následne nariadené predbežné

opatrenie stratilo význam. Záujem na rýchlej a účinnej dočasnej ochrane práv žalobcu tu má prednosť
pred právom žalovaného vyjadriť sa k navrhovaným skutočnostiam (porovnaj rozhodnutia najvyššieho
súdu sp. zn. 1 Cdo 147/2011, 3 Cdo 579/2014, 6 Cdo 143/2010).Občiansky súdny poriadok uvedené hľadiská zohľadňuje nielen pri právnej úprave rozhodovania o
návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia súdom prvého stupňa, ale aj pri právnej úprave
odvolacieho konania v prípade, že odvolaním je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa.

V rámci odvolacieho konania môže byť nariadené pojednávanie alebo sa môže konať bez nariadenia
pojednávania. Zo zákonného znenia § 214 vyplýva, že základnou formou konania o odvolaní je
konanie bez pojednávania. Pojednávanie vo veci odvolací súd nariaďuje len za predpokladu, že
odvolanie je podané proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým treba rozumieť len odvolanie podané

proti rozsudku, alebo uzneseniu vo veci samej sa aj na prvom stupni zásadne vydávajú bez verejného
pojednávania. Zároveň z ustanovení § 214 ods. 1 a 2 O.s.p. vyplýva, že (len) v prípadoch uvedených
v § 214 ods. 1 O.s.p. je odvolací súd povinný nariadiť pojednávanie, v ostatných prípadoch však môže
rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. O tom, či v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje
ustanovenie § 214 ods. 1 O.s.p., bude nariadené odvolacie pojednávanie, rozhoduje odvolací súd
sám. V zmysle dovolateľom namietaného ustanovenia § 214 ods. 1 písm. c/ O.s.p. musí odvolací súd

nariadiť pojednávanie v konaniach vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania [konania
podľa zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred
diskrimináciou (antidiskriminačný zákon)]. Nakoľko sa v predmetnej veci nejedná o konanie podľa
antidiskriminačného zákona, nie je dôvodná námietka dovolateľa, že v odvolacom konaní mu nebola
vytvorená procesná možnosť vyjadriť sa k veci. Procesný postup odvolacieho súdu zodpovedal zákonu,

pričom takýto zákonný postup súdu nezakladá a ani nemôže založiť procesnú vadu konania v zmysle
§ 237 písm. f/ O.s.p.

Dovolateľ ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Nesprávne právne posúdenie je síce relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) úspešne
uplatniteľný v procesne prípustnom dovolaní, nesprávne právne posúdenie ale prípustnosť dovolania
nezakladá (R 54/2012 a tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2
Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo
170/2014). Nejde totiž o vadu konania uvedenú v § 237 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia,

ktorý by bol uvedený v § 239 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.

Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na aj to, že rozhodovacia prax Európskeho súdu pre ľudské
práva vylučuje aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 Dohovoru na rozhodovanie v otázke predbežných opatrení
(pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. januára 2000, č. 39754/98). K tomu istému

porovnaj aj viaceré rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad sp. zn. II. ÚS 666/2014,
IV. ÚS 585/2012, III. ÚS 59/2012).

So zreteľom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu nevyplýva z ustanovenia § 239 O.s.p., nepotvrdila
sa existencia ním namietanej procesnej vady konania (§ 237 písm. f/ O.s.p.), ani ďalších vád uvedených

v § 237 O.s.p., dovolací súd odmietol jeho dovolanie ako procesne neprípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p.
a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi,
ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací

súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na jej priznanie (§
151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.