Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. jún 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/179/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212140
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4114212140.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Politických vězňů
1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: U. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom M., P. M.
XXX, o zaplatenie 1.999 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 20. januára 2016 č. k. 12C/75/2014-52 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením pripustil vstup vedľajšieho účastníka Občianskeho
združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do konania na strane odporcu. Uviedol,
že vedľajší účastník svoj vstup do konania oznámil písomným podaním doručeným dňa 24. 11. 2014

a navrhovateľ so vstupom vedľajšieho účastníka nesúhlasil. Poukázal na ustanovenie § 93 ods. 1 až
4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“), § 1 ods. 1, § 25 ods. 1 a 2 Zákona o ochrane
spotrebiteľa a skutočnosť, že základným predpokladom na pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania
v zmysle § 93 ods. 2 OSP je splnenie podmienky, že ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti
je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 25 ods. 1 písm. a/ Zákona o ochrane spotrebiteľa).
Ďalšou skutočnosťou potrebnou na pripustenie vedľajšieho účastníka do konania je súhlas toho, resp.

oznámenie tomu, na strane ktorej má vedľajší účastník vstúpiť. Argumentoval, že oznámil opatrovníkovi
žalovaného vstup do konania vedľajšieho účastníka na podporu jeho práv a oprávnených záujmov
a bola mu tak daná možnosť na postup v zmysle § 93 ods. 3 druhá veta OSP. Uzavrel, že v danej
veci sa navrhovateľ domáha plnenia zo zmenky, ktorá bola vystavená ako zabezpečovacia zmenka
k spotrebiteľskej zmluve o úvere a procesný úkon vyjadrujúci vôľu vstúpiť do tohto konania prejavilo
občianske združenie zamerané na ochranu spotrebiteľa, došlo tak k vstupu do konania v súlade s §

93 ods. 1 a 2 OSP. Vstup združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do konania
pripustil, lebo v danom prípade boli splnené všetky podmienky na to, aby tento subjekt mohol v konaní
vystupovať ako vedľajší účastník.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Svoje odvolanie odôvodňuje poukazom na to,

že ide o európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, regulované Nariadením Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Procesný postup súdu a strán v konaní je upravený týmto
Nariadením odlišne od vnútroštátnej úpravy. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
nepripúšťa vedľajšie účastníctvo a pripúšťa aplikáciu procesných pravidiel zakotvených v OSP len
výnimočne, a to vtedy, ak sa explicitne ustanovuje, že sa postupuje v súlade s príslušným procesným
právom Slovenského štátu. Nebolo mu zrejmé, prečo konajúci súd nepostupuje podľa procesných

pravidiel Nariadenia a aplikuje prednostne vnútroštátne právo. Žiadal, aby súd rešpektoval jeho právo
na spravodlivý proces a upozornil na možnosť vzniku škody na jeho strane v dôsledku nesprávnehoúradného postupu. Tvrdil, že len samotné oznámenie vedľajšieho účastníka do konania nemôže
automaticky zakladať právo vedľajšieho účastníka na účasť na konaní a takisto, že osoba, popri ktorej
vstúpil do konania s takýmto úkonom súhlasí. Svoje argumenty podporil odkazom na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/188/2012 z 05. 02. 2013. Zdôraznil, že pre
oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania doručené súdu po 01. 01. 2015 je potrebné spolu
s týmto oznámením predložiť aj súhlas osoby, popri ktorej do konania vstupuje. Navyše uviedol, že v
predmetnom konaní sa jedná o zmenkový právny vzťah a teda nejedná sa o konanie so spotrebiteľským
prvkom a teda nie je možné pripustiť vstup vedľajšieho účastníka - právnickej osoby založenej alebo

zriadenej na ochranu spotrebiteľa. Argumentoval aj názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v
uznesení pod sp. zn. 6Cdo/357/2012, v ktorom sa Najvyšší súd SR vyjadril k otázke prípustnosti podania
odporu vedľajším účastníkom proti platobnému rozkazu.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa

náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, byť viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého
stupňa, pretože odvolací súd nezistil výnimky v ust. § 213 ods. 2 - 7 (§ 213 ods. 1 OSP) bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2) a dospel k záveru, že napadnuté uznesene súdu prvého stupňa
je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a podľa ods. 2 vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie.

Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia
sumy 1.999 eur s príslušenstvom, ako i náhrady trov konania, podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Vzhľadom na to, že sú

splnené podmienky pre konanie v zmysle tohto nariadenia, pretože ide o cezhraničný spor vo veci s
nízkou hodnotou sporu, je súd prvého stupňa povinný postupovať v zmysle Nariadenia, ktoré otázku
rozhodného procesného práva upravuje v článku 19. Podľa článku 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie
neustanovuje inak európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom
členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Toto ustanovenie je potrebné vykladať tak, že vnútroštátna procesná úprava sa na konanie použije
vždy, ak samotné Nariadenie neobsahuje vlastnú úpravu, teda Nariadenie neupravuje možnosť vstupu
vedľajšieho účastníka do konania, preto je túto otázku potrebné riešiť z pohľadu vnútroštátneho práva.
Dňa 24. 11. 2014 bolo súdu prvého stupňa doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do

konania, a to Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV. Dňa 20. 02.
2015 navrhovateľ doručil súdu prvého stupňa námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva z dôvodu
nepreukázania súhlasu odporcu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho podporu, ako aj z
dôvodu, že sa jedná o európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktorá je právne regulované
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktoré je procesne inak upravené ako

vnútroštátna úprava v zákona č. 99/1963 Zb. a nepripúšťa vedľajšie účastníctvo.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o pripustení vedľajšieho účastníka na strane
odporcu do konania.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 OSP).

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická

osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 OSP).

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3
OSP - platného do 31. 12. 2014).

Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická
osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,10b) súčasťouoznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na
oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§
93 ods. 3 OSP - platného od 01. 01. 2015).

Právo spotrebiteľov je združovať sa s inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto
združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať
práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov, vyplýva z § 3 ods.
4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Takto založené združenie sa môže na súde podľa § 3 ods. 5 Zákona

o ochrane spotrebiteľa proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania, aby
odstránil protiprávny stav rovnako ako sám spotrebiteľ. Právo spotrebiteľov môže teda združenie chrániť
tým, že samo podá návrh na súd proti porušiteľovi práva, môže podľa § 26 ods. 5 OSP zastupovať
účastníka na základe plnomocenstva alebo môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník podľa § 93
ods. 2 OSP.

V zmysle vyššie citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi
prezentovanými v odbornej právnickej literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok
- Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú:
a/ výzva účastníka konania alebo podnet vedľajšieho účastníka konania, b/ uvedenie na strane ktorého
účastníka bude vedľajší účastník vystupovať, c/ preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na

výsledku sporu (ak nejde o prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež
ďalej), d/ rozhodnutie súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku
neprípustnosti vedľajšieho účastníctva), e/ súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník
konania, f/ súhlas (hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať,
ak podnet na vstup dal sám vedľajší účastník. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom

vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“
účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,

keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba mať totiž na
pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník v procesnom
zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho. Účastník konania

má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho
účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového
konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do konania na strane účastníka konania,
ktorý by bol tomuto účastníkovi nanútený.

V zmysle vyššie uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi
účastníkom konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k
tomuto vstupu vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.
Ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „OSP“) i právna teória civilného
procesu vymedzila požiadavky na kvalitatívnu správnosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd v
každom jednotlivom prípade skúma intenzitu porušenia nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia, ktorá

zakladá jeho nepreskúmateľnosť (či arbitrárnosť). Ustanovenie § 157 OSP uvádza podstatné obsahové
náležitosti rozhodnutia. Ich správnosť a úplnosť je preto podkladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti
rozhodnutia. Nedostatok odôvodnenia je vadou konania. Odôvodnenie rozhodnutia má kľúčový význam,
pretože dáva odpoveď na otázku, prečo súd rozhodol práve tak a nie inak. Medzi jednotlivými zložkami
odôvodnenia rozhodnutia musí existovať vzťah založený na logickom usudzovaní a pravidlách logiky. V

opačnom prípade nie je zrejmé, že rozhodnutie je výsledkom právom upraveného procesu za dodržania
princípov spravodlivosti, ale je výsledkom svojvôle realizovanej súdnou mocou, čo je v rozpore s
princípmi spravodlivého súdneho konania (§ l a § 2 OSP). Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom
konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami saspravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie je z hľadiska jeho preskúmateľnosti jednou
z podstatných záruk kontroly výkonu súdnej moci. Súd prvého stupňa v súlade z vyššie citovanými
zákonnými ustanoveniami nepostupoval a pre svoje rozhodnutie ani nemal dostatok dôkazov.

Vadyzakladajúcezmätočnosťsúdnehokonania,ktorézavinilsúdsvojímprocesnýmpostupomvrozpore
so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom, pretože mu
bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok priznáva na účelné uplatnenie
alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá

svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska
ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod odňatím možnosti
konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní
realizáciu jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní, za účelom obhájenia
a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu ide vždy
aj vtedy, ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho

nepresvedčivosť. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom
vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci
podstatné a právne významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie
má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať

odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí
spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd dospel k záveru, že
predmetné rozhodnutie nezodpovedá vyššie uvedeným zákonným predpokladom na obsah a

vyhotovenie rozhodnutia. Z postupu prvostupňového súdu vyplýva, že nerešpektoval všetky vyššie
uvedené podmienky pripustenia vedľajšieho účastníka do konania. Po preštudovaní obsahu spisu je
zrejmé, že v predmetnej veci sa jedná o sporové konanie na vymáhanie pohľadávky zo spotrebiteľskej
formulárovej zmluvy. V zmysle citovaných zákonných ustanovení Občianske združenie VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV sa stalo vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu došiel

jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa
nevyžaduje rozhodnutie súdu. Keďže navrhovateľ namietal vstup združenia do konania, súd prvého
stupňa musel rozhodnúť o prípustnosti jeho vstupu do konania na strane odporcu. V zmysle vyššie
uvedeného zodpovedá zákonu procesný postup súdu, v rámci ktorého oznámi účastníkom konania, že
určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu vyjadrili.

Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho účastníka
do konania.
Sama skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je
zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, bez ďalšieho ešte neznamená, že jej procesný úkon vyjadrujúci
túto vôľu vyvoláva vždy ňou sledované právne účinky. Ani samotný status takejto právnickej osoby

vyplývajúci z § 93 ods. 2 OSP v spojení s ustanovením § 25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007
Z.z. ešte neznamená, že jej vstup do konania v procesnom postavení vedľajšej účastníčky je vždy
prípustný. Dispozičná zásada, charakterizujúca sporové občianske súdne konanie znamená totiž
zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu účastníka konania (účastník je dominus litis) nebyť v konaní
podporovaný vedľajším účastníkom. Ak účastník konania napriek výzve súdu, či súhlasí so vstupom

vedľajšieho účastníka do konania na jeho podporu, v rozpore so zásadou vigilantibus scripta sunt (nech
si každý stráži svoje práva) zostane nečinný, zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby takáto
pasivita účastníka sa zásadne prejavila v procesnom dôsledku. Tým je záver, že samotný účastník sa
k vstupu právnickej osoby do konania ako vedľajšieho účastníka na jeho strane stavia negatívne a
nemá záujem, aby bol v konaní ním podporovaný. Právnickej osobe tak zostáva ešte možnosť, aby v

takomto prípade sama obstarala a predložila vyjadrenie účastníka obsahujúce jeho súhlas so vstupom
do konania. Opodstatnenosť tohto záveru potvrdzuje aj prijatie novely Občianskeho súdneho poriadku
účinnej od 01. 01. 2015. V zmysle § 93 ods. 3 veta druhá OSP v znení od uvedeného dňa totiž ak ako
vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená
na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas

účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada.

Posudzujúc prejednávanú veci vo svetle zhora podaného výkladu odvolací súd konštatuje, že niet
sporu o tom, že ZDRUŽENIE z vlastného podnetu oznámilo, že vstupuje do konania na strane odporcuako vedľajší účastník, ktorého hlavnou náplňou činnosti je ochrana práv spotrebiteľa. So zreteľom na
to nebolo procesným predpokladom jeho vstupu do konania preukázanie právneho záujmu na jeho
výsledku. To však vôbec neznamená, že ostatné vyššie uvedené predpoklady vstupu tohto subjektu do

konania nemuseli byť splnené.

V danom prípade z obsahu spisu však nevyplýva, že by súd účastníkov na oboch procesných stranách
vyzval, aby sa vyjadrili k procesnému úkonu, ktorým ZDRUŽENIE prejavilo vôľu vstúpiť do konania
na strane odporcu. Súd prvého stupňa iba zaslal účastníkom konania (v spise na č.l. 39) oznámenie

združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV o jeho vstupe do konania. Postup súdu
prvého stupňa mal v danej veci za následok, že právne účinným spôsobom nebolo zisťované a
zistené stanovisko odporcu k vstupu ZDRUŽENIA do konania, čím absentoval relevantný podklad pre
rozhodnutie súdu prvého stupňa o námietke navrhovateľa o neprípustnosti vedľajšieho účastníctva.
Tým došlo k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich procesný postup súdu v občianskoprávnom
konaní, čo v konečnom dôsledku znamená odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Reagujúc na námietku navrhovateľa, ktorý podmienku prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do
konania odvodzuje od novely Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zák. č.
353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015 odvolací súd dodáva, že argumentáciu žalobcu považuje
za nedôvodnú. Pokiaľ totiž ZDRUŽENIE doručilo súdu svoje oznámenie o vstupe do konania ako

vedľajší účastník do 31. 12. 2014, kedy ust. § 93 ods. 3 OSP nevyžadovalo ako súčasť oznámenia aj
súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní pod následkom, že na oznámenie o vstupe súd
neprihliadne, pri neexistencii prechodných ustanovení k úprave účinnej od 01. 01. 2015, niet tak dôvodu
pre aplikáciu ust. § 93 ods. 3 OSP v znení od 01. 01. 2015 na daný prípad, keď k znakom právneho
štátu patrí zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany

práv a právnej istoty, z ktorého dôvodu právne vzťahy a nároky z nich vyplývajúce sa musia spravovať
normami platiacimi v čase ich vzniku.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods.
1 písm. f/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP), v ktorom súd prvého stupňa

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 OSP) vyzve odporcu na vyjadrenie sa, či súhlasí
so vstupom ZDRUŽENIA ako vedľajšieho účastníka na jeho strane do konania a následne opätovne
rozhodne o návrhu navrhovateľa o prípustnosti vedľajšieho účastníctva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.