Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. január 2017

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 11C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817200189
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5817200189.1

Uznesenie

Okresný súd Námestovo v právnej veci navrhovateľky: X. P., rod. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K.
č. XXX, proti manželovi: X. P., nar. X.X.XXXX, trvale bytom K. č. XXX, v konaní o návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým z a k a z u j e, aby sa X. P., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom K. č. XXX, úmyselne priblížil k X. P., rod. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. č. XXX, a to na

vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s tým, že pokiaľ by menovaní boli spoločne predvolaní na procesné
úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony orgánov činných v
trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania
jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.

II. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III. Navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 11.1.2017, doručeným súdu toho istého dňa, sa navrhovateľka domáhala vydania
neodkladného opatrenia, ktorým by bol jej manželovi X. P. uložený zákaz priblíženia sa k jej osobe.

Podanie tohto návrhu odôvodnila obavou o život a zdravie jej samotnej, ako i ich spoločných detí (s
manželom X. Polťákom má X deti, z toho dve plnoleté a X maloleté vo veku 15 a 17 rokov). V návrhu
uviedla, že manžel ju a ich deti dlhodobo týra fyzicky a psychicky. Prvý krát bolo jeho týranie riešené v
priestupkovom konaní na Obvodnom úrade v Námestovo už v roku 2009 pričom na Obvodnom oddelení
Policajného zboru K. podala na svojho manžela aj trestné oznámenie z dôvodu, že ju fyzicky napadol
(bil, sácal ju a vykrúcal jej ruku) a napadol aj suseda, ktorý bol nechtiac svedkom útoku. Násilie zo

strany manžela sa stupňovalo až tak, že začal napádať aj ich deti - dcéru T. bil a škrtil, z ktorého dôvodu
bola privolaná policajná hliadka, o čom je vyhotovený záznam. Manžel po nej a jej deťoch hádže nože,
sekeru a a keď rozbil sklenený stôl, tak dcéru ohrozoval ostrým úlomkom skla. Policajná hliadka u
nich zasahovala niekoľkokrát. Naposledy privolala policajnú hliadku z dôvodu fyzického napadnutia a
nebezpečného vyhrážania - vyhrážal sa jej, že ju zabije a ona má skutočný strach o život svoj i život detí.
Toho dňa, t.j. 7.1.2017 o 13.20 h. bol manžel podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom

zbore v znení v znení zákona č. 491/2008 Z.z. vykázaný zo spoločného obydlia. Taktiež uviedla, že jej
manžel má skúsenosti s bojovými športmi a vie ako udrieť a spôsobiť bolesť bez viditeľných znamení.
Často jej a ich deťom bolestivo vykrúca roky, čo jej už aj spôsobilo ujmu na zdraví (trvalá bolesť zápästia
a problém s niektorými úkonmi).

2. K návrhu priložila kópie nasledovných listín:

- potvrdenie Obvodného oddelenia Policajného zboru Zákamenné D.Ú.: XX/ZK-XXXX zo 7.1.2017 o
vykázaní X. P. zo spoločného obydlia, ku ktorému došlo toho dňa o 13.20 h.;- poučenie ohrozenej osoby pri uplatňovaní oprávnenia vykázať zo spoločného obydlia podľa § 27a
zákona č. 171/19963 Zb. o P. zbore v znení zákona č. 491/2008 Z.z.;
- rodné listy ich maloletých detí: T. a K.;

- sobášny list;
- ambulantný nález U.. U. U. (neurochirurgická ambulancia) z 18.2.2014, z ktorého vyplýva, že
navrhovateľka má diagnózu M51.1- poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek s
radikulopatiou;
- správy z ortopedických vyšetrení z 19.2.2014;

- lekárske správy psychiatričky U.. Z. I. z 25.3.2014, 20.8.2014, 28.1.2015, 2.12.2015, 6.4.2016,
7.9.2016, z ktorých vyplýva, že navrhovateľkine úzkosti sú vyvolávané problémami doma - manžel pije,
robí jej s alkoholom problémy alebo má strach o deti;
- správu z neurologického vyšetrenia z 9.7.2015;
- správy z hematologického vyšetrenia zo 14.1.2014 a 29.3.2016;
- správu z gynekologického vyšetrenia zo 6.4.2016;

- správu z kontrolného pneumologického vyšetrenia z 21.6.2016, v ktorom sa okrem iného uvádza aj
úzkostná porucha;
- nález Ortopedickej ústavnej pohotovostnej služby Y. nemocnice s poliklinikou zo 7.1.2017, v ktorom
sa ako subjektívna anamnéza uvádza, že toho dňa okolo 12:30 h. ju (navrhovateľku) napadol manžel
X. P. a vykrútil jej ľavé zápästie.

3. V prvom rade považuje súd za potrebné vo vzťahu k právnemu posúdeniu vyššie označeného
procesného úkonu - podania navrhovateľky uviesť, že postupoval v intenciách čl. 11 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), podľa ktorého úkony strán sporu sa
posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Citovaný článok, v ktorom je zakotvený materiálny korektív

prílišnej formalizáciu procesného postupu súdu zaručuje, že súd sa bude zaoberať každým podaním
(t.j. i podaním laika - v zmysle osoby bez právnického vzdelania), z ktorého možno ustáliť vôľu
sporovej strany a charakter jej procesnej aktivity. Identické interpretačné pravidlo výkladu podania je
obsiahnuté v § 124 ods. 1 CSP. V zmysle právneho záveru vysloveného aj Najvyšším súdom Slovenskej
republiky (uznesenie sp. zn. 3 Cdo 128/2010 z 28.10.2010) podanie sa má posúdiť tak, aby jeho výklad

zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu s tým, že "pri posudzovaní
procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam,
než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone
použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka. Ak nastane situácia, pri ktorej
je potrebné skúmať otázku, či existuje rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho

vôľou, je potrebné akcentovať objektívne hľadisko. Aplikujúc toto hľadisko treba mať pri posudzovaní
procesného úkonu účastníka podľa jeho obsahu na zreteli to, ako v ňom bola navonok (objektívne)
prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je subjektívne (zo subjektívneho aspektu účastníka) zhoda medzi
navonok urobeným procesným úkonom a vnútornou vôľou toho, kto úkon urobil. Ani podstatný omyl
účastníka medzi tým, čo procesným úkonom prejavil, a tým, čo ním prejaviť chcel, nemá na účinnosť už

urobeného procesného úkonu žiadny vplyv." V zmysle uvedeného navrhovateľ neodkladného opatrenia
nie je povinný presne slovne vyjadriť petit neodkladného opatrenia, ktorý by mal súd bez ďalšieho
prevziať do enunciátu svojho rozhodnutia, avšak z návrhu musí jednoznačne vyplývať, čoho sa domáha.
Vychádzajúc z vysloveného právneho záveru súd konštatuje, že predmetný návrh spĺňa zákonom
požadované náležitosti návrhu neodkladného opatrenia (§ 326 ods. 1 CSP).

4. V posudzovanom prípade možno petit neodkladného opatrenia určiť len zo samotného označenia
tohto podania ako "Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na zákaz priblíženia manžela X. P.
k jej osobe", keďže v ďalšom je obsah podania koncentrovaný len na opísanie foriem fyzického a
psychického násilia, ktorého sa má menovaný manžel navrhovateľky dopúšťať nielen voči nej, ale i

voči ich maloletým dcéram, pričom v závere je akcentovaná obava o život a zdravie jej i maloletých
detí. Podľa názoru súdu z návrhu navrhovateľky je dostatočne citeľné, že táto sa ním snaží dosiahnuť
absolútnu elimináciu akéhokoľvek fyzického kontaktu s manželom, ktorý sa mal k nej a ich maloletým
dcéram správať násilnícky. V nadväznosti na uvedené súd uzatvára, že takto formulovaný procesný
úkon (podanie) navrhovateľky považoval za dostatočne určitý na to, aby ho právne klasifikoval ako

návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Takýmto právnym
posúdením návrhu navrhovateľky súd nedomýšľal obsah úkonu ani nečinil z neho závery, ktoré by z
neho skutočne výslovne nevyplývali. Len pre úplnosť súd uvádza, že v rámci dispozičného princípu
(nariadenie neodkladného opatrenia je možné len na návrh) je súd vždy viazaný návrhom a nesmiepritom konať ultra petitum, t.j. prekročiť ho a priznať navrhovateľovi väčší rozsah procesnej obrany než
je požadovaná, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

6. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť situácie,

vyžadujúcej neodkladné riešenie veci v záujme predchádzania vzniku možnej poruchu v právnom
vzťahu. V dôsledku toho súdy o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nerozhodujú až po zistení
skutkového stavu, ale už na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Pri nariaďovaní samotného
neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
Miera osvedčenia potrebných skutočností sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia.
Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia

sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich,
ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž
rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 3/2010 z 29.7.2010).

7. V danom prípade ide o opatrenie, ktorého účelom je eliminovať kontakt medzi určitými osobami z
dôvodu ochrany jednotlivej osoby, resp. viacerých osôb. Ide o opatrenie vydané v záujme jednotlivých
osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo
sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek
forme rodovo motivovaného násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne

násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má
byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pri nariaďovaní
neodkladného opatrenia tohto obsahu musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej
integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
V tomto sa účel neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP a neodkladného opatrenia

podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP (ktorým možno uložiť dočasný zákaz vstupu do domu alebo bytu, v
ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia) do určitej miery prekrýva.

8. V posudzovanom prípade považoval súd za dostatočne osvedčené (v zmysle najvyššej
pravdepodobnosti) potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a jej manželom.

Pripojenými listinnými dôkazmi mal súd v dostatočnej miere osvedčené, že konanie a správanie
sa manžela navrhovateľky X. P. v jej bezprostrednej blízkosti ohrozuje telesnú i duševnú integritu
navrhovateľky. Skutočnosti, že k poslednému fyzickému ataku X. P. voči navrhovateľke došlo dňa
7.1.2017 nasvedčuje nález Ortopedickej ústavnej pohotovostnej služby Dolnooravskej nemocnice s
poliklinikou z tohto dňa, čo viedlo aj k vykázaniu menovaného zo spoločného obydlia príslušníkmi

Policajného zboru. Ohrozeniu duševnej integrity navrhovateľky zo strany menovaného nasvedčujú
psychiatrické správy U.. Z. I. od roku XXXX až XXXX, z ktorých vyplýva, že úzkostné stavy navrhovateľky
sú podmienené správaním sa jej manžela, ktorý pod vplyvom požívania alkoholických nápojov vyvoláva
konfliktné situácie v rodine.

9. Tieto skutočnosti odôvodňujú záver, že manžel navrhovateľky je voči navrhovateľke dôvodne
podozrivý z násilia. Navrhovateľkou opísané správanie sa X. P. vykazuje znaky domáceho násilia,
ktorého objektom sú nielen navrhovateľka, ale i ďalšie osoby žijúce v spoločnej domácnosti. Toto
konštatovanie vychádza z toho, že vo všeobecnosti každé disharmonické spolužitie partnerov v
spoločnej domácnosti negatívnym spôsobom ovplyvňuje aj ďalšie tam žijúce osoby, o to viac ak sú

spojené rodinným putom na najbližšom stupni príbuzenstva a sú (ne)priamym svedkom násilníckych
prejavov osôb blízkych. Takéto prostredie, ktoré je opozitom predstavy šťastného domova, negatívne
ovplyvňuje nielen vnímanie prítomnosti, ale môže mať následky i do budúcnosti najmä pokiaľ ide o
vzorce správania sa maloletých detí.

10. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v danej veci sú splnené zákonné predpoklady na
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, a preto o návrhu navrhovateľky,
ktorá žiadala o nariadenie tohto neodkladného opatrenia len vo vzťahu k vlastnej osobe, rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.11. Keďže súd je povinný svojim rozhodnutím vyčerpať celý predmet konania, teda rozhodnúť o celom
návrhu, vo svetle vyššie uvedeného (viď bod 4. uznesenia) dospel k záveru, že v posudzovanom prípade

možno nepochybne ustáliť, že navrhovateľka sa svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
snaží dosiahnuť uloženie zákazu priblíženia sa jej manžela k jej osobe, bez toho, aby vo svojom
návrhu detailnejšie konkretizovala ako by podľa jej predstáv malo dodržanie tohto "zákazu priblíženia"
vyzerať - t.j. byť v praxi realizovateľné. Takýto lakonický návrh potom súd v ďalšom posudzoval
ako akýsi druh "generálneho zákazu priblíženia sa", ktorý nie je ničím vymedzený ani ohraničený,

pričom pojem "priblíženie sa" pre nedostatok legálnej definície môže byť vykladaný rôzne od intímnej
zóny až po zónu verejnú. Zákaz priblíženia sa bez uvedenia metráže by mohlo vyvolávať polemiky
založené na subjektívnom výklade tohto pojmu. Vzhľadom k tomu, že obmedzenie spočívajúce len
v jednoducho formulovanom "zákaze priblíženia sa" by bez ďalšieho nebolo vykonateľné, a to nielen
pre subjektívne definície a výklad pojmu "priblíženie sa", ale i z dôvodu, že v každodennom živote
nastávajú situácie, ktoré nedokážeme vopred ovplyvniť - náhodné, nečakané, či vopred neplánované

stretnutia sa s inými, súd považoval za potrebné "zákaz priblíženia sa" presne vymedziť a ohraničiť s
prihliadnutím na konkrétnu situáciu navrhovateľky a okolnosti, ktoré vo svojom návrhu uviedla. V prvom
rade bolo nevyhnutné zákaz priblíženia sa koncentrovať len na úmyselné priblíženie sa menovaného,
keďže ako už bolo uvedené nemožno vylúčiť, že tí, ktorých sa toto neodkladné opatrenie týka sa
na verejnosti stretnú náhodne a nechcene (napr. na ulici, v obchode, u lekára a pod.), čomu sa

nedá zabrániť. Z dôvodu vylúčenia akýchkoľvek interpretačných nejasností ohľadne výkladu pojmu
"priblíženie sa" v kontexte fyzického priblíženia považoval súd za potrebné vymedziť priblíženie sa
prostredníctvom minimálnej metráže, ktorú manžel navrhovateľky nemôže prekročiť bez toho, aby
neporušil uložený zákaz. Zákaz priblíženie sa na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov považuje súd
za dostatočný na vylúčenie nielen fyzickej konfrontácie navrhovateľky a jej manžela, ale taktiež z

hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie navrhovateľky jej manželom za účelom vyhnutia sa
priblíženiu na vzdialenosť kratšiu. Keďže navrhovateľka vo svojom návrhu avizovala, že podá návrh
na rozvod jej manželstva (dnešného dňa - t.j. v čase vydania tohto uznesenia bol taký návrh na
rozvod manželstva podaný na tunajšom súde) a taktiež uviedla, že na svojho manžela podala trestné
oznámenie (z lustrácie v príslušných verejných registroch bolo zistené, že voči manželovi navrhovateľky

doposiaľ nebolo začaté trestné stíhanie) považoval súd za potrebné z praktického hľadiska vylúčiť
"platnosť"tohtozákazuvprípadeiniciovaniaavedenia možnýchsúdnych,resp.inýchkonaní,priktorých
nemožno vylúčiť, že sa navrhovateľka a jej manžel stretnú pri vykonávaní konkrétnych procesných
úkonov a z objektívnych dôvodov (napr. rozloha pojednávanej miestnosti) nebude možné zabezpečiť,
aby fyzická vzdialenosť medzi nimi bola menšia ako 10 metrov. Z tohto dôvodu rozhodol tak, že v prípade

vykonávania procesných úkonov, na ktorých sa bude vyžadovať osobná prítomnosť navrhovateľky i
jej manžela, sa tento zákaz neuplatní. V tomto smere súd poukazuje na to, že v prípade účasti na
procesných úkonoch bude ochrana poskytovaná týmto neodkladným opatrením nahradená ochranou,
ktorú počas týchto úkonov, navrhovateľke dokážu zabezpečiť príslušné úradné osoby. Vo zvyšnej časti,
t.j. nad rozsah ochrany vymedzenej vo výroku tohto uznesenia, potom súd návrh navrhovateľky zamietol

(§ 328 ods.1 CSP).

12. Nemožno opomenúť, že tento zákaz v sebe zároveň de facto implicitne vylučuje toho, koho
proti komu toto neodkladné opatrenie smeruje (v danom prípade manžela navrhovateľky) i z užívania
nehnuteľnosti - rodinného domu (patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov), ktorý

navrhovateľka obýva, a to i napriek tomu, že ním de iure nebol uložený zákaz dočasného vstupu do
označenej nehnuteľnosti (§ 325 ods. 2 písm. e/ CSP). Dodržiavanie tohto zákazu úmyselného priblíženia
sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov vylučuje, aby manžel navrhovateľky býval v
rovnakej nehnuteľnosti ako samotná navrhovateľka.

13. Čo sa týka trvanie neodkladného opatrenia súd predmetný zákaz súd uložil bez časového
obmedzenia z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú ktorú budú trvať dôvody, pre
ktoré bolo nariadené. Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv
a oprávnených záujmov navrhovateľa bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú
dôvody jeho nariadenia (§ 330 CSP).

14. Toto neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom podľa § 334 CSP, podľa ktorého súd na
návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrenímuložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu), ale aj samotný navrhovateľ neodkladného
opatrenia.

15. V predmetnej veci súd neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehotu žalobu vo veci
samej (§ 336 ods. 1 CSP), pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi
stranami v požadovanej miere. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie
plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzeným samotným účelom tohto neodkladného opatrenia
a v podstate procesne konzumuje vec samu. Z tohto dôvodu nepovažoval súd uloženie povinnosti podať

žalobu vo veci samej (s identickým obsahom) za opodstatnené.

16. Keďže zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej a efektívnej ochrany ohrozeným
subjektívnym právam navrhovateľa, súd rozhodoval v lehote, aby tento účel bezprostredne súvisiaci s
včasnosťou súdnej ochrany bol naplnený. Po osvedčení skutočností relevantných na nariadenie tohto
neodkladného opatrenia súd zobral do úvahy, že v čase vydania tohto uznesenia tento účel plní

vykázanie X. P. zo spoločného obydlia, súčasťou ktorého je tak zákaz vstupu vykázanej osoby do
spoločného obydlia a povinnosť vykázanej osoby nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov, ktoré sú v zmysle § 27 ods. 1 a 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore
časovo ohraničené na dobu 10 dní od vykázania.

17. Rýchlosť poskytnutia súdnej ochrany bola podmienené aj tým aj tým, že vykázanie manžela
navrhovateľky, súčasťou ktorého aj zákaz priblíženia sa k nej (uložené podľa zákona č. 171/1993 Z.z. o
Policajnom zbore) končí uplynutím 10 dní od vykázania zo spoločného obydlia t.j. 17.1.2017. V danom
prípade totiž nedošlo k predĺženiu tejto lehoty vykázania tak ako to má na mysli § 27a ods. 9 zákona č.
171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Čisto gramatickým výkladom označeného zákonného ustanovenia,

podľa ktorého doručením "návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na súd 11be" (poznámka pod
čiarou odkazuje na § 325 ods. 2 písm. e/ CSP) počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie
vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto
návrhu...možno dospieť k tomu, že k predĺženiu doby vykázania dochádza len v prípade podania návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP (ktorým možno uložiť dočasný

zákaz vstupu do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z
násilia), čo nie je daný prípad. Z tohto dôvodu v snahe zabezpečiť kontinuálnu ochranu navrhovateľky
súd nariadil neodkladné opatrenie v takom časovom horizonte, aby mohlo byť vykonateľné ešte pred
tým ako skončí ochrana poskytnutá navrhovateľke prostredníctvom inštitútu vykázania zo spoločného
obydlia podľa zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore.

18. Nevyhnutnosť poskytnutia ochrany v civilnom konaní je daná aj tým, že doposiaľ konajúce orgány
limitované mantinelmi zákona doposiaľ neposkytli ochranu, ktorá by nebola obmedzená časovým
horizontom relatívne krátkeho trvania (10 dní vykázania zo spoločného obydlia).

19. Vzhľadom na špecifické okolnosti pri nariaďovaní tohto neodkladného opatrenia súd nepostupoval
podľa § 337 ods. 1 a 2 CSP, keďže tento postup by bol len čisto formalistický. Za daných okolností
totiž súd nepovažoval za jednoznačné, aký druh následnej žaloby protistrany by mohol byť vo veci
samej podaný. Keďže zánik účinkov tohto neodkladného opatrenia môže byť dosiahnutý zrušením tohto
neodkladného opatrenia prostredníctvom podania návrhu na jeho zrušenie (bod 14. tohto uznesenia),

nie je potrebné domáhať sa toho osobitnou žalobu. Vo vzťahu k žalobe vo veci samej, ktorá by sa
mohla týkať nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia,
súd zohľadňujúc charakter potenciálnych nárokov tohto druhu per analogiam poukazuje na § 340 ods. 2
CSP. Súd má za to, že svojim postupom nikomu neodníma možnosť domáhať sa ochrany svojich práv,
či oprávnených záujmov na súde, t.j. podať žalobu akéhokoľvek druhu.

20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, pričom vychádzal z toho, že navrhovateľka
bola v prevažnej miere úspešná a jej návrhu bolo vyhovené i keď nie v celom rozsahu (bod 11. tohto
uznesenia). Vzhľadom k tomu, že navrhovateľke ako v podstate úspešnej strane preukázateľne žiadne
trovy nevznikli, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

21. Podľa § 332 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).