Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. február 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116222386
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116222386.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD
a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcov 1/ J. R., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom A. cesta XXX/XXX, XXX XX A., 2/ Z. Q., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, s
trvalým pobytom J. V. XXX/X, XXX XX A. E., 3/ Q. B., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom
R. k nemocnici XXXX/XX, XXX XXK. K., 4/ U. Z., rod. R., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom P. O.

I. XXXX/XX, XXX XX J., všetci žalobcovia právne zastúpení JUDr. Andreou Forgáčovou, advokátkou,
Advokátska kancelária so sídlom Dolná Strieborná 2, 974 01 K. K., proti žalovaným 1/ K. R., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom C. XXXX/XX, XXX XX K. K., 2/ O. R., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým
pobytom A. R. XXX/XXX, XXX XX A., 3/ B. R., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom O. XXX, XXX
XX O., všetci žalovaní právne zastúpení JUDr.Vierou Rubaninskou, advokátkou, Advokátska kancelária
so sídlom Buzulucká 3, 960 01 Zvolen, korešpondenčná adresa: M. I. XX, XXX XX L., o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, na základe odvolania žalobcov 1/ až 4/ proti uzneseniu Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 13C/210/2016-28 zo dňa 22. 12. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica p o t v r d z u j e .
Žalovaní 1/ až 3/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“) uznesením

zo dňa 22. 12. 2016 zamietol návrh žalobcov 1/ až 4/ (ďalej aj „žalobcovia“) na nariadenie neodkladného
opatrenia (prvý výrok) a žalovaným 1/, 2/ a 3/ (ďalej aj „žalovaní“) náhradu trov konania nepriznal (druhý
výrok).
1. 2. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančný súd konštatoval, že žalobcovia (prostredníctvom právnej
zástupkyne) žiadali nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť až
do právoplatného skončenia súdneho sporu medzi nimi a žalovanými o určenie neplatnosti darovacej

zmluvy zo dňa 08. 01. 2016, uzatvorenej medzi Q. J. R., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX.
XXXX ako darkyňou a žalovanými ako obdarovanými, zdržať sa akéhokoľvek konania, nakladania s
nehnuteľnosťami, ktoré by malo za následok zmenu vlastníckych vzťahov, zriadenie vecného bremena
alebo inej ťarchy, ako aj všetkých úkonov nad rámec bežného hospodárenia k nehnuteľnostiam,
zapísaným na LV č. XX, k.ú. O., okres K. K., vedeným Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny
odbor a to pozemky KN-C parc. č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, KN -C, parc.

č. XXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria a stavba súpisné číslo XXX - rodinný dom
postavený na parcele KN-C parc. č. XXX/X s príslušenstvom, plotmi a vonkajšími úpravami, vrátane
stavieb, ktoré tvoria príslušenstvo nehnuteľností a stoja na pozemkoch KN-C parc. č. XXX/X a KN-C
parc. č. XXX/X s tým, že oni (žalobcovia) sú povinní podať na príslušnom súde v lehote 30 dní odo
dňa doručenia rozhodnutia, ktorým súd nariadi požadované neodkladné opatrenie, žalobu vo veci samej
o určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 08. 01. 2016, uzatvorenej medzi Q. J. R., rod. A., nar.

XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX ako darkyňou a žalovanými 1/ až 3/ ako obdarovanými (ďalej„darovacia zmluva“), v zmysle ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva z darkyne na obdarovaných k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX, k.ú. O..
1. 3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia odôvodnili potrebou dočasnej úpravy pomerov strán do podania žaloby a rozhodnutia súdu
vo veci samej (o určenie neplatnosti darovacej zmluvy) majúc za to, že bez jeho nariadenia by bol
prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Z návrhu vyplýva, že žalobcovia a žalovaní sú A..
Žalobcovia uviedli, že žalovaní nadobudli na základe darovacej zmluvy zo dňa 08. 01. 2016 predmetné
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k. ú. O. (pozemky + rodinný dom), každý v podiele 1/3, pričom

darcom predmetných nehnuteľností bola matka strán tohto sporu Q. J. R., nar. XX. XX. XXXX, zomr.
dňa XX. XX. XXXX, naposledy trvale bytom O. XXX (ďalej len „matka“), užívajúca tieto nehnuteľnosti
do svojej smrti. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že žalobkyňa 2/ spolu s manželom E. Q. žila
až do B. XXXX s poručiteľkou Q. J. R. v spoločnej domácnosti v predmetných nehnuteľnostiach,
pričom po smrti otca žalobcov a žalovaných K. R., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, sa v
rámci dedičského konania strany zhodne dohodli, že sa vzdajú dedičských podielov na predmetných

nehnuteľnostiach, v ktorých ich rodičia žili, a to v prospech ich vtedy žijúcej matky, pričom táto skutočnosť
vyplýva z osvedčenia o dedičstve 24D/384/2012 zo dňa 07. 09. 2012. V tom čase predstavoval podiel
každého dediča sumu vo výške 5 357 Eur. Žalobcovia tvrdili, že po prejednaní dedičstva po otcovi
začali žalovaní v rozpore s dobrými mravmi vplývať na matku, ktorá už v tom čase bola výlučným
vlastníkom predmetných nehnuteľností, pričom ich konanie malo za následok, že žalobkyňa 2/ vrátane

jej rodiny sa musela z nehnuteľností vysťahovať aj napriek dohode, ktorú mala so súrodencami a
matkou, že matku doopatruje a v nehnuteľnostiach zostane bývať. Žalovaný 1/ začal po januári 2015,
ešte za života matky, prerábať podkrovie v týchto nehnuteľnostiach. Následne malo dňa 08. 01. 2016
dôjsť k uzavretiu darovacej zmluvy. Nakoľko sa žalobkyňa 2/ starala o chorú matku a žila s ňou
od začiatku života nepretržite v spoločnej domácnosti, vrátane jej rodiny, bol jej dostatočne známy

zdravotný stav matky a preto tvrdila, že táto v čase pred podpisom, ale aj počas podpisu darovacej
zmluvy (zo dňa 08. 01. 2016) nebola v stave spôsobilom rozpoznať následky svojho konania a nebola
schopná pochopiť úmysel žalovaných, ktorým nepochybne spôsobili, že oni (žalobcovia) nielenže prišli
o spoluvlastnícke podiely po ich otcovi, ale aj o podiely, ktoré mali zdediť po matke. K podpisu darovacej
zmluvy došlo len krátko pred smrťou matky, ktorá sa nikdy o podpise tejto zmluvy pred nikým zo žalobcov

nezmienila a taktiež žalovaní ho pred žalobcami nikdy nespomenuli. O prevode vlastníckeho práva sa
dozvedeli až po smrti matky, keď žalobkyňa 4/ náhodne našla povolenie vkladu vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaných. Aktuálna trhová cena nehnuteľností je 90 000
Eur, čo vyplýva z predloženého trhového ohodnotenia realitnej kancelárie MAXREAL s.r.o. zo dňa 25.
11. 2016. Žalobcovia sa snažili so žalovanými mimosúdne dohodnúť na dedičskom konaní pred JUDr.

Zorou Belkovou, súdnym komisárom, o čom svedčia zápisnice zo dňa 20. 09. 2016, zo dňa 20. 10.
2016 a zo dňa 24. 11. 2016, kde žiadali vziať do úvahy vzdanie sa nároku na dedičské podiely po
otcovi, vrátane dedičských podielov po matke, každý vo výške 1/7, t.j. vo výške 12 857 Eur, pričom
návrh na mimosúdne riešenie na dedičskom pojednávaní nimi prednesený bol vo výške 10 000,- Eur
vrátane hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v dome ako aj vrátane nehnuteľností a pozemkov, ktoré

sú uvedené v zápisnici ako neprededený majetok po poručiteľke Q.U. R.. Vzhľadom na skutočnosť,
že vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi (žalobcami a žalovanými) sú značne narušené a nie je možné
dohodnúť sa na riadnom užívaní nehnuteľností, a toho času ich neužíva nikto, ani samotní vlastníci,
t.j. žalovaní, žalobcovia podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, a to z dôvodnej obavy
nakladania z nehnuteľnosťami a z dôvodu neplatnosti právneho úkonu (darovacej zmluvy zo dňa 08. 01.

2016), pričom na základe jednotlivých dedičských pojednávaní vyplynulo, že tak ako došlo k prevodu
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaných (bez toho, aby o tom žalobcovia
mali vedomosť), by žalovaní mohli previesť vlastnícke právo na tretie osoby, čo by malo za následok
dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam treťou osobou, t.j.
nemožnosť zaradiť predmetné nehnuteľnosti v prípade určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa

08. 01. 2016 do dedičského konania a tiež by už nebolo možné domáhať sa vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam. Platnosť darovacej zmluvy zo dňa 08. 01. 2016 je pritom spochybnená
nielen zdravotným stavom darcu - matky v čase jej podpísania, ale najmä samotným zápisom v katastri
nehnuteľností, pretože zmluva podľa zápisu bola podpísaná neskôr ako bol podaný samotný návrh na
vklad (V - XXXX/XXXX, darovacia zmluva zo dňa 08. 01. 2016). Na základe uvedeného sa žalobcovia

domnievajú, že majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 08.
01. 2016, teda v spore vo veci samej. Ak by súd nevyhovel ich návrhu o nariadenie neodkladného
opatrenia, mohlo by dôjsť k neprimeranej ujme na ich právach, náprava by bola nemožná, a tiež by
takého rozhodnutie v prípade prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu malo zanásledok len ďalšie súdne konanie, v ktorom by sa museli domáhať nápravy. Preto sa domnievajú,
že dostatočne preukázali, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon
rozhodnutia ohrozený.

1. 4. Následne súd prvej inštancie poukázal na konkrétne listinné dôkazy a zákonné ustanovenia (§
324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 2, § 329 ods. 1 veta
prvá a § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“) z ktorých pri
rozhodovaní vychádzal a konštatoval, že dospel k záveru, že „žalobcovia základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného opatrenia neodsvedčili, keď sa domáhali, aby súd uložil žalovaným 1/ až 3/

zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XX pre k. ú. O., ktoré by malo
za následok zmenu vlastníckych vzťahov, zriadenie vecného bremena alebo inej ťarchy, ako aj všetkých
úkonov nad rámec bežného hospodárenia k nehnuteľnostiam, a to z obavy, aby žalovaní spoločne
alebo jednotlivo neprevádzali svoje podiely na týchto nehnuteľnostiach na tretie osoby či už predajom,
darovaním alebo vzhľadom na ich zlú finančnú situáciu ich zaťažením právom tretích osôb. Žalobcovia
neosvedčili, že by žalovaní reálne mienili predať svoje podiely na predmetných nehnuteľnostiach na

tretie osoby (napr. cez realitnú kanceláriu), resp. zaťažiť tieto podiely ťarchou. Na aktuálnom liste
vlastníctva LV č. XX pre k.ú. O. (stav kontrolovaný cez H. ku dňu rozhodnutia prvoinštančného súdu) nie
je vyznačená plomba o zmene práva k nehnuteľnostiam v zmysle § 44 katastrálneho zákona. Žalobcovia
sa len domnievajú, že k takémuto konaniu žalovaných dôjde a že prípadný budúci výkon rozhodnutia
bude ohrozený. Žalobcovia svoje tvrdenia a domnienky podľa názoru súdu relevantným spôsobom

neosvedčili, preto tieto ani nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.“

2. 1. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu podali žalobcovia (prostredníctvom právnej zástupkyne) v
zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadali, aby „v rámci autoremedúry súd prvej inštancie odvolaním
napadnuté uznesenie zrušil, a vydal neodkladné opatrenie, alt, aby Krajský súd V Banskej Bystrici,

ako odvolací súd zrušil Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, zo dňa 22.12.2016, spis. zn.
13C/210/2016-28, a v zmysle § 324 a nasl. C.s.p. nariadil neodkladné opatrenie“ v nimi požadovanom
rozsahu.
2. 2. V odôvodnení odvolania poukázali na to, že žalovaní nadobudli na základe Darovacej zmluvy
zo dňa 08. 01. 2016 (ďalej len „darovacia zmluva“) predmetné nehnuteľnosti, pričom sa v zmysle

darovacej zmluvy stali podielovými spoluvlastníkmi v podieloch o veľkosti každý po 1/3. Darcom vyššie
uvedených nehnuteľností bola matka strán tohto sporu - Q. J. R., rod. A., nar. XX. XX. XXXX, zomr.
XX. XX. XXXX, naposledy trvalým pobytom O. XXX, XXX XX O., ktorá sporné nehnuteľnosti do smrti
užívala. Žalobkyňa 2/ žila celý svoj život až do B. roku XXXX s matkou v spoločnej domácnosti,
vrátane jej manžela E. Q., pričom po smrti otca žalobcov a žalovaných, K. R., nar. XX. XX. XXXX, zomr.

XX. XX. XXXX, sa na dedičskom konaní strany zhodne dohodli, že sa vzdajú dedičských podielov k
predmetným nehnuteľnostiam v ktorých ich rodičia žili, a to v prospech ich vtedy žijúcej matky, pričom
táto skutočnosť vyplýva z osvedčenia o dedičstve 24D/384/2012 zo dňa 07. 09. 2012. Podiel každého
dediča v tom čase predstavoval sumu vo výške 5 357 Eur. Po prejednaní dedičstva po otcovi začali
žalovaní v rozpore s dobrými mravmi vplývať na matku, ktorá už v tom čase bola výlučným vlastníkom

predmetných nehnuteľností, pričom ich konanie malo za následok, že žalobkyňa 2/ sa s rodinou
musela z nehnuteľností vysťahovať aj napriek dohode, ktorú mala so súrodencami a matkou, že matku
doopatruje a v predmetných nehnuteľnostiach zostane bývať. Žalovaný 1/ začal po B. XXXX prerábať
podkrovie v predmetných nehnuteľnostiach, ešte za života matky. Nakoľko sa žalobkyňa 2/ starala o
chorú matku, a žila s ňou od začiatku života nepretržite v spoločnej domácnosti, vrátane jej rodiny, bol jej

dostatočne známy zdravotný stav matky, a preto tvrdí, že táto v čase pred podpisom ale aj počas podpisu
darovacej zmluvy zo dňa 08. 01. 2016 nebola v stave spôsobilom rozpoznať následky svojho konania a
nebolaschopnápochopiťúmyselžalovaných,ktorýmnepochybnespôsobili,žeoni(žalobcovia)nielenže
prišli o spoluvlastnícke podiely po ich otcovi, ale aj o podiely, ktoré mali zdediť po matke. Darovacia
zmluva bola matkou podpísaná krátko pred jej smrťou a o podpise tejto zmluvy sa poručiteľka pred nikým

zo žalobcov nezmienila a ani žalovaní ho pred žalobcami nikdy nespomenuli. O prevode vlastníckeho
práva sa žalobcovia dozvedeli až po smrti matky, kedy náhodne žalobkyňa 4/ objavila povolenie
vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalovaných. Konštatovali, že
aktuálna trhová cena nehnuteľností predstavuje sumu 90 000 Eur. Žalobcovia sa snažili so žalovanými
mimosúdne dohodnúť na dedičskom konaní pred JUDr. Zorou Belkovou, súdnym komisárom, pričom

doposiaľ sa uskutočnili tri pojednávania, na ktorých žiadali vziať do úvahy vzdanie sa nároku na dedičské
podiely po ich otcovi, vrátane dedičských podielov po matke, každý vo výške 1/7, t.j. vo výške 12 857
Eur, pričom návrh na mimosúdne riešenie na dedičskom pojednávaní prednesený žalobcami 1/ až 4/
bol vo výške 10 000,- Eur a to vrátane hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v dome ako aj vrátanenehnuteľností a pozemkov, ktoré sú uvedené v zápisnici ako neprededený majetok po poručiteľke Q.
J. R. (matke strán sporu). Ďalej uviedli, že nakoľko sú vzťahy medzi rodinnými príslušníkmi (žalobcami
a žalovanými) značne narušené, nie je možné dohodnúť sa na riadnom užívaní nehnuteľností, a toho

času ich neužíva nikto ani samotní vlastníci, t.j. žalovaní. Žalobcovia sa preto rozhodli podať návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, a to z dôvodnej obavy a z dôvodu neplatnosti právneho úkonu
(darovacej zmluvy zo dňa 08. 01. 2016), nakoľko z jednotlivých dedičských pojednávaní vyplynulo, že
tak ako došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaných (bez toho,
aby o tom žalobcovia mali vedomosť), by žalovaní mohli previesť vlastnícke právo na tretie osoby, čo

by malo za následok dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam
treťou osobou, t.j. nemožnosť zaradiť predmetné nehnuteľnosti v prípade určenia neplatnosti darovacej
zmluvy do dedičského konania a tiež by už nebolo možné domáhať sa vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam. Žalobcovia boli toho názoru, že už samotný zápis nehnuteľností na LV č. XX, k. ú.
O., nedáva zmysel, a to po právnej stránke veci, kedy je síce vklad darovacej zmluvy uvedený pod
vkladovým číslom, ktoré prideľuje kataster pri podaní návrhu na vklad, t. j. V-XXXX/XXXX, aj napriek

tomu, že samotná darovacia zmluva mala byť matkou strán sporu podpísaná dňa 08. 01. 2016. Z
uvedeného vyplýva dôvodné podozrenie a dôvodná obava, že konanie žalovaných bolo úmyselné a
vopred naplánované a vzniká i pochybnosť, či nebol spáchaný trestný čin podvodu. Je nevyhnutné,
aby bolo znemožnené žalovaným z uvedených dôvodov s predmetnými nehnuteľnosťami nakladať, a
to až do času, kým platnosť a účinnosť darovacej zmluvy nebude preskúmaná súdom, a to najmä z

dôvodu, že sa na dedičskom konaní dozvedeli, že plány a záujmy niektorých vlastníkov nehnuteľností sú
v rozpore nielen s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ale aj v hrubom rozpore s dobrými mravmi.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že majú na určení neplatnosti darovacej zmluvy právny záujem, pričom
ak by súd nevydal neodkladné opatrenie, mohlo by dôjsť k tak neprimeranej ujme na ich právach, ktorej
náprava by bola jednak nemožná, a jednak by takéto rozhodnutie v prípade prevodu vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam na tretiu osobu mala za následok len ďalšie súdne konanie, v ktorom by sa museli
domáhať nápravy, pričom v prípade, že by žalovaní uviedli v zmluve o prevode vlastníckeho práva
neprimerane nízku cenu, bolo by dokazovanie v konaní o náhradu škody výrazne sťažené a taktiež by
bolo výrazne sťažené aj ich samotné uplatnenie práv a zákonom chránených záujmov.
2. 3. Žalobcovia vo vzťahu k odôvodneniu odvolaním napadnutého uznesenia, v ktorom súd prvej

inštancie okrem iného uviedol, že nemajú na takomto neodkladnom opatrení naliehavý právny záujem,
podotkli, že dané odôvodnenie nie je možné akceptovať, a to najmä so zreteľom na fakt, že žalovaní
na dedičskom pojednávaní niekoľkokrát spomenuli, že sporné nehnuteľnosti prevedú, čo by malo za
následok, že nasledujúci vlastník by sa stal dobromyseľným nadobúdateľom a vznikol by nenavrátiteľný
právny stav. Oni (žalobcovia) chcú predmetný dom užívať, resp. podaním návrhu o nariadenie

neodkladného opatrenia a samotnej žaloby vo veci samej sa domáhajú svojich práv na spravodlivé
vysporiadanie. Ďalej žalobcovia uviedli, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce,
pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň
osvedčené. Nestotožňujú sa s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého
uznesenia, v ktorej prvoinštančný súd uviedol, že na katastri nie je poznačené „V“, t. j. že nič

nenasvedčuje tomu, že by sa žalovaní snažili previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, pretože
takáto argumentácia súdu je absolútne neprípustná, nakoľko v prípade, ak by sa takáto poznámka,
záznam alebo vklad v katastri objavil, lehota na zápis práv k nehnuteľnostiam je 30 dní a v prípade
zrýchleného návrhu na vklad je to polovica z uvedeného, a v praxi by nebolo možné stihnúť, aby
súd dostatočne včas rozhodol a neodkladné opatrenie vydal. Sú toho názoru, že uvedenými dôvodmi

osvedčili, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je odôvodnený, nakoľko sa jedná o vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, nepochybne je daný ich naliehavý právny záujem dočasne upraviť pomery
strán sporu do doby, pokiaľ žalobcovia podajú návrh na začatie súdneho konania vo veci samej - o
určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 08. 01. 2016.

3. K odvolaniu žalobcov podali žalovaní (prostredníctvom právnej zástupkyne) vyjadrenie. Uviedli, že
tvrdenie žalobcov o uzavretí darovacej zmluvy dňa 08. 01. 2016 nie je pravdivé, pretože podpis ich
nebohej matky bol úradne overený dňa 01. 12. 2015. Konštatovali, že taktiež nie je pravdou, že by sa
žalobkyňa 2/ starala o nebohú matku, napriek tomu, že po otcovej smrti zostala s matkou spoločne
bývať v rodičovskom dome. Nákupy matke zabezpečovali oni, vozili ju do kostola a spravidla s ňou

absolvovali aj lekárske vyšetrenia. Nebohá matka sa liečila na R., Z. C. E. a pri chôdzi používala Y. K..
Aj napriek uvedenému si poručiteľka sama varila a bez pomoci zvládala aj osobnú hygienu. Žalobkyňa
2/ sa približne dva roky po otcovej smrti odsťahovala z rodinného domu z dôvodu nezhôd medzi ňou
a matkou. Potom, čo sa žalobkyňa 2/ odsťahovala z rodičovského domu viac k matke na návštevuuž neprišla. Tvrdenia žalobcov, že v rozpore s dobrými mravmi vplývali na nebohú matku, s tým, že v
dôsledku ich správania sa žalobkyňa 2/ musela vysťahovať, považujú za zavádzajúce, pretože dôvodom
odchodu žalobkyne 2/ z rodičovského domu bol nezáujem a neochota žalobkyne 2/ a jej manžela

sa akýmkoľvek spôsobom podieľať na údržbe rodinného domu (jeho opravách, úprave okolia a pod),
nakoľko v zmysle dohody medzi súrodencami sa žalobkyňa 2/ mala starať o matku i o rodičovský dom.
Následne po odchode žalobkyne 2/ ostalo poschodie, ktoré obývala s rodinou takmer dvadsať rokov
v dezolátnom stave, preto žalovaný 1/ ako vyštudovaný V., po dohode s matku pristúpil na opravu
kuchyne a kúpeľne, pretože poručiteľka mala v úmysle túto časť domu prenajať, z dôvodu nedostatku

finančných prostriedkov na prevádzku celého rodinného domu. K tvrdeniu žalobkyne 2/, že nebohá
matka nebola v čase uzavretia darovacej zmluvy v stave spôsobilom rozpoznať následky svojho konania
žalovaní podotkli, že poručiteľka nikdy nebola liečená na demenciu a netrpela ani žiadnym ochorením,
ktoré by ovplyvnilo jej rozpoznávacie schopnosti. Po O. v A. a následnej hospitalizácii v nemocnici bola
poručiteľka prevezená do L. V. R. v Z. a ani jeden zo žalobcov nebohú matku v tomto zariadení až do
jej smrti nenavštívil. Skutočnosť, že sa poručiteľka pred žalobcami o svojom úmysle previesť sporné

nehnuteľnosti na nich (žalovaných) nezmienila vyplýva už z vyššie popísaných napätých rodinných
vzťahov. Rozhodnutie poručiteľky darovať rodinný dom im bolo prejavom jej vôle a zhodnotením pomoci,
ktorá bola matke poskytovaná z ich strany. Pokiaľ žalobcovia v odvolaní konštatovali, že konali v úmysle
poškodiť žalobcov, a preto opomenuli v darovacej zmluve uviesť aj iné nehnuteľnosti, k uvedenému
považovali žalovaní za potrebné uviesť, že dané tvrdenie považujú za účelové a poručiteľka ani oni

nemali záujem o riešenie prevodu všetkých nehnuteľností. Na základe uvedeného žalovaní zastávajú
názor, že žalobcovia nepreukázali naplnenie ani jedného z hmotnoprávnych predpokladov potrebných
k nariadeniu neodkladného opatrenia a teda napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považujú za
správne a logické a preto navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
v celom rozsahu potvrdil.

4. Na základe podaného odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu
určenom ustanoveniami § 379, § 380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario a odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správne potvrdil.

5. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
5. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného
súdu odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s

vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým
spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda
spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2, s použitím § 234 ods. 2 CSP.

7. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutočnosti, okolnosti
alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa
prvoinštančný súd náležite nevysporiadal. V odôvodnení odvolania de facto zopakovali tvrdenia a
argumentáciu, ktorú uviedli v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ani v odvolaní (rovnako ako
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) neuviedli žiadne konkrétne okolnosti alebo skutočnosti,

z ktorých by bolo možné objektívne vyvodiť, resp. objektívne preukázať alebo minimálne osvedčiť
dôvodnú obavu, že žalovaní mienia so svojimi spoluvlastníckymi podielmi akokoľvek disponovať.
Za tohto skutkového stavu preto možno konštatovať, že neexistuje žiadny relevantný objektívne
preukázateľný skutkový a právny dôvod na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Len
samotná, ničím nepreukázaná, resp. neosvedčená obava žalobcov, že by žalovaní potenciálne mohli

disponovať so svojimi spoluvlastníckymi podielmi k predmetným nehnuteľnostiam, nie je dostatočným
relevantným dôvodom na nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia.8. Z uvedeného je teda zrejmé, že ak za tohto skutkového a právneho stavu súd prvej inštancie návrh
žalobcov o nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, rozhodol vecne správne a odvolaciemu súdu
neostávalainámožnosť,akojehorozhodnutiepodľaustanovenia§387ods.1,2CSPakovecnesprávne

potvrdiť.

9. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie žiadnym spôsobom nespochybňuje
existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti predmetnej darovacej zmluvy.
Inak povedané, žalobcom nič nebráni, aby podali žalobu o určenie neplatnosti predmetnej darovacej

zmluvy(aksúpresvedčení,žeexistujúkonkrétnepreukázateľnédôvodyjejneplatnosti).Podanímtakejto
žaloby im vznikne možnosť požiadať príslušný katastrálny odbor príslušného okresného úradu o zápis
poznámky v zmysle ustanovenia § 39 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon).

10. Žalovaní boli v odvolacom konaní úspešní a preto im odvolací súd podľa § 396 ods. 1 s použitím §

262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa toto konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).