Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. november 2016

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 4C/159/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415203157
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Veselá
ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5415203157.7

Rozhodnutie

Okresný súd Dolný Kubín sudkyňou JUDr. Janou Veselou v spore žalobcu: Tomitrela, s.r.o., so sídlom
Praha 4, Antala Staška 1859/34, Česká republika, IČO: 04995821, zastúpeného spoločnosťou Havel,
Holásek & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy č. 49, IČO: 36
856 584, proti žalovanému: C. Ď., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, o zaplatenie 27.984,99 CZK
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 27 484,99 CZK spolu so zmluvným úrokom vo výške
22,56 % ročne zo sumy 27 416,88 CZK od 18.12.2014 do zaplatenia a s 8,05 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 27 416,88 CZK od 18.12.2014 do zaplatenia.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 99,33%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.08.2016, sa žalobca prostredníctvom svojho zástupcu
voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 27.984,99 CZK a úrokov z omeškania vo výške 22,56%
ročne zo sumy 29.916,88 CZK od 18.12.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 27.916,88 CZK od 18.12.2014 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný uzatvoril dňa 05.10.2014 so spoločnosťou Raiffeisenbank, a.s.
Zmluvu o vydaní kreditnej karty (ďalej len "Zmluva"). Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Všeobecné
obchodné podmienky Raiffeisenbank, a.s. (ďalej len "VOP"), Obchodné podmienky pre vydávanie
a používanie kreditných kariet Raiffeisenbank, a.s. (ďalej len "OP") a Cenník produktov a služieb
Raiffeisenbank, a.s. (ďalej len "Cenník"). V zmysle článku III. OP poskytol žalobca žalovanému peňažné

prostriedky vo výške Úverového limitu 25.000,- CZK, ktoré bol žalovaný oprávnený čerpať Platobnou
kartou alebo výberom v hotovosti v obchodnom mieste žalobcu (ďalej len "Úver"). Podľa zmluvy sa
žalovaný zaviazal čerpať peňažné prostriedky maximálne do výšky schváleného Úverového limitu.
Žalovaný sa zaviazal splácať Úver vo výške a spôsobom v zmysle článku IX. OP, v zásade tak, že bol
povinný mesačne uhradiť žalobcovi aspoň minimálnu časť vyčerpaných peňažných prostriedkov (ďalej
len "Minimálna splátka"). Minimálna splátka bola stanovená v zmysle článku IX. odsek 2 OP. V zmysle

článku X. OP bol žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť z vyčerpanej a doposiaľ nezaplatenej čiastky
peňažných prostriedkov, ktoré mu žalobca poskytol, úrok. Úroková sadzba je stanovená ročne, pričom
jej výška je určená žalobcom a zmeny budú oznámené na výpise z kartového účtu. Výška úrokovej
sadzby je stanovená v aktuálne platnom dokumente - "Prehľad úrokových sadzieb Raiffeisenbank,
a.s." a to v súlade s článkom X. odsek 3 OP. Žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi aj poplatky v
zmysle článku X. odsek 4 OP, a to najmä poplatky spojené s vydaním a používaním karty, transakčné

poplatky a poplatky za doplnkové služby, atď. Prehľad splácania Úveru žalovaného obsahuje dokument
"Súhrnný výpis z kartového účtu". Žalovaný neuhrádzal Minimálnu mesačnú splátku riadne a včas, nazáklade čoho žalobca v súlade s článkom XVI. odsek 2 písm. d) OP vyhlásil okamžitú splatnosť všetkých
úverov. Žalovaný bol o tejto skutočnosti informovaný listom zo dňa 10.12.2014, ktorý mu bol odoslaný
dňa 10.12.2014, v ktorom bol zároveň vyzvaný k okamžitej úhrade pohľadávky. Doručenie podľa čl.

7.8.1. Všeobecných obchodných podmienok v tomto prípade nastáva piatym pracovným dňom od
odoslania, prehlásenie bolo teda doručené dňa 17.12.2014. Žalovaná suma 27.984,99 CZK pozostáva
z celkom povolenej vyčerpanej čiastky 25.000,- CZK a celkom nepovolenej vyčerpanej čiastky 2.984,99
CZK. Zmluvný úrok 22,56% ročne, aj zákonný úrok z omeškania 8,05% ročne žalobca požaduje od
18.12.2014 zo sumy 27.916,88 CZK.

3. V podaní, doručenom tunajšiemu súdu dňa 20.08.2015, žalobca špecifikoval žalované sumy a to
tak, žalovaný vyčerpal z úverového limitu celkovo sumu vo výške 27 984,99 CZK. Celkovú dlžnú sumu
tvorila: nesplatená výška povoleného prečerpania, riadne úroky a ceny za úkony súvisiace so správou
úveru v omeškaní, všetky položky nachádzajúce sa v dokumente Súhrnný výpis pohybov na účte, ktorý
priložil k tomuto vyjadreniu. Pre prehľadnosť žalobca predložil aj tabuľku nadväzujúcu na Súhrnný výpis,
kde sa nachádzajú jednotlivé položky istiny a jednotlivé kalendárne mesiace.

4. Súd na prvom mieste skúmal, či je daná jeho právomoc vo veci konať a rozhodnúť, nakoľko žalobu
podalsubjektsosídlomvČeskejrepublike(vtomčaseRaiffeisenbank,a.s.sosídlomPraha4,Hvězdova
1716/b,IČO:49240901).Súdpritomdospelkzáveru,žeprávomocvovecimá,atospoukazomnačl.16
oddiel 4 Dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
č. 2007/712/ES, podľa ktorého spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch štátu

viazanéhotýmtodohovorom,vktorommátentoúčastníkbydliskoalebonasúdochpodľamiestabydliska
spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch štátu viazaného týmto
dohovorom, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Žalovaný má trvalý pobyt na území SR a na tomto mieste
sa zdržiava (správa OR PZ Dolný Kubín na č.l. 99 spisu), ak nevykonáva pracovné povinnosti v ČR
alebo na iných miestach. To, že žalovaný má v konaní postavenie spotrebiteľa odôvodňujú skutočnosti

uvedené v odseku 13 tohto odôvodnenia.

5. V priebehu konania došlo k zmene strany sporu na strane žalobcu, keď uznesením č.k.
4C/159/2015-188 zo dňa 04.10.2016 súd pripustil, aby doterajší žalobca Raiffeisenbank, a.s. z konania
vystúpila a na jej miesto vstúpil žalobca uvedený v záhlaví rozsudku.

6. Žalovanému bola žaloba (vrátane jej príloh) doručená dňa 07.11.2016. Túto skutočnosť súd považoval
za preukázanú údajom Slovenskej pošty, a.s. zverejnenom na www.posta.sk (č.l. 205). Súčasne mu bola
doručovaná aj emailom. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania, ktoré sa neuskutočnili z dôvodu, že žalovaného
sa na tieto nepodarilo predvolať. Inak tomu bolo v prípade pojednávania, ktoré súd určil na deň
29.11.2016, keď predvolanie na toto pojednávanie žalovaný prevzal spolu so žalobou dňa 07.11.2016.
Na pojednávanie sa však žalovaný nedostavil, ani nežiadal o jeho odročenie. Súd tak pojednávanie
vykonal v neprítomnosti strán sporu, keď žalobca bol na pojednávaní zastúpený právnym zástupcom.

8. Na pojednávaní súd vykonal všetky dôkazy, ktoré navrhol žalobca, keď žalovaný žiadne dôkazy
nenavrhoval a súd nepovažoval za nevyhnutné pre rozhodnutie o veci vykonať ďalšie dôkazy, ktoré
žalovaný nenavrhoval (§ 295 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len ako "CSP").

9. Súd odkazuje na ust. § 295 CSP vzhľadom na skutočnosť, že nárok uplatnený žalobou vyhodnotil ako
nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, v zmysle čoho je na mieste popri všeobecných ustanoveniach CSP o
konaní, aplikovať na prejednávanú vec aj ust. § 290 až 300 CSP. To, že ide o nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy súd odôvodňuje v odseku 13 tohto odôvodnenia.

10. Žalovanému boli spolu so žalobou doručené aj poučenia o jeho procesných právach a povinnostiach,
na základe čoho bol žalovaný poučený aj o tom, že má povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (č.l. 137 spisu). Podľa všeobecných ustanovení
CSP o konaní, konkrétne podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné. Právna úprava CSP upravujúca spotrebiteľské spory použitie tohto

ustanovenia v tomto type sporu nevylučuje, resp. neobsahuje osobitné ustanovenie, ktoré by túto otázku
riešilo inak. Na základe uvedeného súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že skutkové tvrdenia
žalobcu uvedené v žalobe sú, vzhľadom na absenciu tvrdení žalovaného, nesporné.11. Je teda nesporné tvrdenie, že žalovaný dňa 05.06.2014 uzavrel s Raiffeisenbank, a.s., so sídlom
Praha 4, Hvězdova 1716/b, IČO:49 240 901 Zmluvu o vydaní kreditnej karty, ktorej neoddeliteľnú súčasť
tvorili VOP, OP a Cenník (k tomu viď odsek 2 odôvodnenia). Ako vyplýva z predloženého návrhu

na uzavretie tejto zmluvy (č.l. 23 až 27 spisu) návrh zmluvy urobil žalovaný mobilným zariadením
t.č. ++XXXXXXXXXXXX, keď o nastavenie služby mobilný elektronický kľúč (v tom čase k t.č. +
+XXXXXXXXXXXX) žalovaný Raiffeisenbank, a.s. požiadal písomne ešte dňa 08.04.2011 (č.l. 35 p.v.
spisu), na čo mu Raiffeisenbank, a.s. vygenerovala kód I-PIN a T-PIN, ktorého prevzatie žalovaný
písomne potvrdil (č.l. 36 spisu). Dňa 04.03.2013 žalovaný požiadal o zmenu telefónneho čísla k danej

službe na t.č. ++XXXXXXXXXXXX (č.l. 35 spisu).

12. Ako vyplýva z obsahu zmluvy, jej predmetom bolo vydanie kreditnej karty, ktorej prevzatie bolo
dohodnuté na pobočke Raiffeisenbank Praha 9, Letňany Veselská 663. V zmluve bol dohodnutý úverový
limit 25.000,- CZK, výška minimálnej splátky 3,5%, min. 300,- Kč, výška úrokovej sadzby pre hotovostné
aj bezhotovostné transakcie 22,56% ročne. Pokiaľ ide o poplatky za používanie platobných prostriedkov

pre platobné transakcie a čerpanie a všetky poplatky vyplývajúce zo zmluvy vrátane poplatkov prípade
omeškania a zmluvných pokút, v zmluve bolo uvedené, že tieto sú stanovené v Cenníku. Minimálnu
splátku bol žalovaný povinný platiť aspoň raz za mesiac (č. IX odsek IX.1OP) s tým, že pri splácaní
bol povinný postupovať v súlade s pokynmi banky stanovenými na výpise z karty. Povinná minimálna
splátka sa mala prevádzať pravidelne mesačne k dátumu splatnosti, ktorým je, ak nie je na príslušnom

výpise z kartového účtu uvedený iný dátum, 14. deň nasledujúci po konci obdobia, za ktoré sa výpis z
kartového účtu vyhotovuje (čl.IX odsek IX.4 OP). Omeškanie s úhradou akejkoľvek pohľadávky banky sa
považuje za porušenie zmluvy (čl. XVI odsek XVI.1 OP), kedy je banka oprávnená o.i. prehlásiť všetky
pohľadávky držiteľa karty za okamžite splatné (čl. XVI odsek XVI.2 písm. d/ OP).

13. Z výpisu z účtu na č.l. 28 spisu vyplýva, že žalovaný kartou čerpal sumu 20.000,- Kč dňa 13.06.2014
výberom hotovosti z bankomatu, sumu 6.073,70 Kč vyčerpal bezhotovostnými platbami v období od
26.06.2014 do 22.07.2014, pričom vykonal celkovo len dve platby: dňa 14.07.2014 v sume 714,35 Kč
a dňa 12.08.2014 v sume 857,29 Kč, čo spolu predstavuje 1.571,64 Kč, k čomu ešte treba pripočítať
poskytnutý bonus 43,56 Kč a 17,18 Kč, ktoré sumy spolu predstavujú 1.632,38 Kč (suma, ktorú žalobca

evidoval ako "platby" - č.l. 51 p.v. spisu). Dňa 21.10.2014 banka žalovanému vyúčtovala 500,- Kč za
zaslanie druhej upomienky a listom zo dňa 10.12.2014 vyhlásila okamžitú splatnosť kreditnej karty
ku dňu 08.12.2014, v ktorom žalovaného vyzvala na okamžité zaplatenie sumy 27.984,99 Kč (č.l. 29
spisu). Uvedená suma predstavuje rozdiel medzi tzv. vyššie uvedenými platbami v sume 1.632,18 Kč na
jednej strane a sumou 29.617,37 Kč zahŕňajúcou vyčerpané prostriedky (26.073,70 Kč), zmluvné úroky

(2.565,56 Kč) a poplatky za výber v hotovosti a za upomienku (910,- Kč). List o vyhlásení okamžitej
splatnosti banka žalovanému odoslala prostredníctvom pošty doporučene dňa 10.12.2014 (č.l. 30
spisu). Žalovaný zásielku v odbernej lehote neprevzal. Doručenie však nastalo podľa čl. 7.8.1. VOP
piatym pracovným dňom od odoslania, t.j. dňa 17.12.2014.

14. Na daný skutkový stav súd aplikoval právnu úpravu Českej republiky, a to s poukazom na čl. 6
ods. 1 písm. a) nariadenia EP a Rady (ES) č. 593/2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím
I.), keďže obvyklý pobyt žalovaného ako spotrebiteľa bol v čase vzniku zmluvy v Českej republike a
Raiffeisenbank, a.s. poskytovala svoje služby na území Českej republiky. Konkrétne súd aplikoval ust.
§ 2395 a nasl. Občanského zákonníka (zákon č. 89/2012 Sb.) upravujúce úver, keďže v čase uzavretia

zmluvy (od 01.01.2014) už bol Obchodní zákonník zrušený a právna úprava záväzkových vzťahov,
vrátane úveru, bola presunutá do Občanského zákonníka. Popri Občanskom zákonníku súd aplikoval
ustanovenia zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvéru a o zmene některých zákonu, a to z
dôvodu, že daná zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - osobou ponúkajucou alebo poskytujúcou úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti (§ 3 písm. b) uvedeného zákona) a spotrebiteľom - fyzickou osobou,

ktoránekonávrámcisvojejpodnikateľskejčinnostialebovrámcisamostatnéhovýkonusvojhopovolania
(§ 3 písm. a) uvedeného zákona) a predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru, ktorý nie je vylúčený z
pôsobnosti tohto zákona (§ 2 uvedeného zákona). To, že žalovaný nekonal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania vyplýva z jeho označenia zmluvy a z
charakteru poskytnutého úverového produktu.

15. Za použitia vyššie uvedených právnych noriem súd dospel k záveru, že žalované nároky, až na nárok
na zaplatenie sumy 500,- Kč za zaslanie druhej upomienky, sú dôvodné. Podľa § 2395 Občanského
zákonníka zmluvou o úvere sa úverujúci zaväzuje, že úverovanému poskytne na jeho požiadanie a vjeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a úverovaný sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 2399 ods. 2 Občanského zákonníka úverovaný zaplatí úroky
len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov. Žalovanému tak vznikla povinnosť vrátiť

vyčerpané prostriedky aj so zmluvnými úrokmi, na zaplatenie ktorých má nárok do ich vrátenia. Žalobca
ako veriteľ by nemal právo na zaplatenie úrokov v dohodnutej výške, ale len úrokov vo výške diskontnej
sadzby platnej v dobe uzavretia zmluvy, ak by porušil ustanovenia zákona č. 145/2010 Sb. a ako
spotrebiteľ by túto skutočnosť uplatnil u veriteľa. V tomto prípade tomu tak nebolo. Súd preto žalovaného
zaviazal na zaplatenie vyčerpaných a nevrátených prostriedkov, úrokov z úveru dohodnutých v zmluve

a vyčíslených do účinnosti zosplatnenia a po tomto zosplatnení (od 18.12.2014 do zaplatenia) a tiež
poplatkov za výber hotovosti z bankomatu, ktoré si žalobca uplatnil v súlade s dojednaním v zmluve
v spojení s Cenníkom. Napokon žalovaného zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vyčíslených
do zosplatnenia úveru a po účinnosti tohto zosplatnenia (od 18.12.2014), pretože tieto boli uplatnené
v súlade s ust. § 1970 Občanského zákonníka v spojení s § nariadením vlády ČR č. 351/2013 Sb.,
podľa ktorého výška úroku z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby ustanovenej ČNB pre

prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu (tu k 01.07.2014), zvýšenej o
8 percentných bodov.

16. Súd ako nedôvodnú žalobu zamietol čo do sumy 500,- Kč, ktorú žalobca uplatňoval za zaslanie
druhej upomienky. Žalobca totiž vykonanie tohto úkonu (vyhotovenie a zaslanie upomienky), ako aj to,

že malo ísť o v poradí druhú upomienku, nepreukázal. Na okraj súd uvádza, že aj v prípade preukázanie
týchto skutočností by mu uvedenú sumu nepriznal z dôvodu, že suma 500,- Kč je výrazne neprimeraná
možným vecným a mzdovým nákladom vynaloženým na tento úkon.

17. Na miesto požadovanej sumy 27.984,99 Kč tak súd žalobcovi priznal 27.484,99 Kč so zmluvným

úrokom a úrokom z omeškania vo výške uvedenej v žalobe, nie však zo sumy 27.916,88 Kč, ale zo
sumy 27.416, 88 Kč. Zmluvný úrok vo výške 22,56% ročne a úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne od
18.12.2014 do zaplatenia totiž žalobca požadoval nielen zo zostatku istiny úveru a zostatku zmluvných
úrokov, ale aj z poplatkov. To, že zmluvné úroky a poplatky sa stávajú, ak nie sú splatené, súčasťou
nesplatenej istiny úveru bolo dohodnuté v čl. X odsek X.5 OP.

18. Vzhľadom na uvedený výsledok konania, kedy bol žalobca neúspešný len čo do zaplatenia sumy
500,- Kč s 22,56% úrokom ročne a 8,05% úrokom z omeškania ročne od 18.12.2014 do zaplatenia, súd
žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu jeho úspechu, ktorý predstavuje 99,33%. Rozsah
úspechu žalobcu súd určil na základe pomeru medzi sumou, akej sa žalobca domáhal (s úrokmi

vyčíslenými ku dňu vyhlásenia rozsudku), t.j. 44.677,70 Kč a sumy aká mu bola priznaná (s úrokmi
vyčíslenými ku dňu vyhlásenia rozsudku), t.j. 44.378,72 Kč.

19. Na rozhodnutie o trovách súd aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia

spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien.

Dolný Kubín
dňa 29. novembra 2016

JUDr. Jana Veselá
sudkyňa