Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. december 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/45/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213201832
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213201832.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu L. F., D..

XX.X.XXXX, H. N.K. XXX XX U. XX, zast. JUDr. S.Í. N., advokátom, Prešov, Hlavná 29, proti žalovanému
Rapid life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31690904, Garbiarska 2, 040 71 Košice, zast. JUDr. B. B.,
advokátom, Košice, Boženy Nemcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu
Košice sp. zn. 2C/383/2012 zo dňa 19.1.2012, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný rozhodcom JUDr. N.
R. zo dňa 19.1.2012 pod sp. zn. 2C/383/2012.

II. O trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.3.2013 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku Arbitrážneho súdu Košice vydaného rozhodcom JUDr. N. R. sp. zn. 2C/383/2012 zo dňa
19.1.2012 (ďalej iba „rozhodcovský rozsudok“) z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 písm. c/ a j/
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Svoj návrh odôvodnila tým, že jej bol dňa 4.3.2013
doručený rozhodcovský rozsudok, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému do piatich dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku istinu vo výške 179,32 eur a trovy rozhodcovského konania
vo výške 276,- eur na účet žalovaného, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý tento

rozhodcovský rozsudok vydal. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej
zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ. Rozhodcovská
doložka je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už mu-
sí nezvratne podrobiť a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre neho nepredvídateľný a má vážne
pochybnostioobjektívnostianestrannostirozhodcovskéhoprocesu.Zpoistnejzmluvyč.XXXXXXXXXX
zo dňa 17.3.2009 vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už
podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky

a teda aj rozhodcovská doložka, ktorá je tiež obsiahnutá v čl. XV. Časti týchto podmienok. V deň podpisu
zmluvy podpísali zmluvné strany aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Z tejto poistnej zmluvy vyplýva, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú medi žalobkyňou a žalovaným. Žalobkyňa dňa 25.3.2009 doručila
žalovanému žiadosť o zrušenie poistnej zmluvy. Žalovaný preto listom z 8.6.2009 oznámil, že na základe
žiadosti dňa 3.4.2009 došlo k zániku poistenia. Súčasťou oznámenia bolo aj riadne vyúčtovanie zo
strany žalovaného, z ktorého jasne vyplýva, že žalovaný ku dňu zániku poistného evidoval voči žalobkyni

12,63 eur nedoplatok. Žalovaný si návrhom pred rozhodcovský súdom uplatnil nárok na sumu 179,32
eur titulom osobitnej pohľadávky voči žalobkyni, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na
uzavretie poistenia. Žalobkyňa preto žiadala, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok a priznal jej náhradu
trov konania.Žalovaný v podaní zo dňa 23.7.2013, doručenom súdu dňa 29.7.2013 uviedol, že toto konanie, v
ktorom sa rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, nie je spotrebiteľským sporom. Nejedná sa

o odvolacie konanie a ani o iné konanie, v ktorom by sa rozhodovalo o opravnom prostriedku, pričom
existencia takéhoto konania nemá vplyv na právoplatnosť rozhodcovského rozsudku až do momentu
jeho prípadného zrušenia. Rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vo veci vydaný a pokiaľ nebol zrušený v
osobitnom inštančnom podľa § 40 a nasl. zákona, č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov, má byť riadnym právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Všeobecnému

súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite
veci prejednaný pred rozhodcovským súdom, ani svojou činnosťou nahrádzať či hodnotiť dokazovanie
vykonané pred rozhodcovským súdom. Napadnutý rozhodcovský rozsudok by mal podliehať súdnemu
prieskumu iba z pohľadu § 40 ods. 1 písm. a) až i) zák. č. 244/2002 Z. z. s tým, že súd v konaní
o zrušenie rozhodcovského rozsudku preskúma, či predpoklady a priebeh rozhodcovského konania
nevybočoval z medzí predvídaných v § 40 ods. 1 písm. a) až i) zák. č. 244/2002 Z. z.. Konanie o nároku

zo spotrebiteľskej zmluvy (typické súdne konanie podľa OSP) je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku (osobitné konanie podľa § 40 zák. č. 244/2002 Z. z.). Konanie o zrušenie
rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, ale len konaním o preskúmanie zákonnosti
postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne uvedených v § 40 ods. 1 písm.
a) a ž i) zák. č. 244/2002 Z. z.. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok

bol vydaný v skrátenom konaní a na základe podkladov predložených žalovaným ako navrhovateľom
(obdobne ako v konaní pred všeobecným súdom pri vydávaní platobného rozkazu ), pričom prípadným
podaním odporu zo strany žalobcu by došlo k jeho zrušeniu - táto právne významná skutočnosť však
v žalobnom návrhu absentuje - a následne by došlo k ďalšiemu konaniu pred rozhodcom vo veci
samej. Pre tento prípad vznáša žalovaný pri svojom prvom úkone námietku podľa § 106 ods. 1, ods.

3 O. s. p. s návrhom na zastavenie konania alebo prerušenie konania do konečného rozhodnutia
rozhodcovského súdu, ktorý začal ako prvý konať v danom spore. Žalovaný považuje za nesporné,
že so žalobcom uzavrel dňa 17.03.2009 poistnú zmluvu č. 4034100537. Súčasťou poistnej zmluvy
boli Všeobecné poistné podmienky z 1.01.2009 ( ďalej len VPP ), ktoré navrhovateľ podpísal dňa
17.03.2009 a Osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 k tejto poistnej zmluve. Súčasťou bodu 2.

týchto Osobitných zmluvných dojednaní bola aj rozhodcovská doložka znenia:„ Poistník a poisťovňa
týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade
vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu
účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP.
Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Napriek odseku 1 týchto osobitných

zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie osobitného práva poistníka
individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka, môže poistník v lehote 30 dní od
podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť ustanovenie časti XV VPP,
ktoré tvoria súčasť jeho poistenia zároveň ods. 3 týchto osobitných zmluvných dojednaní, a to bez toho,
abytýmbolprávnedotknutýaleboakýmkoľvekspôsobompodmienenýostatnýzvyšokpoistnéhovzťahu.

“Táto rozhodcovská doložka doložená podpisom oboch strán bola jednoznačne individuálne dojednaná.
Odporca podotýka, že rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy vysvetlená navrhovateľovi
tretím subjektom - viazaným finančným agentom, ktorým bola v danom prípade pani Helena Gregová.
Odporca považoval aj preto za nespochybniteľné, že vstupoval do poistného vzťahu s navrhovateľom
ako informovaným spotrebiteľom. K tomu odporca predkladá aj listinný dôkaz, a to Informácia o

podmienkach uzatvorenia poistnej zmluvy č. 4034100537 zo dňa 17.03.2009, ktorým vie dokázať
informovanosť a vedomosť navrhovateľa prostredníctvom viazaného finančného agenta o všetkých
podmienkach poistného vzťahu vrátane rozhodcovskej doložky. Existenciu pohľadávky uplatnenej
v rozhodcovskom konaní neovplyvňuje, že nebola započítaná pri ukončení poistenia a jej vznik a
trvanie nie je viazané na osobitné písomné alebo iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu,

pretože VPP presne upravujú moment jej vzniku a nárokovateľnosť odporcu. V predmetnej veci je
totiž rozhodcovská doložka jednoznačne dohodnutá ako individuálna zmluvná podmienka v zmysle
ust. § 53 OZ, a ako taká vylučuje, aby bola považovaná za neprijateľnú a teda neplatnú podmienku.
Odporca považuje žalobný návrh navrhovateľa s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky ako
nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu. Navrhovateľ mal možnosť v určenej lehote 30-ich dní od podpisu

poistnej zmluvy odmietnuť článok XV. VPP ( „Rozhodcovské konanie“ ), čím sa
jeho právo ovplyvniť poistný vzťah v tom, že vylúči z neho definitívne rozhodcovskú doložku, výrazne
presunulo do oblasti jeho slobodnej vôle a jeho vlastného ničím neovplyvneného rozhodovania. Odporca
si dovoľuje poukázať na rovnakú právnu argumentáciu generálneho prokurátora SR v obdobnomspore pri podaní mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiam exekučných súdov, ktoré z rovnakých
dôvodov zamietli právoplatne žiadosť súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
s exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom. Dohoda o rozhodcovskej doložke bola teda uzavretá

samostatne, mimo spotrebiteľskej zmluvy, pričom aj ustanovenia časti XV Všeobecných poistných
podmienok boli pre účastníkov záväzné len v prípade samostatného dojednania rozhodcovskej doložky.
“ Na závere o samostatnom dojednaní rozhodcovskej doložky nemení nič skutočnosť, že táto zmluvná
podmienka bola vopred napísaná a tvorí súčasť Všeobecných poistných podmienok, ktoré boli ako celok
vopred napísané, aj keď v časti týkajúcej sa rozhodcovskej doložky nemuseli byť zmluvnými stranami

podpísané. Tým, že obe zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle
§ 3 a § 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto
zmluvnej podmienky. Právnym dôsledkom takejto dohody zmluvných strán je, že nemôže byť táto časť
zmluvy považovaná za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nemôže
byť teda označená za
neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na základe žiadosti navrhovateľa doručenej

odporcovi dňa 25.03.2009 o zrušenie poistnej zmluvy č. 4034100537 došlo k zániku poistenia dňom
03.04.2009 s nedoplatkom poistného vo výške 12,63 eur. Odporca považuje skutočnosť k zániku
poistného vzťahu s bilanciou nedoplatku poistného za nespornú. Odporca podal dňa 02.01.2012 na
Arbitrážny súd Košice návrh proti navrhovateľovi na vymoženie pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a.
VPP z 01.01.2009. Pohľadávku odporca vyčíslil na sumu 179,32 eur a táto zodpovedala nákladom

odporcu vynaloženým na uzavretie poistenia. Podľa bodu 7a totiž: „ S uzavretím poistnej zmluvy je pri jej
vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy
medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni
osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie
príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej

hodnote, ak je vytvorená alebo poistnému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu
vytvorená nebola, pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je
oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných
podmienkach pred rozhodcovským súdom „. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom teda
nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú odporca vyplatil

sprostredkovateľovi poistenia za uzavretie poistnej zmluvy, a to v súlade s čl. XVII. bod 7a) VPP po
zániku poistného vzťahu na žiadosť navrhovateľa. Skutočnosť, kedy si uplatnil odporca pohľadávku
od navrhovateľa je limitovaná zákonnými ustanoveniami ako aj zmluvne dohodnutými ustanoveniami o
predĺženej lehote na uplatnenie predmetnej pohľadávky ( čl. XVII. časť VPP z 01.01.2009 - bod 7c ).

Pojednávania dňa 16.12.2014 sa zúčastnila žalobkyňa a jej právny zástupca a právny zástupca
žalovaného. Nedostavil sa žalovaný, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca, o odročenie
pojednávania nežiadal. Preto súd vec v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti, prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a svedkyne, vyjadreniami právnych zástupcov
účastníkov konania a oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov ( tak ako boli
oboznamované na pojednávaniach ) a zistil tento skutkový stav:

Žalovanývpodanízodňa14.10.2013,doručenomsúdudňa16.10.2013doplnil svojevyjadrenieoďalšie

právne významné skutočnosti. Poukazuje aj na viaceré uznesenia odvolacích súdov, kde odvolacie
súdy v skutkovo obdobnej právnej veci v rámci vykonávacieho konania posúdili rozhodcovskú doložku
oprávneného za nepochybne individuálne dojednanú, a to uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.
zn.l0CoE/48/2011-53, uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10CoE/51/2011-53, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 14CoE/174/2011-53, 17CoE/224/2012 z 29.01.2013 a

17CoE/209/2012-93, uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 14CoE/235/2012 z 27.02.2013 a iné,
ktoré zrušili rozhodnutia okresných súdov o odmietnutí vydania poverenia súdnemu exekútorovi na
vykonanie exekúcie z titulu nesprávneho právneho posúdenia identickej rozhodcovskej doložky ako
neplatnej zmluvnej podmienky. K zásadám právneho štátu patrí aj princíp právnej istoty. Súčasťou
právnej istoty je požiadavka predvídateľnosti konania orgánov verejnej moci. Od princípu právnej

istoty možno odvodiť aj požiadavku, aby súdy aplikovali právnu normu v rovnakých podmienkach
vždy rovnakým spôsobom. Poukazuje na stav právnej neistoty, ktorý bol tak vyvolaný rozporom v
rozhodovacej činnostisúdov, ktoré v obdobných skutkových veciach vyslovujú diametrálne odlišné právne názory. Takýto stav
je v právnom štáte neprípustný a tento bol vyvolaný aj napadnutými rozhodnutiami exekučných súdov.
Na základe týchto skutočností žalovaný považuje za nesprávne tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská

doložka nebola individuálne dojednaná pre ktorý dôvod má byť podľa neho je neprijateľná, pretože
táto bola individuálne dojednaná, a teda je platná. Právny zástupca žalovaného oznámil súdu, že v
obdobnej veci bol úspešný so svojou sťažnosťou na Ústavnom súde SR pod č. k. II. ÚS 499/2012, keď
tento svojím rozhodnutím zo dňa 10.07.2013 na neverejnom zasadnutí rozhodol o zrušení uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 5/2012 zo dňa 31.01.2012 a vrátení veci na ďalšie konania pre

porušenie ústavných práv sťažovateľa. Predmetná vec bola v prvom stupni vedená na Okresnom súde v
Lučenci pod sp. zn. 17 Er/1074/2010 a na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 15 CoE 139/2011
a dotýkala sa posudzovania identickej rozhodcovskej doložky ako v tomto prejednávanom prípade.
tlačovej informácii Ústavného súdu SR pod bodom 9. je taktiež informácia o prijatí dvoch ústavných
sťažností odporcu na Ústavný súd SR spojených v jednom konaní pod č. k. II. ÚS 382/2012 vo veciach
dvoch konaní vedených na Najvyššom súde SR pod č. k. 6 Cdo 1/2012 a pod č. k. 5 Cdo 112/2012

a tieto sa rovnako týkajú namietnutia nesprávneho posúdenia identických rozhodcovských doložiek vo
veciach v prvom stupni rozhodovaných na Okresnom súde v Lučenci pod č. k. 17 Er 1101/2010 a pod
č. k. 12 Er 286/2011.

Žalovaný v podaní zo dňa 6.2.2014, doručenom súdu dňa 10.2.2014 uviedol, že zotrváva na

vyjadreniach, ktoré podal súdu v tomto konaní. Skutková a právna podstata individuálneho dojednávania
napádanej rozhodcovskej doložky sa dá posúdiť, len ak sa detailne rozoberie celý proces uzatvárania
poistnej zmluvy. Rozviedol preto proces uzatvárania poistnej zmluvy, pričom dokumentácia pozostávala
z nasledovných materiálov: 1/formulár Návrhu poistnej zmluvy, 2/formulár Záznam o potrebách klienta,
3/ Všeobecné poistné podmienky, 4/Osobitné zmluvné dojednanie. Uviedol tiež, že v dôsledku

využitia dohody o rozhodcovskom konaní obsiahnutej v poistnej zmluve žalobcu došlo ku zníženiu
predpokladaných tzv. gama nákladov zahrnutých do ceny poistenia pre spotrebiteľa a teda ku získaniu
materiálnej výhody pre spotrebiteľa ako zrkadlový odraz tejto okolnosti.

Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 16.9.2013 uviedol, že trvá na podanej žalobe v

celom rozsahu. Žiadal doplniť výrok žaloby o nasledujúcu vetu: Súd odkladá vykonateľnosť rozsudku
ArbitrážnehosúduvKošiciachsosídlomnaAlžbetinej31,Košice,sp.zn.2C/383/2012zodňa19.1.2012.
Vzhľadom ku skutočnostiam, že žalobkyňa nebola poučená o podmienkach ukončenia zmluvného
vzťahu a hlavne ich vypovedania s dôsledkami, ktoré by mala znášať v prípade uvedeného vypovedania,
uviedol, že majú za to, že poučenie ako aj písomné doklady zástupcu, ktorý uzatváral so žalobkyňou

predmetnú poistnú zmluvu boli nejasné a nezrozumiteľné. Hlavne poukázal na tú skutočnosť, že
poistná zmluva a poistné podmienky netvoria jednotný celok. Z toho dôvodu majú za to, že všeobecné
podmienky vo vzťahu ku základnej zmluve neboli individuálne dojednané a nebolo dané poučenie zo
strany poisťovateľa a jeho zástupcu tak, aby boli žalobkyni zrejmé, jasné a zrozumiteľné.

Výsluchom žalobkyne bolo zistené, že Zmluvu uzatvárala pre svojho syna s pani Gregovou. Keďže s
manželom mali v Rapide zmluvy, tak občas k nim prišli domov, či nepotrebujú v zmluvách niečo meniť.
Pani B. prišla aj dňa 17.3.2009. Zmluva sa len vypísala ako tlačivo, podpísala to za jej prítomnosti s
tým, že jej ešte povedala, aby ju nezrušila. Celé to vypisovanie netrvalo dlho. Nato dňa 20.3.2009 dala
výpoveď zo zmluvy.

Dňa 25.3.2009 im bola jej výpoveď doručená. Tak jej oznámili, že došlo ku zrušeniu zmluvy ku dňu
3.4.2009. Bol jej zaslaný aj nejasný rozpis platieb, dokonca aj na piaty mesiac. Aj jej volali prečo splátka
za piaty mesiac nie je zaplatená, na čo reagovala, že zmluva je zrušená. Myslí, že sa to dalo zrušiť do
dvoch mesiacov. Sumu 23,69 € uhradila k rukám pani B. pri podpise zmluvy. Ďalej už nič neplatila, keďže
zmluvu zrušila, až po nejakom čase jej prišiel až rozhodcovský rozsudok.

Na otázku súdu, či pani B. poučila žalobkyňu v rámci podpisovania zmluvy aj o rozhodcovskom konaní
a dôsledkoch z toho vyplývajúcich, žalobkyňa uviedla, že nie, o ničom ju nepoučovala.
Na otázku súdu, či pani B. upozornila žalobkyňu, že všeobecné podmienky sa považujú za individuálne
dojednané vrátane rozhodcovskej doložky, žalobkyňa uviedla, že nie, o ničom takom nehovorila, nič jej
k tomu nepovedala. Ona len vypísala zmluvu na tlačivo, podpísala to a tým to bolo uzavreté. Všeobecné

podmienky boli vopred vytlačené. Boli na osobitnom papieri, neboli súčasťou zmluvy.
Na otázku právneho zástupcu žalovaného na žalobkyňu, či si prečítala poistnú zmluvu a VPP a či
jej niečo v tom bránilo, žalobkyňa uviedla, že pri podpise som to všetko nečítala. Agentka jej to dala
podpísať, nepoučila ju o tom, čo podpisuje.Na doplňujúcu otázku, čo jej bránilo prečítaniu, žalobkyňa uviedla, že toto všetko si mala prečítať?
Nebolo jej vysvetlené rozhodcovské konanie. 17.3.2009 zmluvu podpísala a 20.3.2009 poistnú zmluvu
už zrušila a k 3.4.2009 došlo k zrušeniu zmluvy. Oni hovoria o 30 dňoch o odmietnutí a ona hovorí,

že zmluvu hneď zrušila.

Výsluchom svedkyne C. B. bolo zistené, že na p. F. si spomína, keďže sa jej zdá, že jej manžel mal
v poisťovni uzatvorenú zmluvu a keďže mali raz ročne aj starostlivosť o klientov, tak ich informovali o
nových produktoch. Pamätá si, že sa s p. F. dohodli telefonicky a prišla k nej. Konkrétne jej hovorila

o produktoch, ktoré v tom čase poisťovňa ponúkala. Nevie už, aký druh poistenia si p. F. vybrala.
Rozprávala jej o nárokoch z poistenia. Hovorila jej o tom, ako sa má platiť, ako dlho má byť zmluva
dodržaná a tak sa zmluva podpisuje. Nevie sa už vyjadriť, prečo p. F. zmluvu zrušila. Vie len, že na
ďalší mesiac v rámci nášho provízného systému vo vzťahu k tejto zmluve musela províziu vrátiť. Dôvod
však nevie.
Na otázku súdu, či sa pri uzatváraní zmlúv vysvetľovali klientom aj VPP, svedkyňa uviedla, že

vysvetľovalo sa, čo sa môže urobiť so zmluvou, aká je poistná doba, dokedy sa platí poistné, čo sa
stane, keď klient dožije, keď zomrie, aké sú pripoistenia. Vie, že vtedy bol rozdiel medzi dobou poistenia
a dobou platenia, ale nepamätá sa, ako to bolo v tejto zmluve.
Na otázku súdu, či svedkyňa vysvetlila p. F. aj to, že spory, ktoré môžu vzniknúť z tejto zmluvy sa budú
riešiť cez rozhodcovský súd, svedkyňa uviedla, že takúto vetu nevie potvrdiť. Pamätá sa, že vtedy sa k

zmluvám dávali mobilné telefóny a hovorila p. F., že zmluvu nesmie zrušiť, lebo sú tam zmluvné pokuty.
Na doplňujúcu otázku súdu, či bolo vysvetľované aj rozhodcovské konania, resp. čo je rozhodcovský
súd, svedkyňa uviedla, že P. F.Á. tiež mala podmienky pred sebou. Nepamätá sa, či to rozoberali, nevie
to potvrdiť.
Na doplňujúcu otázku súdu, nech svedkyňa uvedie, aké listiny sa predkladali pri uzatváraní poistných

zmlúv klienta, svedkyňa uviedla, že návrh poistnej zmluvy, tam sa vypisovali údaje, podpisoval sa
zdravotný dotazník, VPP, dojednal sa druh poistenia, pýtalo sa, koľko je klient platiť, predtým sa
predstavila. Následne zmluvy prešli cez lekára poisťovne a keď boli zmluvy prijaté, tak sa zasielal originál
poistnej zmluvy klientom.
Na doplňujúcu otázku právneho zástupu žalovaného, či má svedkyňa na mysli pri dotazníku, záznam

o požiadavkách klienta, svedkyňa uviedla že áno.
Na otázku súdu, ako dlho trvali rozhovory s klientami ohľadne uzatvárania zmlúv, svedkyňa uviedla, že
to bolo individuálne, niekedy to bolo dlhšie, niekde kratšie.
Na otázku právneho zástupcu žalobkyne, či žalovaný svedkyňu niekedy poučil o VOP, svedkyňa uviedla,
že spoločnosť ich školila. Keď bolo niečo nejasné, tak volali do Košíc, keďže boli zákaznícke centrum

v Prešove.
Na otázku právneho zástupkyne žalobkyne, nech svedkyňa uvedie, či vníma rozdiel medzi
rozhodcovským súdom a súdom, ktorý tu prebieha, svedkyňa uviedla, že si pamätá to, že rozhodcovský
súd je bez klienta, že je to zrýchlené. Poisťovňa ich školila, nepamätá si už na to, nerobí to už niekoľko
rokov. Určitepovedala,žep.F.nesmiezrušiťzmluvu,lebotambudezmluvnápokuta,aleužsinepamätá,

či to bolo myslené aj vo vzťahu k rozhodcovskému súdu.

Právny zástupca žalobkyne uviedol, že poukazujú na návrh zo dňa 13.3.2013. Majú za to, že skutkový
stav bol preukázaný. Zmluva bola uzatvorená za nevýhodných podmienok pre žalobkyňu, zmluva bola
nejasná. Aj z výpovede svedkyne vyplýva, že právo rovnosti dvoch strán nebolo zachované. Žalobkyňa

nebola poučená o finančných náhradách pri výpovedi zmluvy, aby sa mohla brániť. Má za to, že ohľadne
týchto spotrebiteľských sporov je už ustálená judikatúra. Poukázal na rozhodnutia NS SR, Ústavného
súdu, odvolacích súdov. Aj uvedené dáva za pravdu nároku, preto navrhol, aby bol zrušený rozsudok
Arbitrážneho súdu v Košiciach zo dňa 19.1.2012 sp. zn. 2C 383/2012.

Doložili do spisu vyjadrenie žalobkyne, v ktorom uvádza, že nesúhlasí s vyjadreniami žalovaného,
že rozhodcovská doložka bola medzi účastníkmi dojednaná individuálne. Poukazujú na rozhodnutie
NS SR 6 Cdo 1/2012 z 21.3.2012 v obdobnej právnej veci, kde Najvyšší súd vyslovil názor, že takto
dojednaná rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednaná a že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Ten istý právny názor ako bol prijatý v rozhodnutí NS SR 6 Cdo/1/2012 o neplatnosti

rozhodcovskej doložky bol vyslovený aj v iných rozhodnutiach NS SR, napr. 6 MCdo/9/2012 zo dňa
16.01.2013 a 6 Cdo/3/2013 zo dňa 13.03.2013. Rozhodcovská doložka vo všeobecných poistných
podmienkach, konkrétne v čl. XV, je súčasťou neprehľadného textu písaného malými písmenami
splývajúceho s ostatnými zmluvnými podmienkami uvedenými vo všeobecných poistných podmienkach.Taktiež upozorňujem na skutočnosť, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov pri výbere rozhodcu
s poukazom na to, že podľa VPP rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k prípadu
poisťovňa (žalovaný), bez akejkoľvek možnosti poistníka (žalobcu) ovplyvniť kreovanie tohto orgánu.

V tejto súvislosti poukazujem na nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 2735/2011 zo dňa 03.04.2012. Podľa
tohto nálezu právo na zákonného sudcu zaručené včl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd sa
primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie. Ak sa výber rozhodcu neurčil podľa transparentných
pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto rozhodovania. Je takmer notorietou, že v rámci
uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa díleri nezmieňujú o podrobnostiach a procesných pravidlách

rozhodcovského konania. Tvrdenie o tom, že si takýto proces vyjednal spotrebiteľ a pritom nepoznal jeho
obsah, je poznačené neudržateľnou tendenciou dosiahnuť arbitráž, s čím je spojené ďalšie zvýšenie
nákladov spotrebiteľa. V danom prípade dodávateľ preukázateľne nevysvetlil význam rozhodcovskej
doložky, nepredstavil pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal po
preukázateľnom poučení na výber rozhodnúť sa. Ak by ako spotrebiteľ vyjednala súkromný „súdny“
proces, mala by nepochybne poznať tieto pravidlá. Je nepochybné, že ak by sa rozhodla individuálne

vyjednať rozhodcovskú zmluvu, tak by aj reálne rozhodcovské konanie aj využila, pretože inak by moje
individuálne („sólo“) vyjednávanie nedávalo zmysel. Napriek tomu pri uplatňovaní svojich práv využila
štátny súd,
ktorý je pre mňa jediným transparentným súdom. V tejto súvislosti poukazuje na § 53 ods. 3
Občianskehozákonníka,podľaktoréhoakdodávateľnepreukážeopak,zmluvnéustanoveniadohodnuté

medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že poukazujú na výpoveď svedkyne a to, že ako finančný agent
si splnila podmienky, ktoré sú uvedené v zákona č. 340/2006 Z.z. Majú za to, že žalobkyňa vstupovala
do zmluvného vzťahu so žalovaným ako kvalifikovaný informovaný spotrebiteľ. Žalobkyňa vo svojom

podaní zo dňa 16.12.2014 poukazuje na rozhodnutia súdov, ktoré sa len zdanlivo týkajú tohto nároku,
nakoľko v nich sa riešili iné znenia VPP, preto tieto súdne rozhodnutia nemôžu byť aplikované. Ohľadom
týchto VPP judikatúra nie je ustálená. Poukazujeme na to, že osobitné zmluvné dojednania boli graficky
oddelené. V VPP účinných od 1.1.2009 bol doplnený bod 4 na základe ktorého boli klientovi umožnené,
aby si zmluvu riadne preštudoval a v lehote 30 dní mohol odmietnuť použitie č.l. 15 podmienok bez toho,

aby to malo vplyv na zvyšok zmluvného vzťahu. Právny vzťah preto mohol ovplyvniť slobodne svojou
vôľou. Preto máme za to, že doložka je prijateľnou zmluvnou podmienkou s poukazom na § 53 OZ. Klient
ju mohol neprijať, alebo ju mohol odmietnuť. Vzhľadom k uvedenému, navrhujeme návrh zamietnuť a
priznať trovy konania. Navrhujem doplniť ešte dokazovanie výsluchom žalobkyne.

Právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalovaný hovorí o lehote 30 dní na odmietnutie rozhodcovskej
doložky. Avšak v tomto poukázal na to, že došlo k vypovedaniu zmluvy, a to znamenalo, že v tomto
prípade by bola dodržaná aj 30 dňová lehota na odmietnutie, keďže k vypovedaniu zmluvy došlo v tejto
lehote. Došlo k vypovedaniu zmluvy ako takej. Aj uvedené preto svedčí v prospech žalobkyne.

Účastníci konania uzavreli dňa 17.3.2009 poistnú zmluvu, ktorej súčasťou sú Poistné podmienky z
1.1.2009. V časti XV. poistných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská zmluva, podľa bodu 1. ktorej sa
účastníci dohodli, že „všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom - rovnako tak podľa bodu 3. časti XV. Poistných podmienok
rozhodcovskému konaniu podliehajú všetky spory medzi poisťovňou (žalovaným) a poistníkom,

poisteným (žalobcom), oprávnenou osobou alebo ich právnymi nástupcami. v zmysle bodu 2. časti
XV. Poistných podmienok žalobca ako poistník podpisom Poistných podmienok vyjadril výslovný,
bezvýhradný, neodvolateľný súhlas s tým, že pokiaľ žalovaný (poisťovňa) nepoverí osobitnú právnickú
osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály
rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa potreby od prípadu k prípadu troma

fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany poisťovne (žalovaného). V deň podpisu
poistnej zmluvy a Poistných podmienok podpísali účastníci pokračovanie predtlačeného formulára
Poistných podmienok označené ako osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 v zmysle bodu 3. ktorých
poistník (poistený) a poisťovňa vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne
svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho

konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV.
časti týchto VPP, pričom toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Napriek
odseku 1 týchto osobitných zmluvných dojednaní sa zmluvné strany dohodli, že za účelom realizácie
osobitného práva poistníka individuálne ovplyvniť poistný vzťah v súlade s potrebami poistníka môžepoistník v lehote 30 dní od podpisu poistnej zmluvy zo strany poistníka individuálne písomne odmietnuť
ustanovenia časti XV. VPP, ktoré tvoria súčasť jeho poistenia a zároveň ods. 3 týchto osobitných
zmluvných dojednaní, a to bez toho, aby

tým bol právne dotknutý alebo akýmkoľvek spôsobom podmienený ostatný zvyšok poistného vzťahu. K
zániku poistenia podľa poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania došlo dňa 3.4.2009, pričom
odkupná hodnota poistnej zmluvy v oznámení zo dňa 8.6.2009 o zániku poistenia bola vyčíslená na 0eur
a definitívny finančný zostatok na poistnej zmluve pol vyčíslený na 12,63 eur nedoplatku.

Z oznámenia žalovaného o zániku poistenia zo dňa 8.6.2009 vyplýva, že dňa 25.3.2009 bola doručená
žiadosť žalobkyne o zrušenie poistnej zmluvy zo dňa 17.3.2009 uzavretej so žalobkyňou. K jej zániku
došlo ku dňu 3.4.2009 podľa § 800 OZ. Finančný zostatok bol vo výške 12,63 eur ( na úhradu ).

Dňa 2.1.2012 uplatnil žalovaný ako žalobca na Arbitrážnom súde Košice voči žalobcovi (ako v
rozhodcovskom konaní žalovanému) nárok na zaplatenie sumy 179,32 eur s poukazom na ustanovenie

bodu 7a. časti XVII. Poistných podmienok, v zmysle ktorého ustanovenia podpisom poistnej zmluvy
vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za
sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu
zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistnému plneniu; ak odkupná hodnota
pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia

poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v
týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom. Dňa 4.3.2013 bol žalobkyni
doručený rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný rozhodcom JUDr. Bohumírom
Zaujecom sp. zn. 2C/383/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorým rozhodcovský súd vyššie uvedenej žalobe
podanej rozhodcovskému súdu žalovaným vyhovel a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému do

piatich dní od doručenia rozhodcovského rozsudku istinu vo výške 179,32 eur a trovy rozhodcovského
konania vo výške 276,- eur na účet žalovaného, alebo aby v tej istej lehote podala odpor na súde, ktorý
rozhodcovský rozsudok vydal. Arbitrážny súd Košice právomoc na prejednanie žaloby žalovaného zo
dňa 2.1.2012 odvodzoval od rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky), ktorá je súčasťou Poistných
podmienok vzťahujúcich sa na účastníkmi konania dňa 17.3.2009 uzavretú poistnú zmluvu.

Podľa § 40 ods. 1 písm. c/, písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( v znení účinnom ku dňu uzavretia poistnej
zmluvy ) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách 9).
Odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 - 4 OZ (v znení účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri

uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 ods. 1 - 3, ods. 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak

boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu

tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 788 ods. 1 - 3 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá

s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä
a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.
Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré
sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s
poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

Podľa čl. 3 ods. 1, ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka
sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Podľa prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS ods. 1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 4.3.2013. Žalobkyňa na tunajšom súde dňa
19.3.2013 podala žalobu na zrušenie vyššie uvedeného rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa §
40 ods. 1 písm. c/ a j/ zákona č. 244/2002 Z.z. - žaloba bola podaná včas, t.j. v lehote 30 dní od doručenia
rozhodcovského rozsudku určenej § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.. Zároveň súd poznamenáva k

námietke žalovaného, že konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom,
že táto námietka je absolútne irelevantná - v rozhodcovskom konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý
rozhodcovský rozsudok bolo nespochybniteľne rozhodované o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
a teda pokiaľ sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskej
veci, jednoznačne sa domáha ochrany svojich práv ako spotrebiteľ, teda aj toto konanie o zrušenie

rozhodcovskéhorozsudkujekonanímvovecispotrebiteľadomáhajúcehosaochranysvojhoprávapodľa
osobitného predpisu (v danom prípade podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.) a teda je oslobodená od
poplatkovej povinnosti (§ 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Zb.). Rovnako bola nedôvodná námietka
žalovanéhopodľa§106ods.1,ods.3O.s.p.-ustanovenie§41ods.1zákonač.244/2002Z.z.určujepre
podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku prekluzívnu 30-dňovú lehotu od jeho doručenia,

bez ohľadu na to, či išlo o vydanie rozhodcovského rozsudku v skrátenom konaní - okrem toho táto
námietka žalovaného bola absolútne scestná už s ohľadom na samotné znenie § 106 ods. 1 O.s.p. -
rozhodovať o zrušení rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. predsa nemožno
v samotnom rozhodcovskom konaní, teda nešlo o námietku v zmysle § 106 ods. 1 O.s.p., preto sa ňou
súd ani nezaoberal.

Účastníkmi uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.3.2009, ktorej súčasťou sú aj
všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané žalobcom obsahujúce v časti XV. rozhodcovskú
zmluvu, ako aj Osobitné zmluvné dojednania č. XX/XXXX k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX
obsahujúce rozhodcovskú doložku, je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle vyššie citovaných § 52 ods. 1

OZ i § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. vzhľadom na to, že žalobkyňa pri jej uzatváraní preukázateľne,
vychádzajúc z obsahu zmluvy, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti, v tomto prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením poistnej
zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy
vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti teda ako dodávateľ. Vzhľadom na spotrebiteľský

charakter poistnej zmluvy je potrebné posudzovať túto zmluvu aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v § 52
a nasl. OZ.Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy je kogentnou
právnou normou, ktorá dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také
dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky zákonník v čase uzavretia poistnej
zmluvy zakazoval dodávateľom zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv
a najmä pri tvorbe svojich zmluvných formulárov a všeobecných zmluvných (poistných) podmienok,
ktoré predkladali spotrebiteľom pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv ako ich súčasť. V § 53 ods.
4 OZ v znení platnom a účinnom v čase uzavretia poistnej zmluvy bol pritom obsiahnutý iba

príkladný, teda neuzavretý, výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento
výpočet neprijateľných zmluvných podmienok súdu nebráni vyhodnotiť ako neprijateľnú aj takú zmluvnú
podmienku, ktorá v danom výpočte v zmysle § 53 ods. 4 OZ v znení platnom a účinnom v čase
uzavretia poistnej zmluvy uvedená nebola.

Rozhodcovská zmluva obsiahnutá v žalovaným vopred jednostranne naformulovaných Poistných

podmienkach(časťXV.Poistnýchpodmienok),ktorébolisúčasťouúčastníkmikonaniauzavretejpoistnej
zmluvy, je podľa obsahu Poistných podmienok neoddeliteľnou súčasťou Poistných podmienok - nikde
v Poistných podmienkach nie je obsiahnuté upozornenie, že pokiaľ žalobca nepodpíše aj ďalšiu
časť predtlačeného formulára - osobitné zmluvné dojednania, nebude sa na právny vzťah účastníkov
vzťahovať úprava časti XV. Poistných podmienok; takýto záver nevyplýva ani z bodu 2. osobitných

zmluvných dojednaní. V tomto smere sú jednoznačne ničím nepodložené tvrdenia právneho zástupcu
žalovaného, že pokiaľ by žalobca osobitné zmluvné dojednania nepodpísal, tak by sa vylúčilo použitie
časti XV. Poistných podmienok - naopak, už zo samotnej časti XV. Poistných podmienok, vychádzajúc
z jej obsahu, jednoznačne vyplýva, že „všetky“ spory a sporné nároky z poistenia „sa rozhodnú“ v
rozhodcovskom konaní. Aj bod 2. osobitných zmluvných dojednaní - rozhodcovská doložka - v celom

rozsahu odkazuje na vopred žalovaným naformulovanú časť XV. Poistných podmienok, pričom v nej
obsiahnuté dojednania súd považuje za neprijateľné vzhľadom na ich obsah - poverenie osobitnej
právnickej osoby zriadením alebo výberom stáleho rozhodcovského súdu, prípadne zriadenie stáleho
rozhodcovského súdu či vytvorenie rozhodcovského súdu bolo plne v oprávneniach žalovaného a
naproti tomu na výber rozhodcovského orgánu podľa časti XV. Poistných podmienok nemala mať

žalobca žiaden vplyv - teda išlo tu preukázateľne nielen o vyžadovanie riešenia všetkých sporov výlučne
v rozhodcovskom konaní (na čom nič nemení podľa súdu ani znenie bodu 2. osobitných zmluvných
dojednaní - taktiež vopred naformulované zo strany žalovaného), pričom je dôvodný aj predpoklad o
možnej neobjektívnosti takto určeného rozhodcovského tribunálu, pričom v danom prípade zároveň tak
rozhodcovská doložka v bode 2. osobitných zmluvných dojednaní, ako aj rozhodcovská zmluva v časti

XV. Poistných podmienok boli vopred naformulované žalovaným ako dodávateľom, aj keby žalobca
nepodpísal osobitné zmluvné dojednania bola by priamo viazaná rozhodcovskou zmluvou v zmysle časti
XV. Poistných podmienok, ďalej ani časť XV. Poistných podmienok ako ani osobitné zmluvné dojednania
neumožňovali žalobcovi ako spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie o prípadnom spore na všeobecnom
súde a dokonca svojim obsahom jej znemožňovali aj začatie konania na rozhodcovskom súde vzhľadom

na obsah bodu 2. časti XV. Poistných podmienok (na ktorú časť výslovne odkazovali aj osobitné zmluvné
dojednania) - ak by totiž aj samotný žalobca chcel riešiť prípadný spor na rozhodcovskom súde, z
uvedenej rozhodcovskej zmluvy (ani z rozhodcovskej doložky - bod 2. osobitných zmluvných dojednaní
odkazujúci v plnej miere na časť XV. Poistných podmienok) nie je možné zistiť, ktorému súdu by mala
žalobu adresovať, keďže rozhodcovský súd v zmysle časti XV. bodu 2. Poistných podmienok mal

byť podľa potreby vytvorený od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými poisťovňou,
teda žalovanou, pokiaľ by sám žalovaný nepoveril osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom
špecializovaného stáleho rozhodcovského súdu, resp. pokiaľ by

žalovaný nezriadil stály rozhodcovský súd. Z takto formulovaných rozhodcovskej doložky a

rozhodcovskej zmluvy nakoniec ani nemôže súd vyvodiť iný záver ako ten, že boli „šité“ priamo na
mieru žalovanému s cieľom na jednej strane zabezpečiť si v prípade potreby rozhodnutie súdu, ktorý
mu bude priznávať požadované nároky a na druhej strane dosiahnuť stav, keď si žalobkyňa nebude
uplatňovať prípadné svoje nároky, pretože podľa rozhodcovskej zmluvy si ich môže uplatňovať iba v
rozhodcovskom konaní, ale zároveň nevie ani nemôže objektívne vedieť, na akom rozhodcovskom

súde si ich má uplatniť - takto naformulovaná rozhodcovská zmluva jednoznačne spôsobila značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa
a bola prinajmenšom objektívne spôsobilá žalobcu ako spotrebiteľa poškodiť. Z uvedených
dôvodov súd tak rozhodcovskú zmluvu obsiahnutú v časti XV. Poistných podmienok, ako aj bod 2.osobitných zmluvných dojednaní odkazujúci v plnej miere na časť XV. Poistných podmienok, vyhodnotil
ako neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 53 ods. 1 OZ platného v čase uzavretia poistnej zmluvy
účastníkmi konania a teda tieto zmluvné podmienky sú podľa súdu neplatné v zmysle § 53 ods. 4 OZ

platného v čase uzavretia poistnej zmluvy účastníkmi konania.

Tiež treba uviesť, že žalovaný v konaní nijako nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že rozhodcovská
doložka pred jej uzavretím bola žalobkyni vysvetlená, že žalobkyňa vstupovala do poistného vzťahu
ako informovaný spotrebiteľ, a to ani predloženým Záznamom o požiadavkách a potrebách klienta k

PZ č. XXXXXXXXXX. Už zo samotného obsahu tohto predloženého záznamu nemožno vyvodiť záver,
že by žalobkyňa bola poučená o rozhodcovskej doložke, o skutočnosti, že sa jej poskytuje možnosť
voľby prijať alebo neprijať rozhodcovskú doložku, že jej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie,
čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Predložený záznam sa svojim obsahom dotýka
iba potrieb a požiadaviek klienta v súvislosti s uzavretím poistnej zmluvy. V graficky oddelených a
zvýraznených častiach, pri ktorých súd podotýka, že ich mal vypisovať žalobca (poznámka „klient vpíše

ÁNO-NIE“),pričompodľajehovyjadreniavšetkytlačivásúvisiacespoistnouzmluvouvypisovalaagentka
sprostredkujúcauzavretiepoistnejzmluvy,pričomtototvrdeniežalovanýnijakonepoprel,saničnehovorí
o rozhodcovskom konaní a informáciách o ňom. Naopak, záznam obsahuje vyjadrenie klienta, v ktorom
sa uvádza: „Klient vyhlasuje, že bol oboznámený s obsahom všetkých poistných plnení v súvislosti
s poistnou udalosťou, dobou trvania poistnej zmluvy, spôsobom zániku poistnej zmluvy, spôsobom

platenia poistného a jeho splatnosťou (vrátane dôsledkov neplatenia, resp. nepravidelného platenia),
spôsobom stanovenia odkupnej hodnoty a rozsahu jej záruky, s výškou poistného, podmienkami
odstúpenia od poistnej zmluvy, základnými informáciami o daňových povinnostiach s poistnou zmluvou.
Informácie sprostredkovateľom poistenia mu boli podané vyčerpávajúco, jasne a porozumel im.“ Ako
vidno, ani v tomto vyjadrení sa taktiež nič neuvádza o rozhodcovskom konaní, rozhodcovskej zmluve,

resp. o rozhodcovskej doložke. Jediná zmienka o rozhodcovskom konaní je len záhlaví uvedeného
záznamu v tom zmysle, že v prípade sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné
na ich mimosúdne vyrovnanie využiť rozhodcovské konanie - samotné Poistné podmienky pritom, a v
nich obsiahnutá rozhodcovská zmluva, rátajú s výlučným riešením sporov v rozhodcovskom konaní.
Vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno sa stotožniť s tvrdeniami žalovaného o individuálnom

dojednaní rozhodcovskej doložky a o tom, že žalobkyňa bola informovaným spotrebiteľom, lebo
predložené listinné dôkazy takéto tvrdenia nepreukazujú. Tu súd poukazuje aj na dĺžku a okolnosti
samotného procesu uzatvárania poistnej zmluvy,

ktorá vyplýva z výpovede žalobkyne, a ktorú žalovaný nijako nespochybnil, a to dĺžku „asi 10 až 15
minút, pričom pomedzi to som ešte obsluhovala aj zákazníkov“. Pri takomto uzatváraní
poistnej zmluvy podľa súdu žalobkyni nemohli byť náležite odprezentované ani len podrobné informácie
o samotnom poistení ako takom, nieto ešte podrobne vysvetlené následky uzavretia rozhodcovskej
zmluvy či rozdiely v konaní pred všeobecným a rozhodcovským súdom. Na uvedenom názore nič

nezmenili ani skutočnosti zistené pri výsluchu svedkyne - agentky uzatvárajúcej poistnú zmluvu so
žalobkyňou.

Zároveň súd upozorňuje, že zo znenia rozhodcovskej doložky (bod 2. osobitných zmluvných dojednaní)
vyplýva, že dôvodom jej uzavretia je „účelnosť, praktickosť a rýchlosť konania.“ Takéto znenie mohlo

objektívne u žalobkyne vyvolať klamlivý dojem, že rozhodcovské konanie má v porovnaní so súdnym
konaním len samé výhody a že je v záujme jeho samého. Nie je v ňom žiadna zmienka o tom,
že v rozhodcovskom konaní mu nebude poskytnutý taký priestor na uplatnenie práv na obranu proti
prípadnému uplatnenému nároku, ako poskytujú procesné predpisy v prípade konania pred súdom,
pričom už zo samotného rozhodcovského rozsudku vyplýva, že žalobcovi bola uložená povinnosť

zaplatiť žalovanú sumu do 5 dní od jeho doručenia, alebo v rovnakej lehote podať odpor. V porovnaní
s konaním pred súdom, a to v prípade vydania platobného rozkazu bola tak ukrátená o lehotu 10 dní
na podanie odporu, čiže až o 2/3 času, ktorý poskytuje Občiansky súdny poriadok. Navyše podmienkou
prihliadania na podaný odpor bolo zaplatenie poplatku vo výške 72,- eur. Už samotná podmienka
zaplatenia poplatku za podaný odpor aby sa naň vôbec prihliadalo zakladá hrubú nerovnosť v postavení

účastníkov dotknutého rozhodcovského konania, osobitne pokiaľ zo samotného spisu rozhodcovského
súdu je zrejmé, že samotný žalovaný súdny poplatok v rozhodcovskom konaní podľa všetkého ani
nezaplatil. Z poučenia v rozhodcovskom rozsudku ďalej vyplýva, že poplatok za podaný odpor je splatný
spolu s podaným odporom. Tieto skutočnosti eliminovali právo žalobcu náležite sa brániť protiuplatňovanému nároku v rozhodcovskom konaní, pričom žalobca o týchto skutočnostiach (vzhľadom na
znenie rozhodcovskej doložky a predložených listinných dôkazov) nemohol mať vopred vedomosť.

Naviac súd dodáva, že v tomto prípade došlo ihneď po uzavretí poistnej zmluvy ( dňa 17.3.2009 ) k
jej zrušeniu žiadosťou žalobkyne zo dňa 17.3.2009 doručenej žalovanému dňa 25.3.2009, teda v 30 -
dňovej lehote od jej podpisu. K zániku zmluvy došlo dňa 3.4.2009. Ak by aj súd pripustil prijateľnosť
rozhodcovskej doložky, došlo k jej odmietnutiu v zmysle čl. 9 XV. časti poistených podmienok a preto je
vylúčené,abyúčastníkovzaväzovalaatrvalajejplatnosť,tedaabyboladanáprávomocrozhodcovského

súdu na konanie o prípadnej pohľadávke žalovaného voči žalobkyne vyplývajúceho zo zrušenej poistnej
zmluvy.

Súd s ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, z vyššie uvedených dôvodov podanej žalobe
vyhovel a zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice vydaný rozhodcom JUDr. N. R. dňa
19.1.2012 pod sp. zn. 2C/383/2012.

Vzhľadom na uvedený dôvod zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. c/
zákona č. 244/2002 Z.z.) sa súd už nezaoberal ďalším žalobcom uvádzaným dôvodom pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku (§ 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z.) - i keď je pravdou, že z
predloženej (kompletnej) kópie spisu rozhodcovského súdu je zrejmé, že rozhodcovský súd vyhovel

žalobe podanej v rozhodcovskom konaní bez akéhokoľvek zaoberania sa otázkou spotrebiteľskou
a prijateľnosti zmluvných dojednaní v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu
práv spotrebiteľa. Rozhodcovský rozsudok má aj ďalšie nedostatky, ktorými sa súd už nezaoberal s
ohľadom na hlavný dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Súd však dodáva, že ani nemôže zrušiť
rozhodcovský rozsudok aj z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z., ak vec nemohol

rozhodcovský súd platne prejednať už vzhľadom na neplatnosť samotnej rozhodcovskej zmluvy - ak
bolo totiž zistené, že je samotná rozhodcovská zmluva neplatná a bola vypovedaná, tak na jej podklade
vydaný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom, ktorý ohľadne jeho prípadného zrušenia
už preto nemožno posudzovať z hľadiska § 40 ods. 1 písm. j/ zákona č. 244/2002 Z.z.. Súd zároveň
poznamenáva, že v prípade, ak tento rozsudok tunajšieho súdu nadobudne právoplatnosť, súd bude v

konaní (vzhľadom na zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 244/2002 Z.z.) pokračovať podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. vo veci v rozsahu uvedenom v
žalobe, na základe ktorej bolo začaté rozhodcovské konanie (viď obdobne dôvodová správa k zákonu
č. 244/2002 Z.z.).

O trovách konania a trovách štátu bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205
ods.2 O.s.p.).Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.