Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. september 2016

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 3T/40/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6316010093

Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Gálová

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2016:6316010093.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.
septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný T. U., nar. XX. XX. XXXX v X. X., trvale bytom X. X., O. XXXX/XX,

je vinný, že

dňa 28. 12. 2015 o 21,30 h v Brezne, časť Rohozná, po ceste I/72 v kilometri 58,950 viedol osobné
motorovévozidlo zn.ŠkodaFelicia,ev.č.G.XXXAD,vsmereTisovec-Brezno,pričomdostalsvozidlom
šmyk, zišiel mimo vozovku vpravo, kde prednou časťou vozidla narazil do signalizačného priecestného
zabezpečovacieho zariadenia, čím jeho poškodením spôsobil ŽSR Bratislava, Oblastnému riaditeľstvu

Zvolen, celkovú škodu vo výške 4.282,11 €

teda

z nedbanlivosti ohrozil prevádzku všeobecne prospešného zariadenia,

čím spáchal

prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288
Trestného zákona,

za to sa odsudzuje

Podľa § 288, § 38 ods. 2, 3 § 56 ods. 1, 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 200,- (dvesto)
EUR.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona v prípade, ak bude peňažný trest zo strany obžalovaného úmyselne

zmarený, určuje sa obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodená spoločnosť ŽSR Bratislava, so sídlom Bratislava,
Klemensova 8, IČO: 31 364 501, so svojím nárok na náhradu škody odkazujú na občianske súdne
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor podal dňa 06. 04. 2016 obžalobu na obvineného T. U. pre prečin poškodzovania a
ohrozenia prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona, na tom
skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30. 06. 2016 obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný. Ďalej
na svoju obranu vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 28. 12. 2015 po prepise predmetného motorového
vozidla Škoda Felícia išiel od starého otca v smere od Tisovca do Brezna. Keďže nebol zvyknutý na toto
auto,pripreraďovanízoštvrtéhodotretiehorýchlostnéhostupňadostalšmykanarazildosignalizačného
zariadenia na železničnom priecestí. Obžalovaný je presvedčený, že signalizačné zariadenie naďalej

fungovalo a nedošlo k jeho bezprostrednému ohrozeniu. Došlo len k ohnutiu stĺpa, na ktorom bola
výstražná skriňa, ktorá bola naďalej funkčná. Ako obžalovaný dostal šmyk, začal brzdiť a prednou
časťou auta narazil do stĺpika signalizačného zariadenia, obžalovaný nevedel uviesť, v akom stave bol
stĺpik po náraze, nakoľko bola tma, ale vie, že signalizačné zariadenie naďalej svietilo pravidelným
modrým svetlom. Následne zavolal kamarátovi G. X., ktorý vozidlo odtiahol, pričom tiež môže potvrdiť,

že signalizačné zariadenie naďalej fungovalo. Obžalovaný nezavolal políciu, nakoľko zariadenie bolo
funkčné.

Okrem výsluchu obžalovaného, súd na hlavnom pojednávaní ďalej vypočul svedkov, a to G. X., npor. T.

I., Y. R. a N.. T. X., ako aj ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa na vec a osobu obžalovaného, pričom
zistil nasledujúci skutkový stav:

Svedok G. X. vo svojej výpovedi len potvrdil, že signalizačné zariadenie naďalej blikalo modrým svetlom,

pričom svedok nevedel uviesť, v akom stave bolo, nakoľko bola tma. Auto malo poškodenú kapotu,
nárazník, obe svetlá, chladičovú stenu, volantovú tyč a skončilo na vrakovisku.

Svedok npor. T. I. príslušník OO PZ Brezno uviedol, že na miesto činu prišiel dňa 30. 12. 2015 na základe

oznámenia Železničnej polície, že došlo k poškodeniu signalizačného zariadenia a že aj vedia, aké auto
ho poškodilo, na základe svedeckej výpovede svedka R.. Na mieste činu svedok zistil, že je poškodený
základ, stĺpik bol ohnutý dozadu a signalizačné zariadenie ohnuté dopredu, pričom stále fungovalo.

Svedok Y. R. v predmetný večer dňa 28. 12. 2015 počul buchnutie a následne videl, ako odťahujú
predmetné vozidlo Škodu Felíciu. Keďže je tam pouličné osvetlenie, zapísal si ŠPZ, ktorú následne
oznámil policajtovi, ktorý prišiel na miesto činu. Svedok potvrdil, že signalizačné zariadenie naďalej
svietilo, ale svietilo dole, ako bol ohnutý stĺpik. Nevšimol si, či svietilo aj v deň nárazu, nakoľko naň z
domu nedovidí. Takisto si nepamätal, kedy začali Železnice SR opravovať signalizačné zariadenie, ale

vymenili obidve signalizačné zariadenia, nakoľko sú tam nové.

Svedok Ing. T. X., vedúci organizačnej zložky, ktorá má v správe údržbu a zabezpečenie zariadení
Železníc SR uviedol, že on rozhodol o výmene skrinky výstražných svetiel, tzv. výstražníka. Rozhodol tak

na základe hlásenia a fotodokumentácie, ktorá mu bola predložená, a to v zmysle predpisov o údržbe a
bezpečnosti železničnej prevádzky. Kolega z inej organizačnej zložky oznámil poškodenie výstražníka a
majster údržby to prišiel skontrolovať. Bol poškodený základ, ohnutý stĺpik. Výstražník sa už nedal použiť
a musel byť vymenený. Tým, že bol ohnutý stĺpik, skrinka bola poškodená a betón zlámaný, zariadenie
sa už nedalo ani opraviť, ani použiť. Opravu vykonali preto s odstupom času, nakoľko poškodenie bolo

oznámené až 30. 12.2 015 a na takúto výmenu výstražníka treba isté podmienky, zabezpečiť materiál,musí byť dobré počasie, a pod. Svedok poprel, že by boli naraz vymieňané oba výstražníky, menil sa
len poškodený výstražník, druhý výstražník sa menil ešte pred augustom roku 2014, a to tiež z dôvodu
jeho poškodenia neznámym páchateľom.

Na základe horeuvedeného vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaný svojím
konaním naplnil skutkovú podstatu prečinu poškodzovania a ohrozenia prevádzky všeobecne
prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona. Pri hodnotení výpovedí obžalovaného a

svedkov, hlavne svedka R., ktorý býva neďaleko železničného priecestia, mal súd preukázané, že
predmetné výstražné zariadenie poškodil práve obžalovaný. Obžalovaný pred prejazdom železničného
priecestia dostal šmyk, narazil do výstražného zariadenia, pričom ho poškodil. Došlo k poškodeniu
betónového základu, o ohnutiu kovového stĺpika a tým aj k poškodeniu výstražnej skrine, ktorá sa ohla
dopredu a svietila dole, nie priamo. Súd neuveril obžalovanému, že nevedel, aké poškodenie spôsobil,
prípadne že ho mohlo urobiť iné vozidlo. Súd poukazuje na výpoveď svedka R., ktorý pred tým, ako

vozidlo obžalovaného bolo odťahované, počul náraz, zapísal si ŠPZ, pričom uviedol, že ŠPZ dobre videl,
nakoľko tam svietilo pouličné osvetlenie. Obžalovanému muselo byť zrejmé, aké poškodenie vykonal a
v tomto smere je jeho výpoveď len účelová, aby sa vyvinil z toho, že poškodil signalizačné zariadenie.

Prečin poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288
Trestného zákona je ohrozovací trestný čin. Na naplnenie tohto trestného činu je postačujúce, že došlo
k bezprostrednému nebezpečenstvu poruchy v prevádzke všeobecne prospešného zariadenia, pričom
výstražné priecestné zabezpečovacie zariadenie je takýmto všeobecne prospešným zariadením. Z toho
jezrejmé,ženemusídôjsťajkuskutočnémupoškodeniutohtovšeobecneprospešnéhozariadenia.Tým,

že obžalovaný narazil do výstražného zariadenia, nastala situácia, ktorá svojou povahou, rozsahom a
intenzitou ohrozenia, znamenala nebezpečenstvo vzniku následkov spočívajúcich v tom, že výstražné
zariadenie prestane svietiť, a tak dôjde k ohrozeniu bezpečného prechodu cez železničné priecestie.
Súd sa nestotožňuje s názorom obhajoby, že vzhľadom na spôsob vykonania tohto činu a jeho následok,
ako aj okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, obžalovaný dostal šmyk a preto narazil do výstražného

zariadenia, je jeho závažnosť nepatrná. Obžalovaný viedol auto, ktoré nepoznal, v neskorých večerných
hodinách a jednalo v zimnom období. Napriek tomu, že vedel, že poškodil signalizačné zariadenie,
opustilmiestočinubeztoho,abyzavolalpolíciu,čímsastupeňnebezpečnostijehokonaniaeštezvyšuje.
Súd v tomto prípade nemôže zobrať do úvahy, že obžalovaný bol v šoku, naopak, reagoval racionálne,
keď si zavolal odťahovú službu a ušiel z miesta činu. Súd preto obžalovaného uznal vinným podľa

obžaloby, keď sa dopustil predmetného činu nedbanlivosťou.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, v mieste bydliska je hodnotený kladne. Súd pri zvažovaní
pomeru priťažujúcich a poľahčujúcich okolností zistil, že u obžalovaného prevažujú poľahčujúce

okolnosti, keď pred spáchaním predmetného trestného činu viedol riadny život. Súd preto ukladal
obžalovaného trest podľa § 288 Trestného zákona a § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, keď
hornú hranicu § 288 vo výmere 6 mesiacov znižoval o jednu tretinu. Obžalovaný nebol doposiaľ súdne
trestaný, nebol ani priestupkovo riešený na úseku dopravy, preto mu súd nakoniec uložil len peňažný
trest vo výmere 200,- €. Súd je názoru, že takýto trest je dostatočný pre nápravu obžalovaného, pričom

mu zároveň určil aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace, v prípade, ak by bol peňažný
trest zo strany obžalovaného úmyselne zmarený.

Poškodený si uplatnil voči obžalovanému náhradu škody vo výške 4.282,11 €. Zo zákonného poistenia

obžalovaného bola poškodenému uhradená škoda vo výške 2.836,39 €. V zmysle vyúčtovania
predmetnej škody vyplýva, že na výstražnom zariadení bol vymenený betónový základ v hodnote 160,-
€ a náklady na drobný materiál boli vo výške 31,34 €, náhradný podstavec pre uchytenie nosiča skrine
bol v hodnote 671,03 €, nosič skrine výstražníka v sume 176,50 €, skriňa výstražníka so zvončekomv hodnote 752,85 €, oprava napájacieho kábla stála 15,46 € a palivo bolo spotrebované v hodnote
6,70 €. Ostatné náklady sa týkali najmä ceny práce zamestnancov, ktorí vykonávali opravu výstražníka.
Obžalovaný cenu tejto práce spochybňoval. Keďže k rozhodnutiu o ďalšej náhrade škody, okrem tej ako

bola vyplatená zo strany poisťovne, by si vyžadovalo náročnejšie dokazovanie, súd podľa §
288 ods. 1 Trestného poriadku poškodenú spoločnosť so svojím nárokom na náhradu škody odkázal
na občianske súdne konanie.
z nedbanlivosti ohrozil prevádzku všeobecne prospešného zariadenia,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho, vyhlásenia

prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Banskej Bystrici.