Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. október 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114203776
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114203776.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľov: 1. U. P., bytom S., ul. N. XXXX/XX, 2. N. Q., bytom S.,

ul. F. M. XXX/X, obaja navrhovatelia zastúpení zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš,
spol. s r.o., so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 361/20, proti odporcom: 1. Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom v Žiline, ul. Hodžova 11, IČO: 31575951, zastúpený zástupcom: SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Štefánikova 8, 2. G. P., trvale bytom S., ul. F. C. XXX/X, tohto času
na neznámom mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou Janou Maliníkovou, súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Považská Bystrica, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, sudcom JUDr. Erikom
Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

. Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovatelia s ú p o v i n n í nahradiť spoločne a nerozdielne odporcovi v 1. rade trovy konania
vo výške 419,40 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

III. Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 20.02.2014 bol Okresnému súdu Trenčín doručený návrh navrhovateľov, ktorým sa proti odporcom
domáhajú, aby súd rozhodol, že Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok -

nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Trenčín, katastrálny
odbor, Okres Trenčín, Obec Trenčín, pre kat. úz. Kubrá, a to na pozemky parcely registra C, parc.č.
XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 392 m2, parc.č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o
výmere 30 m2, parc.č. XXX, záhrady o výmere 621 m2 a stavba - rodinného domu so súpisným číslom
XXX, nachádzajúcom sa na parcele číslo XXX, údajne uzatvorená dňa 26.10.2010 (správne má byť
uvedené 26.10.2005) v Trenčíne medzi spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s. (predtým Dexia
banka Slovensko a.s.), so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951 ako záložným veriteľom a

záložcami: U. P., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XXX/X, XXX XX S., zomrelým dňa
10.02.2012 a U. P., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XXX/X, XXX XX S., zomrelou dňa
XX.XX.XXXX, ktorá bola predložená do katastrálneho konania vedenom Okresným úradom Trenčín,
katastrálnym odborom (resp. Správou katastra Trenčín) pod č. V XXXX/XXXX, je neplatná. Ďalej sa
týmto návrhom domáhajú, aby súd rozhodol, že záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na liste
vlastníctvač.XXXvedenomOkresnýmúradomTrenčín,katastrálnyodbor,OkresTrenčín,ObecTrenčín,
pre kat. úz. O., a to k pozemkom parcely registra C, parc.č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere

392 m2, parc.č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 30 m2, parc.č. XXX, záhrady o výmere 621
m2 a stavbe - rodinného domu so súpisným číslom XXX, nachádzajúcom sa na parcele číslo XXX, ktoré
malo vzniknúť povolením vkladu záložného práva na základe predloženej Zmluvy o zriadení záložného
práva na nehnuteľný majetok údajne uzatvorenej dňa 26.10.2010 (zrejme správne má znieť 26.10.2005)v Trenčíne medzi spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s. (predtým Dexia banka Slovensko a.s.), so
sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31575951 ako záložným veriteľom a záložcami: U. P., rod. P., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XXX/X, 911 01 Trenčín, zomrelým dňa XX.XX.XXXX a U. P., rod.

N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom od C. XXX/X, 911 XX S., zomrelou dňa XX.XX.XXXX, nevzniklo.

Tento návrh odôvodnili tým, že navrhovatelia a odporca v 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie
uvedených nehnuteľností. Zároveň sú dedičmi po U. P., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C. XXX/
X, XXX XX S., zomrelým dňa XX.XX.XXXX a U. P., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. C.

XXX/X, XXX XX S., zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Títo poručitelia mali dňa 26.10.2005 uzavrieť vyššie
uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva, na zabezpečenie pohľadávky odporcu v 1. rade z úverovej
zmluvy, ktorú ako veriteľ uzatvoril s dlžníkom Y. Q.. Navrhovatelia ako dedičia po týchto záložcoch nemali
vedomosť o existencii záložnej zmluve. Preto mali pochybnosti o pravosti podpisov záložcov na nej. V
dôsledku toho si dali vypracovať znalecký posudok znalcom P. A., ktorý určil, že podpisy záložcov na
zmluve o zriadení záložného práva nie sú ich podpismi so stupňom jednoznačnosti. Odporca v 2. rade

je spolu s nimi podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností, pričom o jeho skutočnom pobyte,
inom ako trvalom, nemajú vedomosť. Dlžníčka z úverového vzťahu s odporcom v 1. rade, teda Y. Q.,
bola v tom čase životnou partnerkou odporcu v 2. rade. Vzhľadom k tomu, že právni predchodcovia
navrhovateľov nikdy uvedenú zmluvu nepodpísali, je táto podľa § 40 Občianskeho zákonníka pre
nedodržanie predpísanej formy neplatná. Vzhľadom k tomu, že zmluva o zriadení záložného práva

je neplatná, nemohlo na základe nej vzniknúť ani záložné právo. Navrhovatelia ďalej odôvodnili aj
existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva.
Poukázaliajnaskutočnosť,ženazákladeichnávrhuprebiehalonaOkresnomsúdeTrenčínkonaniepod
sp.zn. 11C/384/2010, v ktorom súd zamietol návrh navrhovateľov, avšak len pre nedostatok existencie
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti právneho úkonu, pričom tak rozhodol pre to, že v

konaní nevystupovali všetci podieloví spoluvlastníci založených nehnuteľností. Preto v tomto návrhu na
strane odporcov označili aj odporcu v 2. rade.

Právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní uviedol, že pre navrhovateľov je podstatná tá
skutočnosť, že záložná zmluva, ktorá bola prílohou návrhu na vklad je zmluvou s absentujúcimi podpismi

záložcov. Je preto ako písomná zmluva neplatná a na základe nej nemohlo vzniknúť záložné právo.
Podľa katastrálneho zákona v čase povolenia vkladu záložného práva malo byť jedno vyhotovenie
záložnej zmluvy, ktoré bolo prílohou návrhu na vklad záložného práva o povolení vkladu doručované
aj odporcovi v 1. rade, avšak podľa vyjadrení odporcu v 1. rade tento disponuje iba originálom
záložnej zmluvy, ktorú predložil v tomto konaní. Už v tom čase tak mohol odporca v 1. rade zistiť, že

existujú dve verzie jednej záložnej zmluvy. Vzniká otázka, ako je možné, že navrhovatelia disponujú
takisto originálom záložnej zmluvy s podpismi pracovníkov banky, kde sú sfalšované podpisy záložcov.
Navrhovateľom nie je jasné, ako je možné, že takáto ďalšia verzia záložnej zmluvy s podpismi
pracovníkov banky existuje.

Navrhovateľ v 1. rade na pojednávaní vo svojom výsluchu uviedol, že navrhovatelia predmetnú zmluvu,
ktorou disponujú našli doma približne v roku 2009. Pozreli si ju a vzhľadom k tomu, že poznali podpisy
ich rodičov, ktorí boli záložcovia, zistili, že tie podpisy nie sú ich. Záložcovia už zomreli, matka v roku
2006 a otec v roku 2012. Nemá podozrenie kto by mohol namiesto nich podpísať túto zmluvu. Rodičia
im počas svojho života o tejto zmluve nič nepovedali, preto sa opýtali brata G., teda odporcu v 2. rade,

či o tejto zmluve niečo vie. Ich brat o čerpaní úveru vedel a takisto aj o záložnom práve. Sľúbil im, že on
bude dlh splácať. Po určitej dobe, približne v roku 2010 dlh prestal splácať. Stratil sa a odvtedy o ňom
nemajú žiadne informácie, nevedia, kde by mohol byť, nebol ani na pohrebe ich otca.

Navrhovateľka v 2. rade na pojednávaní vo svojom výsluchu uviedla, že sa plne stotožňuje s tým, čo

uviedol vo svojom výsluchu navrhovateľ v 1. rade. Ich rodičia záložnú zmluvu nespochybňovali. Po smrti
ich matky v roku 2006 sa psychický stav otca začal zhoršovať. Posledné tri roky pred svojou smrťou bol
jeho psychický stav už zlý, trpel stareckou demenciou. V roku 2005 bol otec navonok v poriadku. Nevie,
aké dôvody mal brat, aby čerpal so svojou vtedajšou priateľkou úver a prečo rodičia podpísali záložnú
zmluvu a im o tom nič nepovedali.

Právnyzástupcaodporcuv1.radenapojednávaníuviedol,žeodporcav1.rade spochybňujedôvodnosť
návrhu navrhovateľov, a to najmä z toho dôvodu, že totožnosť záložcov pri podpise záložnej zmluvy bola
overená N. O., notárkou so sídlom v Trenčíne. Následne došlo aj k legalizácii ich podpisov. O riadnomuzatvorení záložnej zmluvy svedčí aj tá skutočnosť, že záložcovia počas svojho života nespochybnili
jej uzatvorenie a jej platnosť. Pán U. P. ako záložca zomrel až 7 rokov po podpísaní záložnej zmluvy.
Motívom navrhovateľov na podanie tohto návrhu je podľa odporcu v 1. rade to, že sa snažia zbaviť

zdedený majetok záložného práva. Vzhľadom k tomu, že podpisy záložcov boli riadne overené na
zmluve, ktorou banka disponovala, nemala dôvod pochybovať o tom, že by podpisy na inom vyhotovení
zmluvy mali byť iné. Banka riadne poskytla úver a v zmysle bodu 3.1 záložnej zmluvy mali záložcovia
povinnosť predložiť správe katastra riadne záložné zmluvy. Predpokladá, že pravdepodobne z dôvodu
ušetrenia nákladov na osvedčenie podpisov bola podpísaná s osvedčenými podpismi iba jedna zmluva

a zvyšné exempláre, keďže ich nebolo potrebné predkladať správe katastra s osvedčenými podpismi,
neboli zároveň podpísané záložcami a zamestnancami banky. Banka nemala dôvod pochybovať, že si
záložcovia nesplnia svoju zmluvnú povinnosť podľa bodu 3.1 záložnej zmluvy a dôverovala im.

Opatrovníčka odporcu v 2. rade sa v konaní nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to:
informatívnym výpisom z LV č. XXX, osvedčením o dedičstve sp.zn. 15D/326/2012, opravou osvedčenia
o dedičstve, osvedčením o dedičstve sp.zn. 35D/137/2006, znaleckým posudkom č. 42/2010 znalca
P. A., originálom Zmluvy o zriadení záložného práva s pečiatkou o povolení vkladu, ktorú predložili
navrhovatelia, originálom Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú predložil právny zástupca odporcu

v 1. rade s osvedčenými podpismi záložcov a kópiou Zmluvy o zriadení záložného práva z č.l. 108, ktorú
súdu doručil Okresný úrad Trenčín, katastrálny odbor.

Na základe vykonaného dokazovania zistil súd skutkový stav, na ktorý aplikoval nižšie citované
ustanovenia právnych predpisov a vec právne posúdil.

Podľa § 2 ods.1 Občianskeho zákonníka občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z
iných skutočností, s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 552 Občianskeho zákonníka pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa
zabezpečuje pohľadávka zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.

Podľa § 151b ods.1 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné
právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.

Podľa § 151e ods.2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým
priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 40 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to

obvyklé.

Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem.

Vzhľadom k tomu, že návrh, resp. žaloba navrhovateľov je určovacou žalobou (domáhajú sa určenia
neplatnosti záložnej zmluvy a určenia, že záložné právo nevzniklo), súd za zaoberal v prvom rade podľa
§ 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku, či na týchto určeniach existuje naliehavý právny záujem.Súd pri posudzovaní danosti právneho záujmu na určení neplatnosti záložnej zmluvy, ktorá bola prílohou
návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, si osvojil právny názor Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vyjadrený v konaní vedenom pod sp.zn. 4 Cdo 89/2007 (naň poukazovali aj
samotní navrhovatelia v návrhu), v ktorom najvyšší súd uviedol, že pokiaľ na základe záložnej zmluvy
bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna otázka, či záložná zmluva je alebo
nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo
vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu (ako záložcu) viazne v prospech záložného veriteľa

záložné právo. Aj keby záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, nemôže prípadné určenie
jej neplatnosti viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcu alebo k zamedzeniu ohrozenia jeho práva.
Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo
záložné právo, a na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné
právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na to, že určením
platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného právneho

vzťahumedziúčastníkmi,nemôžebyťnatakomtourčenínaliehavýprávnyzáujem.Stavohrozeniapráva
navrhovateľov alebo neistotu v ich právnom postavení možno preto odstrániť len určením, či tu je alebo
nie je záložné právo. Takisto je potrebné uviesť, že naliehavý právny záujem nie je daný ani v prípade
žaloby na určenie neplatnosti právneho úkonu, ak otázka jeho platnosti má povahu otázky prejudiciálnej
vo vzťahu k inej právnej otázke. V danom prípade je otázka platnosti záložnej zmluvy prejudiciálnou k

otázke vzniku záložného práva.

Súd vzhľadom k uvedenému dospel k záveru, že navrhovatelia nemajú naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti záložnej zmluvy, ba dokonca podľa názoru súdu sa navrhovatelia nemôžu úspešne
domáhať určenia neplatnosti jednej verzie právneho úkonu (zmluvy). Tobôž ak je nesporné, že existuje

originál právneho úkonu, ktorý netrpí žiadnymi nedostatkami, ktorými trpí iná verzia rovnakého právneho
úkonu. Neplatnosť jednej verzie právneho úkonu nemôže s konečnou platnosťou odstrániť stav právnej
neistoty medzi účastníkmi právneho úkonu. Preto bolo potrebné návrh v časti, ktorou sa navrhovatelia
domáhali určenia neplatnosti záložnej zmluvy zamietnuť.

Je však zrejmé, že navrhovatelia ako dedičia po pôvodných záložcoch, a aktuálne podieloví
spoluvlastníci týchto nehnuteľností, majú naliehavý právny záujem na určení, že k predmetným
nehnuteľnostiam záložné právo nevzniklo. Navrhovaný určovací výrok súdu môže odstrániť stav
nesúladu skutočného stavu so stavom evidovaným (právnym) v katastri nehnuteľností, pričom
odstránenímtohtonesúladubudepriamoovplyvnenéprávnepostavenienavrhovateľov,akopodielových

spoluvlastníkov týchto nehnuteľností. Po prípadnom vyhovení ich návrhu, by príslušný okresný úrad
vymazal záložné právo, ktoré zaťažuje nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľov.

Pri rozhodnutí súdu o tom, či k predmetným nehnuteľnostiam vzniklo platne záložné právo, resp. či
existuje, súd ako predbežnú otázku posudzoval existenciu platnej záložnej zmluvy, na základe ktorej

bolo záložné právo zapísané do katastra nehnuteľností, ale aj to, aká zmluva tvorila prílohu k návrhu
na jeho vklad.

Súdu boli v konaní predložené dve obsahovo identické záložné zmluvy. Avšak jedno vyhotovenie zmluvy
bolo podpísané záložcami s notárskym osvedčením o pravosti ich podpisov a jedno vyhotovenie bez

tohto osvedčenia. Záložná zmluva bez osvedčených popisov záložcov bola prílohou k návrhu na vklad
záložného práva. Právna úprava (je platná doposiaľ) umožňovala, aby v zmluve, na základe ktorej
malo byť zapísané záložné právo, nemuseli byť podpisy záložcov úradne osvedčené. Z listinného
dôkazu predloženého navrhovateľmi, a to znaleckého posudku č. 42/2010 znalca P. A., znalca z odboru
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, bolo zistené, že podpisy záložcov na záložnej zmluve, ktorá

bola prílohou návrhu na vklad záložného práva nie sú ich podpismi. Túto skutočnosť odporcovia, najmä
odporca v 1. rade, v konaní ani nerozporovali.

Podľa názoru súdu skutočnosť, že prílohou návrhu na vkladu záložného práva bola verzia zmluvy,
ktorá neobsahovala podpisy záložcov, nie je dôvodom pre neplatný vznik záložného práva, ak súčasne

bola záložcami platne uzatvorená rovnaká záložná zmluva, ktorá však nebola prílohou návrhu na vklad
záložného práva. Existenciu takejto záložnej zmluvy má súd za preukázanú listinným dôkazom, a to
originálomzáložnejzmluvy,ktorýpredložilodporcav1.rade.Podľanázorusúdu,akjejednovyhotovenie
zmluvy platné, je platná celá zmluva. Je irelevantné, či existujú iné verzie zmluvy. Je zrejmé, že tietoiné verzie nemôžu „zneplatniť“ platne uzatvorenú zmluvu. Takýmto spôsobom by ktorýkoľvek účastník
zmluvy mohol pomerne jednoduchým spôsobom po jej uzatvorení, ak by mu to bolo na prospech,
„zneplatniť“ riadnu a platnú zmluvu. Otázne však je, či na základe takejto neplatnej verzie platnej zmluvy

môže vzniknúť vecné právo, ktoré vzniká vkladom do katastra nehnuteľností na základe návrhu, ktorého
prílohou má byť aj riadna zmluva. Z dôvodov uvádzaných nižšie súd konštatuje, že tomu tak je.

Právnym poriadkom je dané, že záložné právo vzniká až jeho vkladom do katastra nehnuteľností a nie
už samotným uzatvorením záložnej zmluvy (podľa § 151b ods.1 Občianskeho zákonníka záložné právo

sa zmluvou zriaďuje). Podľa názoru súdu však nie je možné ignorovať skutočnosť, že zavkladovanie
vlastníckeho práva je administratívnym úkonom, resp. rozhodnutím. Vo všeobecnosti vydanie tohto
administratívneho rozhodnutia (rozhodnutie o povolení vkladu vecného práva), teda rozhodovanie
orgánov štátnej správy na úseku katastra o povolení vkladov vecných práv na základe právnych
úkonov, plní predovšetkým ten spoločenský význam, ktorým je najmä riadna evidencia vecných práv k
nehnuteľnostiam za účelom ochrany práv k nehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na

oceňovanienehnuteľností,najmäpozemkov,naochranupoľnohospodárskehopôdnehofondualesného
pôdnehofondu,natvorbuaochranuživotnéhoprostredia,naochranunerastnéhobohatstva,naochranu
národných kultúrnych pamiatok a ostatných kultúrnych pamiatok, ako aj chránených území a prírodných
výtvorov a na budovanie ďalších informačných systémov o nehnuteľnostiach. Ingerencia štátu, resp.
štátnych orgánov je vzhľadom na povahu a dôležitosť vecných práv k nehnuteľnostiam spoločensky

nevyhnutná, pričom táto nevyhnutnosť je zjavná aj s ohľadom na minulé (historické) právne úpravy.
Táto evidencia, vrátane rozhodovania o zavkladovaní vecných práv, teda plní sekundárnu úlohu a
svojim spoločenským významom neprevyšuje všeobecný záujem na tom, aby stav v katastri zodpovedal
skutočnej vôli účastníkov právnych vzťahov, predmetom ktorých sú nehnuteľnosti. Takýto záver vyplýva
aj z § 70 ods.1 katastrálneho zákona. Preto sú prípustné aj žaloby, ktoré nevychádzajú z platných

údajov katastra nehnuteľností (rovnako je tomu tak aj v prejednávanom prípade). Na základe uvedeného
súd konštatuje, že zavkladovanie záložného práva na základe návrhu, ktorého prílohou nebola riadne
záložcamipodpísanázáložnázmluva,nemôžespôsobiťvdanomprípadeto,žezáložnéprávonevzniklo.
Samotné zavkladovanie predmetného záložného práva v danom prípade zodpovedalo vôli účastníkov
záložnej zmluvy a jeho originálnemu zneniu, aj keď na základe prílohy, ktorá nezodpovedala originálu

záložnej zmluvy. Preukázateľne však existovala táto vôľa záložcov na zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam. Vyplýva to z ich prejavu vôle na záložnej zmluve, ktorú riadne podpísali a aj z ich
následného správania. Po zavkladovaní záložného práva až do ich smrti v roku 2006, resp. 2012,
žiadny z nich a ani žiadna iná osoba nespochybnila predmetné záložné právo, či platnosť záložnej
zmluvy. Rozhodnutie súdu teda rešpektuje stav, ktorí medzi účastníkmi zmluvy nebol sporný. Sporným

by sa pravdepodobne ani nestal, keby pohľadávka, ktorú zabezpečovalo záložné právo, bola záložným
dlžníkomriadneuspokojovaná.Spornýmsadovtedajšístavstalažpotom,čozálohzdedilinavrhovatelia
aj s viaznucim záložným právom a odporca v 2. rade napriek svojmu sľubu, ktorý dal navrhovateľom,
peňažný dlh nesplácal. Navrhovateľ v 1. rade sám uviedol, že ich brat o čerpaní úveru a o záložnom
práve vedel, pričom im sľúbil, že dlh bude splácať. Skutočnosť danú v prejednávanom prípade, a to že

záložcovia podpísali aj riadnu a platnú zmluvu (s ich osvedčenými podpismi), ktorá však iba zavinením
záložcov nebola prílohou návrhu na vklad záložného práva, ale bola priložená iná verzia záložnej zmluvy
(s podpismi, ktoré nepatrili záložcom), nemožno ignorovať.

Súd prihliadal aj na to, že to nebol odporca v 1. rade, teda záložný veriteľ, ktorý spôsobil stav, že

príslušnejsprávekatastrabolapredloženáináverziazáložnejzmluvy,akábolavskutočnostiuzatvorená.
Podľabodu5.4záložnejzmluvyjednovyhotovenieorigináluzmluvyobdržalzáložnýveriteľ,tedaodporca
v 1. rade a po jednom obdržali záložcovia. Šesť originálnych exemplárov záložnej zmluvy malo byť
priložených k návrhu na vklad do katastra, pričom záložcovia mali spolu s návrhom podľa bodu 3.1
záložnej zmluvy povinnosť do 3 pracovných dní po podpísaní zmluvy podať na príslušnú správu katastra

návrh na vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa a kópiu návrhu s potvrdeným prevzatím
správou katastra predložiť záložnému veriteľovi. To, že záložcovia si túto povinnosť riadne nesplnili,
keďže správe katastra bola predložená iná verzia záložnej zmluvy (s podpismi iných osôb ako záložcov),
nemožno pričítať na ťarchu záložnému veriteľovi.

Takéto rozhodnutie súdu rešpektuje požiadavku právnej istoty a stability v súkromnoprávnych vzťahoch
aj princíp ochrany dobromyseľného nadobúdateľa práv, v danom prípade záložného veriteľa, ktorý
poskytol dlžníkovi úver, po splnení podmienky zriadenia záložného práva k zálohu, ktorým si zabezpečil
svoju pohľadávku voči záložnému dlžníkovi z úverového vzťahu. V opačnom prípade by okrem inéhobola poskytnutá ochrana tomu, kto sám konal v rozpore s právom, v danom prípade so zmluvou (bod
3.1 predmetnej záložnej zmluvy), čo nezodpovedá predstavám o spravodlivom rozhodnutí.

Uvedená požiadavka zachovania právnej istoty a stability v zmluvných vzťahoch je predpokladom
stability trhových vzťahov v spoločnosti, do ktorých ich účastníci slobodne vstupujú s cieľom dosiahnuť
určitý, najčastejšie hospodársky účel. Z toho vyplýva elementárna požiadavka, aby bol jeden účastník
vo svojom konaní chránený voči druhému účastníkovi a aby obaja boli chránení voči štátu ako garantovi
celkovej stability právneho poriadku. Nie je žiaduce znevýhodňovať jedného účastníka zmluvy z dôvodu

porušenia povinností druhého účastníka zmluvy. V okolnostiach daného prípadu je aktuálna aj zásada
prevencie v zmysle § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. konania, ktoré predchádza ohrozovaniu a
porušovaniu práv vyplývajúcich zo súkromnoprávnych vzťahov.

Vyššie uvedené úvahy a skutočnosti viedli súd k záveru, že záložné právo na predmetných
nehnuteľnostiach vzniklo a existuje.

Podľa§141ods.1Občianskehosúdnehoporiadkuúčastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdprizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcovi
v 1. rade priznal plnú náhradu trov konania, pretože bol v konaní plne úspešný. Rovnako bol úspešný
aj odporca v 2. rade, avšak tento si právo na náhradu trov konania neuplatnil a takisto mu žiadne
trovy konania z obsahu spisu nevyplývajú. Preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Trovy
právneho zastúpenia si odporca v 1. rade vyčíslil v písomnom podaní, ktoré súdu doručoval poštou dňa

22.10.2015, teda v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, a to v celkovej výške 709,20 eur.

Súd rozhodol o uplatnených trovách právneho zastúpenia tak, že účelné trovy právneho zastúpenia
odporcu v 1. rade pozostávajú z odmeny za tri úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia
zo dňa 25.08.2015 a účasť na pojednávaniach v dňoch 27.08.2015 a 20.10.2015, z príslušných režijných

paušálov a z náhrady cestovných výdavkov.

Súd v rámci uplatnenej náhrady trov konania nepriznal odporcovi v 1. rade trovy právneho zastúpenia
pri písomnom podaní vo veci samej na súd - vyjadrenie k návrhu zo dňa 17.09.2015, pretože po
posúdení jeho obsahu súd konštatuje, že toto písomné podanie nebolo v konaní účelné. Právny

zástupca odporcu v 1. rade v ňom z väčšej časti cituje ustanovenia právnych predpisov, pričom jeho
vlastná argumentácia je stručná. Vzhľadom k jej obsahu a rozsahu mohla byť prednesená aj na oboch
vykonaných pojednávaniach a nevznikli by tak neúčelné trovy právneho zastúpenia.

Za každý z vyššie uvedených troch úkonov právnej služby patrí právnemu zástupcovi odporcu v 1. rade

podľa § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/, d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej len
„vyhláška“, odmena vo výške 64,54 eur. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
súd určil podľa § 11 ods.1 písm.a/ vyhlášky, pretože v konaní o neplatnosť právneho úkonu, resp.
neexistenciu práva nie je možné vyjadriť hodnotu tohto práva v peniazoch. Ku každému z vyššie

uvedených úkonov mu patrí podľa § 16 ods.3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v
ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2015 bol vo výške 839 eur. Celková
výška odmeny spolu s režijnými paušálmi tak predstavuje sumu 218,79 eur.

Právnyzástupcaodporcuv1.rademásídlovBratislave.Pretomupatríajnáhrada cestovnýchvýdavkov
v súvislosti s jeho účasťou na pojednávaniach konaných dňa 27.08.2015 a 20.10.2015. Tento použil na
dopravu osobné motorové vozidlo zn. Audi A3 s ev. č. W s kombinovanou spotrebou 6,4 litra nafty na 100
km jazdy. Vzdialenosť medzi jeho sídlom a Trenčínom je približne 130 km. Priemerná cena 1 litra naftypodľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 35. týždni 2015 (24. 8. 2015 - 30. 8. 2015) vo výške
1,070 eura a v 43. týždni 2015 (19. 10. 2015 - 25. 10. 2015) vo výške 1,067 eura. Základná náhrada za
použitie vlastného osobného cestného motorového vozidla je stanovená podľa opatrenia Ministerstva

práce sociálnych vecí a rodiny č. 632/2008 Z.z. vo výške 0,183 eura za 1 km jazdy. Právnemu zástupcovi
odporcu v 1. rade tak vznikli cestovné výdavky na cestu na uvedené pojednávania v celkovej výške
130,71 eur (17,80 eur + 47,58 eur + 17,75 + 47,58 eur).

Právny zástupca odporcu v 1. rade si uplatnil aj právo na náhradu za stratu času podľa § 17 ods.1

vyhlášky vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu za úkony,
ktoré vykonal v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, teda v prípade, že ich vykonal v Trenčíne a nie v
Bratislave. Ide o prípad právneho zastúpenia na dvoch pojednávaniach. Súd zistil, že týchto pojednávaní
sa nezúčastnil právny zástupca odporcu v 1. rade, advokát osobne, ale advokátsky koncipient, a to Mgr.
P. X.. Súd poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 4Co/312/2013 z 22.01.2015,
ktorého závery si súd takisto osvojil, konštatuje, že právo na náhradu za stratu času advokátovi je

upravené aj v ustanovení § 24 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Toto ustanovenie však
neplatí primerane pre advokátskeho koncipienta (§ 63 ods. 2 zák. č. 586/2003 Z.z.). Advokátsky
koncipient je v zmysle § 64 citovaného zákona v pracovnom pomere a jeho odmeňovanie sa upravuje
pracovnoprávnymi predpismi. Náhradu za stratu času možno preto priznať iba v takom prípade, ak
úkony právnej služby vykoná advokát v mieste, ktoré nie je jeho sídlom. Nakoľko pojednávaní na súde

sa zúčastnil advokátsky koncipient, ktorý je v pracovnoprávnom vzťahu s advokátom zastupujúcim
odporcu v 1. rade, náhradu za stratu času za pojednávanie, ktorého sa zúčastnil advokátsky koncipient,
mu nepatrí. Náhrada za stratu času je finančná kompenzácia advokáta za čas strávený cestou zo
sídla advokátskej kancelárie do sídla súdu a späť. V prípade zastúpenia advokáta na pojednávaní
advokátskym koncipientom advokátovi žiadna strata času nevznikne, nakoľko si v tom čase môže plniť

iné práva a povinnosti, ktoré mu z výkonu advokátskej činnosti plynú.

Právny zástupca odporcu v 1. rade je od 15.12.2007 platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd zvýšil
priznanú odmenu a náhrady podľa § 18 ods.3 vyhlášky o 20 %, teda o sumu 69,90 eur. Celková suma
odmeny spolu s náhradami a vyššie uvedeným zohľadnením dane z pridanej hodnoty je vo výške 419,40

eur.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
avšak dôvody hodné osobitného zreteľa v tomto konaní podľa názoru súdu nie sú dané.

V zmysle § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sú navrhovatelia povinní nahradiť trovy konania
zo zákona na účet právneho zástupcu odporcu v 1. rade.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.