Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010586
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2316010586.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej v trestnej veci proti obžalovanému F. B., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s odkazom na
ustanovenie § 139 odsek 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 21.12.2016 sp. zn. 29T/138/2016 na verejnom zasadnutí konanom dňa

14.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného F. B., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd I. stupňa uznal obžalovaného F. B. za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s odkazom na ustanovenie § 139
odsek 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 02.06.2016 v čase okolo 10.00 hod. a dňa 10.06.2016 v čase okolo 10.00 hod. v obývacej miestnosti
rodinného domu č. XX v obci M. sa slovne vyhrážal svojmu starému otcovi, V. W., nar. XX.XX.XXXX, s
ktorým žije v jednej domácnosti, že zlikviduje jeho, ako aj celú W. rodinu, pričom k fyzickému kontaktu
medzi nimi nedošlo, čím u poškodeného V. W., vzbudil opodstatnenú obavu o jeho život a zdravie, ako
aj o život a zdravie členov jeho rodiny.
Za mu súd I. stupňa podľa § 360 odsek 2, § 37 písm. m/, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona uložil

trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov.
Podľa § 48 odsek a písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody zaradil obžalovaného
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil aj sám, aj
prostredníctvom obhajcu. V dôvodoch odvolania navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a oslobodiť ho
spod obžaloby z dôvodu, že rozhodnutie o jeho vine bolo založené len na výpovedi poškodeného z

prípravného konania, ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať.
Takýmto postupom bola porušená jedna zo základných zásad trestného konania upravená v § 2 odsek
19 Trestného poriadku, podľa ktorej súd smie prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané. Tak v dôvodoch odvolania ako aj v priebehu doterajšieho konania popieral
spáchanie žalovaného skutku.
Okresný prokurátor odvolanie nepodal.

Krajský prokurátor na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317
odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako
aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný od začiatku trestného stíhania popieral spáchanie
žalovaného skutku a na hlavnom pojednávaní na okresnom súde dňa 09.11.2016 urobil vyhlásenie v
zmysle § 257 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku, že je nevinný.

Na hlavné pojednávanie bol predvolaný aj poškodený V. W., ktorý, s poukazom na jeho príbuzenský
vzťah k obžalovanému využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Následne bola podľa § 263
odsek 4 Trestného poriadku prečítaná svedecká výpoveď poškodeného V. W. z prípravného konania.
Na tento postup boli splnené zákonné podmienky, nakoľko uvedený svedok pred svojim výsluchom
v prípravnom konaní bol riadne poučený aj v zmysle § 130 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku o

práve odoprieť výpoveď, pričom vyhlásil, že právo odmietnuť vypovedať nevyužíva. S poukazom na
túto skutočnosť nemožno akceptovať odvolaciu námietku obžalovaného, že súd I. stupňa pochybil, keď
prihliadol na výpoveď poškodeného z prípravného konania. Súd I. stupňa vykonal dôkaz prečítaním
tejto výpovede na hlavnom pojednávaní, a tak nemožno akceptovať ani námietku obžalovaného, že
rozhodnutie o vine je založené na dôkaze, ktorý nebol vykonaný na hlavnom pojednávaní.
Napriek tomu, že obžalovaný popieral spáchanie žalovaného skutku, aj krajský súd mal za to,

že tento je v celom rozsahu usvedčovaný nielen výpoveďou poškodeného V. W. ale podporne aj
znaleckýmposudkomznalcazodboruzdravotníctva,odvetviepsychiatriaMUDr.V.B.,zktoréhovyplýva,
že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel duševnou poruchou ani chorobou alebo látkovou
závislosťou, ktorá by ovplyvnila významným spôsobom jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Bola
však u neho zistená polyformne abnormná štruktúra osobnosti s poruchami správania, heterodrachiálna

agresivita v správaní.
V procesnom postupe súdu I. stupňa nezistil krajský súd žiadne pochybenia. V rámci procesného
postupu okresný súd rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v
ustanovení § 2 Trestného poriadku. Krajský súd teda konštatuje, že súd I. stupňa dospel k vyhlásenému
rozsudku po bezpochybnom procesnom postupe v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré

tento proces upravujú.
Okresný súd, po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotením a posúdením
dôkazného stavu, ustálil, vo výroku o vine svojho rozsudku, priebeh skutkového deja tak, že zodpovedá
vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a
tvoria ucelenú reťaz tak v priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný

záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku súdu I. stupňa.
Právna kvalifikácia žalovaného skutku ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1,
odsek 2 písm. b/ Trestného zákona s odkazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písm. c/, písm. e/
Trestného zákona aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá zistenému skutkovému stavu. Niet
pochybností o tom, že obžalovaný sa v kritickom čase vyhrážal poškodenému spôsobom, ktorým mohol

vzbudiť dôvodnú obavu a to aj s poukazom na to, že sa nejednalo o ojedinelý útok obžalovaného
proti poškodenému, keď za ublíženie na zdraví, ktoré spôsobil V. W. dňa 08.10.2015, bol odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 23.03.2016 sp. zn. 1T/29/2016 a bol mu podľa § 156 odsek
2 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého mu
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňom 23.03.2016, z čoho je zrejmé, že v súčasnej dobe súdeného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia v inej trestnej veci.
Poškodený V. W. je vo vzťahu k obžalovanému v zmysle § 360 odsek 2 písm. b/ Trestného poriadku
chránenou osobou a to s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písm. c/, písm. e/ Trestného poriadku
nakoľko, jedná sa o blízku osobu - príbuzný v priamom pokolení v zmysle § 127 odsek 4 Trestného

zákona ako aj osobu vyššieho veku, za ktorú sa podľa § 127 odsek 3 Trestného poriadku rozumie osoba
staršia ako 60 rokov.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd stručne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia aj akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami

sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny
a trestu.
Okresný súd zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil aj výrok o treste. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku súdu I. stupňa má všetky náležitosti v zmysle § 168 Trestného poriadku.
Krajský súd považoval za správny a zákonný aj výrok o treste, keď opätovne poukazuje na to, že

žalovaného skutku sa obžalovaný dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v inej trestnej
veci a tak v zmysle § 49 odsek 2 Trestného zákona bol podmienečný odklad výkonu trestu vylúčený.
Súd I. stupňa správne prihliadol na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona, ktorá
spočíva v recidíve protispoločenského konania proti poškodenému, pričom ustálenie tejto priťažujúcejokolnosti správne vychádza z predchádzajúceho odsúdenia obžalovaného rozsudkom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 1T/29/2016 zo dňa 23.03.2016. Ani krajský súd nezistil u obžalovaného žiadnu
poľahčujúcu okolnosť. S poukazom na zistenú prevahu priťažujúcich okolností následne okresný súd

správne ukladal obžalovanému trest podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona.
Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s úvahami súdu I. stupňa pri hodnotení osoby obžalovaného,
ako aj s úvahami ohľadom druhu a výmery trestu. Uložený trest považuje za správny a zákonný,
primeraný tak z hľadiska osoby obžalovaného, stupňu jeho narušenia ako aj z hľadiska generálnej
prevencie.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého rozsudku, odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.