Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. november 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/118/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010501

Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816010501.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 15.
novembra 2016 v trestnej veci obžalovaného V. N. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný V. N., I.. XX.X.XXXX O. Z., T. B., G. Č. Z. B., Q. XX/X,

j e v i n n ý , ž e :

hoci mu z rozsudku Okresného súdu v Prievidzi sp. zn. 5P/26/2013 zo dňa 24.5.2013, právoplatného
12.12.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17CoP/93/2013 zo dňa
30.10.2013,vyplývapovinnosťprispievaťnavýživusvojhosynaM.N.,nar.XX.X.XXXX,mesačnesumou
80,- eur, vždy vopred najneskôr do desiateho dňa v mesiaci k rukám O. K., tejto svojej povinnosti sa v
Prievidzi úmyselne vyhýba za obdobie od 01.02.2016 do 15.11.2016 z dôvodu, že keď bol evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, nezaujímal sa sám

aktívne o voľné pracovné miesta, s výnimkou jednej pracovnej pozície, ktorá mu bola ponúknutá zo
strany ÚPSVaR a kam ho neprijali), hoci bolo dostatočné množstvo pracovných miest zodpovedajúcich
jeho vzdelaniu, pričom nakoniec bol dňa 23.3.2016 vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie
pre nespoluprácu, ak mal príjem zo zamestnania na dohodu v spoločnosti Elektro Demos, s.r.o., svoju
vyživovaciu povinnosť si neuhrádzal ani čiastočne a financie, ktoré mal, míňal aj na nie nevyhnuté
náklady ako cigarety a alkohol, čím ostal k rukám oprávnenej O. K. dlžný na výžinom sumu vo výške
800,- eur

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovať iného,

t ý m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona

a za to sa

o d s u d z u j e :Podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, k trestu odňatia
slobody v trvaní 9 (sedem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku konal v neprítomnosti
obžalovaného V. N. (ďalej len obžalovaný), sa oboznámil s výpoveďou obžalovaného, vypočul svedkyňu
- poškodenú O. K. (ďalej len poškodená), oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vo výpovedi z prípravného konania vypovedal, že je si vedomý skutku, ktorý spáchal, mrzí
ho to, je si vedomý, že má vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom rozsudkom vo výške mesačne 80
eurnasynaM.do10-tehodňavmesiacikrukámmatkypoškodenej.Neplnilvyživovaciupovinnosťpreto,
že nemal finančné prostriedky, nemal dostatočný príjem. Od februára 2016 do 23.3.2016 bol vedený

ako uchádzač o zamestnanie, z evidencie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza bol vyradený,
pretože sa nedostavil na povinný kontakt. Mal v tomto období len príjem z práce na dohodu v Elektro
Demos, s.r.o,, tam mal príjem 100 eur mesačne, prácu ukončil, pretože ju nevládal vykonávať. Živili ho
rodičia. Bol sa zaujímať na prácu v bani, neozvali sa mu. Uviedol, že fajčí, na tabak a cigarety mesačne
minie tak 20 eur. Približne každý druhý deň požíva i alkohol, na ten minie mesačne tak 30 eur. Má síce

zdravotné problémy, no svoj zdravotný stav z lajdáckeho prístupu si nerieši.

Poškodená vypovedala, že je pravdou, že obžalovaný má na ich syna rozhodnutím súdu určenú
vyživovaciupovinnosťmesačnekjejrukámvovýške80eurdo10-tehodňavmesiacivopred,tútosivšak
neplnil od 1.2.2016 do hlavného pojednávania. Na výživné na syna jej neposlal žiadnu sumu. Výživu

synabolaschopnázabezpečiť.SvedkyňaZ.R.jednoznačnepotvrdila,žeobžalovanýnavýživuichdcéry
Z. neprispieval vo výške výživného určeného rozsudkom, poslal jej len výživné v dni, ktoré vypovedal i
obžalovaný, po 30 eur dňa 26.4.2016, 1.6.2016 a 2.8.2016, dňa 18.3.2016 jej poslal 50 eur, teda spolu
jej uhradil 140 eur. Nie je pravdou, žeby jej dal obžalovaný nejaké iné peniaze v hotovosti na výživné,
nie je pravdou, žeby dcére obžalovaný kupoval nejaké veci. Hoci obžalovaný riadne a včas neplnil svoju

vyživovaciu povinnosť táto skutočnosť nemala na maloletú dcéru trvalo nepriaznivé dôsledky.

Súd sa oboznámil predovšetkým s listinnými dôkazmi - rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp.
zn. 5P/26/2013 č.l. 15-18, ktorým obžalovanému bola určená povinnosť prispievať na výživu syna vo
výške 80 eur do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, rodným listom č.l. 14, v ktorom je ako otec

dieťaťa zapísaný obžalovaný, správami z Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prievidza č.l. 21-24,
z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač
o zamestnanie, no z tejto evidencie bol vyradený dňa 23.3.2016 pre nespoluprácu, že obžalovaný
nepoberal dávky v nezamestnanosti, pre jeho kvalifikáciu mali vhodné zamestnanie, bola mu ponúknutá
práca v HBP, a.s., Prievidza - výberové konanie, správami spoločnosti Elektro Demos, ktoré potvrdzujú,

že obžalovaný v ich spoločnosti v rozhodnom období pracoval, mal hrubý príjem 100 eur mesačne.

Vzhľadom čiastočne na samotnú výpoveď obžalovaného, jeho čiastočné priznanie, výpoveď svedkyne

poškodenej ale i oboznámené listinné dôkazy, mal súd preukázané, že obžalovaný najmenej tri mesiace
v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, pretože hoci bol
v v evidencii úradu práce, pre jeho nedostavenie sa na kontakt bol z evidencie úradu práce vyradený,
čím sa reálne zbavil i takejto možnosti sprostredkovania a zabezpečenia si práce, z príjmu z ktorej by
bol schopný resp. aspoň čiastočne si vyživovaciu povinnosť plniť. Na druhej strane napriek nedostatku

príjmu, ako on uvádzal, na alkohol a cigarety bol schopný a ochotný mesačne minúť spolu 50 eur, z
ktorej sumy by bol tiež schopný si podstatnú časť výživného na syna mesačne uhrádzať, čo však vôbec
nerobil, naopak vyživovaciu povinnosť si neplnil a tieto nadbytočné a v danom prípade až nadštandardné
požitky si neodpustil a získané peniaze minul na ich zakúpenie. Týmto konaním potom tak po stránke
subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 odsek 2 Trestného zákona.Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k
deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja

rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere

sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Štát má záujem na riadnej výchove nezaopatrených osôb. Neoddeliteľnou súčasťou pre vytvorenie
podmienok na riadnu výchovu a výživu je i predpoklad mať dostatok finančných prostriedkov,
potrebných na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem
spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami osoby obžalovaného, pripojeným
spisomOkresnéhosúduPrievidzasp.zn.0T/57/2014,zktorýchvyplýva,žeobžalovanýbolvposledných
10-tich rokoch pred spáchaním skutku dvakrát súdne trestaný - odpis registra trestov č.l. 31, naposledy
trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/57/2014 zo dňa 26.5.2014, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 4.6.2014, pre prečin podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest
odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v
trvaní 22 mesiacov, trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 26 mesiacov.
Obžalovaný bol jedenkrát postihnutý v priestupkovom konaní správa č.l. 30.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho
následok, obžalovanému súd nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona,
nevzhliadol u obžalovaného však ani žiadnu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona.
Je síce nesporné, že obžalovaný bol pred spáchaním trestnej činnosti odsúdený pre inú jeho trestnú

činnosť v konaní 0T/57/2014, pretože však súd ukladal trest - trest odňatia slobody, pre iný alternatívny
trest nemal súd splnené zákonné podmienky, musel prihliadnuť na ustanovenie § 49 odsek 2 Trestného
zákona, ktorý stanovuje, že ak súd odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia resp. v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu
odňatia slobody, nepoužije sa ustanovenie odseku 1 § 49 Trestného zákona, a teda nevzhliadol u

obžalovaného priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona - že už bol za trestný
čin odsúdený, teda u obžalovaného použil ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona, zohľadniac
i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, dĺžku doby neplnenia vyživovacej povinnosti,
zohľadniaciostatnéokolnostivyplývajúcezustanovenia§34odsek4Trestnéhozákonaaprizohľadnení
všetkých týchto okolností dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu

obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, je dôvodný a spravodlivý trest odňatia slobody v prvej
polovici trestnej sadzby za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, teda trest odňatia slobody v trvaní
9 mesiacov nepodmienečne. Pretože obžalovaný nebol pred spáchaním trestného činu v posledných
10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, na výkon uloženého trestu odňatia slobody ho v zmysle
§ 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia. Súd dospel k záveru, že trest uložený obžalovanému, môže účelnejšie splniť účel trestu z
pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie.

Takýto trest súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý a primeraný, a preto takýto trest obžalovanému uložil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.