Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. august 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/598/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2612205981
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2612205981.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateliek: 1/ Mgr. N. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.-L., W.
č. XXXX, 2/ Mgr. R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.-L., U. č. XXX, obe zastúpené advokátom: JUDr.
Juraj Procházka, AK so sídlom Lakšárska Nová Ves č. 403, proti odporcom: 1/ E. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y., F. č. XXXX/XX, 2/ Ing. E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.-L., U. č. XXXX, o určenie neplatnosti
kúpnej zmluvy a iné, o odvolaní navrhovateliek proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 28. mája
2013, č. k. 11C/99/2012-83, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateliek, ktorým sa
domáhali, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 16.06.2009, vložená do katastra nehnuteľností pod č.
V-1206/09 je neplatná eventuálne, aby súd rozhodol, že nahrádza vyhlásenie vôle odporcu 2/, že ako
predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu s navrhovateľkami ako kupujúcimi o predaji podielu 1/4 pod B2 v
nehnuteľnostiach vedených v KN KÚ Trnava, Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre Obec U.-L., k.
ú. U. ako parc. reg. „E“KN parc. č. 3626 - orná pôda vo výmere 4081 m2 a prac. č. 3627 - orná pôda vo
výmere 1820 m2 tak, že navrhovateľke 1/ odpredá podiel 1/12 za kúpnu cenu 2.000,- eur a odporkyni
2/ podiel 2/12 za kúpnu cenu 4.000,- eur, keď odporcom nepriznal náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 140 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 40a
veta prvá Občianskeho zákonníka, § 80 písm. c) O.s.p., § 603 ods. 3, § 605, § 606 Občianskeho
zákonníka, § 161 ods. 3 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného
dokazovania a zisteného skutkového stavu veci, vyvodil súd ten právny záver, že žaloba nebola
podaná dôvodne z viacerých dôvodov. Súd mal výsluchom účastníkov ako aj listinnými dôkazmi za
preukázané, že medzi odporkyňou 1/ a odporcom 2/ prišlo dňa 16.6.2009 k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy, ktorá bola vložená do Katastra nehnuteľností pod č. V - 1206/09 dňa 14.7.2009. Odporkyňa
nerešpektovala predkupné právo navrhovateliek upravené v § 140 Občianskeho zákonníka ako
podielových spoluvlastníčok a svoj podiel na sporných nehnuteľnostiach odpredala odporcovi. Neobstojí
obrana odporcu 2/, že navrhovateľka 2/ s odpredajom ostatných podielov (okrem svojho) vlastne
súhlasila. Predkupné právo mala povinnosť realizovať odporkyňa 1/ ako povinná z predkupného práva
a to písomnou formou adresovanou obom navrhovateľkám ako oprávneným z predkupného práva. V
týchto listoch sa už museli špecifikovať konkrétne podmienky vlastného predaja t.j. najmä predmet
prevodu a kúpna cena. Trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu začína plynúť dňom, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz. Z tohto je potrebné vyvodiť záver,
že premlčaciu dobu je nutné počítať až od vkladu do KN t.j. odo dňa 14.7.2009 ( nie od uzatvorenia
spornej kúpnej zmluvy t.j. odo dňa 16.6.2009). Uvedeným dňom sa stala zmluva účinnou a začala
plynúť trojročná premlčacia lehota podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Právne účinky dovolania sa
tejto relatívnej neplatnosti nastávajú okamihom, kedy tento prejav vôle dôjde všetkým subjektom
relatívne neplatného právneho úkonu.( pozri uznesenie NS SR 2Cdo 28/2009 zo dňa 26.5.2010 ).

Navrhovateľky v žalobe tvrdili, že sa dovolali tejto neplatnosti listom zo dňa 15.6.2012. Tento list nebol
prílohou žaloby, aj keď sa navrhovateľky v žalobe naň odvolávali a až do vyhlásenia rozsudku ho
nepripojili. Súd má teda za to, že právne účinky dovolania sa tejto relatívnej neplatnosti v tomto prípade
nastali okamihom, kedy tento prejav vôle došiel všetkým subjektom relatívne neplatného právneho
úkonu, v danom prípade doručením žaloby odporcom. ( odporkyňa 1/ prevzala žalobu dňa 28.8.2012 a
odporca 2/ dňa 31.12.2012). Majúc za to, že žaloba bola podaná v lehote, sa súd v prvom rade zaoberal
naliehavosťou právneho záujmu na takomto určení. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je
preukázanie naliehavého právneho záujmu, pričom ani jedna z navrhovateliek tento naliehavý právny
záujem nepreukázala. Ak už došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu a namieta sa len porušenie
predkupného práva, oprávnený spoluvlastník sa môže od nadobúdateľa domáhať ( ide o majetkové
právo ) len prevodu vlastníctva za rovnakých podmienok , za ktorých došlo k porušeniu predkupného
práva, a to v prípade sporu žalobou o uloženie vyhlásenia vôle nahrádzajúce toto vyhlásenie.( pozri
rozsudok KS Banská Bystrica 13 Co 39/2010 zo dňa 16.3.2010).

V tejto súvislosti je tiež významné vyjadrenie odporkyne 1/, ktorá aj v prípade, keby súd vyslovil
neplatnosť spornej kúpnej zmluvy odmietala odpredať navrhovateľkám svoj spoluvlastnícky podiel
v sporných nehnuteľnostiach. V takomto prípade dôkazné bremeno znášajú navrhovateľky. ( viď
Uznesenie NS SR 2 Cdo 28/2009 zo dňa 26.5.2010.) Vychádzajúc z týchto záverov súd považoval
1. časť eventuálneho petitu, kde sa navrhovateľky domáhali vyslovenia neplatnosti spornej kúpnej
zmluvy z hľadiska nepreukázania naliehavého právneho záujmu za nedôvodnú. Pokiaľ ide o druhú
časť eventuálneho petitu, v ktorej sa navrhovateľky domáhali nahradenia vyhlásenia vôle odporcu
2/, tu súd vychádzal z citovaných ustanovení § 140 , §40a a §603 ods.3 OZ. V zmysle úpravy
podľa § 603 ods.3 OZ sa mohli navrhovateľky ako oprávnené z vecného bremena od odporcu 2/
ako nadobúdateľa domáhať, aby im ponúkol sporné nehnuteľnosti na predaj. Na základe tejto výzvy
oprávneného ( t.j. navrhovateliek ) vzniká nadobúdateľovi ( t.j. odporcovi 2/) právna povinnosť ponúknuť
oprávneným vec ku kúpe za podmienok, za ktorých mu bola vec pôvodne ponúknutá. Ak nesplní
nadobúdateľ túto povinnosť môže sa oprávnený domáhať na súde, aby jeho prejav vôle bol v tomto
smere nahradený súdnym rozhodnutím vydaným podľa § 161 ods.3 O.s.p.. Navrhovateľky v priebehu
konania nepreukázali, že by pred podaním resp. počas konania zaslali odporcovi výzvu podľa § 603
ods.3 OZ a preto súd považoval žalobu i v časti nahradenia prejavu vôle odporcu 2/ ako nedôvodnú.
Navyše žalobný petit v tejto časti obsahoval nedostatky ako napríklad, že navrhovateľka 1/ chcela
nadobudnúť zo sporných nehnuteľností len jednu tretinu ( t.j. 1/12- inu k celku ), zatiaľ čo navrhovateľka
2/ chcela nadobudnúť dve tretiny ( t.j. 2/12- iny k celku ). Ďalej sa v ich žalobnom petite nezhodovala
výmera sporných nehnuteľností s výmerom nehnuteľností, ktoré boli predmetom spornej kúpnej zmluvy,
ktoré nedostatky súd vyhodnotil tak, že sa nejedná o prevod podielu za rovnakých podmienok. Súd
vyhodnotil zmenu petitu ako eventuálny petit, čiže v danom prípade nie je možné hovoriť o tom, že by sa
navrhovateľky jednou žalobou domáhali súčasne dvoch nárokov, ktoré sa vzájomne vylučujú , žalobou
teda nebola porušená zásada zakotvená v § 2 ods.1 a 2 OZ . O trovách konania súd rozhodol podľa §
142 ods.1 O.s.p. a odporcom, ktorí mali vo veci plný úspech náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
títo si trovy konania neuplatnili.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali navrhovateľky 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie a žiadali,
aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu navrhovateliek vyhovel, resp. aby
rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď súd prvého stupňa
podľa názoru navrhovateliek zistil skutkový stav veci neúplne a na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľky uviedli, že nesúhlasia s právnym záverom súdu
prvého stupňa, že účinky doručenia dovolania sa neplatnosti právneho úkonu nastali až doručením
žaloby odporcom, teda dňa 28.08.2012, keď súd prvého stupňa napriek tvrdeniam navrhovateliek, že
sa listom zo dňa 15.06.2012 dovolali neplatnosti tohto právneho úkonu, nijako neskúmal skutočnosť,
či a kedy bol list navrhovateliek zo dňa 15.06.2012 doručený odporcom, ktorí túto skutočnosť nijako
nespochybňovali. V prípade, ak mal súd pochybnosti o tom, či bol list doručený a kedy bol doručený mal
navrhovateľky vyzvať k doplneniu týchto skutkových tvrdení. Podľa doručeniek prevzala list odporkyňa
1/ dňa 21.06.2012 a odporca 2/ dňa 20.06.2012. Navyše sa navrhovateľky domáhali neplatnosti kúpnej
zmluvy už prípismi zo dňa 20.10.2011 a zo dňa 03.04.2012, ktoré listiny sú priložené v prílohe. Teda
dňom 21.06.2012 nastali právne účinky dovolania sa relatívnej neplatnosti a teda dňom 21.06.2012
sa stal predmetný právny úkon neplatným od samého počiatku. Súd prvého stupňa teda v konaní
neúplne zistil skutkový stav veci. Ďalej navrhovateľky nesúhlasili s názorom súdu, že nepreukázali, že
by pred podaním žaloby resp. v priebehu konania poslali odporcovi 2/ výzvu na odpredaj predmetného

spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľnostiach v súlade s ust. § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
keď sú toho názoru, že právne účinky prejavu vôle navrhovateliek domáhať sa odpredaja predmetného
spoluvlastníckeho podielu od odporcu 2/, mu došiel doručením uznesenia Okresného súdu Senica zo
dňa 22.01.2013, ktorým súd pripustil zmenu petitu. Ďalej navrhovateľky konštatovali, že nesúhlasia s
odôvodnením súdu prvého stupňa, že žalobný petit v časti, ktorým sa domáhali nahradenia prejavu
vôle ohľadne odpredaja sporných nehnuteľností navrhovateľkám obsahuje nedostatky a to v tom, že
odporkyňa 1/ chcela nadobudnúť podiel len 1/3 a odporkyňa 2/ podiel 2/3, a že sa v ich žalobnom petite
nezhodovala výmera sporných nehnuteľností s výmerou nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu,
nakoľko odporkyňa 1/ je vlastníčkou podielu 1/4 pod B1 a odporkyňa 2/ je vlastníčkou podielu 1/2 pod
B3, a teda ak platí ust. § 140 Občianskeho zákonníka potom majú spoluvlastníci právo vykúpiť podiel 1/4
E. Y. pod B2, pomerne podľa veľkosti svojich podielov a teda navrhovateľka 1/ podiel 1/3, navrhovateľka
2/ podiel 2/3 k celku. Ak mal súd pochybnosti o tom, či ide o prevod za rovnakých podmienok a kedy
došlo k zmene výmeru dotknutých parciel mal ich vyzvať k doplneniu týchto skutkových tvrdení a k ich
doloženiu.

Odporcovia 1/ a 2/ písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateliek nezaslali.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podali včas
oprávnené osoby - navrhovateľky (§ 201 a § 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné, pre procesnú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
čím sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, čo bránilo akémukoľvek
rozhodnutiu odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 11C/99/2012 je návrh navrhovateliek,
ktorým sa domáhajú určenia, že kúpna zmluva zo dňa 16.06.2009 vložená do katastra nehnuteľnosti
pod č. V-1206/09 je neplatná eventuálne, aby súd rozhodol, že nahrádza vyhlásenie vôle odporcu 2/,
že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu s navrhovateľkami ako kupujúcimi o predaji podielu 1/4 pod
B2 v nehnuteľnostiach vedených v KN KÚ Trnava, Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre Obec U.-
L., k. ú. U. ako parc. reg. „E“KN parc. č. 3626 - orná pôda vo výmere 4081 m2 a prac. č. 3627 - orná
pôda vo výmere 1820 m2 tak, že navrhovateľke 1/ odpredá podiel 1/12 za kúpnu cenu 2.000,- eur a
odporkyni 2/ podiel 2/12 za kúpnu cenu 4.000,- eur.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým súd návrh navrhovateliek zamietol, spolu so závislým výrokom o náhrade trov konania.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 79 ods. 1 OSP, konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§
42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaje o štátnom
občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ
dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba,
musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je
účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do
ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba oprávnená podnikať, návrh musí
obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh
musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať.
Ak sa návrh týka dvojstranných vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (§ 90),
nazýva sa žalobou.

Podľa § 104 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 103 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 103 ods. 2 OSP, ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre
to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Pravidelným a najčastejším spôsobom začatia konania je podanie návrhu na jeho začatie. V súlade
so zásadou dispozičnou, ktorá pre občiansky proces je charakteristická, je na samotnom účastníkovi,
či vyvolá občianske súdne konanie zodpovedajúcim procesným prostriedkom. Návrhom na začatie
konania sa navrhovateľ môže domáhať rôznych svojich nárokov uvedených v § 80 O.s.p.. Čoho sa
navrhovateľ konkrétne pre seba domáha, musí byť uvedené v tzv. „konečnom návrhu“, petite alebo
žalobnej žiadosti, ktorá musí byť presná a určitá, lebo určuje samotný predmet konania. Žalobný petit
určuje rozsah, v ktorom súd danú vec prejedná a rozhodne. Navrhovateľom určený predmet konania tak
musí súd jednak celkom vyčerpať, ako ho aj nesmie prekročiť.

Ak dôjde na súd neúplné alebo nepresné podanie (návrh na začatie konania), je treba si vždy
predovšetkým ujasniť, či jeho nedostatky sú také, že pri ich neodstránení nie je možné v konaní
pokračovať. Ak sú nedostatky takého charakteru, že v konaní nemožno pokračovať, je potrebné
účastníka vyzvať na ich odstránenie. Či ide o nedostatok, pre ktorý nie je možné ďalej v konaní
pokračovať, je nutné posúdiť podľa okolností konkrétneho prípadu, pričom jednoznačne nie je možné
ďalej konať pre nedostatok zrozumiteľného, určitého žalobného návrhu (petitu) a to vzhľadom na
popísané v odseku vyššie. Určitý návrh na začatie konania tak nepochybne patrí medzi podmienky
konania. Zákon súdu určuje z úradnej povinnosti prihliadať, či nie je daný nedostatok podmienky
konania, teda aj prípadnej neurčitosti návrhu na začatie konania, a to nie len na začiatku konania, ale
spravidla počas doby celého ďalšieho priebehu konania (§ 103 O.s.p.). Nedostatok podmienky konania,
ktorý je možné odstrániť, súd rieši v závislosti od povahy podmienky konania, a ak sa nepodarí pri použití
vhodných opatrení tento nedostatok odstrániť (kvalifikovanou výzvou, v ktorej poučí, o následkoch
neodstránenia zisteného nedostatku), súd konanie zastaví (§ 104 O.s.p.).

Pre nedostatky formálnych náležitostí návrhu, t.j. náležitosti ustanovených v § 42 ods. 3 O.s.p., § 79 ods.
1 O.s.p. súd podanie účastníka odmietne, ak ide o taký nedostatok, ktorý bráni riadnemu pokračovaniu
v súdnom konaní. Každé podanie, ktoré je adresované súdu musí totiž spĺňať kritériá úplnosti a
zrozumiteľnosti. Základnou požiadavkou je, aby podanie malo náležitosti predpísané zákonom, ak
zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Ak podanie nemá v celom rozsahu predpísané osobitné
náležitosti potom sa jeho správnosť, úplnosť a zrozumiteľnosť posudzuje podľa konkrétnych okolností
veci, ktorej sa podanie týka a v súlade s minimálnym štandardom náležitostí každého podania tak,
ako sú uvedené v § 42 ods. 3 O.s.p. Pri týchto podaniach sa skúma predovšetkým ich úplnosť,
zrozumiteľnosť ako vlastnosti písomného prejavu zameraného na určitý účel v súdnom konaní.
Neúplnosť, nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť petitu spravidla zakladať nemožnosť súdu pokračovať
v konaní, kým sa návrh neopraví alebo nedoplní. Oprava a doplnenie údajov o účastníkoch, splnenia
povinnosti tvrdenia dôkaznej povinnosti závisí od konkrétnych okolností. Oprava alebo doplnenie
ostatných náležitostí spravidla nemá spojitosť s možnosťou súdu efektívne konať a rozhodovať o veci
samej. Preto takéto úkony sa môžu robiť v rámci prípravy pojednávania alebo na prvom pojednávaní,
alebo v priebehu konania v súčinnosti s účastníkmi.

Výzvu k odstráneniu nedostatku podmienky konania, ktorou môže byť po začatí konania aj zistená vada
návrhu realizuje súd uznesením, ktoré doručí osobe, o ktorej návrh - podanie ide. Uznesenie okrem
formálnych náležitostí rozhodnutia obsahuje aj údaj o tom, v čom je návrh neúplný alebo nesprávny, teda
účastníkovi je najskôr potrebné oznámiť, ktorá náležitosť návrhu chýba alebo je uvedená nesprávne,
ďalej poučenie, ako je treba doplnenie alebo opravu vykonať, lehotu k odstráneniu vád návrhu a poučenie
o tom, že konanie bude zastavené, ak nebude návrh včas opravený alebo doplnený. Len v prípade,
že súd môže predpokladať, že vada návrhu bude odstránená jednoduchým úkonom účastníka, je ho
možné vyzvať k oprave alebo doplneniu aj na pojednávaní.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým sa znemožní účastníkovi konania
realizácia procesných práv, ktorú mu O.s.p. priznáva, pričom odňatie možnosti konať pred súdom je
relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného
zákonom alebo ďalšími všeobecnými záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v
priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľky svojim návrhom zo dňa 16.06.2012 domáhali určenia, že
kúpna zmluva zo dňa 16.06.2009 vložená do katastra nehnuteľnosti pod č. V-1206/09 je neplatná a
následne súd uznesením zo dňa 22.01.2013, č.k. 11C 99/2012-61 pripustil zmenu návrhu v zmysle ich
podania zo dňa 14.12.2012 tak, že rozhodoval o eventuálnom petite návrhu, ktorým sa navrhovateľky
domáhali určenia, že kúpna zmluva zo dňa 16.06.2009 vložená do katastra nehnuteľnosti pod č.
V-1206/09 je neplatná, eventuálne, aby rozhodol, že nahrádza vyhlásenie vôle odporcu 2/, že ako
predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu s navrhovateľkami ako kupujúcimi o predaji podielu 1/4 pod B2 v
nehnuteľnostiach vedených v KN KÚ Trnava, Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre Obec U.-L., k.
ú. U. ako parc. reg. „E“KN parc. č. 3626 - orná pôda vo výmere 4081 m2 a prac. č. 3627 - orná pôda vo
výmere 1820 m2 tak, že navrhovateľke 1/ odpredá podiel 1/12 za kúpnu cenu 2.000,- eur a odporkyni 2/
podiel 2/12 za kúpnu cenu 4.000,- eur, keď eventuálny petit odôvodňovali tým, že ak by súd vyhodnotil, že
nemajú dostatočný naliehavý záujem na určovacej žalobe, nech súd rozhoduje o druhom petite návrhu.

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že vyhodnotil zmenu petitu ako
eventuálny petit, a preto nie je možné hovoriť o tom, že by sa navrhovateľky jednou žalobou domáhali
súčasne dvoch nárokov, ktoré sa vzájomne vylučujú, žalobou teda nebola porušená zásada zakotvená
v § 2 ods.1 a 2 OZ .

V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
prejednávanú vec ak dospel k záveru, že uplatňované nároky navrhovateliek podaniami zo dňa
16.06.2012 a zo dňa 14.12.2012 predstavujú eventuálny petit návrhu a teda že nejde o dva samostatné
žalobné nároky. Eventuálny petit je na mieste vtedy, ak navrhovateľ požaduje náhradné plnenie pre
prípad, že odporca nebude môcť splniť to, čo navrhovateľ v základnej žalobnej žiadosti požadoval.
Zabráni sa tak zamietnutiu žaloby napr. v prípade, že sa pri žalobe na vydanie veci ukáže, že
odporca vec už nemá, súd preto vyhovie eventuálnemu petitu na náhradu škody za túto vec. V danom
prípade nejde ani o alternatívny petit, ktorý ako konečná žalobná žiadosť je podľa teórie občianskeho
procesného práva na mieste len vtedy, keď je žalované plnenie, ktorého základom je alternatívny
záväzok, podľa ktorého má právo voľby žalovaný dlžník. V rozsudku potom býva vyslovené, že odporca
je povinný plniť jedno alebo druhé z alternatívnych plnení podľa svojej voľby (voľby odporcu).V prípadoch
alternatívneho alebo eventuálneho petitu musí ísť vždy o situáciu vyplývajúcu nie z hodnotenia dôkaznej
situácie súdom, ale z iných skutočností (závisiacich na záväzku alebo na konaní odporcu). Formulácia
alternatívneho petitu tak, ako ho uviedli navrhovateľky, je teda neprípustná aj z dôvodu, že petit
robí navrhovateľ závislým na hodnotení dôkazov súdom, t.j. v prípade, že súd dospeje k záveru, že
navrhovateľky nemajú dostatočný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe uvedenej v prvom
petite, má súd rozhodnúť „eventuálnym petitom“, že nahrádza vyhlásenie vôle odporcu 2/, že ako
predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu s navrhovateľkami ako kupujúcimi o predaji podielu 1/4 pod B2 v
nehnuteľnostiach vedených v KN KÚ Trnava, Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre Obec U.-L., k.
ú. U. ako parc. reg. „E“KN parc. č. 3626 - orná pôda vo výmere 4081 m2 a prac. č. 3627 - orná pôda vo
výmere 1820 m2 tak, že navrhovateľke 1/ odpredá podiel 1/12 za kúpnu cenu 2.000,- eur a odporkyni
2/ podiel 2/12 za kúpnu cenu 4.000,- eur.

V danom prípade ide o takú vadu konania, na ktorú odvolací súd musel prihliadnuť a ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa. Odstránenie nedostatku návrhu v tomto štádiu
konania (teda už po začatí konania) je možné postupom popísaným vyššie, teda v súlade s §§ 103,
104 O.s.p..

V konaní o tomto návrhu navrhovateliek súd prvého stupňa procesne pochybil, čím došlo k vade konania,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a účastníkovi konania sa tak postupom súdu
odňala možnosť pred ním konať (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), preto napadnuté rozhodnutie je potrebné
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v súlade s § 221 ods. 2 O.s.p..

Po vrátení veci tak súd prvého stupňa uznesením vyzve navrhovateľky, ktoré urobili neurčité podanie,
aby vadu podania - určitý údaj o tom, čoho sa domáhajú, t.j. žalobný návrh (petit) formulovali tak, aby
označenie práv a jemu zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnuté boli presné, určité a zrozumiteľné
( t.j. je potrebné jednoznačne uviesť, či sa navrhovateľky domáhajú určenia, že kúpna zmluva zo dňa
16.06.2009 vložená do katastra nehnuteľnosti pod č. V-1206/09 je neplatná alebo, aby súd rozhodoval
o petite návrhu, že nahrádza vyhlásenie vôle odporcu 2/, že ako predávajúci uzatvára kúpnu zmluvu s
navrhovateľkami ako kupujúcimi o predaji podielu 1/4 pod B2 v nehnuteľnostiach vedených v KN KÚ
Trnava, Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre Obec U.-L., k. ú. U. ako parc. reg. „E“KN parc. č. 3626
- orná pôda vo výmere 4081 m2 a prac. č. 3627 - orná pôda vo výmere 1820 m2 tak, že navrhovateľke
1/ odpredá podiel 1/12 za kúpnu cenu 2.000,- eur a odporkyni 2/ podiel 2/12 za kúpnu cenu 4.000,-
eur) s obsahom lehoty na odstránenie vád a poučenia o tom, že konanie bude zastavené v súlade s
§ 104 O.s.p., ak nebude včas opravené a doplnené. Poučenie v tomto smere musí byť výslovné. Až v
prípade odstránenia nedostatku podmienky konania - riadneho návrhu na začatie konania súd prvého
stupňa bez meškania vykoná prípadné potrebné dokazovanie, výsledky celého konania podľa § 132
O.s.p. náležite zhodnotí a až potom rozhodne o veci, o trovách konania a podľa § 224 ods. 3 O.s.p. tiež
o trovách tohto odvolacieho konania, s tým že akékoľvek nové rozhodnutie bude potrebné vyhotoviť v
súlade s § 157 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd ešte dáva do pozornosti nasledujúce. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení
(podľa § 80 písm. c/ O. s. p. citovaného už v odôvodnení napadnutého rozsudku) je základným
procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby, s výnimkou určení s prezumovaným, teda
predpokladaným naliehavým právnym záujmom. Ak navrhuje navrhovateľ určenie svojho práva, ktoré sa
zapisuje do Katastra nehnuteľností SR, je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem. Pokiaľ
sa navrhovateľky riadne a včas dovolajú relatívnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa
16.06.2009 vloženej do katastra nehnuteľnosti pod č. V-1206/09, má to za následok jej neplatnosť od
samotného počiatku, t.j. odporca 2/ nenadobudne svoj spoluvlastnícky podiel na týchto nehnuteľnostiach
platne. Navrhovateľky už od samotného počiatku t.j. od uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy si musia
zvoliť vo vzťahu k odporcom právny nárok, ktorého sa budú voči nim domáhať a teda, či sa dovolajú
relatívnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy v zmysle ust. § 40a OZ s následkami jej neplatnosti od
samotného počiatku a navrátenia do pôvodného stavu alebo sa budú vo vzťahu k odporcovi 2/ ako
novému spoluvlastníkovi predmetných nehnuteľností domáhať v zmysle ust.§ 603 OZ odpredaja jeho
spoluvlastníckeho podielu na týchto nehnuteľnostiach do ich spoluvlastníctva. Ďalej odvolací súd uvádza
že dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je možné prvýkrát dňom uzatvorenia predmetnej
kúpnej zmluvy a nie ako to uviedol súd prvého stupňa až od jej vkladu do katastra nehnuteľností. V
tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NSSR sp. zn. 4 Cdo 37/2007 v ktorom sa uvádza, že nárok
uplatniť predkupné právo a teda aj dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu vzniká dňom, kedy
bola (podpísaním zmluvnými stranami) uzavretá kúpna zmluva. Toto právo bolo porušené už v okamihu,
kedy došlo k vzniku právneho úkonu (kúpnej zmluvy), lebo vtedy vznikol právny dôvod (titulus), ktorý
je základom porušenia predkupného práva. Okamih, kedy došlo k porušeniu práva, nemožno posúvať
až do dňa zápisu (vkladu) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pretože sa jedná už o modus,
ktorým sa úradne završuje súkromnoprávny úkon, a ktorý má právny význam pre prevod vlastníckeho
práva (nie pre právny úkon ako taký). Z tohto dôvodu je v týchto prípadoch aj naďalej použiteľná
doterajšia judikatúra (R 50/85), podľa ktorej všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolanie sa
relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, kedy došlo k uzavretiu právneho úkonu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.