Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/156/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113227596
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7113227596.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti
X.: 1/ L. nar. XX.XX.XXXX, 2/ V. nar. XX.X.XXXX zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny detí rodičov: R. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Q. na ul. Y. Č. Ľ. č. X
zastúpenej Mgr. Štefanom Jakabom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na ulici
Žižkovej č. 6 a R. X. nar. XX.XX.XXXX bývajúcom v Q. na ulici P. č. X u pani X. v konaní o zvýšenie
výživného, o odvolaní rodičov proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.4.2016 č.k. 21P
151/2013-211 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a určení dlžného výživného
pre mal. L..

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o spôsobe zaplatenia dlžného výživného pre mal. L. tak, že
otcovi povoľuje splácať dlžné výživné matke maloletej spolu s bežným výživným v 138 € mesačných
splátkach do zaplatenia pod následkami straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného pre mal. V. tak, že zvyšuje výživné
naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 11P 13/2013-53 zo dňa 17.4.2013 zo 60 €
na 80 € mesačne od 1.6.2014 do budúcnosti, ktoré je otec povinný platiť matke maloletej vždy do 17.
dňa v mesiaci vopred.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o dlžnom výživnom pre mal. V. tak, že dlžné výživné za
obdobie od 1.6.2014 do 30.4.2016 v sume 460 € povoľuje otcovi splácať matke maloletej spolu s
bežným výživným v 115 € mesačných splátkach do zaplatenia pod následkami straty výhody splátok pri

nezaplatení čo i len jednej z nich.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. L. zo 60 € na 120 €
mesačne od 1.6.2014 do budúcnosti, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletej vždy do 17-teho
dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2014 do 30.4.2016 v sume 1.380 € povolil otcovi
splácať spolu s bežným výživným v 20 € mesačných splátkach až do zaplatenia. Zvýšil výživné od otca

pre mal. V. zo 60 € na 120 € mesačne od 4.10.2013 do budúcnosti, ktoré zaviazal otca prispievať matke
maloletej vždy do 17-teho dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 4.10.2013 do 30.4.2016 v
sume 1.380 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným v 20 € mesačných
splátkach až do zaplatenia. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Navrhol odvolaciemu súdu
zrušiť rozsudok a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nedostatočne vyhodnotil
vykonané dôkazy a tým aj vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na to, že Krajský súd v Košiciach
v rozsudku sp.zn. 7CoP 251/2014 zo dňa 22.1.2015 dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani
pre zmenu rozsudku o zvýšení výživného, pretože po vyhlásení rozsudku došlo k objektívnej zmene
pomerov na strane otca spočívajúcej v zmene príjmu, kedy otec predložil doklad o skončení pracovného

pomeru v skúšobnej dobe zamestnávateľom ku dňu 2.6.2014. Keďže v odvolacom konaní sa zmenil
skutkový základ zistený súdom prvej inštancie právne posúdenie súdu prvej inštancie už nebolo možné
aplikovaťod1.6.2014dobudúcna,pretobolonevyhnutnévykonaťdokazovaniezaúčelomzisteniaúplne
nového skutkového základu. Konštatoval, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle týchto záverov
odvolacieho súdu, nedostatočne vyhodnotil skutočnosti a nevysporiadal sa so všetkými odvolacími
námietkami otca a nesprávne vyhodnotil dôkazy. Poukázal na to, že odvolací súd potvrdil rozsudok o

zvýšení výživného od 4.10.2013 do 31.5.2014 a dlžnom výživnom, preto súd prvej inštancie mal skúmať
pomery na strane účastníkov od 1.6.2014, ale súd prvej inštancie zvýšil výživné od 4.10.2013 do
budúcnosti.Vytkolsúduprvejinštancie,žesaoboznámilsjehopríjmamiod1.10.2013aždorozhodnutia,
ktoré aj podrobne uviedol, no po sčítaní jeho príjmov za jednotlivé obdobie uviedol, že nemal tak
vysoké príjmy, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného v úhrnnej sume na 240 € mesačne. Priemerne

dosahoval príjem od 200 € do 400 € a z takéhoto príjmu po zabezpečení všetkých svojich životných
potrieb nebol schopný platiť výživné spolu 240 €. Poukázal na fakt, že súd prvej inštancie nezohľadnil
dobu, počas ktorej bol nezamestnaný alebo práceneschopný. Taktiež nezohľadnil ani obdobie, počas
ktorých bol zamestnaný u jednotlivých zamestnávateľov len niekoľko mesiacov a ani dôvody skončenia
pracovných pomerov. Najčastejšie v skúšobnej dobe. Súd nebral do úvahy jeho snahu neustále byť v

pracovnom pomere, aby bol schopný zabezpečiť svoje základné potreby a taktiež aj potreby maloletých
detí. Skutočnosť, že v priebehu necelých troch rokov sa u neho menil zamestnávateľ nemôže byť na
jeho ťarchu, nakoľko trh práce v súčasnej dobe je labilný, čo je všeobecne známa skutočnosť. Má
snahu pracovať v stabilných podmienkach, no z objektívnych príčin sa mu to nepodarilo a to bol dôvod
prečo s manželkou a synom sa presťahovali od P. do Q.. V Q. má lepšie rodinné a pracovné zázemie,

pričom v neposlednom rade sa presťahoval do Q. aj z dôvodu zhoršeného zdravotného stavu jeho
matky, ktorú je nutné doprevádzať na nevyhnutné lekárske vyšetrenia a zabezpečovať starostlivosť o
ňu. Tvrdenie súdu, že mal v P. príjem, ktorého sa dobrovoľne zbavil tým, že sa presťahoval do Q.,
čím sa vzdal výhodnejšieho pracovného zaradenia sa nezakladá na objektívnej pravde. Od 1.6.2014
bolo úlohou súdu skúmať jeho príjmy ods. 2,3 strany 223 spisu. Vyslovil názor, že súd prvej inštancie

sa vôbec nezaoberal jeho nevyhnutnými životnými nákladmi súvisiacimi so zabezpečením bývania,
stravovania a nezohľadnil ani skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť v sume 50 € mesačne voči
maloletémuR.X.nar.XX.X.XXXX,ktorýpochádzazjehoprvéhomanželstva.Vyživovaciapovinnosťvoči
tomuto synovi doposiaľ trvá a konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti je vedené na Okresnom súde
Košice II pod sp.zn. 15C 110/2014 a vo veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Vyslovil názor,

že matke detí ide o to, aby ho finančne znevýhodnila v jeho ďalšom osobnom živote, pretože rozsudok
o rozvode nadobudol právoplatnosť 22.5.2013 a matka po šiestich mesiacoch 4.10.2013 podala návrh
na zvýšenie výživného aj návrh na vydanie predbežného opatrenia. Súčasne dňa 6.12.2013 podala
návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, ktoré je vedené pod sp.zn. 12C 461/2013 a
konanie je prerušené do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp.zn.

21P 151/2013. Uviedol, že po úhrade pravidelných mesačných platieb mu nezostáva finančná hotovosť
nazabezpečeniesvojichpotriebapretoopätovnežiadaprehodnotiťjehoschopnostiprispievaťnavýživu
detí zvýšeným výživným. Nesúhlasil s vyčíslením dlžného výživného pre mal. V., ktoré je nesprávne,
pretože bolo zvýšené výživné zo 60 € na 120 € od 4.10.2013 do budúcnosti, čo znamená, že výpočet
dlžného výživného tak, ako súd prvej inštancie zdôvodnil, je nesprávny. Z uvedeného dôvodu navrhuje

zmeniť napadnutý rozsudok tak, že zamietne návrh matky na zvýšenie výživného, alternatívne zruší
rozsudok a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Matka v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie voči rozsudku v časti výroku o dlžnom výživnom
aj voči výroku o povolení splátok dlžného výživného, pretože pri takto určených splátkach by otec splácal

dlžné výživné 69 mesiacov, t.j. takmer šesť rokov a povolením splátok sa stráca účel inštitútu výživného.
Konštatovala, že otec sa dlhodobo vyhýba dobrovoľnému plneniu vyživovacej povinnosti, z toho dôvodu
je vedené exekučné konanie na Okresnom súde Košice I voči otcovi na vymoženie výživného pre
maloleté dcéry pod sp.zn. Ex 12/2014. Z uvedeného dôvodu navrhuje zmeniť výroky súdu prvej inštancieo dlžnom výživnom tak, že otec je povinný zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 1.6.2014 do 30.4.2016
pre mal. L. v sume 1.380 € a mal. V. v sume 1.380 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku
matke, alternatívne, pokiaľ by odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné povolenie splátok dlžného

výživného, tak navrhuje určiť mesačné splátky po 138 € spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod
hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky dlžného výživného.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca poukázala na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne
rozhodol o zvýšení výživného. Poukázala na to, že konanie trvá už vyše troch rokov a doposiaľ nie

je právoplatne skončené, pričom otec aktívne prispieva k predlžovaniu tohto stavu napr. tým, že sa
nedostavil na posledné pojednávanie pred pojednávaciu miestnosť. Matka tvrdenia otca uvádzané v
odvolaní považuje za zavádzajúce, pretože zámerne a dlhodobo menil svoje zamestnanie, vzdával sa
výhodnejšíchzamestnanílenabysinemuselplniťsvojuvyživovaciupovinnosť.Pokiaľotecargumentuje,
že sa voči nemu vedie exekúcia na dlžné a bežné výživné, túto exekúciu si zapríčinil sám tým, že
sa vyhýbal dobrovoľnému plneniu si vyživovacej povinnosti a protiprávne konanie otca nemôže byť

legitímnym základom odôvodnenia jeho finančnej núdze. Otcove vyjadrenia ohľadne snahy si plniť
vyživovaciu povinnosť popiera aj trestný rozkaz Okresného súdu Košice II sp.zn. 8T 8/2016, ktorý sa
stal právoplatným a vykonateľným 11.3.2016, ktorým bol otec odsúdený na trest odňatia slobody v
trvaní štyroch mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou dobou dvanásť mesiacov. Trest bol
otcovi uložený pre úmyselné a pravidelné neplnenie si vyživovacej povinnosti za obdobie od 1.7.2014 do

31.8.2015 s výnimkou obdobia, kedy uhradil 79,79 € voči R. X.. Dlžná suma je v sume 617,27 €. Častá
zmena zamestnaní otca len potvrdzuje, že nemá problém sa zamestnať a získať dostatočný príjem pre
plnenie si svojich povinností. Otec sa však zámerne vyhýba plneniu svojej vyživovacej povinnosti a pre
tieto účely neustále mení zamestnania, aby deklaroval čo najnižší príjem, čoho dôkazom je to, že aj
počas manželstva menil zamestnania a nemal problém nájsť si prácu s príjmom na úrovni 700 € až 800

€, pričom v súčasnosti, ak by naozaj chcel, dokáže si nájsť prácu s príjmom na dostatočnej úrovni, z
ktorého by si mohol doplniť svoju vyživovaciu povinnosť.

5. Matka tvrdenia otca uvádzané v odvolaní považuje za zavádzajúce, pretože zámerne a dlhodobo
menil svoje zamestnanie, vzdával sa výhodnejších zamestnaní, len aby si musel plniť svoju vyživovaciu

povinnosť. Pokiaľ otec argumentuje, že sa voči nemu vedie exekúcie na dlžné a bežné výživné,
túto exekúciu si zapríčinil sám tým, že sa vyhýbal dobrovoľnému plneniu si vyživovacej povinnosti a
protiprávne konanie otca nemôže byť legitímnym základom odôvodnenia jeho finančnej núdze. Otcove
vyjadrenia ohľadne snahy plniť si vyživovaciu povinnosť popiera aj trestný rozkaz Okresného súdu
Košice II sp.zn. 8T 8/2016, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným 11.3.2016, ktorým bol otec

odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní štyroch mesiacov s podmienečným odkladom so skúšobnou
dobou 12 mesiacov. Trest bol otcovi uložený pre úmyselné a pravidelné neplnenie si vyživovacej
povinnosti za obdobie od 1.7.2014 do 31.8.2015 s výnimkou obdobia, kedy uhradil 79,79 € voči R. X..
Dlžná suma je v sume 617,27 €. Častá zmena zamestnania otca len potvrdzuje, že nemá problém sa
zamestnať a získať dostatočný príjem pre plnenie si svojich povinností. Otec sa však zámerne vyhýba

plneniu svojej vyživovacej povinnosti a pre tieto účely neustále mení zamestnania, aby deklaroval čo
najnižší príjem, čoho dôkazom je to, že aj počas manželstva menil zamestnania a nemal problém nájsť
si prácu s príjmom na úrovni 700 až 800 €, pričom v súčasnosti, ak by naozaj chcel, dokáže si nájsť
prácu s príjmom na dostatočnej úrovni, z ktorého by si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu rodičov nevyjadril.

7. Zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bol zrušený Občiansky súdny
poriadok v znení platnom do 30.6.2016 (§ 473 CSP) a zároveň 1.7.2016 nadobudol účinnosť aj zákon
č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.10. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného
a určení dlžného výživného pre mal. L. spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
vyplývajúcichz§65a§66CMPbeznariadeniapojednávaniapodľa§385ods. CSPacontrariovspojení
s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil

ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom
starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo v konaní najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto
je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené
a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom a dlžnom výživnom pre mal. L.,

v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

13. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné
aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané,

pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať
na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil a
to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávneného dieťaťa v súvislosti
s jeho vekom, rastom a štúdiom.

14. Pri rozhodovaní o zmene výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo
predchádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase podania návrhu, prípadne
rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu výživného, pričom musí ísť o zmenu trvalú a nielen prechodnú
a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých skutočnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že k zmenám

pomerov u účastníkov konania došlo najmä v tom smere, že matka je na predlženej materskej dovolenke
z dôvodu starostlivosti o mal. V.. Zároveň je potrebné uviesť, že otcovi vyživovacia povinnosť nepribudla,
avšak vzhľadom na to, že s manželkou žijú v spoločnej domácnosti a spoločne vychovávajú jej dve deti
je potrebné skúmať celkové náklady rodiny ako aj ich príjmy na rozdiel od matky maloletej, ktorá žije
doposiaľ s maloletými deťmi v byte jej brata a platí nájomné a služby spojené s užívaním bytu a môže zo

svojho príjmu uhrádzať odôvodnené potreby mal. L., len v rozsahu nevyhnutnej potreby (§ 68 Zákona
o rodine). Z uvedeného dôvodu sú odvolacie námietky otca právne bezvýznamné, pretože súd prvej
inštancie správne prihliadol na potencionálny príjem otca. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu
záveruakosúdprvejinštancie,žezmenenýmpomeromúčastníkovkonaniazodpovedázvýšenévýživné
120 € mesačne, ktoré je primerané jednak odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa navštevujúceho

druhý stupeň základnej školy, ako aj možnostiam schopnostiam a majetkovým pomerom rodičov,
teda zodpovedajúcim zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
vyplývajúcim zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku, nakoľko uspokojovanie
odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami a schopnosťami a majetkovými pomermi
rodičov, i keď odôvodnené potreby maloletej sú v tomto prípade podstatne vyššie.

15. Nakoľko súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zmene vyživovacej povinnosti otca k mal.
L., správne ustálil aj dlh na výživnom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho
odôvodnením v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného a určení dlžného výživného pre mal. L..

16. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.17. Vo vzťahu k výroku o zvýšení výživného pre mal. V. odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej
inštancie riadne zistil skutočný stav veci a použil správne ustanovenia Zákona o rodine vzťahujúce sa na
predmet konania, ale nesprávne ich aplikoval na zistený skutkový stav, teda nesprávne právne posúdil

vec, keď zvýšil výživné na 120 € mesačne. Maloletá V. navštevuje materskú školu, matka síce predložila
lekárske potvrdenie o zhoršenom zdravotnom stave maloletej, avšak matka s maloletou pravidelné
návštevy lekára absolvuje raz za tri mesiace a vyčíslila výdavky na lieky 20 až 25 €. Matka s maloletou
je na predĺženej materskej dovolenke a v prevažnej miere starostlivosť o ňu zabezpečuje osobnou
starostlivosťou. Po dôslednom porovnaní pomerov účastníkov odvolací súd dospel k záveru, že výživné

v sume 80 € mesačne zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu výživného vyplývajúcim z
citovaných zákonných ustanovení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, preto zmenil
rozsudok podľa § 388 CSP tak, že zvýšil výživné pre mal. V. na 80 € mesačne aj s poukazom na to, že
odôvodnené potreby mal. V. sú nepomerne nižšie ako mal. L., ktorá je vo veku 12 rokov a navštevuje
6. ročník základnej školy. V dôsledku zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie o bežnom výživnom pre
mal. V. odvolací súd zmenil aj súvisiaci výrok o dlžnom výživnom za obdobie od 1.6.2014 do 30.4.2016

v sume 460 €, ktoré povolil otcovi uhrádzať v mesačných splátkach po 115 € s prihliadnutím na výšku
prisúdeného nároku a najmä s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery otca. Odvolací súd po
preskúmaní výroku o dlžnom výživnom pre mal. L. zistil, že súd prvej inštancie povolil otcovi splácať
dlžné výživné za obdobie od 1.6.2014 do 30.4.2016 v sume 1.380 € v 20 € mesačných splátkach
až do zaplatenia. Odvolací súd sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o povolení splátok

dlžného výživného v 20 € mesačných splátkach až do zaplatenia, pretože pri takto určených mesačných
splátkach by otec splácal dlžné výživné 69 mesiacov, t.j. takmer 6 rokov, čím sa stráca účel inštitútu
výživného. Odvolací súd poukazuje na ust. § 232 CSP, v zmysle ktorého vyplýva, že určenie dlhšej
ako trojdňovej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok umožňuje súdu, aby sám nezávisle na návrhu
účastníkov konania zvážil, či je povolenie takej výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, komu

sa povinnosť ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný
prihliadnuť na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takej výhody nebude mať ťaživý
dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach
alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Odvolací súd s prihliadnutím na počet vyživovacích povinností otca,
na výšku prisúdeného nároku, ako aj na príjmové a majetkové pomery otca povolil otcovi splácať dlžné

výživné pre mal. L. za obdobie od 1.6.2014 do 30.4.2016 v sume 1.380 € v mesačných splátkach
po 138 € spolu s bežným výživným, nakoľko takto určené splátky výrazným spôsobom nezaťažia
oprávnené maloleté dieťa a otec bude mať pri takto určených splátkach dostatok času na zabezpečenie
si finančných prostriedkov na úhradu dlhu. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil
napadnuté výroky o dlžnom výživnom tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa
CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a
zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše ani

podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania v
konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p.).

19. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).