Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. december 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13C/281/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112225065
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7112225065.4

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: POHOTOVOSŤ
s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO: 35807598 zastúpeného Fridrich Paľko s. r. o. so
sídlom Grösslingova 4 Bratislava, IČO: 36864421 proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky so sídlom Župné námestie 13, Bratislava v konaní o
náhradu škodu 783,52 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žiadnej zo strán náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 27.9.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 175 Eur
titulom majetkovej škody a sumy 608,52 Eur titulom nemajetkovej ujmy a náhrady trov konania titulom

zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá mu vznikla a ktorú si uplatňoval žalobca podľa zákona č.
514/2003 Z. z.

2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalobca - POHOTOVOSŤ s. r. o. je Slovenskou právnickou
osobou, ktorá vykonáva na základe registrácie podnikateľskú činnosť v prevažujúcej miere v oblasti
poskytovania krátkodobých úverov.

3. Žalobca v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o
úvere č. 9060263) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa exekučného
poriadku súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
a zákonných ustanovení zo strany dlžníka. Exekúciu žalobca navrhol vykonať pre svoju pohľadávku,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 9060263 dlžníčkou U. R., nar.

X.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci
č. EX 90/2011. Súdny exekútor postupoval podľa Exekučného poriadku a predložil návrh žalobcu na
vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému Okresnému súdu Košice
I a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie a udelil mu poverenie registrované pod číslom 5802*010626.

4. Žalobca pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky nútene vymáhanej súdnym exekútorom
podal postupom podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku dňa 10.8.2009 exekučnému súdu návrh na
zmenu exekútora. Žalobca legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu
v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora rozhodnutím súdu v
zákonom stanovenej lehote.

5. Žalobca poukázal na ustanovenie § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006, podľa
ktorého oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podaťna príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní
od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s

účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. Žalobca tvrdil, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o
zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Podľa žalobcu nečinnosť Okresného súdu nie je ničím

ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali
smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

6. Žalobca ďalej poukázal na to, že sa dozvedel o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového deja,
ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody po doručení uznesenia exekučného súdu

zo dňa 24.9.2010 o zmene súdneho exekútora. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu uplatňoval náhradu majetkovej škody vo výške 175 Eur a náhradu nemajetkovej ujmy
vo výške 608,52 Eur. Žalobcovi podľa neho vznikla majetková škoda, ktorá predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora

a rozhodnutím o ňom. Žalobca vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu 70 Eur, na udržiavanie a
správu informačného systému sumu 40 Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym
exekútorom sumu 50 Eur, na administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných exekučnému
súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na

poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súdu
sumu 15 Eur. Žalobca si zároveň uplatňoval v tomto konaní náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

7. Podľa žalobcu nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu
nasledovným rizikám:

- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zániku
povinného,
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
- neskorým ukončením procedúry zmeny súdneho exekútora exekučným súdom nastalo riziko

insolvencii povinného.

8. Žalovaný poukázal na to, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu.

9. Žalobca si uplatňoval primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákon, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 608,52

Eur. Žalobca uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v
činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu,
teda 663,88 Eur za rok/12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac. Žalobca uviedol, že v danej veci bol
exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 351 dní.

10. O námietke zaujatosti voči Okresnému súdu Košice I (nakoľko ide o súd, ktorý vyvolal skutočnosť
zakladajúcu práva uplatňované žalobou), ktorú vzniesol v žalobe žalobca rozhodol Krajský súd v
Košiciach uznesením č. k. 6NcC/72/2012-9 dňa 22.10.2012 tak, že sudkyňa JUDr. Blažena Szpyrcová
nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Košice pod spisovou
značkou 13C/281/2012.

11.Žalovanývosvojompísomnomvyjadrenízodňa11.10.2013žiadalžalobuvcelomrozsahuzamietnuť
a uplatňoval si právo na náhradu trov konania. V tomto svojom písomnom podaní žalovaný poukázal
na zmätočnosť podania žalobcu a to v tom, že v žalobe nie je uvedená spisová značka exekučnéhokonania, ktoré je vedené na súde, chýbajú relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré
majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody. Uviedol
síce časť dôkazov, keď odkazuje najmä na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú

povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno má znášať sám. Z podanej žaloby nie je jasne ani
titul nároku na náhradu škody. Jednak žalobca namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o
návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny
úradný postup v podobe prieťahov. Nie je teda zrejmé na základe akého titulu si žalobca uplatňuje
náhradu škody, keďže v žalobe sa tieto tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu

(titulov) si uplatňuje svoj nárok.

12. Žalovaný poukázal na to, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody zo dňa 23.4.2012. Dňa 27.9.2012 bola Okresnému súdu doručená žaloba
vo veci a preto je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Zo zákona
č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej

moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalovaný má preto za to, že ide o predčasne uplatnený nárok
na súde.

13. Žalovaný zároveň informoval súd, že napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, ktoré

adresoval žalovaný žalobcovi žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie
podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o
ktorého prerokovanie sám požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods.
1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z . preto nárok žalobcu nepovažoval za predbežne prerokovaný.

14. Žalovaný poukázal aj na to, že vzhľadom na povahu úkonu (rozhodnutie o zmene súdneho
exekútora) zákonom ustanovenú lehotu, lehotu v ktorej sa rozhodlo, nečinnosť žalobcu i nevyhnutnosť
vykonať pred respektíve súčasne s rozhodnutím i iné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému
exekútorovi, vyjadrenie pôvodného exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu
a jeho zaslanie novému exekútorovi a rozhodnutie o trovách pôvodného exekútora), nie je možné

nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora v lehote ustanovenej zákonom požadovať za
zbytočné prieťahy, a teda za nesprávny úradný postup.

15. Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia,
ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre

ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti,
ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov. Žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, respektíve žiadosť o
prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom

konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné rozhodnutie
ÚstavnéhosúduSR,ktorýmibybolokonštatovanéporušenieprávanaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov. Z uvedených dôvodov má žalovaný za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúci v existencii prieťahov.

16. Žalovaný v tomto vyjadrení vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku, pri ktorom
došlo k uplynutiu lehoty na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009 (t. j. 3
roky pred dňom, kedy boli žalovanému doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku). K
materiálnejškodežalovanýuviedol,žepreúspešnéuplatnenienárokunanáhraduškodyvzmyslevyššie
citovaného zákona č. 514/2003 Z. z. je okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku.

Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné
považovať za hypotetické. Žalobca neuviedol vo svojej žalobe, či vecné náklady predstavujú skutočnú
škodualeboušlýziskvzmyslezákonač.514/2003Z.z.Žalobcabyvtomtokonanímuselnapreukázanie
vzniku škody produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej pohľadávke. Požadovanépaušálne sumy za veľmi všeobecné vyššie uvedené činnosti sú nesprávne a znovu účelové. Žalovaný
bol toho názoru, že nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak, ako si
uplatnil žalobca v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal jednak vznik škody ani výšku škody.

17. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim
zadosťučinením. Uvedené zo žalobného návrhu nevyplýva a z toho dôvodu žalovaný nemá za
preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že by sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný zastával názor, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako ani dostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok,
ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. považoval žalovaný
žalobu za právne neopodstatnenú a žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť.

18. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

19. Žalobca ani žalovaný sa na pojednávanie určené na deň 16.12.2016 nedostavili, preto súd podľa §
180 CSP pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.

20. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu spisovej značky 17Er/1550/2005 súd zistil, že
súdny exekútor Ing. Bc. Bohumil Husťák, Exekútorsky úrad so sídlom Košice, Žriedlová 3 podal na
Okresný súd Košice I ako exekučný súd dňa 8.8.2005 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v súlade s ustanovením § 44 zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Zároveň
požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - notárska zápisnica

č. N 2079/2005, Nz 20194/2005 zo dňa 8.5.2005, ktorý vydal notársky úrad JUDr. Ondreja Ďuriača
na návrh oprávneného POHOTOVOSŤ s. r. o. Bratislava na vykonanie exekúcie U. R., nar. X.X.XXXX
pre vymoženie sumy 16 280 Sk s príslušenstvom. Súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci
číslo EX 1276/2005. Okresný súd Košice I vydal v tejto exekučnej veci poverenie č. 5082010626 dňa
24.8.2005apoverilsúdnehoexekútoraIng.Bc.BohumilaHusťákavykonanímexekúcie.Dňa15.10.2009

bola doručená exekučnému súdu Okresnému súdu Košice I žiadosť oprávneného na zmenu exekútora,
ktorý podal na zmenu exekútora tak, aby bol poverený vykonaním exekúcie exekútorsky úrad JUDr.
RudolfaKrutého.OzmeneexekútoraOkresnýsúdKošiceIrozhodoluznesenímč.k.17Er/1550/2005-18
dňa 24.9.2010 a to tak, že vyhovel žiadosti oprávneného (žalobcu) na zmenu súdneho exekútora
a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Záhradnícka 60

Bratislava, ktoré mu postúpil vec vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Bc. Bohumilom Husťákom
pod spisovou značkou EX 1276/2005. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.2.2010.

21. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa týchto právnych predpisov:

22. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

23. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
nesprávnym verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa

osobitného predpisu.

24. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnostiorgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaníaleboinýnezákonnýzásahdo
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa

nepovažujepostupalebovýsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

25. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

26. Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 prvá veta zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

27. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

28. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

29. Súd v prvom rade skúmal, či žaloba žalobcu je podaná v zákonom stanovenej lehote. Žalobca v
žalobe tvrdil, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal

žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a žalovaný do podania tejto žaloby
na žiadosť nereagoval, pričom žalobca do súdneho spisu nedoložil predmetnú žiadosť, teda nebolo
možné posúdiť, či žaloba žalobcu nie je predčasne podaná a to aj napriek tomu, že žalovaný vo svojom
vyjadrení poukázal na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody mu boli
doručené žalobcom dňa 23.4.2012, pričom už dňa 27.9.2012 boli doručené žaloby vo veci, pričom boli

podané pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, t. j. predčasne. Vzhľadom na to, že predbežné prerokovanie
nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne
konanie. Avšak v čase rozhodovania súdu 6 mesačná lehota na uspokojenie nárokov v zmysle § 16 ods.
4 uplynula žalovaný netvrdil, že by došlo k uspokojeniu nárokov žalobcu a teda o predčasnosti žaloby
bolo možné hovoriť len v určitom štátu súdneho konania, nie v čase rozhodovania súdu, keďže záver

o predčasnosti žaloby už nie je možný.

30. Vo veci samej súd skúmal, či je daná zodpovednosť žalovaného za škodu, ktorá mala byť spôsobená
nesprávnym úradným postupom tak ako vo svojej žalobe tvrdil žalobca, podľa ktorého tento nesprávny
úradný postup mal spočívať v tom, že exekučný súd rozhodol o zmene súdneho exekútora po uplynutí

zákonnej 30 dňovej lehoty v zmysle exekučného poriadku.

31. Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala, bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Právo každého na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislýmanestrannýmsúdomzriadenýmzákonom,ktorýrozhodneojehoobčianskychprávachalebo
záväzkoch, alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu zakotvuje i článok 6 ods.
1 prvej vety Dohovoru.

32. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z . pri posudzovaní nesprávneho úradného

postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo otom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

33. V zmysle dôvodnej správy k § 9 ods. 2 zákona č. 514/2002 Z. z. súdne konanie nie je kompetentný
preskúmať všeobecný súd v konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., pretože

túto právomoc má len Ústavný súd SR, resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy.
Pokiaľ by konajúci súd o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup
iných všeobecných súdov, pričom by to mohlo smerovať k porušeniu inštančného princípu v súdnictve.
Konštatovať prieťahy v súdnom konaní je teda oprávnený len Ústavný súd SR.

34. Podľa ustanovenia § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

35. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je
splnenie 3 základných predpokladov kumulatívne :

1) nesprávny úradný postup,
2) vznik škody ako majetkovej, či nemajetkovej ujmy
3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Všetky tieto podmienky musia byť splnené súčasne, preto o vzniku zodpovednosti nemožno hovoriť, ak
chýba ktorýkoľvek z týchto predpokladov.

36. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. (v znení účinnom od 1.7.2010 do 31.5.2011)
poveriť exekútora vykonaním exekúcie a konať ďalej ako exekučný súd je príslušný okresný súd, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

37. Podľa ustanovenia § 44 ods. 8 Exekučného poriadku platného od 1.12.2006 oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný Okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

38. Lehota 30 dní je procesnou a zákonnou lehotou. Exekučný poriadok však neuvádza sankciu za
jej prekročenie, a preto ju treba považovať za poriadkovú lehotu, ktorej zámerom je zefektívnenie
exekučného konania a snaha dosiahnuť, aby poverenie na vykonanie exekúcie nebolo zdržiavané
nečinnosťou exekučného súdu. Treba však uviesť, že táto lehota je pre súd záväzná len do tej miery, že
jej nedodržanie by mohlo byť označené za zbytočný prieťah a jej podstatné prekročenie by sa prípadne

mohlo skúmať aj v rámci disciplinárnej zodpovednosti konkrétneho sudcu.

39. Z právnej teórie vyplýva, že v spojitosti s touto procesnou lehotou, ale aj s rovnakými lehotami
v občianskom súdnom konaní (napr. lehoty na rozhodnutie o návrhu na predbežné opatrenie, na
vypravenie rozsudku a iné), najmä po prijatí novely Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č.

90/2001 Z. z.) vzniká otázka, či prekročením tejto lehoty nie je porušované základné právo na konanie
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ide o prípady, kedy nerešpektovanie ustanovenej
lehoty nie je ničím opodstatnené alebo spočíva len v nečinnosti orgánu.

40. Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho preskúmania

okolností,čineexistujerozporžiadostialebonávrhualeboexekučnéhotitulu,pričomaktakýtorozporsúd
zistí,jeoprávnenýuznesenímzamietnuťžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,pričomna
takéto zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku stanovená žiadna lehota.

41. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny

orgán nerozhoduje, ale aj v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj
nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných
lehôt vhodného vydania (nie však vydanie rozhodnutia samo), lebo znaky nesprávneho úradnéhopostupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonávaná v stanovenej
lehote (rozsudok Najvyššieho súdu SR spisovej značky 4Cdo/24/2004 zo dňa 1.1.2011),

42. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno vyvodzovať len
zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách (nález
Ústavného súdu SR z 7.5.2013 spisovej značky IV.ÚS 471/2012-75).

43. Z obsahu exekučného spisu vedeného pred Okresným súdom Košice I spisovej značky

17Er/1550/2005 súd zistil, že žalobca podal návrh na zmenu exekútora dňa 15.10.2009 a súd tejto
žiadosti vyhovel uznesením zo dňa 24.9.2010. Z vyššie uvedeného vyplýva, že na záver o bezdôvodnom
nedodržaní 30 dňovej lehoty súdom, ktorá má skôr poriadkový charakter, nestačí „len“ prekročenie 15
dňovej lehoty, ale aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu vrátane ďalšieho priebehu konania postupu
exekútora a exekučného súdu.

44. Súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný nakoľko žalobca nepreukázal, že by
prieťahy v konaní vedenom pred Okresným súdom Košice I pod spisovou značkou 17Er/1550/2005
boli konštatované Ústavným súdom SR ako jediným kompetentným orgánom, ktorý môže prieťahy
všeobecného súdu posúdiť a konštatovať, pričom aj pred Ústavným súdom SR by musel preukázať,
že išlo o takzvaný zbytočný prieťah zo strany všeobecného súdu. V uvedenej veci nebola podaná

sťažnosť na prieťahy predsedovi súdu, a tento nekonštatoval, že by bolo došlo zo strany súdu k
zbytočným prieťahom. Podobne ani disciplinárny súd nezistil zbytočné prieťahy, pre ktoré by sa konajúci
sudca dopustil disciplinárneho previnenia. Takýto zbytočný prieťah preskúmavanej veci nevyplýva ani z
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ani z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR
o ústavnej sťažnosti, v ktorej by bolo konštatované, že sa porušilo právo žalobcu na prerokovanie jeho

veci bez zbytočných prieťahov.

45. V tejto súvislosti možno odkázať na závery Ústavného súdu SR uvedené v náleze č. IV.ÚS 606/2012
zo dňa 14.12.2012, keď Ústavný súd tam okrem iného zdôraznil, že .... „ aj niekoľko mesačná nečinnosť
súdu nemusí zakladať porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“. Z uvedeného

vyplýva, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie, že súd v predmetnom exekučnom konaní konal bez
zbytočných prieťahov, pričom puhé konštatovanie žalobcu o bezdôvodnom nedodržaní 30 dňovej lehoty
súdom ešte nie je dôvodom vzniku škody a takisto nemajetkovej ujmy na jeho strane.

46. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nebol splnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti

žalovaného za škodu, t. j. nesprávny úradný postup žalovaného. Žalobca si z dôvodu nesprávneho
úradnéhopostupuexekučnéhosúduvočižalovanémuuplatnilnáhradumajetkovejškodyvsume175Eur
anáhradunemajetkovejujmyvpeniazochvsume608,52Eur.Účastnícikonaniamajúprocesnúdôkaznú
povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok
spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať za následok neunesenie dôkazného bremena. Účastník,

ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdená
skutočnosť nebola inak preukázaná, nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré
bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.

47. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobca napriek

poučeniam § 120 ods. 4 O. s. p. (účinného do 30.6.2016) žiadnym spôsobom nepreukázal ich vznik.
Podľanázorusúdusažalobcovinepodarilopreukázaťtvrdenieotom,žebymubolpostupomOkresného
súdu Košice I v exekučnej veci vznikla škoda, na základe čoho tvrdenie žalobcu o vzniku a výške škody
ostalo len v rovine ničím nepodložených a nepreukázaných tvrdení. Preto súd dospel k záveru, že neboli
splnené ani ďalšie dva predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, t. j. vznik škody v majetku žalobcu

a ani príčinná súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom exekučného súdu.

48. Súd ďalej poukazuje, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká len v prípade,
ak iba samotné konštatovanie porušenie práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a ak nie je možné túto

ujmu uspokojiť inak. Z uvedeného vyplýva, že nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Aj tu platí povinnosť preukázania nemajetkovej ujmy, pretože
okolnosť nedodržania zákonnej lehoty bez osvedčenia skutočností preukazujúcich dopad nesprávnehoúradného postupu, jeho vplyvu, následkov na žalobcu v rôznych oblastiach pôsobenia, nemá za
následok automaticky vznik nároku na nemajetkovú ujmu.

49. Vzhľadom na vyššie uvádzané právne názory o tom, že nesprávny úradný postup sám (aj keď ani
tento nebol preukázaný), bez kumulatívneho splnenia ostatných predpokladov - vzniku škody a príčinnej
súvislosti medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, nezakladá vznik zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom
rozsahu zamietol.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán
sporu náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že žalobcovi ako neúspešnej strane sporu nárok na ich
náhradu nevznikol a žalovanému, aj napriek úspechu vo veci, žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do

15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.