Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200254
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200254.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, so sídlom
Tulčík 310, 082 13 Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou, so
sídlom Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 8592/2012-1.10 (108/2012-rozkl.) z 30. novembra 2012, o odvolaní žalobcu

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/34/2013-53 zo 17. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/34/2013-53 zo 17.
apríla 2015 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

KrajskýsúdvBratislave(ďalejaj„krajskýsúd“)napadnutýmuznesením č.k.6S/34/2013-53zo17.apríla
2015 konanie o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 8592/2012-1.10 (108/2012-rozkl.) z 30. novembra 2012 zastavil a účastníkom právo na náhradu trov
konania nepriznal.

Preskúmavaným rozhodnutím č. 8592/2012-1.10 (108/2012-rozkl.) z 30. novembra 2012 žalovaný
zamietolrozkladžalobcuapotvrdilprvostupňovérozhodnutiesp.zn.7650/2012-2.2zo16.októbra2012,
ktorým žiadateľovi Mestské lesy, spol. s r.o., so sídlom ul. J. Jančeka 34, Ružomberok povolil výnimku zo
zakázanýchčinnostíuvedenýchvustanovení§35ods.1písm.a)af)zákonač.543/2002Z.z.oochrane
prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“) usmrtiť - odstreliť

jedného jedinca medveďa hnedého v intraviláne obce Vlkolínec alebo mestskej časti Ružomberok -
Biely Potok, ako aj najviac do vzdialenosti 100 metrov od zastavaného územia, držať ho a prepravovať.
Platnosť rozhodnutia bola obmedzená do 15. decembra 2012 a za podmienok uvedených vo výrokovej
časti prvostupňového rozhodnutia pod bodom 1 až 5.

Krajský súd v odôvodnení uznesenia poukázal na ustálený právny názor, podľa ktorého, ak rozhodnutie

orgánu ochrany prírody o povolení na usmrtenie chráneného živočícha - medveďa hnedého podľa §
89 ods. 3 zákona o ochrane prírody stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol
dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Z predmetného dôvodu, keďže výnimka bola
žiadateľovi udelená do 15. decembra 2012, súd nepribral do konania žiadateľa Mestské lesy, spol. s r.o.,
so sídlom ul. J. Jančeka 34, Ružomberok, pretože v čase vydania rozhodnutia súdu o žalobe stratilo
povolenie žalovaného platnosť a jeho zrušením po tejto lehote, nebudú jeho práva a povinnosti dotknuté.

Krajský súd ďalej dôvodil, že v zmysle stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. Snj 72/2013 z 24. júna 2014 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.9Sžp/11/2013 z 26. novembra 2014, podľa ktorého neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel
chráneného živočícha medveďa hnedého, spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená,
má za následok, že odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla

a neexistuje. Správny orgán, prípadne súd, preto musí zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek
štádiu konania. Záverom krajský súd uviedol, že v čase rozhodovania tunajšieho súdu čas, do ktorého
bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom poľovnom revíre uplynul,
nastali okolnosti obdobné zrušeniu rozhodnutia o povolení výnimky, a preto súd konanie zastavil.

O náhrade trov konania rozhodol súd s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods. 1, § 246 ods. 1 v
spojitosti s ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že účastníkom právo na náhradu trov konania
nepriznal.

II.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, v ktorom uviedol, že rozhodnutie
krajského súdu považuje za nesprávne z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm. a)
O.s.p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., v ustanovení § 205 ods. 2 písm. d)
O.s.p. a v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podanom odvolaní v prvom
rade poukázal na jeho postavenie v správnom konaní a v tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora
EÚ sp. zn. C-240/09 z 8. marca 2011, ktorý sa týkal výkladu článku 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k
informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jeho prístupe k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady č. 2005/370/

ES zo 17. februára 2005 (ďalej len „Aarhuský dohovor“). V tejto súvislosti ďalej uviedol, že Najvyšší
súd Slovenskej republiky v ďalších konaniach rozhodol v otázkach žalôb žalobcu týkajúcich sa jeho
postavenia v konaniach podľa zákona o ochrane prírody tak, že jeho žalobám vyhovel a bezvýnimočne
identickým spôsobom rozhodli aj krajské súdy, ktoré o žalobách žalobcu týkajúcich sa jeho postavenia
v uvedenom konaní rozhodovali.

Žalobca v ďalšom uviedol, že krajský súd založil svoje rozhodnutie o zastavení konania o žalobe
odkazom na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Snj 72/2013 z 24. júna 2014, ktorého
obsah nepovažoval za reflektujúci platnú právnu úpravu, vrátane práva žalobcu na účinnú účasť v
konaniach týkajúcich sa ochrany životného prostredia, pričom napadnuté rozhodnutie krajského súdu

bolo vydané v konaní, na ktoré uvedené stanovisko ani nedopadá.

Žalobca tvrdil, že uvedeným rozhodnutím boli porušené jeho ústavné práva zakotvené v čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v čl. 44 ods. 1 ústavy, v čl. 46 ods. 2 ústavy, ako aj práva
uvedené v čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

S poukazom na ustanovenia § 248 O.s.p., § 250d ods. 3 O.s.p., § 250i ods. 1 O.s.p. uviedol, že citované
zákonné ustanovenia jednoznačne svedčia v prospech záveru, že pokiaľ krajský súd zastavil konanie
bez toho, aby na to existoval zákonom v ust. § 248 O.s.p. predvídaný dôvod, odňal tým žalobcovi
možnosť konať pred súdom. Konanie o udelenie výnimky je konaním, ktoré začína na žiadosť žiadateľa

tak, ako aj v predmetnom konaní, ktoré začalo na žiadosť žiadateľa, ktorým sa domáhal udelenia
výnimky zo zákazov v ust. § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody. Žalobcovi nie je známe a ani z
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu nevyplýva skutočnosť, že by žiadateľ zobral svoju žiadosť na
udelenie výnimky späť. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžp/6/2013 z 24. septembra 2013 a sp. zn. 1Sžp/13/2013 z 13. mája 2014. Postup

krajského súdu podľa žalobcu v skutočnosti znamená, že nielen v tomto konaní, ale aj v mnohých
ďalších konaniach o jeho žalobách, by bol zbavený možnosti reálne sa domôcť preskúmania zákonnosti
rozhodnutí v oblasti ochrany prírody.

Záverom vyjadril žalobca presvedčenie, že tak článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj články

46 ods. 1, 46 ods. 2 a 44 ods. 1 ústavy (zmyslom účasti žalobcu v konaniach pred správnymi orgánmi
a súdmi je realizovať právo verejnosti na zdravé životné prostredie) nezaručujú žalobcovi abstraktné,
imaginárne a formálne práva, ale práva skutočné, o ktorých žalobca oprávnene predpokladá, že ichvýkon povedie k efektu, ktorý s využitím týchto práv oprávnene spája, teda dosiahnutie zákonných
rozhodnutí v oblasti ochrany prírody a životného prostredia vôbec.

III.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta
prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie
je dôvodné.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi

v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 82 ods. 9 písm. a) zákona o ochrane prírody, orgán ochrany prírody konanie podľa tohto zákona
zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.

Podľa § 89 ods. 3 písm. b) zákona o ochrane prírody, rozhodnutie vydané podľa tohto zákona stráca
platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie
žalovaného, ktorým rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu
vydané vo veci povolenia výnimky zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a) a f) zákona
o ochrane prírody, na odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v intraviláne obce Vlkolínec alebo

mestskejčastiRužomberka-BielyPotok, držaťhoaprepravovať.Platnosťrozhodnutiabolaobmedzená
tak, že odstrel možno zrealizovať do 15. decembra 2012.
Najvyšší súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že zákonným predpokladom úspešnosti
správnej žaloby v správnom súdnictve je skutočnosť, že žalobca bol na svojich právach ukrátený
rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným

rozhodnutím skúmať ex offo.

Za stavu, že v posudzovanej veci v priebehu súdneho konania napadnuté rozhodnutie žalovaného,
vrátane prvostupňového rozhodnutia, stratilo platnosť, nemohlo dôjsť v tomto štádiu konania k ukráteniu
práv žalobcu, t.j. realizácia jeho práv by bola výlučne formálneho charakteru, avšak reálne by nemohla

pre neho zabezpečiť výhodnejší, resp. priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje
na skutočnosť, že konanie začalo na žiadosť žiadateľa, ktorý však o predĺženie výnimky v zmysle § 89
ods. 2 zákona o ochrane prírody nepožiadal.

Odvolací súd vychádzajúc zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Snj 72/2013 z

24. júna 2014, uverejneného na jeho webovej stránke http://www.nsud.sk/data/files/875_stanovisko-
snj-72-2013.pdf, preto aj napriek argumentácii žalobcu zastáva názor, že uplynutie platnosti časovo
limitovaného rozhodnutia má za následok odpadnutie predmetu konania.

V danej veci bol napadnutým rozhodnutím povolený odstrel medveďa hnedého tak, že odstrel možno

zrealizovať do 15. decembra 2012 v intraviláne obce Vlkolínec alebo mestskej časti Ružomberka - Biely
Potok. Čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky na odstrel medveďa hnedého v uvedenom
poľovnom revíre v čase rozhodovania krajského súdu (17. apríl 2015) už uplynul.Neplatnosť povolenej výnimky o povolení na odstrel chráneného živočícha - medveďa hnedého
spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, že odpadol predmet
konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia už zanikla a neexistuje. V danom prípade

nejde teda o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 O.s.p.) a súčasne napadnutým rozhodnutím
žalovaného žalobca nemôže byť ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
V dôsledku toho, že žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu stratilo platnosť (uplynutím času,

na ktorý bolo vydané), v čase súdneho prieskumu už neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo byť
predmetom súdneho preskúmania. Za stavu, že podmienky pre postup podľa V. časti druhej hlavy
O.s.p. splnené neboli, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď konanie o žalobe na preskúmanie
rozhodnutia, ktoré zo zákona stratilo platnosť, zastavil. Konaniu a rozhodnutiu vo veci totiž bránila
neodstrániteľná prekážka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie rozhodnutia,
ktoré na základe zákona stratilo platnosť a účinnosť (§ 104 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.).

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c
ods.1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že neúspešnému

žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.