Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 20CoP/149/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612203425
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1612203425.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci starostlivosti súdu o deti:
H. O. A. K. H. V. O. H. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom G., E. Č.. X, G. O. A. K. H. Y. V. , narodený
dňa XX.X.XXXX, bytom G., E. Č.. X, na čas do nadobudnutia plnoletosti deti zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, Záhorácka č. 2942/60A, Malacky, deti

rodičov: matka - Y. O. A. K. H. V. O. H. Á. , narodená dňa XX.X.XXXX, bytom G., E. Č.. X, otec -
G. O. A. K. H. Y. V. , narodený dňa XX.X.XXXX, bytom G., E. Č.. XXXX/XX, o návrhu na zvýšenie
výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 18. septembra 2013,
č.k. 9 P 95/2012-45, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 18. septembra 2013, č.k. 9 P 95/2012-45,
vo výroku, ktorým súd zvýšil výživné otca na pôvodne maloletú H. O., narodenú dňa XX.X.XXXX, zo
sumy85,--€mesačnenasumu120,--€mesačnepočnúcseptembrom2012,vovýrokuktorýmsúdzvýšil

výživné otca na pôvodne maloletého, G. O., narodeného dňa XX.X.XXXX, zo sumy 85,-- € mesačne
na sumu 120,-- €, mesačne počnúc septembrom 2012; vo výroku, ktorým zmenil rozsudok Okresného
súdu Malacky zo dňa 13.4.2010, č.k. 8 P 173/2009-41, p o t v r d z u j e .

Vo výroku o zročnom výživnom a o trovách konania rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 18.
septembra 2013, č.k. 9 P 95/2012-45, z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na

ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa zo dňa 18.9.2013, č.k. 9 P 95/2012-45, zvýšil vyživovaciu
povinnosťotcanapôvodnemaloletúH.O.,narodenúdňaXX.X.XXXX,zosumy85,--€mesačnenasumu
120,-- € mesačne počnúc septembrom 2012, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na pôvodne maloletého
G. O., narodeného dňa XX.X.XXXX, zo sumy 85,-- € mesačne na sumu 120,-- € mesačne počnúc
septembrom 2012. Zaostalé výživné v sume 260,-- € na každé z detí za obdobie od septembra 2012
do septembra 2013 súd povolil otcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30,-- € spolu

s bežným výživným vždy k 15. dňu v mesiaci; tým zmenil rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa
13.4.2010, č.k. 8P/173/2009-41. Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z
vykonaného dokazovania preukázané, že naposledy bolo upravované výživné otca k deťom rozsudkom
Okresného súdu Malacky zo dňa 13.4.2010, č.k. 8P/173/2009-41, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
28.4.2010. Súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletých H. a
G. na každého sumou 85,-- €. V tom čase boli obe maloleté deti žiakmi 7. triedy základnej školy, matka

pracovala v spoločnosti Plastic Omnium v Lozorne, dosahovala čistý mesačný priemerný zárobok 618,--
€, otec bol živnostníkom a podľa daňového priznania za rok 2009 dosiahol v uvedenom roku príjem v
sume spolu 5.163 €. V súčasnosti sú deti žiakmi stredných škôl v Bratislave - H. navštevuje strednúodbornú školu odbor kaderníčka, mesačne vynaloží na cestovné prostriedkami verejnej dopravy 50,--
€, G. sa učí za inštalatéra, každý mesiac vynaloží na cestovné 70,-- €, matka je naďalej zamestnaná v
spoločnosti Plastic Omnium, kde dosahuje čistý mesačný príjem v sume 700,-- €. Spolu s deťmi žije v

2 - izbovom byte v podnájme; platí mesačne za byt 150,-- €, na stravu vynaloží 200,-- € mesačne. Otec
je živnostníkom v odbore vodoinštalatér a čistý mesačný príjem dosahuje v sume 500,-- € až 600,-- €.
Podľadaňovéhopriznaniaotcazarok2012,otecdosiaholvuvedenomrokupríjemvsume 6.285,--
€. Otec žije v dome, ktorý má v spoluvlastníctve s družkou. Mesačne si platí poistku vo výške 50,-- €
mesačne, platí plyn v dome vo výške 100,-- € mesačne, elektrinu 120,-- € mesačne, ako živnostník má

autoPeugeotPartner,poistkanaktorépredstavuje270,--€ročnea150,--€až200,--€mesačnevynaloží
na benzín, na dovolenky nechodí. Otcovi boli diagnostikované závažné chronické cievne ochorenia,
ktoré ho podľa jeho vyjadrenia obmedzujú pri práci, keď nemôže dlho stáť, praskajú mu žily. Na základe
takto ustáleného skutkového stavu veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že na strane maloletých
detí nastala zmena pomerov od poslednej úpravy výživného, keď sa zo žiakov základnej školy stali žiaci
škôl vyššieho stupňa - stredných odborných škôl, s čím sú nepochybne spojené aj vyššie výdavky, obaja

(vtedy) maloletí majú vyššie nároky na stravu, cestovné náklady na cestu do školy a vyššie nároky sú na
učebné pomôcky a školské poplatky. Na strane rodičov závažné zmeny od poslednej úpravy výživného
vykonaným dokazovaním súd nezistil, keď príjem rodičov je približne rovnaký, príp. o niečo vyšší a ich
nákladyvýznamnenevzrástli.Nastranedetítedanastalatakázmenapomerov,ktoráodôvodňujezmenu
predchádzajúceho rozsudku upravujúceho výšku výživného, pričom pri určovaní výšky výživného vzal

do úvahy nielen potreby maloletých detí, ale aj pomery otca, v možnostiach ktorého je prispievať na
výživusumou120,--€mesačnenakaždédieťa,keďjehočistýmesačnýpríjemsapohybujecca od
500,-- € do 600,- €, zdravotný stav ho obmedzuje v práci, má vplyv na ním dosiahnutý zárobok a hoci
by potreby detí odôvodňovali vyšší príspevok zo strany otca, možnostiam otca je primerané výživné v
sume 120,-- € na každé dieťa. Rozsudok súd prvého stupňa odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2,

3, 4, 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 154 ods. 1, § 163 ods.
1, 2 O.s.p. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keďže
ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie matka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila tým, že súd
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nedostatočne zistil skutkový stav v zmysle
§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. v spojení s § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Súd prvého stupňa
sa pri svojom rozhodovaní nevysporiadal so všetkými skutočnosťami ovplyvňujúcimi jeho rozhodnutie

v predmetnej veci, vo vzťahu k možnostiam zo strany otca vykonal dokazovanie v nedostatočnej
miere, keďže daňovou optimalizáciou je možné znižovať príjmy zahrnutím výdavkov, ktoré sú bežným
človekom vynakladané bez možnosti ich využitia do nákladovej položky, čím sa deklarovaný výsledok
hospodárenia podnikateľa redukuje a poskytuje skresľujúci obraz o jeho životnej úrovni a finančnej
situácii, ktorý nezodpovedá realite. Poukázala na to, že ustanovenie § 63 ods. 2 Zákona o rodine

nepriamo ukladá súdu povinnosť pri každom rozhodovaní o výživnom pre dieťa preskúmať dôvodnosť
výdavkov uplatnených v daňovom priznaní, ktoré ako odpočítateľná položka priamo znižujú daňový
základ, nakoľko až po ich zistení možno rozhodnúť, ktoré z nich je nevyhnutné vynaložiť a v akom
rozsahu v súvislosti so zárobkovou činnosťou povinného. Súd prvého stupňa v danom prípade
postupovalnesprávne,keďpriposudzovanímožnostíotca,konkrétnejehopríjmu,vychádzallenzotcom

doloženého daňového priznania a neskúmal oprávnenosť jednotlivých, ním vynaložených nákladov,
hoci bol povinný vyvodiť schopnosti a možnosti povinného z predpokladaného príjmu získaného
navýšením jeho daňového základu o sumu uplatnených, ale nie nevyhnutných výdavkov. S poukazom
na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine namietala aj správnosť záverov súdu, podľa ktorých i keď by
potreby detí odôvodňovali vyšší príspevok zo strany otca, možnostiam otca je primerané výživné v sume

120,-- €. Súd uprednostnil záujmy otca pred záujmom detí, súdom stanovené výživné je neadekvátne
nízke vo vzťahu k potrebám detí, ktorých výdavky v súvislosti s platením školských poplatkov, ako i
školských potrieb, vzrástli a navyše pribudli cestovné výdavky, ktoré v prípade H. predstavuje sumu 50,--
€ a v prípade G. 70,-- €. Rovnako zročné výživné súd uložil otcovi zaplatiť v nesprávnej výške, keď
správna výška zaostalého výživného voči každému z detí je 420,-- € a nie 260,-- €, ako je uvedené vo

výroku rozsudku.

Počas odvolacieho konania dňom 16.1.2014 nadobudli obe maloleté deti plnoletosť. Odvolací súd ich
preto dňa 28.1.2014 vyzval na vyjadrenie, či sa pripájajú, prípadne či trvajú na odvolaní podanom protinapadnutému rozsudku súdu prvého stupňa ich matkou. Obe deti vo svojich písomných vyjadreniach
zo dňa 6.2.2014 zhodne uviedli, že sa pripájajú k odvolaniu matky, na podanom odvolaní trvajú, v plnej
miere sa s ním stotožňujú a žiadali, aby odvolací súd rozhodol v zmysle odvolania matky.

Otec odvolanie nepodal, k odvolaniu matky sa nevyjadril.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších vyjadrení
a navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Odvolacísúdpreskúmalvecvcelomrozsahu(§212ods.2písm.a/O.s.p.),tútoprejednalbeznariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre postup podľa ustanovenia § 214 ods. 1 O.s.p. neboli
splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie, nejde o konanie
vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, súd prvého stupňa rozhodol na pojednávaní,
nevyžaduje to dôležitý verejný záujem), a dospel k záveru, že vo výroku o zvýšení výživného odvolaniu

matky nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 19. februára 2014 (§ 211 ods. 2, § 156
ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, kolízny opatrovník, upovedomení
zákonným spôsobom.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení vyživovacej povinnosti otca potvrdil,

pretože je vo výroku vecne správny, a keďže sa v celom rozsahu pridržiava dôvodov napadnutého
rozsudku, ako správnych, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l,
2 O.s.p.). Pre správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa a jeho dôvodov odvolací súd považuje za
potrebné uviesť ešte nasledovné.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa
má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu

vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona (ods. 3). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie sú nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované
v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah
nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek,
zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce

povolanie a podobne.

V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení základom pre hodnotenie schopností a možností
rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj
podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným

schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym, možnostiam
ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri
rozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostimásúdvychádzaťjednakzovšeobecnýchhľadísk,
t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav,spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa. Vychádza zároveň aj z reálnych
možností a schopností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvomi kritériami (medzi
odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov) platí

zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej
úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené
aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby,
ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, také, ktoré vo
vyššej miere zmierňujú zdravotný hendicap a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne

závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov - povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich
zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne
odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný
venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu

a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má
právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj.

Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti
potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom

povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov
skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v čase
predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe úplných
výsledkov dokazovania. To znamená, že musí byť preukázané, či a v čom ide o zmenu pomerov,
zmenu podstatnú, nielen prechodnú. Pre zmenu rozhodnutia o výživnom nepostačuje len úvaha o tom,

že doterajšie výživné je už nepostačujúce, či všeobecné konštatovanie o zmene pomerov v dôsledku
uplynutia určitého času.

V prejednávanej veci sa súd prvého stupňa uvedenými zákonnými ustanoveniami, zásadami, dôsledne
riadil, vykonal potrebné dokazovanie a v rámci neho i porovnanie pomerov na strane teraz plnoletých

detí i na strane rodičov v čase poslednej úpravy (apríl 2010), s pomermi existujúcimi v čase
rozhodovania v prejednávanej veci. Z tohto dokazovania vyvodil aj správne právne závery, s ktorými sa
stotožňuje aj odvolací súd. Nie je sporným, že u detí H. a G. došlo k podstatnej zmene pomerov dňa
1.9.2012, keď sa im zvýšili odôvodnené potreby vzhľadom na ich vek a prechod na strednú školu. Nebolo
možné tiež opomenúť, ani sa tak nestalo, v zásade nezmenené zárobkové možnosti a

schopnosti oboch rodičov, ani to, že ani jednému z rodičov nepribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

Matka vo svojom odvolaní, neskôr obe deti, vo vzťahu k výške výživného neuviedla žiadne také
vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by privodili priaznivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa vo
veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon

rozhodol správne aj po právnej stránke; rozsudok v tejto otázke obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce
z ustanovenia § 157 O.s.p. V rozsudku súd podrobne uviedol, aké dôkazy vykonal, ako ich vyhodnotil,
posúdil a ako vec posúdil po právnej stránke. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu výška
výživného na každé z detí v sume 120,-- € mesačne je primeraná k veku a potrebám detí, pri
zohľadnení možností a schopností výživou povinného rodiča, ich otca, je určená, zvýšená podľa

zákonných zásad. Námietka matky, že súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v dostatočnej miere,
keď aktuálny zárobok otca ustálil len na základe jeho daňových priznaní, hoci daňovou optimalizáciou
je možné znižovať príjmy zahrnutím výdavkov, ktoré sú bežným človekom vynakladané bez možnosti
ich využitia do nákladovej položky, čím sa deklarovaný výsledok hospodárenia podnikateľa redukuje
a poskytuje skresľujúci obraz o jeho životnej úrovni a finančnej situácii nezodpovedajúcej realite, je

nedôvodná. V konaní boli zárobkové pomery otca zistené na základe jeho daňových priznaní a v
priebehu konania nevyšli najavo žiadne skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať tomu, že otec údaje
o svojich príjmoch skresľuje. Súd prvého stupňa však pri ustálení zárobku otca vychádzal aj z jeho
výpovede na pojednávaní dňa 18.9.2013, kde otec uviedol mesačný príjem v sume 500,-- € - 600,-- €,
ktorý po prepočte na kalendárny mesiac prevyšuje zisk vyplývajúci z jeho daňového priznania za rok

2012 (482,-- €); matka ani netvrdila, že otec skutočne údaje o zárobkoch skresľuje, len vo všeobecnosti
poukázala na možnosť takéhoto konania zo strany otca. Bolo povinnosťou súdu prihliadnuť na zdravotný
stav otca, ktorý v dôsledku závažného ochorenia nie je schopný dosiahnuť vyšší zárobok. Vzhľadom
na vek detí matka už svojou osobnou starostlivosťou výživné nahrádza len v minimálnej sume. Zapredpokladu, že výživné vo finančnom vyjadrení si plní v sume 100,-- € mesačne na každé dieťa,
povinnosť otca platiť výživné po 120,-- € mesačne je primerané možnostiam a schopnostiam otca,
odôvodneným potrebám oboch detí spolu s prihliadnutím k tomu, že deti majú právo podieľať sa na

životnej úrovni svojich rodičov.

Súd prvého stupňa pochybil pri rozhodovaní o zročnom výživnom, v tejto časti je nutné napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť v rozsahu
zrušenia na ďalšie konanie.

Výška zročného výživného (nedoplatku) odzrkadľuje rozdiel medzi skutočne plateným výživným a
sumousúdompriznanou.Súdprvéhostupňazročné(zameškané)výživnéurčilzaobdobieodseptembra
2012doseptembra2013vsume260,--€nakaždédieťa.Znapadnutéhorozhodnutiavšaknevyplýva,na
základe akého skutkového stavu, prípadne na akom právnom základe súd takto rozhodol. Z rozhodnutia
nevyplýva, v akej výške bolo zo strany otca uhrádzané výživné, v akej výške súd uhradené výživné

započítal na úhradu zvýšeného výživného, a teda aká časť výživného a za aké obdobie, ohraničené
presnýmidátumami,zostalazostranyotcaneuhradená.Rovnakozodôvodnenianapadnutéhorozsudku
nevyplýva, na základe čoho súd dospel k záveru, že je na mieste povoliť otcovi zročné výživné zaplatiť
v pravidelných splátkach po 30,-- € mesačne, keď v tomto smere iba citoval ustanovenie § 160 ods.
1 O.s.p. bez akéhokoľvek ďalšieho odôvodnenia rozhodnutia, a to napriek tomu, že ustanovenie §

160 ods. 1 O.s.p. ani v prípade zročného výživného neumožňuje súdu uložiť povinnej osobe splatiť
dlžnú sumu v splátkach celkom automaticky a bez toho, aby to odôvodňovali okolnosti danej veci
vyplývajúce z vykonaných dôkazov. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti zročného výživného nie je
vôbec odôvodnené, je nepreskúmateľné; odôvodnenie napadnutého rozsudku neobsahuje ani zmienku
o zročnom výživnom.

Odvolací súd nad rámec uvedeného poukazuje na to, že, vychádzajúc z obsahu výroku napadnutého
rozhodnutia, treba považovať rozhodnutie súdu o zročnom výživnom aj za nepresné, vecne nesprávne.
Ak otec v posudzovanom období po zvýšení výživného prispieval na výživu detí v pôvodne určenej sume
výživného, teda v sume 85,-- € (táto skutočnosť z odôvodnenia nevyplýva, možno to však dôvodne

predpokladať),rozdielmedzipôvodnýmazvýšenímvýživnýmbypredstavoval35,--€mesačnenakaždé
dieťa. V takomto prípade, keď súd prvého stupňa rozhodol o zročnom výživnom za (nepresne určené)
obdobie od septembra 2012 do septembra 2013, suma zročného výživného nemôže predstavovať 260,--
€ na každé dieťa, ale mala by predstavovať sumu 420,-- € (12 x 35,-- €), resp. 455,-- € (13
x 35,-- €) na každé dieťa.

Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu,jednoznačnevyplývazustálenejjudikatúryEurópskehosúdupreľudsképráva.Judikatúratohto
súdu teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porovnaj napr. rozhodnutie Ruiz
Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

Rovnako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril povinnosť súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie (napr. v náleze III. ÚS 119/2003-30). Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV.

ÚS 115/03).

Nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné procesné pochybenie
súdu spočívajúce v odňatí možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), na ktoré je odvolací
súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti a ktoré odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zročnom
výživnom, v súvisiacom výroku o trovách konania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 206
ods. 2 veta druhá O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec mu vrátil na ďalšiekonanie. V ďalšom konaní, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.),
bude súd prvého stupňa pokračovať aj s plnoletými H. O. a G. O. na strane navrhovateľov (na čas po
nadobudnutí plnolestosti), pre účely rozhodnutia o zročnom výživnom vykoná, prípadne doplní alebo

zopakuje dokazovanie, ktoré bude pre rozhodnutie nevyhnutné (§ 120 ods. 1,2 O.s.p.), vyhodnotí všetky
dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, na základe takto ustáleného skutkového stavu
opätovne rozhodne o zročnom výživnom za obdobie ohraničené konkrétnym dátumom jeho začiatku
a konca a svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne opätovne o náhrade trov
konania pred súdom prvého stupňa i pred odvolacím súdom (§ 224 ods. l, § 142 a nasl. O.s.p.; § 157

O.s.p.).

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho

súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo 56/2011).

Odvolací súd nedoručoval matke vyjadrenie kolízneho opatrovníka k jej odvolaniu proti rozsudku súdu
prvého stupňa, pretože v ňom kolízny opatrovník len odkázal na dôvody, ktoré uvádzal aj v konaní pred
súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa matky k danému vyjadreniu by neovplyvnilo

rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu
bola matke odňatá možnosť konať pred súdom, že by mu súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu.

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.