Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/109/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200730
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514200730.2

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu Secapital
S.á.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L - 1653, Luxemburk, Luxemburské veľkovojvodstvo,
pr. zast. Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin proti žalovanému L. O., nar.
XX.X.XXXX, bytom S. M. 274, v konaní o zaplatenie 1 257,63 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 969,22 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 %

ročne od 22.11.2013 do zaplatenia na bankový účet žalobcu vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., číslo
účtu 5040199475/0900, VS: 29914519 v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 54 %. O výške náhrady trov konania

rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, doručenou súdu dňa 10.2.2014, žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 1 257, 63 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 8,25 % zo sumy 1 257,63 eur od
22.11.2013 do zaplatenia a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Všeobecná
úverová banka, a.s., Bratislava (ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovaným dňa 28.11.2008

zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty číslo 29914519 (ďalej len úverová zmluva), podľa ktorej poskytol
žalovanému úver so schváleným úverovým rámcom vo výške 995,82 eur. Zmluvou sa pôvodný veriteľ so
žalovaným dohodli, že pôvodný veriteľ vyhotoví žalovanému výpis všetkých uskutočnených transakcií
zúčtovaných na ťarchu kartového účtu žalovaného, v ktorom bude žalovaným realizovaná banková
operácia prostredníctvom kreditnej karty. Žalovaný sa podpisom zmluvy zaviazal, že za predpokladu
existencie pohľadávky pôvodného veriteľa zaplatí pôvodnému veriteľovi minimálnu splátku, pôvodným

veriteľom určenej vo výške 33,19 eur. Do podania žaloby uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy
sumu 10,-- eur.
Zmluva spĺňa všetky náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného
zákonníka (ďalej len ObZ) a podľa zák. č. 258/2001 Z.z o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ).
Pôvodný veriteľ dňa 23.10.2012 zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil žalobcovi pohľadávku z
predmetnej úverovej zmluvy vo výške 1 267,63 eur, o čom boli žalovaný upovedomený písomným

oznámením postupcu.

2. Súd poučil strany o ich právach a povinnostiach a žalovanému doručil žalobu a vyzval ho, aby sa k nej
v lehote 15 dní vyjadril. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril. Žalobca na podanej
žalobe trval a súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.

3. Žalobca na výzvu súdu v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 24.4.2014, špecifikoval žalovanú
sumu. Za účelom preukázania platobnej disciplíny splácania úveru žalovaným a vyčíslenia dlžnej sumypredložil spolu s vyjadrením výpis z pôžičkovej karty Quatro. Na účte žalovaného boli uskutočnené
debetné operácie v celkovej výške 979,22 eur (29 500 Sk) tak, ako to vyplýva z výpisu pôžičkovej karty
Quatro. V zmysle cenníku a OP boli žalovanému účtované aj úroky a poplatky spolu vo výške 288,41

eur. Od uvedených súm boli odpočítané prijaté úhrady spolu vo výške 10 eur, ktoré žalovaný uhradil
dňa 21.5.2013.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 22.11.2016, na ktoré sa žalobca, jeho právny
zástupca a žalovaný napriek riadnemu a včas doručenému predvolaniu nedostavili. Žalobca a jeho

právny zástupca neúčasť na pojednávaní ospravedlnili podaním, doručeným súdu dňa 24.10.2016 a
žiadali, aby súd rozhodol vo veci v ich neprítomnosti. Žalovaný svoju neprítomnosť neospravedlnil, ani
nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd v súlade s § 180 CSP pojednával a
rozhodol v neprítomnosti strán a právneho zástupcu žalobcu s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané
dôkazy.

5. Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov - žiadosťou o aktiváciu pôžičkovej karty (čl.
2), oznámením pôvodného veriteľa žalovanému o postúpení pohľadávky (čl. 4), výzvou pred podaním
žaloby (čl. 3), zmluvou o postúpení pohľadávky a jej prílohou (čl. 10 - 16), informatívnym výpisom z
OR na žalobcu, písomným vyjadrením žalobcu (čl. 24, 38, 58), Obchodnými podmienkami (čl. 25 - 27),
Cenníkom VÚB, a. s., pre produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding,

a. s., platným od 8.7.2008 (čl. 28 - 34), ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, IČO 31 320 155 dňa
28.11.2008 uzavrela so žalovaným zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty Quatro, na základe ktorej poskytla
žalovanému úverový rámec vo výške 995,82 eur. Žalovaný sa tento úver zaviazal splácať v mesačných

splátkach vo výške 33,19 eur mesačne. Svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy nesplnil, splátky
neuhrádzal.

7. Z výpisov pôžičkovej karty súd zistil, že žalovaný počas existencie úverového rámca čerpal celkom
sumu 979,22 Eur (29 500,-- Sk). V priebehu trvania úverového rámca pôvodný veriteľ žalobcu účtoval

žalovanému úroky z dlžnej čiastky, poplatky za úverové poistenie, poplatky za zaslanie výpisu, poplatky
za výber z bankomatu, administratívne poplatky za spracovanie rizikovej pohľadávky a zmluvnú pokutu.
V zmysle Cenníka a OP boli žalovanému účtované úroky a poplatky spolu vo výške 288,41 eur. Od
uvedených súm boli odpočítané prijaté úhrady spolu vo výške 10,-- eur, ktoré žalovaný uhradil dňa
21.5.2013.

8. Listom zo dňa 14.11.2012 oznámil pôvodný veriteľ žalobcu - VÚB, a.s., žalovanému, že zmluvou o
postúpenípohľadávokzodňa23.10.2012,postúpilsvojupohľadávkuvyplývajúcuzozmluvyč.29914519
zo dňa 28.11.2008 na spol. Secapital S. á. r. L., s tým, že táto spoločnosť splnomocnila spol. KRUK
International, s.r.o., so sídlom v Prahe, na vymáhanie dlhu.

9. Výzvou zo dňa 21.11.2013 vyzvala spol. KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., žalovaného na
úhradu dlhu vo výške 1 739,98 eur bezodkladne (istina 1.257,63 eur a úrok z omeškania vo výške 482,35
eur ku dňu 21.11.2013), bez uvedenia dátumu plnenia.

10. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Pôvodný veriteľ poskytol žalovanému úver na základe uzavretej úverovej zmluvy. Na tento úverový
vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), ale len pokiaľ
neodporujú Smernici Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, ustanoveniam § 53-54 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) o spotrebiteľských zmluvách,
ustanoveniam zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a ustanoveniam zák. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoSÚ), v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 28.11.2008, keďže úver bol poskytnutý žalovanému ako fyzickej

osobe - spotrebiteľovi na osobnú potrebu a nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania a
teda úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou.11. Zmluva o úvere je upravená v § 497 ObZ, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Náležitosti zmluvy o úvere v čase uzavretia zmluvy o úvere upravoval zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch ako lex specialis, v súčasnosti zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Podľa § 25 ods. 1 prechodného a záverečného ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak.
Podľa § 25 ods. 2 prechodného a záverečného ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú
aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred

nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

13. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), účinného v
čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, účinného v čase podpísania zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere
(okrem všeobecných náležitostí) musí obsahovať:
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere

platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

14. Podľa § 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ZoOS)
a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre

osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti,
b) predávajúcim je podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje
služby.
Podľa § 5 ods. 1 ZoOS výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa,
najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo

zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.
Podľa § 7 ods. 1 ZoOS nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 ZoOS Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 7 ods. 4 ZoOS za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé
opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík,
ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č.1.

15. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej .zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov
a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne
prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a
v čase uzavretia zmluvy.
Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je
neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

16. Súd sa zaoberal aplikáciou ustanovení príslušných právnych predpisov uvedených vyššie. V zmysle

citovaných ustanovení ZoSÚ je Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava
ako pôvodný veriteľ právnickou osobou, ktorá okrem iného poskytuje spotrebiteľský úver z vlastných
zdrojov v rámci svojej činnosti tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra a z rozhodovacej
činnosti súdu a súčasne vystupuje v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ a žalovanému ako
dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania a súčasne je potrebné ho aj v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 OZ považovať za spotrebiteľa.
Vzhľadom na to, že uzatvorenou úverovou zmluvou sa pôvodný veriteľ zaviazal poskytnúť peňažné
prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou úveru a žalovaný ako spotrebiteľ sa
zaviazal tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, úverová zmluva spĺňa
fundamentálne náležitosti spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 2 písm. a), písm. b) ZoSÚ, keď

sa zároveň v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 nejedná o prípad, kedy by táto bola spod jurisdikcie zákona
vylúčená. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah je nevyhnutné posudzovať podľa ZoSÚ ako
vzťah spotrebiteľský, účinný v čase uzatvorenia zmluvy, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legigenerali, podľa ktorej špeciálna úprava v podobe ustanovení ZoSÚ a ustanovení § 52 - 54 OZ, účinného
v čase uzatvorenia zmluvy má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je ObZ.

17. Následne sa súd zaoberal Zmluvou o aktivácii pôžičkovej karty č. 29914519 zo dňa 28. 11. 2008, a
to či podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ obsahuje podstatné náležitosti stanovené v ZoSÚ. Po preskúmaní zmluvy
dospel súd k záveru, že táto zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. d/
ZoSÚ - adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, písm. g/ -
konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, písm. h/ - ročnú úrokovú sadzbu a písm. i/ - výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je uvedená len výška schváleného úverového
rámcavovýške995,82eurasumamesačnej splátkyvovýške33,19eur,aleniejeuvedené, koľkoztejto
splátky bude splátka istiny, koľko splátka úroku z úveru a koľko splátka poplatkov. Uvedená skutočnosť
nevyplýva ani zo Obchodných podmienok (ďalej len OP). Zo zmluvy musí byť zrejmé, aká je výška
splátky istiny, aká je výška splátky úroku a aká je výška splátky poplatkov. Splátkový kalendár, z ktorého
by bolo zrejmé takéto rozloženie splátok, nebol súčasťou zmluvy, v zmluve ani v úverových podmienkach

nie je uvedené, aby splátkový kalendár bol žalovanému odovzdaný najneskôr pri podpísaní zmluvy.
V zmluve absentuje aj údaj adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo
sťažnosť(vzmysle§4ods.2písm.dZoSÚ),údajokonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru(vzmysle
§ 4 ods. 2 písm. g ZoSÚ) a údaj o ročnej úrokovej sadzbe (v zmysle § 4 ods. 2 písm. h ZoSÚ).

18. Aj keď zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm. d/, g/, h/ a
písm. i/, ale na jej základe bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver a ten ho čerpal, zmluva o
spotrebiteľskom úvere je v zmysle § 4 ods. 3 ZoSÚ platná, avšak v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta ZoSÚ
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaný je preto povinný zaplatiť žalobcovi
iba sumu, ktorú mu pôvodný veriteľ vyplatil. Z predložených listinných dôkazov (zmluvy o úvere a výpisu

z pôžičkovej karty Quatro), ako aj z vyjadrení žalobcu vyplýva, že pôvodný veriteľ schválil žalovanému
úverový rámec vo výške 995,82, žalovaný však čerpal úver vo výške 979,22 eur, teda pôvodný veriteľ
poskytol a aj vyplatil žalovanému úver vo výške 979,22 eur. Žalovaný uhradil do podania žaloby sumu vo
výške 10,00 eur. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia
žalobca má nárok len na rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a uhradenou sumou, teda na sumu

969,22 eur (979,22 - 10,00), na úhradu ktorej súd zaviazal žalovaného a zvyšok žalobcom uplatneného
nároku ako nedôvodný zamietol.

19. Žalobca žiadal priznať aj úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1 257,63 eur od
22.11.2013 do zaplatenia.

Úrok z omeškania upravuje § 517 ods. 1, 2 OZ a nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.
Podľa§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z. účinnéhodo31.01.2013,výškaúrokovzomeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd priznal žalobcovi zákonný
úrok z omeškania v sadzbe 8,25 % ročne (úroková sadzba ECB 0,25 % + 8,0 % ročne
podľa vyhlášky č. 87/1995) z priznanej sumy 969,22 eur od 22.11.2013 do zaplatenia. Pôvodný veriteľ
žalovanému dňa 14.11.2012 oznámil postúpenie pohľadávky žalobcovi. Žalobca pred podaním žaloby

dňa 21.11.2013 vyzval žalovaného na úhradu celej dlžnej sumy v celkovej výške 1 739,98 eur. Žalobca
uplatňoval zaplatenie úroku z omeškania od 22.11.2013, pričom žalovaný nenamietal, aby sa týmto
dňom nedostal do omeškania so zaplatením dlhu, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
zákonný úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 22.11.2013 do zaplatenia z priznanej sumy 969,22
eur a v prevyšujúcej časti súd žalobu aj v časti istiny, aj v časti úroku z omeškania zamietol.

20. O trovách konania žalobcu a žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1 257,63 eur s príslušenstvom. Súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 969,22 eur s príslušenstvom, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k žalovanej
istine 77,07 %, bol žalobca v konaní úspešný. V prevyšujúcej časti, teda v časti zaplatenia istiny vo

výške 288,41 eur s príslušenstvom, súd žalobu zamietol, t.j. v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu k
žalovanej istine 22,93 %, mal úspech žalovaný. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu
(77,07 - 22,93), úspech žalobcu prevyšuje úspech žalovaného o 54,14 %, t. j. po zaokrúhlení 54 %, preto
mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 54 %. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak
tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže
intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).
1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
4/ Odvolanie v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.