Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Er/279/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111209321
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6111209321.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného G. V., U.. XX. XX. XXXX, F. R. C. XX, XXX
XX R. R., štátny občan SR, právne zast. JUDr. Tomášom Kohútom, advokátom, so sídlom AK M. R.
Štefánika54B,96001Zvolen,protipovinnémuE.V.,U..XX.XX.XXXX,F.R.C.XX,XXXXXR.R.,štátny
občan SR, na vymoženie zameškaného výživného a bežného výživného s príslušenstvom, vedenej
súdnym exekútorom Mgr. Lujzou Michalovičovou, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica,

Hurbanova 9A, 974 01 Banská Bystrica (predtým Hurbanova 14A, Banská Bystrica), pod spis. zn. EX
5/11, o podaných námietkach povinného proti exekúcii, takto

r o z h o d o l :

Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na
vymoženie zameškaného výživného za obdobie od 01. 02. 2011 do 15. 04. 2011 vo výške 300,- Eur

a ďalej bežného výživného na čas od 01. 05. 2011 vo výške 100,- Eur mesačne do 15. dňa v mesiaci
vopred, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.
32P 230/2009-40 zo dňa 01. 10. 2009.

Poverením č. 5601 067678 * Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora Mgr. Lujzu Michalovičovú, so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, Hurbanova 9A,

974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 5/11.

Podaním,ktorébolotunajšiemusúdudoručenédňa11.08.2011,súdnyexekútorvsúladesustanovením
§ 50 ods. 2 Exekučné poriadku postúpil tunajšiemu súdu na rozhodnutie námietky povinného proti
exekúcii. Súd konštatuje, že tieto boli podané v zákonnej lehote.

Povinný svoje námietky odôvodnil tým, že je toho názoru, že po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku. Povinný uviedol, že exekučným titulom mu bola
uložená povinnosť zaplatiť vymáhanú sumu ku dňu 19. 04. 2011: 100,- Eur zameškané výživné, 300,-
Eur bežné výživné (za mesiace máj, jún, júl 2011, 39,72 Eur trovy právneho zastúpenia v exekučnom
konaní + predbežné trovy exekúcie ku dňu vydania upovedomenia o začatí exekúcie 512,- Eur. Povinný
ďalej uviedol, že zameškané výživné 100,- Eur uhradil dňa 20. 04. 2011, keď na účet matky oprávneného

poslal sumu 200,- Eur. Následne na účet matky oprávneného uhradil dňa 26. 05. 2011 100,- Eur a dňa
24. 06. 2011 100,- Eur. Dňa 25. 07. 2011 na účet súdneho exekútora uhradil sumu 300,- Eur a 29. 07.
2011 cez pokladňu súdneho exekútora sumu 59,58 Eur. Vzhľadom na uvedené má povinný za to, že
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, čo je dôvod pre zastavenie exekúcie. K
námietkam povinný pripojil aj fotokópie dokladov o vyššie konkretizovaných platbách povinného.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 17. 08. 2011, sa k námietkam povinného vyjadril
právny zástupca oprávneného, pričom platby uvádzané povinným (platbu zo dňa 20. 04. 2011 vo výške200,- Eur, ktorá bola pripísaná v prospech účtu oprávneného dňa 21. 04. 2012, platbu zo dňa 26. 05.
2011 vo výške 100,- Eur, ktorá bola pripísaná v prospech účtu oprávneného dňa 27. 05. 2011 a platbu
zo dňa 24. 06. 2011 vo výške 100,- Eur, ktorá bola pripísaná v prospech účtu oprávneného dňa 27.

06. 2011) potvrdil, pričom zároveň uviedol, že uvedené platby boli súdnemu exekútorovi oznámené a
súdny exekútor v rozsahu uvedených platieb ďalej exekúciu nevykonáva. Právny zástupca oprávneného
ďalej uviedol, že námietky povinného v časti plnenia 200,- Eur (zo dňa 21. 04. 2011) nie sú dôvodné,
pretože po vzniku exekučného titulu síce nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku, ale v
čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie (22. 06. 2011) bolo toto plnenie už oznámené súdnemu

exekútorovi a z upovedomenia o začatí exekúcie je zrejmé, že súdny exekútor upovedomuje o začatí
exekúcie v rozsahu nižšom práve o predmetných 200,- Eur oproti návrhu na vykonanie exekúcie, a
teda v rozsahu povinným preukazovanej platby exekúciu nevykonáva. Námietky povinného nie sú podľa
právneho zástupcu oprávneného dôvodné ani v rozsahu plnenia 100,- Eur zo dňa 27. 05. 2011 a plnenia
100,- Eur zo dňa 27. 06. 2011, keďže na základe oznámenia uvedených plnení súdnemu exekútorovi
tento prestal exekúciu v danom rozsahu vykonávať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti právny zástupca

navrhol, aby súd námietkam povinného nevyhovel.

Na výzvu súdu sa k námietkam povinného v podaní, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 21.
10. 2011, vyjadril aj súdny exekútor, ktorý potvrdil, že povinný na jeho účet dňa 26. 07. 2011 uhradil
sumu 300,- Eur a dňa 29. 07. 2011 sumu 59,58,- Eur. Súdny exekútor ďalej poukázal na to, že nakoľko

bol povinný v čase doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi preukázateľne v
omeškaní s plnením povinnosti, na plnenie ktorej ho zaviazal súd rozhodnutím č.k. 32P 230/2009-40 zo
dňa 01. 10. 2009, exekučné konanie bolo začaté dôvodne. Ďalej uviedol, že exekučný súd ho poveril
vymáhaním nie len zročného výživného, ale aj bežného výživného, t.j. opakujúceho sa plnenia, ktoré
sa stáva splatné v budúcnosti, a preto nie je dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko právo priznané

exekučným titulom nezaniklo.

Tunajší súdu uznesením č.k. 7Er 279/2011-39 zo dňa 02. 03. 2012 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
zastavil ju z toho dôvodu, že mal za preukázané, že povinný uhradil zameškané výživné v plnom rozsahu
a taktiež si v súčasnej dobe riadne a včas plní svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému.

Voči vyššie uvedenému uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie.

O odvolaní oprávneného rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41CoE 158/2012-51
zo dňa 31. 07. 2012, pričom napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie

konanie. Odvolací súd poukázal na to, že tunajší súd nepostupoval správne, keď exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Odvolací súd
vo svojom rozhodnutí zdôraznil, že k výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia oprávnený
pristúpil z dôvodu, že povinný si neplnil svoje povinnosti riadne a včas. Akékoľvek plnenie uskutočnené
po začatí exekučného konania nemožno považovať dobrovoľné, preto vzhľadom na to, že oprávnený

sa domáhal uhradenia nielen zmeškaného výživného, ale aj bežného výživného, ktoré sa stane splatné
v budúcnosti, je otázna vymožiteľnosť tohto práva. Odvolací súd napadnutému uzneseniu vytkol, že
tunajší súd neskúmal, či sú splnené podmienky na to, aby zastavil exekúciu aj na bežné výživné.
Odvolací súd poukázal tiež na ust. § 101 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd môže, ale nemusí
zastaviť exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke, za predpokladu splnenia troch kumulatívnych

podmienok, ktorými sú návrh povinného, skutočnosť, že exekúcia sa vykonáva len na bežné výživné (to
znamená, že všetky nedoplatky boli vyrovnané buď dobrovoľne alebo exekučne) a treťou podmienkou
sú skutočnosti opodstatňujúce záver, že povinný bude výživné naďalej plniť dobrovoľne. Odvolací súd
poukázal na to, že v danom prípade bola splnená len podmienka uhradenia všetkých nedoplatkov,
nakoľko tunajší súd podanie povinného označené ako námietky neposúdil ako návrh na zastavenie

exekúcie podľa § 101 Exekučného poriadku a rovnako ani neskúmal, či je predpoklad, že povinný bude
uložené povinnosti plniť riadne a včas. Odvolací súd taktiež podotkol, že v prípade, ak súdny exekútor
upustí od exekúcie (príp. upustí od exekúcie v časti vymáhanej pohľadávky) v dôsledku dobrovoľného
splnenia uloženej povinnosti povinným, nie je zákonný dôvod pre zastavenie exekúcie v časti, v ktorej
súdny exekútor od výkonu upustil, nakoľko upustenie od exekúcie je osobitným prípadom skončenia

exekučného konania. Odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou tunajšieho súdu primárne
posúdiť námietky povinného a rozhodnúť o nich a až potom posudzovať podmienky pre zastavenie
exekúcie.Rešpektujúc právny názor odvolacie súdu exekučný súd rozhodoval o podaných námietkach povinného
proti exekúcii.

Podľa § 38 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním
exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok

exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Podľa § 50 ods. 2 vety druhej Exekučného poriadku o námietkach proti exekúcii rozhodne súd najneskôr
do 60 dní od ich doručenia.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie
exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Konanie
o námietkach povinného proti exekúcii je zároveň sporom o začatie exekúcie, kde exekučný súd na
základe námietky povinného rozhoduje o otázke, či sa exekúcia začala oprávnene. Súd námietkam
vyhovie a exekúciu následne zastaví, ak v priebehu exekúcie zistí neprípustnosť exekúcie, ktorá

nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotno-právnych aj procesno-právnych skutočností. Dôvody
zastavenia exekúcie sú vymedzené v ustanoveniach § 57 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku.

Povinný v podaných námietkach uviedol, že po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili
zánik vymáhaného nároku, nakoľko povinný uhradil zročné výživné aj bežné výživné ku dňu podania

námietok.

Po preskúmaní listinných dôkazov mal súd za preukázané, že povinný uhradil: dňa 21. 04. 2011 sumu
vo výške 200,- Eur, dňa 27. 05. 2012 sumu vo výške 100,- Eur, dňa 27. 06. 2011 sumu vo výške 100,-
Eur, dňa 26. 07. 2011 sumu vo výške 300,- Eur a dňa 29. 07. 2011 sumu vo výške 59,58 Eur.

Dôvody zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule, ku ktorým došlo po jeho vydaní sú upravené v
základných predpisoch a kódexoch súkromného práva (napr. Občiansky zákonník, Obchodný zákonník,
Zákonník práce). Najčastejším dôvodom zániku práva priznaného exekučným titulom je splnenie dlhu.
Splnenie je dôvodom zániku práva a nadväzne na to aj na zastavenie exekúcie len vtedy, ak k splneniu

došlo mimo vykonávania exekúcie.

Podľa § 36 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Súd mal za preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 19. 04. 2011, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že dlžné a bežné výživné začal povinný uhrádzať až po začatí exekučného
konania.

Súd pri rozhodovaní o námietkach proti exekúcii skúma len tie náležitosti, ktoré sú rozhodujúce pre
povolenie exekúcie, ktorými sú existencia vykonateľného rozhodnutia (exekučného titulu) a skutočnosť,
že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.

Z obsahu exekučného spisu súd zistil, že exekučným titulom v predmetnej exekúcii je v zmysle § 41 ods.
1 Exekučného poriadku právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica, č.k. 32P 230/2009-40 zo dňa 01. 10. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 10. 2009 a
vykonateľnosť vo výroku o bežnom výživnom dňa 12. 10. 2009.Podľa vyjadrenia oprávneného, povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Skutočnosť, že povinný bol v čase začatia exekučného konania v omeškaní s plnením jeho vyživovacej

povinnosti vyplýva aj zo samotných námietok povinného, kde tento uvádza, že prvú časť dlžného
výživného zaslal na účet matky až dňa 20. 04. 2011.

Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené obidva procesné
predpoklady, oprávňujúce na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie

(exekučný titul), ako aj tá skutočnosť, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, a preto námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie

sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.