Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. jún 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512214807
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2512214807.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Andreou Vyskočovou, v právnej veci

žalobcu: EOS KSI, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanému: V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom M. XXX, V., o zaplatenie
1.399,57 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zastavuje konanie v časti o zaplatenie istiny 25 eur.

II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.11.2012 žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.399,57 eur s úrokom z omeškania 43,57 eur, ročným úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 721,49 eur od 21.7.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Žalobca, podaním doručeným súdu dňa 2.6.2015, zobral návrh v časti o zaplatenie sumy 25 eur späť
a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na
jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie v časti
o zaplatenie istiny 25 eur zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia, keď
nebol potrebný súhlas žalovaného s čiastočným späťvzatím návrhu, nakoľko k späťvzatiu návrhu došlo

pred otvorením pojednávania vo veci.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa s obsahom celého
spisového materiálu, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu, splnomocneného zástupcu žalobcu v
súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a zistil nasledovný skutkový stav:

Súd z obsahu žaloby zo dňa 20.11.2012 zistil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
8.12.2011 uzavretej podľa § 524 a nasl. Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník uzavretej medzi
postupcom Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, a žalobcom, postúpilpostupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 14.2.2008
Zmluvu č. XXXXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich
dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky

čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných
podmienkach. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu
1.479,57 eur, ktorá pozostávala z istiny 801,49 eur, riadneho úroku 482,46 eur, úroku z omeškania
117,11 eur a ostatného príslušenstva a poplatkov 78,51 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení,

kde postupca Všeobecná úverová banka, a.s., deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých
pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok toho - ktorého
dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení
pohľadávok. Žalovaný uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku, zároveň uznal aj
náklady inkasného konania, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní
uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom

9.12.2011, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Pokiaľ podľa zmluvy o úvere
do dňa zaslania pokusu o zmier nenastala riadne splatnosť úveru, je týmto dátumom deň splatnosti prvej
neuhradenej splátky podľa Dohody o uznaní záväzku.

Súd zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 uzavretej medzi Všeobecnou úverovou

bankou, a.s. so sídlom v Bratislave ako postupcom a žalobcom ako postupníkom a prílohy k Zmluve o
postúpení pohľadávok zo dňa 8.12.2011 zistil, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka, ktorú si
žalobca uplatnil predmetnou žalobou.

Žalovaný uviedol, že uzavrel zmluvu o poskytnutí flexipôžičky, na ktorú uhradil 15 eur, 10 eur a 15 eur.

Žalovaný uviedol, že rozhodnutie ponechávam na úvahe súdu a ak by bol zaviazaný platiť určitú sumu,
žiada o splátky maximálne vo výške 15 eur mesačne, lebo žije s družkou, ktorá je chorá a príjem 250
eur mesačne mu neumožňuje, aby to zaplatil naraz.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, tento zákon upravuje niektoré
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného v rozhodnom čase,

na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch, (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon
alebo dohoda účastníkov, je neplatný. § 40 [Komentár]

Podľa 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou
osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny
predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to
obvyklé.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho
voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,

aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 57 ods. 2 a ods. 3 OSP, lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím
toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty,
a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo
sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa
posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Podľa § 82 ods. 1 OSP, konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo
vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
Podľa § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo
dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo;

ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa§3ods.1zák.č.40/1964Zb.vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„Občianskyzákonník“)výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 3 ods. 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej

samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych
vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je

neplatný.
Podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní,
ak je jeho význam nepochybný.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 4 ods.8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a

praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.
Podľa § 8 ods.3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, obchodná
praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzeniakomunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v
závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže
zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods.4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov,
za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným,
nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v
odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v
dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré

by inak neprijal.

Súd ako predbežnú otázku riešil platnosť uznania dlhu, ktorý je predmetom tohto konania, žalovaným.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že Dohoda o uznaní dlhu a o úhrade

pohľadávky v splátkach so splátkovým kalendárom uzavretá dňa 23.1.2012 medzi spoločnosťou EOS
KSI Slovensko s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom je absolútne neplatná v zmysle §
39 Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetná dohoda bola vopred pripravená, jej obsah žalovaný
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a veriteľ v záujme predĺženia premlčacej doby využil neznalosť
žalovaného ako spotrebiteľa na dosiahnutie uznania dlhu, čo súd považuje za nekalú obchodnú praktiku

v zmysle citovaného ust. § 8 ods. 4 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré konanie sa
považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd posúdil vzťah medzi účastníkmi konania založený predmetnou zmluvou o poskytnutí flexipôžičky
v zmysle zákona číslo č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka). Vzhľadom na vyššie uvedené, keď súd vychádzal zo zásady lex specialis derogat lex
generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon číslo 258/2001 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť
pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny

vzťahmedziúčastníkmiposudzovaťpodľaustanoveníObčianskehozákonníkaapríslušnýchustanovení
zákona o spotrebiteľských úveroch.

Účelom inštitútu premlčania upraveného v ustanoveniach §§ 100 až 114 Občianskeho zákonníka
je okrem stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu jeho práv, aj snaha predchádzať

v konkrétnych prípadoch dôkaznej núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť k právnej
istote účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času v dôsledku
ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť práva, žalobné právo) možno odvrátiť námietkou premlčania. Ide
o uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo
bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou

premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik
jeho súdnej vymáhateľnosti. Premlčanie je objektívnou skutočnosťou nezávislou na vedomosti veriteľa
či dlžníka. Vyžaduje márne uplynutie premlčacej doby stanovenej zákonom spojené s nevykonávaním
subjektívneho práva veriteľom. Podľa súčasnej právnej teórie i praxe samotným uplynutím premlčacej
doby v spojení s nevykonávaním práva oprávneným subjektom sa na právnom vzťahu dlžníka a

veriteľa v zásade nič nemení. Právo veriteľa (aj keď premlčané) naďalej existuje a povinnosť dlžníka
splniť dlh naďalej trvá. Subjektívne právo veriteľa zostáva i po márnom uplynutí premlčacej doby
vybavené nárokom ako kvalitatívnou zložkou subjektívneho práva zaručujúcou jeho vynútiteľnosť
na súde alebo inom príslušnom orgáne, prípadne vynútiteľnosť svojpomocou oprávneného. Márne
uplynutie premlčacej doby má za následok vznik oprávnenia pre dlžníka vzniesť pred súdom námietku

premlčania a spôsobiť tak zánik nároku. Pokiaľ dlžník námietku premlčania skutočne účinne vznesie,
dochádza v okamihu jej vznesenia k zániku nároku.

Citované ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby,
ktorá sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom (alebo iným

predpisom) ustanovená osobitná premlčacia doba. Všeobecnú dĺžku premlčacej doby pre práva z
občianskoprávnych vzťahov stanovuje zákon na tri roky. Vzhľadom na to, že premlčacia doba je určitý
časový úsek, nestačí stanoviť jej dĺžku a koniec, ale je treba stanoviť aj jej začiatok, to znamená od
ktorého okamihu začína plynúť. Zákon to stanovuje jednak všeobecne a jednak zvlášť pre niektoréjednotlivé práva. Pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo
- objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné
dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na súd.

Zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe
zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o
zmene a doplnení niektorých zákonov zaviedol svojím čl. VIII bod 12, ktorý nadobudol účinnosť dňom
1. mája 2014 do zákona č. 250/2007 - o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej

rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ustanovenie § 5b, na základe ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch
zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania a teda odo dňa 1.5.2014 súd ex offo prihliada
na premlčanie práva v spotrebiteľských vzťahoch a to bez ohľadu na to, či bola žaloba podaná na súd
pred alebo po účinnosti tohto zákona.

Súd ex offo skúmal, či žalobcom uplatnená pohľadávka je premlčaná, ktorá povinnosť bola súdu
uložená citovaným ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., ktoré ustanovenie bolo účinné v čase
vyhlásenia rozhodnutia, keď s poukazom na ustanovenie § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, a preto súd postupoval v zmysle citovaného
ustanovenia, a to s prihliadnutím na zabezpečenie ochrany spotrebiteľa v predmetnej veci a dospel k

záveru, že právo žalobcu domáhať sa plnenia v zmysle zmluvy o poskytnutí flexipôžičky je premlčané,
nakoľko splatnosť pohľadávky žalobcu voči žalovanému, ktorú si žalobca uplatnil predmetnou žalobou,
nastala ku dňu 22.12.2008, čo nebolo v konaní sporné, pričom návrh na začatie konania bol predložený
súdu až v novembri 2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd nemohol žalobcovi priznať premlčané právo, a preto v súlade s

citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku a žalobu
vo zvyšku ako nedôvodnú zamietol.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 a § 146 ods.2 Občianskeho súdneho
poriadku tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, keď súd tiež aplikoval pri rozhodovaní o

trovách konania zásadu zodpovednosti za zavinenie, kedy pripočítal zavinenie, za zastavenie konania v
časti o zaplatenie istiny 25 eur, žalobcovi, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žalovaný náhradu
trov konania neuplatnil, ani mu zo spisu žiadne nevyplývajú.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby

jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.