Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. september 2015

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10C/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415200497
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2015:8415200497.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKežmarok,samosudcomMgr.TomášomSarakom,vprávnejvecinavrhovateľaN.,štátneho

občana Slovenskej republiky, proti odporkyni Z., štátnej občianke Slovenskej republiky, o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľa JB. a odporkyne Z., uzavreté dňa 28. 8. 1993 v Y., zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu Y., vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, poradové číslo XXX r o
z v á d z a .

II. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

III. Odporkyňa n e m á povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomnazačatiekonania,ktorýpodalnatunajšomsúdedňa28.1.2015domáhal,aby
súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou uzavreté dňa XX. X. XXXX. Svoj návrh odôvodňoval tým, že
jeho manželstvo s odporkyňou dlhodobo neplní spoločenskú funkciu, je úplne v troskách, s odporkyňou
už viac ako 4 roky žijú oddelene a trvaním manželstva mu vznikajú veľké problémy pri riešení úradných
úkonov, keď ho napríklad Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemôže posudzovať samostatne, pričom
aj vzhľadom na zdravotné problémy sa mu ťažko hľadá práca a nemôže kvôli trvaniu manželstva poberať

ani dávku v hmotnej núdzi.

Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila tak, že s rozvodom nesúhlasí, keďže navrhovateľovi ide
len o podvod, tento ju už roky navádzal na rozvod, aby mohol poberať z úradu peniaze. Uviedla, že
navrhovateľ nikdy poriadne nepracoval, nie je schopný sa zamestnať, ak tak len na dohodu, nechcel
sa starať o rodinu, tvrdila, že manželstvo nie je v troskách, je to len výmysel navrhovateľa. Tiež tvrdila,
že navrhovateľ zdravotné problémy len simuluje, a nebýva ani na adrese u C., býva inde, tam si len

preberá poštu. Odporkyňa uviedla, že chce voči navrhovateľovi podať trestné oznámenie, ale bojí sa,
lebo tento sa jej vyhráža.

Na uvedené reagoval navrhovateľ písomne tak, že trvá na rozvode manželstva, nakoľko zotrvať v ňom
je pre neho psychicky neúnosné. Vyjadrenia odporkyne označil za vymyslené, nezakladajúce sa na
pravde, poprel že by sa jej vyhrážal a prenasledoval ju s tým, že opak je pravdou, tvrdil, že odporkyňa
ho neustále uráža, robí mu napriek, ďalšie spolužitie s odporkyňou z jeho strany neprichádza do úvahy,

nakoľko k tejto už necíti nič, ani len súcit.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na ktorom navrhovateľ na návrhu trval. Uviedol,
že obnovenie manželského spolužitia s odporkyňou nie je možné, nakoľko táto ho šikanuje, vyvíjana neho psychický tlak, pričom problémy v manželstve pretrvávajú už viac rokov počas ktorých boli
viackrát odlúčení a podľa neho v prípade pretrvania manželstva by sa to vzhľadom na vzťahy medzi
nimi všetko mohlo skončiť veľmi zle. Navrhovateľ uviedol, že nerozumie, ako môže odporkyňa na jednej

strane tvrdiť, že manželstvo nie je rozvrátené a môže sa zachrániť, keď na druhej strane tvrdí, že jej
iba sústavne ničil a ničí život. Vo svojej účastníckej výpovedi na pojednávaní navrhovateľ uviedol, že
manželstvo s odporkyňou bolo spočiatku pokojné, pre občasné bežné nedorozumenia alebo výkyvy
mal pochopenie, avšak keď mala dcéra Simona asi 4 roky, odišiel prvýkrát z domácnosti a potom ešte
niekoľkokrát, nakoľko mal pocit, že odporkyňa mu chcela prikazovať, vlastniť ho, dirigovať, pridružili sa

k tomu finančné problémy. Podľa navrhovateľa prvé vážne problémy v manželstve sa objavili už asi po
piatich-šiestichrokochjehotrvania,keďdochádzaloksituáciámpriktorýchhoodporkyňaajnaverejnosti
ponižovala, nadávala mu, označovala ho za nulu, šmejda, a to aj v prítomnosti iných ľudí, nadávala
mu do buzerantov, pričom on sa napriek tomu nechal vždy presvedčiť aby zotrval v manželstve, avšak
v súčasnosti už je to pre neho tak neznesiteľné, že sa rozhodol podať návrh na rozvod manželstva.
Uviedol, že v spoločnej domácnosti s odporkyňou už nežijú zhruba druhý rok, pričom od posledného

intímneho styku už ubehlo niekoľko rokov, s tým, že s odporkyňou už ani spoločne nehospodária, každý
si hospodári sám. Navrhovateľ tvrdil, že osočovanie a napádanie zo strany odporkyne je čím ďalej
tým intenzívnejšie, preto uvažuje že sa bude domáhať uloženia jej príkazu nepribližovať sa k nemu. V
súvislosti s tvrdeniami odporkyne, že je ho treba psychiatricky vyšetriť uviedol, že v minulosti sa liečil u
psychiatričky, MUDr. O., nakoľko je vedený ako transvestita, a psychiatrička neodporúčala ani uzavretie

manželstva, avšak podľa všetkých psychiatrických vyšetrení je emocionálne, inteligenčne a sociálne v
poriadku.

Odporkyňa na pojednávaní s rozvodom manželstva nesúhlasila, podľa nej je možné obnovenie
manželstva lebo má navrhovateľa stále rada, ona aj deti ho ešte potrebujú pričom ak sa tento chcel

rozviesť, mal to riešiť dávno, napríklad vtedy, keď mala 30 rokov a chcela sa s ním rozviesť ona,
vtedy sa však rozviesť nechcel, pričom teraz keď majú obaja po 50-ke sa zase rozvádzať nechce
ona. Tvrdenia navrhovateľa označovala za podvod a klamstvo s tým, že tento jej zabil 25 rokov života
a mal by sa hanbiť, pričom ona nechce ostať na staré kolená sama. Vo svojej účastníckej výpovedi
odporkyňa uviedla, že v manželstve bola po celý čas verná, nikdy navrhovateľa nepodviedla, hoci

tento ju sám niekedy nútil mať intímny styk s inými mužmi a raz jej takého aj priviedol, avšak ona ho
nedokázala podviesť.Odporkyňa označila za nepravdivé tvrdenie navrhovateľa, že sa intímne nestýkajú
už minimálne tri roky, pričom tvrdila, že posledný intímny styk mali tak pred 4 mi mesiacmi. Uviedla, že zo
spoločnej domácnosti sa navrhovateľ odsťahoval asi pred rokom, hospodári si už sama, ale navštevujú
sa, potrebujú ho ešte ona aj deti, preto sa teraz rozviesť nechce, už aj vzhľadom k tomu, koľko toho

musela v manželstve vydržať, všetky navrhovateľove výstrelky aj jeho prezliekanie sa za ženu. Tvrdila,
že keď sa deti osamostatnia, potom sa môžu rozviesť, ale teraz ešte s rozvodom nesúhlasí, súhlasiť
bude až keď bude navrhovateľ psychiatricky vyšetrený, aby sa preukázalo čo je tento zač, ako klame,
všetko maskuje a spôsobuje jej psychickú traumu, v dôsledku ktorej už je aj ona objednaná na vyšetrenie
k psychiatričke. Odporkyňa navrhla vypočuť v konaní psychiatričku MUDr. O. u ktorej sa navrhovateľ

liečil a vyžiadať jeho zdravotnú kartu, aby sa preukázalo čo je tento zač, či je normálny, lebo podľa nej
je psychicky narušený a má patologické sklony.

Súd sa oboznámil s obsahom návrhu na začatie konania, obsahom písomných vyjadrení účastníkov
a vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov a oboznámením sa s obsahom účastníkmi

predložených ako aj vyžiadaných listinných dôkazov.

Odporkyňou navrhované dokazovanie výsluchom psychiatričky MUDr. O. a vyžiadaním zdravotnej
dokumentácie navrhovateľa súd nevykonal a tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol, nakoľko
vzhľadom na predmet konania nepovažoval vykonanie takéhoto dôkazu za potrebné, účelné a

hospodárne. Takéto dokazovanie podľa názoru súdu nemohlo priniesť do konania vo vzťahu k jeho
základnej a nosnej otázke, t.j. posúdeniu či sú alebo nie sú vzťahy medzi manželmi vážne narušené a
trvalorozvrátenéačimanželstvomôžečinemôžeplniťsvojúčelačiodmanželovmožnoalebonemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia nič, čo by nebolo možné zistiť už z výsluchu účastníkov a
zo samotného ich správania sa k sebe pred, ako aj v priebehu konania. Už zo samotného podrobného

výsluchu účastníkov mal súd zistené všetky relevantné a potrebné skutočnosti pre rozhodnutie vo
veci samej, pričom odporkyňa ani v odôvodnení návrhu na vykonanie týchto dôkazov, v ktorom
argumentovala v podstate tým, že chce dokázať, že navrhovateľ nie je normálny a zničil jej životneuviedla žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vykonanie takéhoto dokazovania, preto súd
tieto dôkazy nevykonal.

Po vykonanom dokazovaní súd mal za preukázané, že účastníci konania manželstvo uzavreli dňa
XX.X.XXXX, u navrhovateľa išlo o druhé manželstvo, u odporkyne o prvé, čo bolo zistené z
predloženého sobášneho listu. V manželstve sa im narodili 2 deti, ktoré sú toho času už plnoleté. I keď
sa v konaní účastníci zhodli na máločom a množstvo ich tvrdení bolo úplne protichodných a vzájomne
sa obviňujúcich, obaja zhodne potvrdili, že už viac ako rok nežijú v spoločnej domácnosti, hospodária

si obaja samostatne a ani intímne už spolu dlhšie nežijú.

Hmotnoprávne zákonné podmienky rozvodu manželstva sú upravené v Zákone o rodine, preto súd pri
posúdení, či sú alebo nie sú dané dôvody na vyhovenia návrhu na rozvod manželstva vychádzal z
príslušných ustanovení Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o rodine“).

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú
vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel

a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli
k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Medzi povinnosti manželov v zmysle hore uvedeného ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine patria povinnosť
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o
deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie, starať sa spoločne podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, či spoločne rozhodovať
o veciach týkajúcich sa rodiny.

Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, Zákon o rodine ako dôvod rozvodu manželstva
uvádza vážne narušenie a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi manželmi, pričom narušenie a
rozvrat vzťahov si vyžaduje kvalifikovaný stupeň. Okrem toho je potrebné skúmať možnosť obnovenia
manželského spolužitia, ktorá je závislá od vôle manželov a ich postoja k manželstvu. Ustanovenie § 23

zákona o rodine pritom predpokladá objektívnu existenciu rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne
stanovisko manželov či zavinenie niektorého z nich. Aj v súdenej veci sa preto súd prioritne zameral na
posúdenie, či medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva a ním
založenej rodiny a nie na to, aby vyšetroval a za každú cenu hľadal, kto z nich na tom vzhľadom na
ich vzájomné sa obviňovanie z danej situácie má vinu, prípadne koho vina je väčšia. Za aktuálny stav

manželstva sú tu v konečnom dôsledku zodpovední obaja.

Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveru,žesúsplnenézákonnépodmienkyprerozvod
manželstva účastníkov, nakoľko vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského

spolužitia. Rozvrat možno považovať za kvalifikovaný a nenapraviteľný. Manželstvo má byť životným
spoločenstvom trvalým a harmonickým (§ 1 ods. 2 Zákona o rodine). Z vyjadrení a postojov účastníkov,
akoajzichsprávaniasavočisebeajpredsúdomjeabsolútnezrejmé,žeotakýstavmedzinimiuždávno
nejde, keďže je viac než zjavné, že vzťahy medzi manželmi sú mimoriadne napäté, pričom aj v priebehu
konania sa ukázalo, že toto napätie má stúpajúcu, nie klesajúcu tendenciu, títo už spolu absolútne

nedokážu vecne a pokojne komunikovať. Odporkyňa síce v konaní tvrdila, že vidí šancu na záchranu
manželstva, no súd tento názor nezdieľa, a nie je možné si to ani dosť dobre predstaviť za situácie, keď
odporkyňa súčasne tvrdí, že chce na navrhovateľa podať trestné oznámenie, ale sa bojí, lebo tento sa jej
má vyhrážať (viď jej písomné vyjadrenie k návrhu na čl. 20 spisu), resp. že s ním už vôbec nechce jednať,
lebo samotné jednanie s ním je pre ňu obrovská trauma. Je ťažké si predstaviť obnovenie manželstva

za situácie, keď to navrhovateľ kategoricky vylučuje, odporkyňa tiež tvrdí, že s ním nechce jednať,
pričom súčasne manželia chcú na seba podávať trestné oznámenia. Hoci to mestskou ani štátnou
políciou nebolo potvrdené, samotní účastníci uviedli vo svojich vyjadreniach, že chcú na seba podať
trestné oznámenia, potvrdili tiež vzájomné konflikty aj na verejnosti, preto podľa názoru súdu nemožnomať pochybnosti že rozvrat vzťahov medzi nimi je nenapraviteľný, kvalifikovaný a trvalý. Účastníci
dlhodobo, viac ako jeden rok nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spoločne, ale každý sám,
nevedúspoločnýrodinnýživot,nepomáhajúsi.Manželstvoúčastníkovneplníbiologickú,ekonomickúani

výchovnú funkciu, neplní ani funkciu vzájomnej pomoci a dôvery. I keď z vyjadrení účastníkov vyplýva,
že problémy v manželstve boli už i skôr, pričom obaja už i v minulosti sa chceli rozviesť, no doposiaľ
k tomu nikdy nedošlo a spolužitie viackrát obnovili, súčasný stav je podľa názoru súdu nezvratný.
Nedá sa predpokladať, aby manželstvo i v prípade, ak by sa opäť rozhodli pre obnovenie spolužitia,
bolo harmonickým zväzkom schopným vytvoriť zdravé rodinné prostredie vzhľadom na ich evidentné

citové odcudzenie, stratu schopnosti rešpektovať svoju dôstojnosť, vzájomne komunikovať, pomáhať si
a porozumieť. Práve zjavnú a nenapraviteľnú stratu schopnosti účastníkov žiť spolu, komunikovať, riešiť
spoločne problémy, pomáhať si a rešpektovať sa, znamenajúce vážne porušenie základných povinností
manželov v manželstve - žiť spolu, pomáhať si, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a vytvárať
zdravé rodinné prostredie (§ 18 Zákona o rodine) súd hodnotí ako podstatnú príčinu rozvratu vzťahov
medzi manželmi. Vzhľadom na evidentne neprekonateľné napäté vzťahy medzi účastníkmi konania

sprevádzané až extrémnymi prejavmi, súd má za to, že manželstvo účastníkov je už len formálne a
neplní svoj účel.

Preto súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného manželstvo účastníkov rozviedol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je. Na iné rozhodnutie o trovách konania nebol návrh ani zákonný dôvod.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľovi bolo uznesením súdu zo dňa 9. 2. 2015 priznané oslobodenie od

súdnych poplatkov v celom rozsahu, pričom jeho návrhu bolo vyhovené, v zmysle § 2 ods. 2 veta prvá
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov by povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za návrh na začatie konania mala znášať odporkyňa. Postupujúc podľa druhej vety tohto
zákonného ustanovenia (§ 2 ods. 2), v zmysle ktorej odporca v konaní o rozvode manželstva, ak súd
tak rozhodne túto povinnosť nemá súd v treťom výroku tohto rozsudku vyslovil, že odporkyňa nemá

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania, keďže nezistil nič, čo by odôvodňovalo
opačné rozhodnutie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva príslušnému matričnému úradu
oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).