Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. november 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/620/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613212802
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2613212802.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so
sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpený: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska
kancelária so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: F. U.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E. Z. V. XXX, o zaplatenie 520,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 5C/89/2014-83 zo dňa 9. júna 2014, v časti, v ktorej súd
žalobe vyhovel a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odeskom výroku konanie o návrhu žalobcu v časti
o zaplatenie 421 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne od 22.6.2012 do zaplatenia zastavil z dôvodu
späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti pred prvým pojednávaním, v súlade s § 96 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Druhým odsekom výroku súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 99,46 eura s
9% ročným s úrokom z omeškania od 22.6.2012 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku. Tretím odsekom výroku súd žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť náhradu trov konania

88,15 eura (ako náhradu trov právneho zastúpenia a 16,50 eura (ako zaplatený súdny poplatok za
žalobu). Štvrtým odsekom výroku súd vrátil žalobcovi časť súdneho poplatku zo žaloby v sume 7,87
eura (zodpovedajúci späťvzatiu žaloby žalobcom v časti).

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou § 489, § 51, § 491 ods. 1, 2, 3, § 52
ods. 1, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 43 ods. 1, 3, 5 zák. č.
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Vecne argumentoval v napadnutej časti, ktorou žalobe

vyhovel tým, že vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
záväzkovo-právny vzťah, platným uzatvorením dvoch zmlúv o pripojení zo dňa 29.11.2001 a 17.6.2011
ako aj dodatkov k týmto zmluvám, zo dňa 28.6.2010 a 16.11.2010. Žalobca si svoju zmluvnú povinnosť
splnil riadne a poskytol žalovanému služby v dojednanom rozsahu, avšak žalovaný porušil dojednané
zmluvné povinnosti, pretože služby žalobcu využíval, avšak riadne a včas za ne nezaplatil v zmysle
zmlúv o pripojení a ich dodatkov a uhradil poplatky za poskytnuté elektronické komunikačné služby za
zúčtovacie obdobie mesiacov február až apríl 2012 len sume 126,15 eura. Tvrdenia žalovaného, že

internet je veľmi pomalý a preto žalovaný nemohol prekročiť žiadny limit a že v ranných hodinách na
internet nikdy nechodil, považoval súd za nepreukázané, pretože žalovaný v konaní žiadnym spôsobom
tvrdené skutočnosti nepreukázal. S poukazom na uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi
vyúčtované poplatky za poskytnuté služby v celkovej sume 99,46 eura. Súd priznal žalobcovi aj právo nazaplatenie zákonného úroku z omeškania v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods.
1 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.. Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa zásady
úspechu v konaní a úspešnému žalobcovi priznal právo na zaplatenie trov konania pozostávajúcich

zo zaplateného súdneho poplatku zo žaloby vo výške 16,50 eura a z trov právneho zastúpenia sume
88,15 eura za 3 úkony právnej služby á 16,60 eura v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm.
a), b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., prevzatie a príprava zastúpenia 25.11.2013, podanie žaloby
16.12.2013 a písomné vyjadrenie zo dňa 6.6.2014, spolu v sume 49,80 eura; + 23,66 eura režijný paušál
v zmysle § 16 ods. 3 cit. vyhlášky (2 úkony á 7,81 eura a 1 úkon á 8,04 eura), + 14,69 eura daň z pridanej

hodnoty, vo výške 20 % zo sumy 73,46 eura (49,80 eura + 23,66 eura), v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhlášky.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný v časti, v ktorej ho súd zaviazal zaplatiť
žalobcovi 99,46 eura s príslušenstvom a v časti o náhrade trov konania. Žalovaný námietky voči
rozhodnutia súdu uviedol v odôvodnení odporu, ktorý podal proti platobnému rozkazu zo dňa 11.3.2014,
avšak tieto neboli vôbec zo strany súdu brané do úvahy, ale súd sa zaoberal len administratívnymi

podkladmi, ako sú zmluvy, dodatky k zmluvám, písomnými reklamáciami, ktoré žalovaný nepopiera.
Žalovaný sa nebráni, že tieto telekomunikačné služby poskytované žalobcom využíval. Avšak zistil, že
internet ktorý využíval asi pol roka po jeho prevzatí od žalobcu bol pomalý, pretože v obci E. Z. V. je
veľmi slabý signál, na čo sa tak, ako to už uviedol, u žalobcu viackrát sťažoval. Reklamácie žalovanému
neboli uznané. Na druhej strane sám žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 6.6.2014 uviedol,

že priznáva, že nezaručuje na každom mieste geografickej oblasti pokrytie signálom VTS, že účastník
dosiahne pripojenie k VTS, rovnakú alebo najvyššiu kvalitu, alebo dostupnosť poskytovaných služieb.
Ako ďalej uvádza, nezodpovedá preto za prípadné zhoršenie kvality prenosu signálu, resp. kvality
služieb (vrátane zníženia rýchlosti prenosu dát a podobne). Z uvedeného vyjadrenia nevyplýva, ako
predísť týmto negatívnym javom, ktorej nezaručujú také kvalitné služby pred spokojnosť ich využívania

a to aj napriek viacerým písomným, či osobným sťažnostiam a reklamáciám. Je nehorázne, ak je
závislosť pracovných činností žalovaného odkázaná na telekomunikačné služby žalobcu a tento ich nie
je schopný zabezpečiť. Ich nezáujem sa prejavoval aj v tomto prípade, pokiaľ ide o poskytovanie služieb.
Iniciatíva z ich strany nastala, keď žalovaný odmietol zaplatiť určitú čiastkou pre nedodržanie kvalitných
parametrov jednotlivých služieb v konkrétnej teritoriálnej oblasti. Je zarážajúce, ak žalobca vo vyjadrení

ďalej uvádza, že účastník si je nevyhnutnosti splnenia všetkých uvedených podmienok vedomý a
súhlasí s nimi, pričom akceptuje skutočnosť, že v prípade, že nie je splnená niektorá z uvedených
podmienok, nezodpovedá žalobca za to, že sa niektorá zo služieb nebude poskytovať vôbec, alebo sa
bude poskytovať v nižšej kvalite, akoby bola za rovnakých ostatných okolností kvalita tejto služby v
prípade, že boli splnené všetky tieto podmienky. Žalovaný sa domnieva, že dôvody sú dostatočné na

preukázanie tvrdenej skutočnosti žalovaným. Na základe uvedeného je zrejmé, že súd, hoci správne
zistil skutkový stav, pri vydávaní svojho rozhodnutia, pokiaľ ide o uloženú povinnosť zaplatiť žalovanému
sumu 99,46 eura s príslušenstvom rozhodol nesprávne. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu 18.11.2014. Vo vyjadrení
uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za správny a navrhuje ho potvrdiť.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.

Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného a ani žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahupotrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec správne právne posúdil.

8. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom zároveň
sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie, odvolací súd sa s
odôvodnením súdu stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba nasledovné:

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bol druhý a tretí odsek výroku rozsudku prvej inštancie,

ktorým súd žalovaného zaviazal na zaplatenie 99,46 eura s príslušenstvom a trov konania. Prvý a štvrtý
odsek výroku, ktorým súd konanie v časti zastavil a vrátil žalobcovi súdny poplatok zo žaloby nadobudol
právoplatnosť, pretože žiadna zo strán túto časť výroku nenapadla odvolaním.

10.Medziúčastníkminebolosporné,žedňa16.11.2010účastníciuzavrelidodatokkzmluvámopripojení
(pre predplatenú službu Prima alebo Orange Click, ktorej predmetom je telefónne číslo XXXX XXX

XXX a pre účastnícky program s prideleným telefónnym číslom XXXX XXX XXX), na základe ktorého
sa žalobca v článku. I dodatku zmluvy (predmet zmluvy) zaviazal žalovanému dodávať službu Twin
(prístupu do siete internet) a predať koncové zariadenie (pre využívanie služby) . Žalobca poskytované
služby žalovanému fakturoval za obdobie od februára 2012 do mája 2012. Predmetom sporu ostala
nezaplatená časť za poskytované služby vo výške 99,46 eura za uvedené obdobie. Žalovaný z

vyfakturovanej sumy po písomnej výzve žalobcu zaplatil čiastočnú úhradu 126,15 eura. Súd žalobe
vyhovel z dôvodu, že žalobca preukázal svoje tvrdenia, na rozdiel od žalovaného, ktorý tvrdil, že
služby od žalobcu nedostával v dohodnutom rozsahu, preto nebolo jeho povinnosťou zaplatiť celú
fakturovanú sumu. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd neprihliadol na tvrdenia žalovaného, uvádzané
už v podanom odpore, že žalobca mu nedodával službu v rozsahu, v akom mu ju účtoval. Internet bol

tak pomalý, že žalovaný nemohol využiť takú kapacitu dát, ktorú mu žalobca účtoval. Uvedené u žalobcu
riadne viackrát reklamoval, žalobca však jeho reklamácie neuznal.

11. Účastník konania má v súlade s § 120 O.s.p. zákonnú povinnosť tvrdenia a zároveň dôkaznú
povinnosť označiť dôkazy potrebné na preukázanie svojho tvrdenia. Ak účastník konania nesplní

dôkaznú povinnosť (aj povinnosť tvrdenia), bude to mať za následok, že bude v konaní neúspešný.
Zákon účastníkovi ukladá povinnosť tvrdiť a preukázať všetky potrebné skutočnosti, potrebnosť, resp.
okruh rozhodujúcich skutočností je určovaná hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomer účastníkov. Táto norma určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré
musia byť ako rozhodné preukázané a jednak nositeľa dôkazného bremena.

12. Medzi účastníkmi nebolo sporené, že uzavreli zmluvu o pripojení podľa § 43 ods. 1 a 2 zák.
č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať
žalovanému služby v rozsahu uvedenom v zmluve a žalovaný sa okrem iného zaviazal za poskytované
služby platiť v dohodnutom rozsahu a spôsobom uvedeným v zmluve. Žalobca na preukázanie svojich

tvrdení do spisu založil listinné dôkazy, písomné zmluvy o pripojení z 17.6.2011 (č.l. 6), dodatok k
zmluve o pripojení zo 17.6.2011 (č.l. 12), zmluvu o pripojení z 29.11.2001 (č.l. 13), dodatok k zmluve
o pripojení z 28.6.2010 (č.l. 15), dodatok k zmluve o pripojení z 16.11.2010 (č.l. 23), faktúry, ktorými
fakturoval žalovanému úhrady za poskytované služby za obdobie od 8.2.2012 do 7.5.2012 (č.l. 29-34).
Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení, že službu internetu nemal dostávať vo vyúčtovanom rozsahu

predložil reklamácie správnosti kvality poskytovanej služby adresované žalobcovi, z 2.3.2012 (č.l. 62),
z 20.3.2012 (č.l. 64). Žalovaný zároveň do spisu založil aj odpovede žalobcu na reklamácie žalobcu, v
ktorých žalobca uvádza, že po preverení reklamácie v informačných systémoch bol potvrdený fakt, že
reklamované služby boli reálne využité žalovaným prostredníctvom SIM karty žalovaného k tel. č. XXXX
XXX XXX, predplatený objem dát 1500 MB žalovanému bol riadne pridelený a k jeho vyčerpaniu došlo

dňa 18.1.2012 o 12.36 hod. Celkovo bolo prenesených 3560,4 MB, ktoré boli vyúčtované podľa cenníka
(odpoveď na reklamáciu z 5.3.2012 č.l. 63), t.j. žalobca reklamácie žalovaného neuznal.

13. V spore o zaplatenie dlhu zo zmluvy o pripojení má žalujúci dodávateľ služby ako veriteľ bremeno
tvrdenia, že so žalovaným ako dlžníkom uzavrel zmluvu o pripojení, že na základe tejto zmluvy

žalovanému služby poskytoval a že dlžník riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia pre
žalobcu vyplýva dôkazné bremeno, avšak len potiaľ, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva
bola uzavretá a že žalovanému boli poskytované služby. V prospech žalobcu svedčili listinné dôkazy,
zmluvy, dodatky k zmluvám, faktúry, neuznané reklamácie žalovaného. Ak žalovaný tvrdil, že službyod žalobcu nedostával v kvalite a v rozsahu, v akom boli vyúčtované, musel počas súdneho konania
svoje tvrdenie aj preukázať (v tomto smere spočívalo dôkazné bremeno na žalovanom). Na žalovanom
spočívalo dôkazné bremeno preukázať, že žalobca od neho požaduje plnenie neoprávnene. Žalovaný

počas konania tvrdil, že nemohol využiť (odobrať) toľko dát internetu, ako mu ich žalobca vyúčtoval,
pretože internet bol príliš pomalý. Žalovaný však počas konania, najneskôr do skončenia dokazovania
uznesením na pojednávaní 9.4.2014 (č.l. 82) nenavrhol vykonať taký dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie
preukazoval. Súd vykonáva dôkazy v danej veci výlučne na návrh účastníkov konania, nevykonáva ich
z vlastnej iniciatívy. Je možné predpokladať, že ide o odbornú otázku z oblasti informačných technológií

a zrejme len znalec mohol odpovedať na spornú otázku, či žalovaný pri konkrétnej rýchlosti internetu
mohol využiť objem dát, ktoré mu žalobca vyúčtoval. Žalovaný však takýto dôkaz nenavrhol vykonať.
O povinnosti navrhnúť vykonať dôkazy do skončenia dokazovania súdom prvej inštancie bol žalovaný
riadne poučný a uznesenie obsahujúce poučenie prevzal 20.5.2014 (č.l. 53). Žalovaný tak neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že žalobca mu fakturoval služby, ktoré
žalovanému neboli poskytnuté, resp. boli poskytnuté v nevyhovujúcej kvalite, preto sa ocitol v dôkaznej

tiesni a súdu neostávalo iné, ako zaviazať žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Ak vznikne medzi
účastníkmi záväzkového vzťahu spor, súd môže rozhodnúť len na základe vykonaného dokazovania, t.j.
rozhodne v prospech toho účastníka konania, v prospech ktorého svedčí viacero dôkazov. V prospech
žalovaného v prejednávanej veci nesvedčil žiaden dôkaz, všetky informácie, ktoré súdu poskytol, ostali
len v rovine tvrdení žalovaného, preto nemohol byť v konaní úspešný.

14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, v súlade
s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

15. Žalobca má voči žalovanému podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnej výške, pretože bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Vzhľadom
na to, že žalobcovi žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli (vyjadrenie k odvolaniu podával sám
žalobca), odvolací súd rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva podľa
čl. 4 ods. 2 CSP.

16. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).