Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/517/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714206340
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714206340.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu I. D., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom M. XXXX/XX, XXX XX X., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie
197,84,- Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č.k. 8C/75/2014-76 zo dňa 10. 02. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Zvolen p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Zvolen ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“
event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 10. 02. 2015 žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 197,84 Eur s príslušenstvom zamietol (prvý výrok). Žalobcovi uložil
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 16,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia (druhý výrok).
1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal, aby
súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť mu istinu vo výške 197,84 Eur spolu s 8,25 %-ným úrokom

z omeškania ročne, za dobu omeškania od 24. 04. 2014 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o úvere č. XXXXXXX uzavretou so žalovaným dňa 22. 01. 2008
došlo zo strany žalovaného k poskytnutiu finančných prostriedkov. Poukázal na to, že podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch je uvedená zmluva neplatnou v časti úrokov a poplatkov z omeškania z
dôvodu, že neobsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) a v tomto prípade sa takýto
spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže na základe tejto úverovej zmluvy
zaplatil žalovanému celkovo sumu vo výške 430,20 Eur, t. j. viac o 197,84 Eur ako mal, došlo na strane

žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré si uplatnil v tomto spore.
1. 3. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému
podal žalovaný riadny odpor, v ktorom vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu (o
ktorej prvostupňový súd rozhodol samostatným uznesením) a zároveň vzniesol námietku premlčania.
1. 4. Následne súd prvej inštancie poukázal na vykonané dokazovanie a na konkrétne zákonné
ustanovenia (§ 101, § 107 ods. 1, 2 a § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2, 3 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) a konštatoval, že „na základe vykonaného dokazovania

mal preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol. Predovšetkým
súd poukazuje na tú skutočnosť, že čo sa týka samotnej podstaty vydania bezdôvodného obohatenia s
poukázaním na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, v prípade, ak by nešlo o premlčanie pohľadávky
a keby toto premlčanie nebolo zo strany žalovaného namietnuté, súd by vymáhanú sumu žalobcovipriznal. Súd mal teda preukázané to, že zo strany žalovanému bol žalobcovi poskytnutý úver, ktorý v
zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže v tejto zmluve o spotrebiteľskom úvere absentovali
náležitosti, sa mal považovať za bezúročný a bez poplatkov a preto tú sumu, ktorú žalobca navyše

zaplatil žalovanému by bol povinný vydať. Vzhľadom však na inštitút premlčania, ktorý má charakter ten,
že premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého sa musí uplatniť nárok na
súde a uplynutím tohto času tento nárok zaniká, ak je vznesená námietka premlčania, súd má za to, že
nárok žalobcu nie je možné mu priznať, keďže žalovaný jeho nárok namietol z dôvodu premlčania. V
prípadoch, keď sa namietne premlčanie, súd neskúma samotnú existenciu subjektívneho práva žalobcu

a v tomto prípade sa uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie a nevykonáva sa ďalšie dokazovanie.
Čo sa týka samotného plynutia premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky, od kedy sa oprávnený dozvedel,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, najneskôr v zmysle odstavca 2
tohto zákonného ustanovenia za tri roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo
dňa, keď k nemu došlo. (...) Keďže podľa súdu uplynula objektívna trojročná premlčacia lehota, súd

na subjektívnu premlčaciu lehotu neprikladal až taký význam, t. j. kedy sa žalobca dozvedel o tom, kto
sa na jeho úkor obohatil a že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Objektívna premlčacia lehota začína
vždy plynúť od vzniku, kedy došlo k samotnému bezdôvodnému obohateniu a súd tu poukazuje na tú
skutočnosť, že k samotnému obohateniu došlo zaplatením poslednej splátky žalobcu k žalovanému a
nasledujúcim dňom od zaplatenia tejto splátky t. j. od dňa 22. 09. 2008 si mohol žalobca uplatniť svoje

právo na súde. Od tohto dátumu začala plynúť objektívna trojročná lehota, ktorá uplynula dňa 22. 09.
2011. Na základe tej skutočnosti, že žalobca doručil žalobu súdu až dňa 02. 05. 2014, t. j. po uplynutí
trojročnej objektívnej lehoty, súd žalobu zamietol.“
1.5.Vsúvislostisargumentácioužalobcu(resp.jehoprávnehozástupcu),ževprejednávanomsporeide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda na tento prípad by sa mala vzťahovať desaťročná premlčacia

doba, súd prvej inštancie uviedol, že „nemal zo strany žalobcu preukázané žiadne skutočnosti o úmysle
žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcu. Súd predovšetkým poukazuje na to, že tak ako
to vyjadril aj právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení k námietke premlčania, žalovaný podnikal v
oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov dosť dlhú dobu a už zo samotnej podstaty tohto podnikania
vyplýva to, že on chcel poskytnúť peniaze s tým, aby sa tieto peniaze mu nejakým spôsobom aj zo

ziskom, ktorý k tomu patrí, vrátili. Uvedený zisk teda predstavovali poplatky ako aj úroky za poskytnutý
úver. Z tohto dôvodu sa on v žiadnom prípade nemohol chcieť bezdôvodne obohatiť, pretože dôvodom
jeho podnikateľskej činnosti bolo poskytovanie úverov a zo samotnej definície, či už ekonomickej alebo
právnej v zmysle § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere veriteľ na požiadanie dlžníka poskytne
v jeho prospech peňažné prostriedky a tento sa ich zaväzuje vrátiť a zaplatiť úroky. Preto nebolo

úmyslom žalovaného, ako poskytovateľa úveru, sa bezdôvodne obohatiť, ale dôvodom na obohatenie a
poskytnutie úveru je to, že on samozrejme tieto finančné prostriedky poskytuje za úroky, teda za účelom
dosiahnutia zisku.“
1. 6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil prvoinštančný súd aplikáciou v tej dobe platného a
účinného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (prostredníctvom právneho zástupcu) v zákonnej
lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo (aktuálne - nárok) na náhradu trov odvolacieho
konania.

2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že „v prejednávanom spore ide v celom rozsahu o občiansko-
právnu zmluvu a aplikuje sa inštitút premlčania upravený v Občianskom zákonníku“, pričom konkrétne
poukázal na ustanovenie § 107 ods. 2 z ktorého vyplýva, že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo. V predmetnom spore je potrebné považovať konanie žalovaného

za úmyselné a preto je potrebné na tento právny spor aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka
o 10 ročnej premlčacej dobe. Na základe dlhoročného konania žalovaného je možné vyvodiť, že je pre
neho oveľa prijateľnejší ignorovať právnu úpravu slúžiacu na ochranu spotrebiteľa, neuvádzať vo svojich
zmluvách zákonom obligatórne vyžadované údaje, požadovať od spotrebiteľov nezákonne vysokú
odplatu,atovšetkozatýmúčelom,abysaobohatilnaúkorspotrebiteľov,odktorýchobjektívnenemožno

požadovať, aby boli schopní posúdenia uzatváraných zmlúv už v čase ich podpisu. Takéto konanie
je preňho preukázateľne výhodnejšie, ako dodržiavanie zákona. Pre žalovaného je jasne výhodnejšie
úmyselne porušovať zákon, čo aj dlhodobo robí napriek mnohým rozhodnutiam súdov, ktorého na to
upozorňujú. V tejto súvislosti poukázal žalobca na konkrétne rozhodnutia všeobecných súdov.3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Z

citovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §

380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. V prejednávanom spore je nesporné, že žalobca sa domáhal uplatňovaného nároku z titulu
bezdôvodného obohatenia a že žalovaný vzniesol v priebehu súdneho sporu námietku premlčania.

Primárnou úlohou súdu prvej inštancie preto bolo vysporiadať sa s touto námietkou. Ak už bolo
uvedené vyššie, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tomto prípade došlo k márnemu uplynutiu
všeobecnej trojročnej objektívnej premlčacej doby a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo
strany žalovaného preto žalobu žalobcu zamietol. Argumentáciu žalobcu, že v tomto prípade ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie a teda na tento prípad by sa mala vzťahovať desaťročná premlčacia

doba, súd prvej inštancie neakceptoval.

7 . 1. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
7. 2. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7. 3. Podľa ustanovenia § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.
7.4.Podľaustanovenia§458ods.1,vetaprváOZ,musísavydaťvšetko,čosanadobudlobezdôvodným

obohatením.
7. 5. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej(§101-110).Napremlčaniesúdprihliadnelennanámietkudlžníka.Aksadlžníkpremlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
7. 6. Podľa ustanovenia § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba

je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
7. 7. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
7. 8. Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

8. 1. Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 258/2001 Z.z.“) , ktorý bol platný a účinný v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere a to v znení ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
8. 2. Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zák.č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9. Občiansky zákonník vo vyššie citovanom ustanovení § 451 ods. 2 OZ upravuje štyri skutkové
podstatyzískaniabezdôvodnéhoobohatenia.Žalobcavžalobepresnenešpecifikujekonkrétnuskutkovú

podstatu uplatňovaného bezdôvodného obohatenia, ale z jeho skutkových tvrdení možno vyvodiť, že
žalovaný mal získať majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, keď na úroky a poplatky z
úveru poskytnutého žalobcovi mu nárok podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení do 31. 12. 2009 nevznikol (zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 22.
01. 2008).

10. Vo veci nebolo sporné, že strany sporu (pôvodne - účastníci konania) uzatvorili dňa 22. 01.
2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi zo strany žalovaného poskytnutý
spotrebiteľský úver vo výške 232,36 Eur (pôvodne 7.000,-- Sk) a žalobca sa zaviazala poskytnutý úver
vrátiť v 12-tich splátkach po 35,85 Eur (pôvodne po 1.080,-- Sk), teda celkovo mal žalovanému zaplatiť

430,20 Eur, pričom prvú splátku mal uhradiť 17. 02. 2008 a poslednú dňa 17. 01. 2009. Z prehľadu
splátok vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanému v 8. splátkach sumu 430,20 Eur, pričom poslednú
splátku sume 179,25 Eur uhradil dňa 22. 09. 2008.

11. Po oboznámení sa s uvedenou zmluvou o úvere sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom

žalobcu, že zo strany žalovaného prijaté plnenie týkajúcej sa úrokov a poplatkov je v rozpore s
ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. a zakladá na strane žalovaného zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože v rozsahu uplatňovanej
istiny sa jednalo o plnenie bez právneho dôvodu.12. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobca uhradil žalovanému poslednú splátku dňa
22. 09. 2008 a teda týmto dňom začala plynúť objektívna trojročná premlčacia doba v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka a uplynula (ako správne ustálil súd prvej
inštancie) dňa 22. 9. 2011. Keďže žalobca podala žalobu na súd až dňa 02. 05. 2014 a žalovaný vzniesol
v spore námietku premlčania, súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď jeho žalobu z dôvodu
premlčania zamietol.

13. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní , že v prejednávanom
spore plynie podľa ustanovenia § 107 ods. 2 OZ desaťročná premlčacia doba, „pretože v tomto
prípade ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie zo strany žalovaného“, nakoľko úmysel žalovaného
získať bezdôvodné obohatenie neuvedeným ročnej percentuálnej miery nákladov v úverovej zmluve
preukázaný nebol. Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje, preto pri posúdení
úmyslu žalovaného je potrebné vychádzať z právnej úpravy zavinenia obsiahnutej v trestnom práve.

Podľa § 15 Trestného zákona je zavinenie budované na dvoch zložkách - vedomostnej a vôľovej. Podľa
stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy alebo nepriamy. O priamy úmysel pri bezdôvodnom
obohatení podľa Občianskeho zákonníka ide vtedy ak ten kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil
vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne, že ho získať chcel. O nepriamy
úmysel ide ak ten kto sa na úkor iného obohatil vedel, že svojim konaním môže získať bezdôvodné

obohatenie a pre prípad, že sa tak stane bol s takýmto následkom uzrozumený. Na preukázanie
úmyslu žalovaného získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné tvrdenia žalobcu o zaužívaní
praxe žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale je nutné v každom jednotlivom konkrétnom
prípade s poukazom na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia
zmluvy a prijatia plnenia na základe takejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň mohol byť uzrozumený

s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Žalovaný uzavrel so žalobcom predmetnú zmluvu o úvere
podľa typového označenia v zmysle ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Jedná sa o
úverové zmluvy, kde sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť
úroky. Vykonaným dokazovaním mal odvolací súd preukázané, že žalovaný skutočne chcel získať

na základe zmluvy o úvere odplatu vo forme poplatkov za poskytnutý úver, ale táto skutočnosť ešte
sama o sebe nepreukazuje jeho úmysel získať bezdôvodné obohatenie. V čase uzatvorenia zmluvy v
roku 2008 žalovaný nemohol vedieť a ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr posúdi súd ním
uzavretú zmluvu so žalobcom ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá nespĺňa zákonom požadované
náležitosti a teda, že bude posudzovaná ako zmluva bez úrokov a bez poplatkov. Podľa názoru

odvolacieho súdu pri posúdení či ide o úmyselné konanie nemožno vychádzať totiž z aktuálneho stavu,
ale zo stavu v čase uzatvárania úverovej zmluvy a preto neobstojí ani argumentácia žalobcu, že aj
v iných prípadoch konal obdobným spôsobom a uzatvoril „obdobné zmluvy o úveroch bez uvádzania
RPMN“. Vzhľadom na uvedené okolnosti dospel odvolací súd k záveru, že nie je možné v danej veci
aplikovať na beh plynutia premlčacej lehoty desaťročnú premlčaciu dobu.

14. Z uvedeného je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcu z dôvodu
premlčaniauplatňovanéhonárokuzamietol,jevecnesprávny apretohopodľa§387ods.1CSPpotvrdil.

15.Žalovanýbolvodvolacomkonaníúspešnýapretomupodľa§396ods.1spoužitím§255ods.1CSP

vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si však náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil a keďže existenciu trov odvolacieho konania žalovaného nemal odvolací súd preukázanú ani
zo spisu, náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).