Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. jún 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/38/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716201209
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5716201209.1

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu V. Q., L.. XX. XX.
XXXX, J. Ž. Č.. XX proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
IČO: 35 792 752 v konaní o určenie neplatnosti výšky odplaty a sankcií za spotrebiteľský úver takto

r o z h o d o l :

Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 03. 02. 2016 sa žalobca proti žalovanému domáhal určenia, že
zmluvná odplata dojednaná zmluvou o revolvingovom úvere medzi žalobcom a žalovaným je neplatná
v časti, v ktorej je dohodnutá odplata za poskytnutý úver prevyšujúca finančnú hodnotu podľa zmluvy
číslo 8500024227 zo dňa 22. 04. 2013 nad 1 098,80 € a toho, aby žalovaný do 10 dní po nadobudnutí

právoplatnosti rozsudku zrušil platnosť a účinnosť predmetnej zmluvy o úvere v časti odplaty za
poskytnuté peňažné prostriedky a nahradil ju novou zmluvou o pôžičke so žalobcom uzavretou podľa
Občianskeho zákonníka, Zákona o spotrebiteľských úveroch a v súlade s Nariadením vlády Slovenskej
republikyč.238/2008Z.z.aNariadenímvládySlovenskejrepublikyč.141/2014Z.z.,ktorépojednávania
o výške odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver. Súčasne sa domáhal tohto, aby žalovanému bola
uložená povinnosť prepočítať aj skutočne uhradené sankcie a porovnať ich s možnými nárokmi podľa

Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., vyčísliť rozdiely v neprospech žalobcu a tie
potom v opravenej zmluve o finančnej pôžičke započítať so žalobcom doposiaľ uhradenými splátkami,
s dôrazom na osobitné vyčíslenie už uhradenej istiny a osobitne úrokov, ktoré poslúžia ako základ
pre splátkovú úhradu reálne poskytnutých finančných prostriedkov podľa predmetnej zmluvy o úvere v
opravenej spotrebiteľskej zmluve o finančnej pôžičke. V prípade preukázaného nedoplatku na plnenie v
zmluve sa rozdiel rozpočíta na pravidelné mesačné splátky splatné žalobcom, v prípade preukázaného

preplatku zo strany žalobcu tieto žalovaný vráti žalobcovi do 15 dní po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku súdu. Náhradu trov konania žalobca nepožadoval.

Žalobu odôvodnil tou skutočnosť, že uzavrel so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere ako dlžník
číslo 8500024227 zo dňa 22. 04. 2013, ktorou mu bol poskytnutý úver vo výške 1 470 € na 42 mesačných
splátok po 78,76 €, čo by spolu predstavovalo sumu 3 307,92 € spolu aj s odplatou (poplatkom 211,60

€), celkom k úhrade 3 519,52 €, čo je o 2 049,52 € viac ako si žalobca požičal a predstavuje to
139,42 % z hodnoty požičanej istiny. Odplata dojednaná v zmluve o spotrebiteľskom úvere je podľa
názoru zjavne neprimeraná a vyššia ako u úverov, ktoré poskytujú komerčné banky. Poukázal na znenie
Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. a znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z. z. a konštatoval, že pri využití informácií Národnej banky Slovenska Ministerstva financií
Slovenskej republiky by odplata za poskytnutý úver pri maximálne dvojnásobku RPMN, teda 15,86 %

ročne, predstavovala 31,72 %, čiže mesačná splátka by bola 47,56 € a žalobca by mal zaplatiť len 2209,12 €, oproti požiadavke žalovaného na zaplatenie sumy 3 307,92 €, je teda v neprospech žalobcu
až 1 098,80 €.

Žalovaný sa neoprávnene domáhal zaplatenia neúmerne vysokej odplaty za poskytnutý úver a preto
je žalobca nútený zabezpečiť si ochranu svojich práv prostredníctvom podanej žaloby a na takomto
určení má naliehavý právny záujem, pretože dojednaná zmluva o úvere je čiastočne neplatná, a to v
časti dojednanej neprimeranej odplaty.

Ďalej poukázal na neprimerane vysoké sankcie, ktoré si žalovaný počas trvania zmluvného vzťahu
účtoval voči žalobcovi a príslušné ustanovenia § 3a Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z. z.. Uviedol, že žalovaný nariaďoval a vyzýval žalobcu k úhrade sankcií nepretržite a bez možnej
matematickej kontroly, a ich evidencie, a preto je žalobca presvedčený, že žalovaný porušuje
nariaďovaním a inkasovaním sankcií za omeškanie zákonné normy. Keďže žalovaný aj jeho pracovníci
reagujú bez záujmu na prechádzajúce výzvy žalobcu na vyriešenie týchto problémov, bol žalobca nútený

obrátiť sa žalobou na súd.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval a na pojednávaní dňa 01. 06. 2016 vo svojej výpovedi
uviedol, že dôvodom, preto ktorý podal žalobu je skutočnosť, že stále žalovaný od neho požaduje titulom
plnenia tejto úverovej zmluvy nejaké finančné sumy. Uviedol, že by mal mať zaplatenú celú sumu, ktorú

mal zaplatiť podľa úverovej zmluvy, a to sumu 3 307,92 €, pretože jednak v roku 2013 a 2014 robil splátky
v zmysle splátkového kalendára a zvyšok dlhu dňa 08. 12. 2014 v sume 2 378,84 € zaplatil. Žalovaný
však žiada zamestnávateľa žalobcu, aby mu vykonával zrážky zo mzdy na úhradu nejakých ďalších
záväzkov z tejto zmluvy napriek tomu, že žalobca je presvedčený, že má všetko v zmysle úverovej
zmluvy zaplatené.

Žalovaný sa k žalobe do začiatku pojednávania riadne nevyjadril.

Dňa 31. 05. 2016, teda deň pred nariadeným pojednávaním, došlo emailom vyjadrenie žalovaného,
ktoré za neho mala spísať jeho právna zástupkyňa, ktorá však k tomuto podaniu nepripojila udelené

plnomocenstvo, a to napriek tomu, že žalovaný prevzal predvolanie na pojednávanie už 15. 04. 2016
a ešte predtým mu žaloba bola doručená 12. 02. 2016. Vzhľadom na skutočnosť, že do začiatku
pojednávanie emailové podanie žalovaného nebolo doplnené písomne v zmysle § 42 ods. 1 vtedy
platného O. s. p. (zák. č. 99/1963 Z. z.) do začiatku pojednávania, súd naňho neprihliadal.

Okrem výsluchu žalobcu súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho spisu a takto
mal preukázaný tento skutkový stav veci:

Žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom uzavrel dňa 22. 04. 2013 zmluvu o revolvingovom úvere,
podľa ktorej mu bol poskytnutý úverový limit vo výške 1 470 € pri počte 42 splátok zročných k 20-temu

dňu v mesiaci vo výške 78,76 €, celkovej čiastke k zaplateniu 3 307,92 €, RPMN 64,86 % a ročnej
úrokovejsadzbeúveru70,01%.PriemernáRPMNzaobdobnýúverbola47,29%.Kzmluvebolpripojený
splátkový kalendár, v zmysle ktorého mal žalobca splácať úver od 20. 06. 2013 do 20. 11. 2016.

Žalobca predložil listinný dôkaz preukazujúci, že 08. 12. 2014 žalovanému zaplatil sumu 2 378,84 € na

úhradu tohto úveru. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že on predtým úver splácal v zmysle splátkového
kalendára ale pretože chcel mať so žalovaným pokoj, tak mu zvyšok spomínaného úveru dňa 08. 12.
2014 doplatil. Napriek tomu žalobca predložil výzvy na zaplatenie, ktoré mu boli adresované obchodnou
spoločnosti ANACO s.r.o. so sídlom v Bratislave (č. l. 6 spisu), ktorým táto obchodná spoločnosť
vyzvala žalobcu na zaplatenie sumy 514,13 € titulom nesplateného úveru od žalovaného. Súčasne

predložil žiadosť tejto obchodnej spoločnosti adresovanú jeho zamestnávateľovi obchodnej spoločnosti
PROTEAM s.r.o. so sídlom v Martine (č. l. 5 spisu) na vykonávanie zrážok zo mzdy a iných príjmov
na úhradu pohľadávky z úveru číslo 8500024227 vo výške 514,13 € ku dňu 20. 01. 2016, ktorý bol
poskytnutý žalobcovi žalovaným.

Majúc preukázané tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žaloba žalobcu dôvodná nie je.

Žalobca podal žalobu ako tzv. určovaciu žalobu, ktorá je upravená v ust. § 80 písm. c/ vtedy platného
Občianskeho súdneho poriadku.Podľa § 80 písm. c/ O. s. p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či
tu právny vzťah alebo právo je, ale nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je skutočnosť, že žalobca má na určení tohto,
čoho sa domáha naliehavý právny záujem, čiže bez určenia toho, čoho sa domáha, jeho právne
postavenie vo vzťahu k žalovanému je neisté. Naliehavý právny záujem má takýto žalobca potom vtedy,
ak z pravidla určenie tohto, čoho sa domáha má zabrániť ďalšiemu sporu a definitívne vyriešiť otázku

právnej neistoty medzi účastníkmi. Nemá ho však vtedy, ak je predpoklad, že by spor medzi účastníkmi
konania týmto určením nemohol byť definitívne vyriešený, najmä že by mohla byť v takomto spore
podaná ďalšia žaloba, najmä žaloba na plnenie.

Žalobca v konaní predovšetkým tvrdil, že svoj dlh vo vzťahu k žalovanému má vyrovnaný, napriek tomu z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že v januári 2016 bola jeho zamestnávateľovi predložená žiadosť o

vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody zo zrážkach zo mzdy, ktorú mal žalovaný so žalobcom
pri uzavretí úverovej zmluvy podpísať.

Za takýchto okolností je súd toho názoru, že len určením toho, čo žalobca žiadal, čiže tej skutočnosti, že
žalovaný voči nemu môže požadovať odplatu za úver len do sumy 1 098,80 €, nie je riešením situácie

pre žalobcu, najmä ak jeho zamestnávateľovi bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy na vykonanie
zrážok do sumy 514,13 €, pričom nie je zrejmé, či táto suma je žiadaná v prospech žalovaného titulom
poskytnutej úverovej istiny alebo aj úrokov a poplatkov, ktoré istinu úveru navyšovali. Žalobca totiž, aby
zvrátil realizáciu predmetnej dohody o vykonaní zrážok zo mzdy musí podľa presvedčenia súdu urobiť
iné kroky, než len domáhať sa skutočnosti, že by žalovanému patrila odplata za poskytnutý úver v sume,

ktorú žalobca uviedol v petite žaloby, čiže v rozsudočnom návrhu.

V čase uzavretia úverovej zmluvy, naviac neplatilo obmedzenie najvyššej prípustnej výšky odplaty
za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi v ust. § 1 a § 1a Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., z ktorého žalobca vychádzal pri koncipovaní žalobného návrhu a ustálení, že

maximálna možná a prípustná odplata za jemu poskytnutý revolvingový spotrebiteľský úver je do sumy
1 098,80 €. V čase uzavretia zmluvy totiž Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nemalo ustanovenia o maximálne prípustnej
výške odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru a platilo len ustanovenie § 53 ods. 6 Obč. zák. v
zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie

odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery
v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

Súd preto prvej časti žalobného petitu vyhovieť nemohol, nakoľko podľa presvedčenia súdu na
takomto určení žalobca nemohol mať naliehavý právny záujem, ak tvrdil, že celý úver vrátane istiny a
dohodnutých úrokov už žalobcovi zaplatil, a za situácie, keď jeho zamestnávateľovi bola predložená
dohoda o zrážkach zo mzdy, proti ktorej sa mal žalobca brániť inými prostriedkami právnej ochrany. Ak
totiž žalobca tvrdil, že zaplatil žalovanému celú dohodnutú sumu vrátane úrokov a poplatkov, teda sumu

3 307,92 €, je na mieste zo strany žalobcu žaloba na plnenie, ak tvrdí, že zaplatil neprimerane vysokú
odplatu, ktorá bola dohodnutá v úverovej zmluve.

Pokiaľ šlo o ďalšie časti žalobného petitu, súd žalobe vyhovieť rovnako nemohol, a to vzhľadom na
skutočnosť, že súd nemôže zasahovať do kontraktačného procesu právnických a fyzických osôb v

rovine súkromného práva, a nariaďovať niektorému z účastníkov zmluvného vzťahu, akým spôsobom
má zmluvu koncipovať, resp. akým spôsobom má už uzavretú zmluvu zmeniť. Pre takéto výroky, ktoré
žalobca žiadal sa nenachádza v právnom poriadku Slovenskej republiky právna opora, inak povedané,
zákonné ustanovenie, podľa ktorého by súd takúto povinnosť žalovanému mohol uložiť. Preto aj v tejto
časti súd žalobu zamietol.

Súd takto zamietol žalobu žalobcu v celom rozsahu.O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalovaný sa do vykonania pojednávania
01. 06. 2016 vo veci riadne nevyjadril, a teda preukázateľne mu trovy v konaní nevznikli, preto mu súd
náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.