Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/1009/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113219617
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113219617.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Silvia Hýbelová a Mgr. Fedor Benka, v právnej veci žalobcov: 1/ S. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom
J. XX, P., 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. P. X, P., obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Magdaléna
Lesayová, AK so sídlom Hlavná 27/1, Trnava, proti žalovanej: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, P.,
zast. advokátkou: JUDr. Vierou Laczová, AK so sídlom Dolné bašty 2, Trnava, o určenie vlastníctva k
nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 8. septembra 2015,
č.k. 16C/513/2013-141 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná má voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalobcov 1/ a 2/ zaviazal
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 421,42 eur k rukám jej zástupkyne do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 80 OSP, § 142 ods. 1 OSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že určenia podľa § 80 OSP sa žalobca môže domáhať len
vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v
právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladal splnenie nejakej povinnosti. Stále platí,
že naliehavý právny záujem na určení nie je daný tam, kde je možné domáhať sa plnenia. Ak teda niekto
tvrdí, že je vlastníkom veci, i nehnuteľnej, nemôže uplatňovať svoje právo žalobou o určenie, ale iba
žalobou na plnenie. Ak bol správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva na základe absolútne

neplatnej zmluvy, je teda reálne daný len modus, avšak jasne chýba titulus, teda platne uzavretá zmluva.
Na základe absolútne neplatného právneho úkonu takto nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc i dobromyseľného
nadobúdateľa. Rovnako tak nie je možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a
ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť
viac práv, ako má sám /Uznesenie Ústavného súdu SR sp. Zn. I.ÚS 50/2010-11 zo dňa 10. 2. 2010/.
Ak teda v dôsledku absolútne neplatného právneho úkonu došlo k ďalšiemu prevodu vlastníctva k

nehnuteľnosti, v rámci zásady nemo plus iuris in alium trensferre potest, quam ipse habet /z nepráva
nemôževzniknúťprávo/,nemohlodôjsťkúčinnémuprevoduodsubjektu,ktorýnebolnositeľomžiadnych
práv k nehnuteľnosti, a teda nemal čo previesť. Súd ďalej poukázal aj na Nález ÚS ČR II 349/2003 a jeho
závery - „Dále se Ústavní soud zabýval námietkou stěžovatelky, dle níž kupní smlouvu na předmětnounemovitost uzavřela v dobré víře, spoléhajúc na správnost údajú obsažených v katastru nemovitostí. Ani
tuto námitku však neshledal Ústavní soud dúvodnou, neboť zásadně nelze trvat na zachováni právní
jistoty, jež byla, ač v dobré víře, nabyta v rozporu s právem. Vklad práva do katastru nemovitostí je nutno

vnímatjenjakojednuzpodmínekproplatnýpřevodvlastníckéhoprávaknemovitosti.“Sprihliadnutímna
uvedené je daná absencia naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe a vzhľadom na neplatnosť
pôvodného právneho úkonu /ktorým bolo predtým odňaté vlastnícke právo žalovanej/ nemôže obstáť
ani tvrdenie o vlastníctve žalobcov, ktoré má byť odvodené z absolútne neplatného právneho úkonu.
Len tým, že žalobcovia mali podľa ich vyjadrenia konať v dobrej viere v zápis v katastri nehnuteľnosti,

nemohli sa stať vlastníkom týchto nehnuteľností (porovnaj rozsudok Veľkého senátu NS ČR sp. zn. 31
Odo 1424/2006 z 9.12.2009). K otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných
nadobúdateľov sa už vyjadril i Ústavný súd SR v uznesení z 10.2.2010 sp. zn. I. ÚS 50/10. Poukázal
v ňom na zásadu rímskeho práva nemo plus iuris ad alium tranfere potest quam ipse habet, v zmysle
ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo
ďalší subjekt, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy

nenadobudol,tedahoaninemoholplatnepreviesť.Ochrana,ktorúposkytujenadobúdateľovi,niejetakej
intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Nie je možné
uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou,
podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako má sám. Z hľadiska dobromyseľnosti sa
súd stotožňuje s argumentáciou žalovanej v tom smere, že pokiaľ sa odvolávajú žalobcovia na zápis

na liste vlastníctva - ako verejnú listinu, pri dostatočnej starostlivosti by venovali pozornosť skutočnosti,
že za obdobie od februára do septembra 2007 došlo k trom prevodom vlastníctva k bytu, teda už
táto skutočnosť sama osebe mala u nich vzbudiť pochybnosti. Naviac samotní žalobcovia konali v
rozpore so zákonom, keď kúpna cena je uvedená v zmluve vo výške 650.000 Sk, podľa vyjadrenia
žalovaného 2 v skutočnosti bola vo výške 1.390.000 Sk /i táto okolnosť by mohla byť dôvodom skúmania

platnosti zmluvy a tvrdenie žalovanej, že určovacou žalobou chcú žalobcovia zhojiť svoje konanie sa javí
potom ako dôvodné, keď vymáhanie skutočne vyplatenej čiastky od predávajúceho nemusí byť zrejme
preukázateľné/.Prerozhodnutiesúdumajútietoskutočnostivýznamvtomsmere,žesamotnížalobcovia
nekonali celkom v dobrej viere a v súlade so zákonom, i keď sa jedná o okolnosti s poukazom na vyššie
uvedené len ako okrajové. V konaní tunajšieho súdu 37C 23/2007-187 bolo právoplatne rozhodnuté

a určené vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti. Vlastnícke právo žalovanej bolo týmto rozhodnutím
obnovené a trvá, žalobcovia neuviedli žiadny relevantný dôvod na spochybnenie tohto práva, ani
skutočnosti, ktoré by po právoplatnom rozhodnutí súdu nastali. Svoj nárok odvodzujú od právnych
úkonov realizovaných v nadväznosti na neplatné právne úkony, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté,
pričom už v tomto konaní namietali žalobcovia zhodné skutočnosti. Nemožno sa s poukazom na

uvedené stotožniť s argumentáciou žalobcu v tom smere, že vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov,
pokiaľ svoje právo nadobudli v dobrej viere, požíva ochranu a nezaniká. Prvotným vlastníkom /vo
vzťahu účastníkov konania/ bola žalovaná, ktorej vlastnícke právo bolo dočasne odňaté na základe
absolútne neplatného právneho úkonu /zabezpečovacieho prevodu/ a v súdnom konaní sa určením
svojho vlastníctva iba deklaroval pôvodný stav, potvrdilo sa jej vlastníctvo, ktoré jej bolo odňaté v rozpore

so zákonom. Ako bolo uvedené, z neplatného právneho úkonu nemôže byť odvodený žiadny platný
právny úkon. Teda nemožno konštatovať, že žalobcovia nadobudli vlastníctvo od vlastníka /pretože ani
predávajúci vo vzťahu k žalobcom ním už nemohol byť/. Vo vzťahu k žalovanej potom nemožno hovoriť
ako o zmluve uzavretej prv z hľadiska ochrany vlastníctva - pred spoločnosťou FINANCREAL, ktorá
vlastníctvo nadobudla v rozpore so zákonom, bola vlastníčkou žalovaná. Naopak, došlo by k zásadnému

a nezákonnému zásahu do vlastníckeho práva žalovanej, ak by súd žalobe vyhovel. V tomto smere
práve žalovanú treba posudzovať ako prvotného vlastníka a chrániť predovšetkým jej vlastnícke právo.
Súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcov v tom smere, že nenesú zodpovednosť za neplatnosť
prvotného prevodu vo vzťahu k žalovanej, zákon však žalobcom poskytuje dostatočnú ochranu vo
vzťahu k predávajúcemu, od ktorého vlastníctvo mali nadobudnúť a takisto vo vzťahu k žalovanej pokiaľ

ide o investície do nehnuteľnosti /keď však ako bolo uvedené, pri uzatváraní zmluvy nielenže neboli
sami dostatočne dobromyseľní, ale zmluva sama osebe v časti kúpnej ceny bola v rozpore so zákonom/.
Naviac v čase, kedy mali vedomosť o súdnom spore i jeho výsledku, odkúpili spoluvlastnícky podiel na
pozemku pod domom, a teda v tomto smere absentuje ich dobromyseľnosť v celom rozsahu. Vzhľadom
na uvedené má súd za to, že návrh bolo potrebné ako nedôvodný zamietnuť v celom rozsahu z dôvodu

absencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe /keď je potrebné domáhať sa plnenia v
naznačenom smere/ a tiež z dôvodu, že od absolútne neplatného právneho úkonu sa nemôže odvíjať
žiaden platný právny úkon /z nepráva nemôže vzniknúť právo/, nemohlo dôjsť k účinnému prevodu od
subjektu, ktorý nebol nositeľom žiadnych práv k nehnuteľnosti, a teda nemal čo previesť. Podľa § 142ods. 1 O. s. p. úspešnej žalovanej priznal súd náhradu trov konania titulom právneho zastúpenia za
prevzatie a prípravu zastúpenia, vyjadrenie á 60,07 eur, paušál á 7,81 eur, pojednávanie 6. 2. 2014,
vyjadrenie k odvolaniu á 61,87 eur, paušál á 8,04 eur, pojednávanie 2. 6. 2015, 8. 9. 2015 á 64,53 eur,

paušál á 8,39 eur, v zmysle § 10, 11 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktorým
žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu žalobcov v celom
rozsahu vyhovie a zároveň zaviaže žalovanú k náhrade trov konania v sume 693,34 eur. V odvolaní

poukázali na skutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli titulom kúpnej zmluvy uzavretej dňa
16.07.2007 s I. I. a právne účinky vkladu kúpnej zmluvy nastali dňom 20.09.2007. Žalobcovia si na
nadobudnutiearekonštrukciunehnuteľnostivzaliodD.sporiteľneúvervovýške1.390.000,-Sk,ktorýmá
konečnú splatnosť 20.06.2037. Uviedli, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi žalobcami a vtedajším
vlastníkom nehnuteľnosti I. I. sa všetci účastníci tohto zmluvného vzťahu správali štandardne a ich
konanie napriek tvrdeniam žalovanej, na ktorý súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní prihliadol

(že mali byť pri kúpe nehnuteľnosti opatrnejší) v žiadnom prípade nemožno označiť za rizikové,
o čom svedčí aj postoj finančného ústavu - banky s dlhoročnou tradíciou, ktorá im poskytla úver.
Žalobcovia boli na LV č. XXXX zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti až do novembra
2012, kedy bola ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti zapísaná žalovaná. Na základe uvedeného majú
naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do ich vlastníctva, nakoľko vlastnícke právo

vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností je kvalifikovane spochybnené a iba rozhodnutie súdu
môže byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal
skutočnému stavu. Sú toho názoru, že v čase uzavretia predmetnej kúpnej zmluvy medzi nimi a I. I. dňa
16.07.2007 neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné kúpnu zmluvu považovať za neplatnú
pre rozpor so zákonom podľa § 39 OZ. Ak by súd ustálil, že prednosť má základné právo žalovanej

vlastniť majetok oproti rovnakému základnému právu žalobcov, došlo by týmto rozhodnutím súdu k
obmedzeniu základného práva žalobcov, čo je však možné iba vo verejnom záujme na základe zákona a
za náhradu - článok 20 Ústavy SR. Nie je totiž daný dôvod, prečo by malo byť vlastnícke právo žalovanej
chránené viac, ako vlastnícke právo žalobcov. Jedným z princípov právneho štátu je princíp právnej
istoty, ktorý zahŕňa aj tú skutočnosť, že budú rešpektované práva nadobudnuté v dobrej viere a ak sa

žalobcovia stanú vlastníkmi, je im právnym štátom poskytovaná právna ochrana všeobecne vyjadrená
v článku 11 Listiny základných práv a slobôd ale aj v § 123 OZ. Pre rozhodnutie vo veci je treba vyriešiť
otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 16.07.2007, ktorú platnosť je potrebné
posudzovať podľa právneho stavu, kedy k úkonu došlo. V čase uzavretia predmetnej zmluvy žalobcovia
pri uzavieraní zmluvy splnili svoje povinnosti, preverili či sú splnené zákonné podmienky na prevod

nehnuteľnosti, okrem iného či I. I. bol ako vlastník nehnuteľnosti zapísaný v katastri nehnuteľností.
Žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť na základe riadnej kúpnej zmluvy a celkom nesporne v dobrej viere,
nehnuteľnosť predával oprávnený vlastník, jej kúpa sa realizovala na základe úveru, ktorý budú musieť
splatiť. Zásadným záverom vyplývajúcim z judikatúry je, že vlastnícke právo ďalších nadobúdateľov,
pokiaľ svoje právo nadobudli v dobrej viere, požíva ochranu a nezaniká, čo je v súlade s článkom 11

Listiny a s ústavnými princípmi právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv. Akceptovanie výkladu,
že zánikom - v tomto prípade zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorá bola uzavretá
v rade ako prvá, by si vlastník, ktorý nadobudol vlastníctvo derivátne, nikdy nemohol byť istý svojim
vlastníctvom, zjavne nezodpovedá chápaniu právneho štátu.

5. K odvolaniu žalobcov zaslala písomné vyjadrenie žalovaná, v ktorom uviedla, že žiada, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil a zároveň zaviazal
žalobcov spoločne a nerozdielne k náhrade trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení poukázala
na skutočnosť, že návrhu žalobcov a teda ani ich odvolaniu nie je možné vyhovieť aj z dôvodu, že
ich konanie nebolo od počiatku dobromyseľné, teda nenadobudli nehnuteľnosť v dobrej viere ani od

vlastníka a bolo v rozpore s dobrými mravmi, preto ich návrh nemôže požívať právnu ochranu. Svoju
nepriaznivú situáciu mohli od počiatku riešiť len vo vzťahu k predávajúcemu I. I. a nie s vlastníčkou
R. T.. Tvrdenie žalobcov, že nehnuteľnosť nadobudli na základe riadnej kúpnej zmluvy a celkom
nesporne v dobrej viere od oprávneného vlastníka je nepravdivé, pretože žalobcovia nikdy neboli
dobromyseľní a to, že predávajúci nie je vlastníkom (potvrdené rozsudkom Okresného súdu v Trnave

zo dňa 24.06.2009 č.k. 37C/23/2007) vedeli skôr, ako uzavreli kúpnu zmluvu a dobromyseľne sa
nesprávali ani po právoplatnosti tohto rozsudku (odkúpenie spoluvlastníckeho podielu na pozemku
pod spornou nehnuteľnosťou, založenie spornej nehnuteľnosti a odmietnutie zmeny zálohu). V tejto
súvislosti poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 09.12.2009 sp. zn. 2 Obdo 30/2009, vktorom sa okrem iného konštatuje, že dobromyseľnosť žalobcov nesmie byť ničím spochybnená a ani pri
najmenšej pochybnosti nemôžu tvrdiť dobromyseľnosť. Žalovaná ďalej poukázala na konanie žalobcov,
ktorým zákon poskytuje dostatočnú ochranu vo vzťahu k predávajúcemu, avšak žalobcovia vedomí si

svojej dôkaznej núdze pri preukazovaní zaplatenia rozdielu medzi kúpnou cenou uvedenou v zmluve
a reálne vyplatenou predávajúcemu sa nemôžu domáhať tohto práva predmetnou žalobou na určenie
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na úkor žalovanej. Ďalej žalobcovia uviedli, že v predchádzajúcich
rozhodnutiach súdu sa nikdy nehovorilo o neopatrnom a rizikovom chovaní žalovanej, naopak, súd
mal za preukázané a skonštatoval, že poskytovateľovi úveru nešlo o zaplatenie dlhu, ale išlo mu o

získanie bytu, keď žalovanú vysťahoval už v dobe po zaplatení celého dlhu (rozsudok Okresného súdu
v Trnave zo dňa 24.06.2009 sp. zn. 37C/23/2007 str. 16). Zároveň na strane 16 tohto rozsudku sa
konštatuje, že spol. FINANCREAL sa nikdy nestala vlastníkom bytu a preto aj následné prevody na
ďalších nadobúdateľov nehnuteľnosti sú neplatné a túto skutočnosť potvrdil aj odvolací súd. V závere
svojho vyjadrenia opakovane žalovaná poukázala na skutočnosť, že to boli práve žalobcovia, ktorí
nekonali v dobrej viere a pri kúpe predmetnej nehnuteľnosti išli jednoznačne do rizika a to hneď dvakrát,

prvýkrát keď kupovali od nevlastníka a druhýkrát keď pristúpili na rozdiel v cene uvedenej v kúpnej
zmluve a reálne vyplatenej kúpnej cene.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP),

oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt.§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 201 a 202 OSP,
akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1
OSP, akt. § 127 a § 365 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.
2 písm. a/, c/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. b/, e/, h/ CSP), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na príp. vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a

na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku
vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

7. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 16C 513/2013 je určenie, že

žalobcovia 1/ a 2/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. P., obec P.,
okres Trnava, zapísanej na LV č. XXXX SK P. ako byt č. XX, XX. P. bytového domu - XX b. j., I. XX, P.,
č.s. XXXX na parc. reg. „C“ č. 8399/94, vchod I. XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, a to každý v 1-ici.
8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého

stupňa, ktorým bol návrh žalobcov zamietnutý.
9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že
súd prvej inštancie mal zistený skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, avšak vec
čiastočne nesprávne právne posúdi, ak dospel k záveru, že žalobcovia na podaní tejto žaloby nemajú
naliehavý právny záujem. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie aj omyl súdu pri aplikácii

správneho ustanovenia právneho predpisu na správne zistený skutkový stav.
10. Predovšetkým je potrebné uviesť, že napriek argumentácii súdu prvej inštancie viažucej sa na
popísané dôvody zamietnutia návrhu žalobcov, je odvolací súd tohto názoru, že žalobcom sa v konaní
podarilo preukázať naliehavý právny záujem na žiadanom určení.
11. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na

takejto určovacej žalobe žalobcov tým, že určenia podľa § 80 O. s.p. sa žalobca môžu domáhať len
vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez
tohto určenia ohrozené alebo neisté. Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v
právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, že by ukladal splnenie nejakej povinnosti. Stále platí,
že naliehavý právny záujem na určení nie je daný tam, kde je možné domáhať sa plnenia. Ak teda niekto

tvrdí, že je vlastníkom veci, i nehnuteľnej, nemôže uplatňovať svoje právo žalobou o určenie, ale iba
žalobou na plnenie.
12. Odvolatelia namietali, že na LV č. XXXX boli zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti
až do novembra 2012, kedy bola ako vlastníčka spornej nehnuteľnosti zapísaná žalovaná. Na základeuvedeného majú naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosť patrí do ich vlastníctva, nakoľko
vlastnícke právo vlastníka zapísaného v katastri nehnuteľností je kvalifikovane spochybnené a iba
rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností

tak, aby zodpovedal skutočnému stavu.
13. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
14. Podľa tohto ustanovenia sa zásadne možno domáhať len určenia, či tu právo alebo právny vzťah
je alebo nie je, z čoho však je možné vyvodiť, že spravidla sa možno domáhať aj prípadnej neplatnosti

právnych úkonov (v príslušnom ustanovení citovaného predpisu priamo neuvedenej) a to výnimočne
práve vtedy, kedy je naliehavý právny záujem na požadovanom určení buď predpokladaný, alebo ak
potreba návrhu o neplatnosť právneho úkonu vyplýva z právneho predpisu.
15. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacieho návrhu (§ 80 písm. c/
O.s.p.), musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobcovia v danom právnom vzťahu môže navrhovaným
určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý

právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí
s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva
alebo právnej neistoty. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcov predpokladá
posúdenie, či podaný určovací návrh je vhodným (správne zvoleným a prípustným) procesným
nástrojom ochrany jeho práva alebo návrhom, ktorý spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva

konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať ešte iné konanie.
16. Naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom
na cieľ sledovaný podaním určovacieho návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. So
zreteľom na obsah odvolania možno zhrnúť, že odvolateľom ide o to, aby súd určil, že sú podielovými
spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a to z dôvodu uzavretia platnej kúpnej zmluvy dňa 16.7.2007

medzi nimi ako kupujúcimi a p. I. ako predávajúcim, keď v čase jej uzatvárania, boli v dobrej viere, že
ju nadobúdajú od vlastníka.
17. Odvolací súd je toho názoru, že žalobcovia, môžu dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu
svojich práv a oprávnených záujmov pri preukázaní svojho tvrdeného vlastníckeho práva len touto
určovacoužalobou,vrámciktoréhokonaniabyakopredbežnúotázkusúdskúmalajplatnosťpredmetnej

kúpnej zmluvy zo dňa 16.7.2007, na základe ktorej nadobudli vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti,
nakoľko v prípade jej vyhovenia, by došlo k zápisu ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti,
čím by dosiahli ochranu svojho práva. Je teda namieste záver, že žalobcovia majú naliehavý právny
záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, pretože ním požadované určenie rieši
(vlastnícku)podstatuspornosti,ktorúsasnažiaodstrániť.Vporovnanísexistujúcimstavomsažalobcom

požadovaným určením môže zmeniť ich právne postavenie, odstraňuje sa neistota daného právneho
vzťahu, ktorá by rozhodnutím prestala trvať a vylučuje potrebu ďalšieho konania.
18. Žalobcovia by nemali naliehavý právny záujem napr. na určení platnosti predmetnej kúpnej zmluvy,
lebo otázka platnosti kúpnej zmluvy, o ktorej malo byť rozhodnuté na základe určovacieho návrhu, má
povahu otázky predbežnej vo vzťahu k inej podstatnej právnej otázke - (spolu)vlastníctva žalobcov.

19. Aj napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý
právny záujem na tejto určovacej žalobe, ktorá skutočnosť by bola bez ďalšieho dôvodom na zamietnutie
žaloby, sa súd prvej inštancie napriek tomu zaoberal aj vecou samou a vo svojom rozhodnutí uzatvoril,
že návrh žalobcov nie je dôvodný, pretože od absolútne neplatného právneho úkonu sa nemôže odvíjať
žiaden platný právny úkon /z nepráva nemôže vzniknúť právo/ a preto nemohlo dôjsť k účinnému

prevoduodsubjektu(p.I.),ktorýnebolnositeľomžiadnychprávknehnuteľnostiatedanemalčopreviesť.
20.Odvolatelianamietali,ževčaseuzavretiapredmetnejkúpnejzmluvymedzinimiaI.I.dňa16.07.2007
neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné kúpnu zmluvu považovať za neplatnú pre rozpor
so zákonom podľa § 39 OZ. Ak by súd ustálil, že prednosť má základné právo žalovanej vlastniť
majetok oproti rovnakému základnému právu žalobcov, došlo by týmto rozhodnutím súdu k obmedzeniu

základného práva žalobcov, čo je však možné iba vo verejnom záujme na základe zákona a za náhradu
- článok 20 Ústavy SR.
21. Ťažiskom sporu a tiež tohto odvolacieho konania bolo vyriešenie predbežnej otázky, či žalobcovia
uzatvorili dňa 16.07.2007 platnú kúpnu zmluvu s I. I. ako predávajúcim, ktorý v čase jej uzavretia bol
ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľnosti, avšak následne rozsudkom Okresného súdu Trnava zo

dňa 24.6.2009, č. k. 37C 23/07-187 v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom zo dňa 16.8. 2010, č. k. 37C
23/2007-245 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 12.9.2012, č. k. 11Co 218/2011-277 bolo
vo výroku rozsudku určené, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. P., obec P.,
okres Trnava, zapísanej na LV č. XXXX SK Trnava ako byt č. XX, XX. P. bytového domu - XX b.j., I. XX,P., č.s. XXXX na parc. reg. „C“ č. 8399/94, vchod I. XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX je R. T. - žalovaná, pretože
Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti zo dňa 29.11.2005

bola prejudiciálne v tomto konaní posúdená ako absolútne neplatná a preto spol. FINANCREAL s.r.o.
nemohla platne nadobudnúť vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti.
22.Soskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštancievyplýva,žedňa16.7.2007uzatvoriližalobcovia
ako kupujúci a I. I. ako predávajúci kúpnu zmluvu predmetom ktorej bola nehnuteľnosť nachádzajúca
sa v k. ú. P., obec P., okres Trnava, zapísaná na LV č. XXXX SK P. ako byt č. XX, XX. P. bytového

domu - XX b. j., I. XX, P., č.s. XXXX na parc. reg. „C“ č. 8399/94, vchod I. XX a spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX,
a to každý v 1-ici. Kúpna cena bola v zmluve dohodnutá na sumu 650.000 Sk, podľa tvrdenia žalobcov
reálne zaplatili predávajúcemu kúpnu cenu vo výške 1.3900.00Sk V čase uzavretia kúpnej zmluvy bol
ako vlastník na liste vlastníctva zapísaný predávajúci.

23. Z rozhodnutia Okresného súdu Trnava zo dňa 24.6.2009, č. k. 37C 23/07-187 v spojení s jeho
dopĺňacím rozsudkom zo dňa 16. 8. 2010, č. k. 37C 23/2007-245 a rozsudkom Krajského súdu v Trnave
zo dňa 12. 9. 2012, č. k. 11Co 218/2011-277 vyplýva, že súd vo výroku rozhodnutia určil, že výlučnou
vlastníčkou spornej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. P., zapísanej na LV č. XXXX je R. T. /v tomto
konaní žalovaná/ a vzájomný návrh S. V. a C. D. /v tomto konaní žalobcovia/ o určenie, že sú podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľností zamietol.

24. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že súd pri svojom rozhodovaní posudzoval platnosť Zmluvy o úvere
uzavretej dňa 29.11.2005 medzi spoločnosťou FINANCREAL s. r. o. Trenčín a R. T., predmetom ktorej
bol úver vo výške 120.000 Sk a zároveň na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky bola uzavretá Zmluva

o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k jej nehnuteľnosti. V dôsledku nesplácania úveru
spoločnosť realizovala zabezpečovací prevod práva a prepis bytu na seba a následne na ďalšie osoby
a naposledy na žalobcov. Súd konštatoval ohľadne záložného práva, že tzv. prepadná klauzula je
neprijateľná pri zabezpečovacom prevode práva, ako aj pri iných druhoch zabezpečenia a dojednanie
o spôsobe uspokojenia pohľadávky tým, že si veriteľ ponechá predmet zabezpečenia, odporuje účelu

ust. § 553 OZ a je v rozpore s dobrými mravmi. Posúdil tiež hrubý nepomer medzi hodnotou bytu a
zabezpečenou pohľadávkou. Súd konštatoval, že zmluva je neplatná v zmysle § 39 OZ a z takého
neplatného úkonu sa FINANCREAL nemohol stať vlastníkom nehnuteľnosti. Vzájomný návrh žalobcov /
vuvedenomkonanívpostavenížalovaných/zamietolsúdprenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmu,
nakoľko boli v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia vedení ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti. Súd

v tomto konaní ako predbežnú otázku riešil platnosť - neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva, na základe ktorej došlo pôvodne k prevodu vlastníctva na spoločnosť FINANCREAL a dospel k
záveru, že zmluva je absolútne neplatná, zároveň určil vlastníctvo v prospech žalovanej v tomto konaní.

25. Z rozhodnutia ďalej vyplýva, že na LV č. XXXX SK P. - byt č. XX, XX. p., I. XX, P., č.s. XXXX na

parc. reg. „C“ č. 8399/94, vchod I. XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu bytového domu vo veľkosti XXXX/XXXXXX, bol na základe Zmluvy o prevode
vlastníctva bytu - V 6092/05 Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva realizovaný zápis
vlastníctva na spoločnosť FINANCREAL s. r. o., ktorý bol vymazaný a ako vlastník bol ďalej zapísaný
a následne vymazaný B. C. a to na základe kúpnej zmluvy V 951/07 právoplatnej 26.2.2007, ďalší

vlastník, ktorý bol zapísaný a následne vymazaný bol C. E. a to na základe kúpnej zmluvy V 2335/07
právoplatnej 7.5.2007, ďalší vlastník ktorý bol zapísaný a následne vymazaný bol I. I. na základe kúpnej
zmluvy V 2539/07 právoplatnej 14.5.2007 a následne žalobcovia na základe kúpnej zmluvy V 4065/07
právoplatnej 20.9.2007 a naposledy je zapísanou vlastníčkou žalovaná na základe rozsudku Okresného
súdu sp.zn. 37C/23/2007.

26. Podľa § 228 ods. 1 CSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.
27. Podľa § 230 CSP ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
28. Z výkladu vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že pre posúdenie významu

prejudiciálnej otázky vyriešenej v inom, svojim predmetom súvisiacom konaní medzi tými istými
stranami, pre ktoré je výrok rozsudku záväzný platí, že ani súd nemôže vychádzať z iného záveru
o (ne)existencii nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a túto otázku nemôže sám v inom
konaní znovu posudzovať ani ako otázku predbežnú. Pre súdy je totiž výrok právoplatného rozsudkuzáväzný, ak posudzujú ako predbežnú otázku medzi stranami právne vzťahy, ktoré už boli právoplatne
vyriešené súdnym rozhodnutím. Súd teda nemôže ako predbežnú otázku v konaní znovu riešiť to, o
čom už bolo právoplatne rozhodnuté v osobitnom spore strán. Pokiaľ už bola v občianskom právnom

konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní,
v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením (uznesenie NS
SR 1Cdo 44/2010).
29. S tým súvisí aj otázka ústavného princípu právnej istoty. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
závery Ústavného súdu SR v rozhodnutí z 22. novembra 2011, sp. zn. IV. ÚS 499/2011, podľa ktorého

diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej
alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne
neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery
všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky
charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval
rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch

neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne
konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06). Obdobne podľa nálezu Ústavného súdu SR z
29. mája 2013, sp. zn. I. ÚS 564/2012, k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne
aj princíp právnej istoty (napr. PL. ÚS 36/95), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa na určitú
právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS

87/93, PL. ÚS 16/95a II. ÚS 80/99). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej
istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a
rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Ak všeobecný
súd rozhodol v zásade v identických veciach na základe analogických skutkových zistení s diametrálne
odlišným výsledkom a svoj názorový posun primeraným spôsobom neodôvodnil, je jeho rozhodnutie v

rozpore s ústavou chráneným princípom právnej istoty a porušuje právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 46 ods.1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
30. S poukazom na vyššie uvedené právne a teoretické východiská, odvolací súd je toho názoru, že
v danom prípade predbežná otázka, či došlo k uzavretiu platnej kúpnej zmluvy medzi žalobcami a I. I.
dňa 16.07.2007 nebola v konaní pred Okresným súdom Trnava sp.zn. 37C/23/2007 riešená, nakoľko

vzájomný návrh žalobcov o určenie, že oni sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti bol zamietnutý a to
z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na tejto určovacej žalobe, keďže v tom čase boli
žalobcoviaakovlastnícipredmetnejnehnuteľnostizapísanívkatastrinehnuteľnosti.Zdôvodurovnakého
predmetu konania /určenie vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti/ je ale súd v tomto konaní
viazaný výrokom rozhodnutia v konaní sp.zn. 37C/23/2007 a teda, že výlučnou vlastníčkou predmetnej

nehnuteľnosti je R. T. a to z dôvodu, že Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti zo dňa 29. 11. 2005 je absolútne neplatná. Z uvedeného teda vyplýva, že spol.
FINANCREAL sa nikdy nestala vlastníkom bytu a preto aj následné prevody na ďalších nadobúdateľov
nehnuteľnosti sú absolútne neplatné.

31. Vychádzajúc zo zásady nemo plus iuris ad alium tranfere potest quam ipse habet, že nikto nemôže
na iného previesť viac práv ako sám má (§ 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka), sú neplatné aj následné
zmluvy týkajúce sa prevodov predmetných nehnuteľností (porovnaj rozsudok Veľkého senátu NS ČR
sp. zn. 31 Odo 1424/2006 z 9.12.2009).
32. Zmluvné prevody vlastníckeho práva sú v Slovenskej republiky založené na vyššie uvedenom

princípe, že nikto nemôže previesť viac práv, než sám má. Inak povedané, ani existencia platnej zmluvy
medzi prevodcom a nadobúdateľom nemôže spôsobiť prechod vlastníckeho práva na nadobúdateľa,
ak prevodca sám nebol vlastníkom, alebo ak neexistuje výslovné zákonné ustanovenie, ktoré by
ustanovovalo opak (napr. § 446 Obchodného zákonníka, § 486 Občianskeho zákonníka, § 93 ods. 3
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov.)

33. Opačnému výkladu by - okrem toho, že mu chýba zákonný podklad - bránila požiadavka čl. 152
ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého musí byť výklad zákonov v súlade s ústavou (tzv.
ústavne konformný výklad). Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR zaručuje každému právo vlastniť majetok a
každému vlastníkovi rovnaký obsah a ochranu jeho vlastníckeho práva. Podľa konštantnej judikatúry
Ústavného súdu SR toto ustanovenie nezaručuje právo nadobudnúť určitú konkrétnu vec do vlastníctva,

ale zaručuje naopak každému, kto v súlade s právnym poriadkom určitú konkrétnu vec do vlastníctva
nadobudol, že svoje vlastnícke právo stratí opäť iba v súlade so zákonom (porov. prehľad uvedených
záverov v náleze sp. zn. III. ÚS 448/2010).34. Vzhľadom na vyššie uvedené, dospel odvolací súd k rovnakému právnemu názoru ako súd prvej
inštancie a teda, že žalobcovia nemohli s p. I. ako predávajúcim uzatvoriť platnú kúpnu zmluvu ohľadne
predmetnejnehnuteľnosti,nakoľkopredávajúcinebolnositeľomvlastníckehoprávaktejtonehnuteľnosti.

Právni predchodcovia p. I. zapísaní ako vlastníci predmetnej nehnuteľnosti, ktorí odvodzovali svoje
vlastnícke právo postupne od spol . FINANCREAL spol. s.r.o. ho nemohli nadobudnúť, pretože ho
nadobudli od subjektu, ktorý nebol jeho nositeľom, keďže Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 29.11.2005, ktorá mala svedčiť tejto spoločnosti ako právny
titul k nadobudnutiu vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti bola súdom posúdená ako absolútne

neplatná.
35. Nemôže platne nadobudnúť vlastnícke právo ďalší subjekt, ak subjekt, od ktorého sa odvodzuje
vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol a teda ho ani nemohol platne previesť.
Odvolací súd je toho názoru, že nie je možné uprednostniť požiadavku ochrany práv nadobudnutých
v dobrej viere pred rímskou zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám
má, nakoľko by bolo v rozpore s pozitívnym právom, aby mohol niekto previesť na iného právo, ktorého

nie je nositeľom. Aj keď p. I. ako predávajúcemu v tom čase ako vlastníkovi svedčal zápis v katastri
nehnuteľnosti, aj v danom prípade však platilo ust. § 134 O.s.p.(v tom čase platné a účinné) a teda,
že tento zápis platí, pokiaľ nie je preukázaný opak (opak preukázaný bol v konaní pred Okresným
súdom Trnava sp.zn. 37C/23/2007). Zo skutkových okolností tak vyplýva, že vo vzťahu medzi účastníkmi
konania prvotným vlastníkom tejto nehnuteľností bola žalovaná, ktorej vlastnícke právo bolo dočasne

odňaté na základe absolútne neplatného právneho úkonu a preto následne z neplatného právneho
úkonu nemôže byť odvodený žiadny platný právny úkon a teda ani žalobcovia nemohli nadobudnúť
vlastnícke právo od nevlastníka. Aj samotný Občiansky zákonník počíta s právnou ochranou účastníkov
absolútne neplatného úkonu a poskytuje im zákonnú ochranu, na základe ktorej účastníci takéhoto
zmluvného vzťahu sú si povinní navzájom vrátiť poskytnuté plnenia a taktiež je poskytnutá aj zákonná

ochrana pokiaľ ide o investície do takejto nehnuteľnosti.
36. Vzhľadom na to, že Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
zo dňa 29.11.2005, ako to bolo uvedené vyššie, spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá
nastáva priamo zo zákona, pôsobí od začiatku a voči každému, súd musí na takúto neplatnosť prihliadať
a vyvodzovať z nej dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti (ex offo). Keďže vzhľadom na vyššie

uvedené závery žalobcovia nemohli dotknutú nehnuteľnosť účinne ani nadobudnúť, nebolo možné
žalobe vyhovieť a určiť, že sú jej vlastníkmi, v dôsledku čoho bolo potrebným žalobu v celom rozsahu ako
nedôvodnú zamietnuť. Keďže v konaní bol dokázaný opak zápisu v katastri nehnuteľností vo vzťahu k
vlastníckemu právu k dotknutej nehnuteľnosti výpis z listu vlastníctva ako verejná listina s poukazom na
ust. § 205 CSP potom účinne nepotvrdzuje vlastnícke právo nadobúdateľov nehnuteľností nasledujúcich

po spoločnosti FINANCREAL spol. s.r.o. a súd ním nie je viazaný.
37. Zhrnúc vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že predmetná kúpna zmluva zo 16.7.2007 nebola
uzavretá s predávajúcim ako vlastníkom tejto nehnuteľnosti a preto je absolútne neplatná.
38. V prejednávanej veci nejde o konflikt dvoch ústavných práv - na strane pôvodného vlastníka
(žalovaná) je existujúce vlastnícke právo, ktoré je ústavne chránené a nikdy relevantne ho nestratila, na

strane žalobcov žiadne vlastnícke právo neexistuje (tá istá vec totiž nemôže mať naraz dvoch vlastníkov
v celku). Na jej strane existuje len určitý majetkový záujem nadobudnúť danú vec do vlastníctva, ktorý
však (ako zdôrazňuje i Ústavný súd SR) ústavne chránený nie je. Niet tu preto čo navzájom vážiť, keďže
nevzniká konflikt dvoch ústavných práv.
39. K otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa už vyjadrili

Ústavný súd SR v uznesení z 10.2.2010 sp. zn. I. ÚS 50/10. Poukázal v ňom na zásadu rímskeho
práva nemo plus iuris ad alium tranfere potest quam ipse habet, v zmysle ktorej z nepráva nemôže
vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt,
od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda
ho ani nemohol platne previesť. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len potiaľ,

pokiaľ im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§ 129 a nasl. O.z.). Dobrej
viere, ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje
nadobúdateľovi nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje
absolútne právo. Inými slovami pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má
skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri. Nie je teda možné uprednostniť požiadavku právnej istoty a

ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť
viac práv ako sám má.
40. S odkazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcov
zamietol v celom rozsahu, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd po vyporiadaní sa spodstatnými tvrdeniami strán, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok spolu so závislým
výrokom o náhrade trov konania potvrdil.
41. V odvolacom konaní mala plný úspech žalovaná, preto v zmysle § 255 CSP v spojení s § 396 CSP

jej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v celom rozsahu.
42. Odvolací súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
(§262 ods. 1 CSP). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

43. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).