Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoP/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513206838
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2513206838.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: JUDr.

Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, vo veci vyživovacej povinnosti E. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytomZ.XXX/XX,U.,zastúpenéhosplnomocnenouzástupkyňou:I.J.,nar.XX.XX.XXXX,bytomZ.XXX/
XX, U., dieťa rodičov - matky: E. U., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, A. a otca: E. U., nar. XX.XX.XXXX, E.
K.. XXX, E., zastúpený JUDr. Daliborom Pavelkom, advokátom, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, za
účasti starých rodičov dieťaťa: I. J., nar. XX.XX.XXXX a O. J., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom Z. XXX/
XX, U., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu a o určení výživného k plnoletému
dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 20P/143/2013-284 zo dňa 30.

mája 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku V. a VI. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zveril s účinnosťou od 07.08.2015 maloletého
do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti manželom starým rodičom I. J. a O. J., ktorí sú povinní
vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia. Vo výroku
II. rozhodol, že starí rodičia I. J. a O. J. sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok

v bežných veciach. Vo výroku III. rozhodol, že matka maloletého je povinná platiť na výživu maloletého
sumu 75,- Eur mesačne, ktoré výživné je povinná poukazovať počas trvania náhradnej osobnej
starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa starým rodičom manželom I. J. a O. J. a po
dovŕšeníplnoletostidieťaťakrukámplnoletéhoE.vždydo15.dňakaždéhomesiacavopredsúčinnosťou
od 07.08.2015. Vo výroku IV. rozhodol, že nedoplatok matky na zročnom výživnom vo výške 323,50 Eur
za obdobie od 07.08.2015 do 31.05.2016 súd povoľuje matke zaplatiť v splátkach po 10,- Eur mesačne
spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného uhradenia nedoplatku

s tým, že v prípade omeškania matky s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. Vo
výroku V. rozhodol, že otec maloletého je povinný platiť na výživu maloletého sumu 285,- Eur mesačne,
ktoré výživné je povinný poukazovať počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do
dovŕšenia plnoletosti dieťaťa starým rodičom manželom I. J. a O. J. a po dovŕšení plnoletosti dieťaťa k
rukám plnoletého E. vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred s účinnosťou od 07.08.2015. Vo výroku
VI. rozhodol, že nedoplatok otca na zročnom výživnom vo výške 1.651,75 Eur za obdobie od 07.08.2015
do 31.05.2016 súd povoľuje otcovi zaplatiť v splátkach po 46,- Eur mesačne spolu s bežným výživným

spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného uhradenia nedoplatku
s tým, že v prípade omeškania otca s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh. Vo
výroku VII. rozhodol, že týmto mení rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 14C/167/2000-38 zo dňa
06.09.2002 v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Vo výroku VIII. rozhodol,že návrh matky na zvýšenie výživného otca na maloletého zamieta. Vo výroku IX. rozhodol, že konania
o návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým zastavuje. Vo výroku X. rozhodol, že konania o návrhu
otca na zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti zastavuje. Vo výroku XI. rozhodol, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo výroku XII. rozhodol, že matka je povinná zaplatiť
náhradu trov konania štátu vo výške 14,08 Eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Vo výroku XIII. rozhodol, že otec je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 14,08
Eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie prvoinštančný súd v odvolaním napadnutej časti výživného zo strany otca s použitím
ust. § 45 ods. 7 a 8, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil
tým, že vykonaného dokazovania vyplynulo, že rozsudkom č.k. 14C/167/2000-38 zo dňa 06.09.2002
súd manželstvo matky a otca rozviedol a na čas po rozvode schválil rodičovskú dohodu, na základe
ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu
sumou 1.500,- Sk mesačne vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky. V čase rozhodovania

bola matka nezamestnaná, evidovaná na OÚP Hlohovec, bez nároku na podporu. Matka poberala
sociálne dávky od OÚ Hlohovec vo výške 3.065,- Sk mesačne. Otec bol zamestnaný vo R. J., a.s.
a jeho čistý priemerný mesačný príjem bol 26.262,- Sk. Maloletý mal štyri roky. Od poslednej úpravy
výživného uplynulo dlhšie časové obdobie, v rámci ktorého došlo k podstatnej zmene pomerov na strane
maloletého, ktorý navštevuje 2. ročník strednej elektrotechnickej priemyslovky v Trnave a mesačné

náklady na neho sú priemerne vo výške 360,- Eur mesačne: strava v škole 38,06 Eur, cestovné do
školy do Trnavy 22,- Eur, vreckové, desiata, pitný režim v škole 60,- Eur, výdavky na školské akcie,
exkurzie, výlety 25,- Eur, knihy, školské potreby 10,- Eur, kultúra, kino výstavy 10,- Eur, zbierka na
stužkovú 8,- Eur, oblečenie, obuv 30,- Eur, výdavky na lieky, krémy, masti 12,- Eur, náklady na bývanie
- elektrina, plyn, voda 45,88 Eur, stravovanie doma, hygienické potreby, pitný režim, výživové doplnky

100,- Eur. K poslednej položke, ktorej výšku otec namietal, súd uvádza, že do položky stravovanie doma
treba zahrnúť raňajky, olovranty, večere, cez víkendy aj obedy a desiaty, pitný režim, ovocie, vitamíny,
primerane aj sladkosti a vzhľadom na to, že maloletý E. je vekovo staršie dieťa, onedlho plnoleté a je
vo vývoji, súdu je z jeho činnosti známe, že náklady na stravu takéhoto maloletého predstavujú cca
4,- Eur na deň x 30 dní = 120,- Eur a náklady na hygienické potreby predstavujú v priemere 10,- Eur

mesačne. Súd preto starými rodičmi uvádzané náklady na stravu doma a hygienické potreby považoval
za odôvodnené. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane otca, ktorého čistý priemerný mesačný
príjem v roku 2014 bol vo výške 1.839,60 Eur, v roku 2015 vo výške 1.824,27 Eur, za január 2016 bol
1.487,33 Eur, za február 2016 vo výške 1.610,39 Eur, za marec 2016 vo výške 1.412,42 Eur, za apríl
2016 vo výške 2.419,98 Eur. Otec býva v nájomnom byte a jeho priemerné mesačné výdavky sú vo

výške 413,65 Eur. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému E.. K podstatnej zmene pomerov došlo
aj na strane matky, ktorej čistý priemerný mesačný príjem v roku 2014 bol vo výške 425,55 Eur, v roku
2015 vo výške 474,96 Eur, za január až apríl 2016 vo výške 534,14 Eur. Matka býva v garsónke, ktorej
je vlastníčkou a jej mesačné výdavky sú vo výške 420,- Eur. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletému
E.. Starí rodičia vlastnia rodinný dom, náklady na bývanie majú vo výške 197,26 Eur mesačne, obaja

poberajú starobný dôchodok a zároveň sú zamestnaní. Zverením maloletého do náhradnej osobnej
starostlivosti starým rodičom nezanikla rodičom vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu, preto
súd podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine určil rodičom rozsah ich vyživovacej povinnosti. Pri určení výšky
výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, ktoré mal súd preukázané priemerne vo
výške 360,- Eur mesačne (v niektorých mesiacoch, napr. august 2015 boli náklady vo výške 695,- Eur,

keď maloletý bol na výlete v Írsku, v septembri 2015 boli výdavky vo výške 476,- Eur, v decembri 2015 vo
výške 508,- Eur, v iných mesiacoch boli jeho výdavky zase nižšie) prihliadnuc pritom na vek maloletého,
ktorý je v období dospievania a zo schopností, možností a majetkových pomerov matky a otca. Podľa
ustálenej súdnej praxe výživné tvorí 20-30% z príjmu povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania
mal súd ďalej preukázané, že otcov priemerný mesačný príjem za obdobie od 01/2015 do 04/2016 je

vo výške 1.800,- Eur, z ktorej sumy podľa ustálenej súdnej praxe výživné tvorí 20-30%. 20% zo sumy
1.800,- Eur je 360,- Eur a 30% zo sumy 1.800,- Eur je 540,- Eur. Súd teda mohol uložiť otcovi platiť
výživné vo výške od 360,- do 540,- Eur, avšak vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého a na príjem
matky, ktorá sa v rovnakej percentuálne miere zo svojho príjmu bude podieľať na výžive maloletého,
určil súd otcovi povinnosť platiť výživné vo výške 285,- Eur mesačne, čo predstavuje 15% z jeho príjmu,

ktorou sumou je otec schopný vzhľadom na svoje schopnosti, možnosti s majetkové pomery prispievať
na výživné, keď z príjmu otca 1.800,- Eur po odpočítaní jeho výdavkov vo výške 413,65 Eur mu zostáva
suma 1.386,- Eur. Výživné vo výške 285,- Eur môže otec maloletého uhradiť bez toho, aby ohrozil
uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovnisvojich rodičov. Vzhľadom na to, že príjem otca je viac ako 3 krát vyšší ako príjem matky a jeho životná
úroveň je teda omnoho vyššia, uložil súd otcovi platiť výživné vo výške 285,- Eur mesačne, ktorou sumou
sa bude maloletý podieľať na životnej úrovni svojho otca a zároveň s výživným určeným matke budú

pokryté všetky náklady, ktoré majú starí rodičia na maloletého. Z takto určenej sumy výživného zo strany
otca a matky budú uhrádzané nielen základné potreby dieťaťa, ale aj nepravidelné mesačné platby a
voľnočasové aktivity. Primárnou formou uspokojovania potrieb dieťaťa vo vzťahu k rodičovi nemajúceho
dieťa v osobnej starostlivosti je platenie výživného, pričom starí rodičia zabezpečujú maloletému osobnú
starostlivosť. Okrem toho starí rodičia nemajú voči maloletému vyživovaciu povinnosť, preto všetky jeho

odôvodnené potreby majú byť hradené z výživného otca a matky. Zverením maloletého do spoločnej
náhradnej osobnej starostlivosti manželom starým rodičom s účinnosťou od 07.08.2015 vznikol otcovi
za obdobie od 07.08.2015 do 31.05.2016 nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 1.651,75 Eur
(2.794,75 Eur - 1.143,- Eur), pozostávajúce z 2.794,75 Eur (9 mesiacov x 285,- Eur + 25 dní mesiaca
august á 9,19 Eur) po odrátaní zaplateného výživného 1.143,- Eur (7 mesiacov x 108,- Eur + 2 mesiace
x 150,- Eur + 25 dní mesiaca august á 3,48 Eur), ktorý súd povolil otcovi splatiť v splátkach po 46,- Eur

spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného uhradenia nedoplatku
s tým, že v prípade omeškania otca s plnením čo i len jednej splátky stane sa splatným celý dlh.

3. Proti tomuto rozsudku výlučne proti výrokom V. a VI. o určení výživného otca podal otec dieťaťa
odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil

a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, namietajúc, že súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vo veci rozhodoval nezákonný sudca. Podľa
odvolateľa súd pri stanovení výšky výživného otcovi vychádzal z vyčíslených nákladov na syna, ktoré
predložili starí rodičia bez preskúmania ich reálnosti. Napr. v mesiaci august je uvedená suma 200,- Eur
akovreckovénapobytvÍrsku,tútosumuvšakdalsynoviotec,rovnakoturistickétopánkyza90,-Eurkúpil

otec, išlo o príspevky zo strany otca nad rámec bežného výživného, súd nezohľadnil výdavky nad rámec
bežného výživného. Otec namieta neprimeranosť vyčíslených nákladov na elektrinu, plyn a vodu. Súd
nezohľadnil skutočnosť, že otec dával synovi nad rámec výživného vreckové 60,- - 80,- Eur a kupoval
synovi veci, ktoré potreboval. Odvolateľ považuje za nespravodlivé, že stanovením výživného 285,- Eur
stavia otca len do pozície platiteľa peňazí bez toho, aby mohol mať vplyv na to, kde budú vynaložené.

Poukázal na blížiaci sa vek plnoletosti syna, preto sa javí vhodná diferencovaná forma výživného, kedy
základné výživné platené starým rodičom bude slúžiť na uspokojovanie základných životných potrieb
a zároveň tu bude ďalšia zložka v podobe vreckového, s ktorým bude hospodáriť sám maloletý. Otec
namietaltiežustáleniejehopríjmu,poukazujúcnato,ževmesiaciapríl2016dostaljednorazovúodmenu
za uplynulý rok vo výške 1.630,16 Eur, nejedná sa o pravidelnú odmenu, nie je to preto pravidelný príjem.

Záverom odvolateľ namieta, že vo veci rozhodoval nezákonný sudca, keď v priebehu konania došlo
bez relevantného dôvodu k zmene zákonnej sudkyne Mgr. Andrei Tomašovičovej, ktorá bola nahradená
novovymenovanou sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou, pričom otec túto námietku uplatnil písomným
podaním zo dňa 11.03.2016. K vyjadreniu matky, že žije na hranici chudoby, otec uviedol, že so svojím
druhom stavia rodinný dom a toto je hlavná príčina, prečo sa domáhala zvýšiť výživné na 300,- Eur už

v čase, keď s maloletým nežila.

4. Starí rodičia odvolací návrh nepodali, k odvolaniu otca sa vyjadrili písomne, napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa nich zodpovedá parametrom spravodlivého rozhodnutia. Aby sa ich vnuk životnou
úrovňou priblížil životnej úrovni rodičov, súdom určené výživné 285,- Eur zo strany otca nepovažujú za

prehnanú čiastku, poukazujúc na to, že v októbri 2016 dosiahne plnoletosť, meria 198 cm, má veľkosť
topánok46,máinénárokyapotreby,akokeďmal4roky,odvtedysanerozhodovaloozvýšenívýživného.
Starí rodičia sa o vnuka starajú už vyše 3 roky, otcovi súd určil platiť výživné iba za 10 mesiacov, pričom
ich reálne náklady spojené s výchovou maloletého boli omnoho vyššie, museli mu zrekonštruovať izbu,
nakúpiť nábytok, v auguste 2015 mu kúpili letenku do Írska a dali mu vreckové 200,- Eur, to že prispel

aj otec, išlo mimo nich. Netvrdia, že otec neprispieval synovi navyše, vreckové sa však nepovažuje za
výživné a dary k sviatkom sú štandardná záležitosť. Starí rodičia riadne zdokladovali spotrebu energií.
Otec začal prispievať nad rámce výživného v septembri 2013, keď sa dozvedel, že bol podaný návrh na
zvýšenie výživného, maloletému dával vreckové, ktoré míňal na svoju zábavu, nevie si vďaka tomu vážiť
peniaze, tieto prostriedky starí rodičia nikdy nemali k dispozícii. Vnuk dostával pri každej návšteve otca

10,- - 15,- Eur, čo potvrdil aj v zápisnici. Na záver podotkli, že nie sú nijakí príživníci, nie sú odkázaní na
príspevok od otca, z výživného dávajú vnukovi 211,- Eur, čiastka 149,- Eur činí stravu a energie. Súd
nepochybil pri ustálení výšky príjmu otca, do ktorého patrí aj jednorazová odmena.5. Ani matka odvolací návrh nepodala, k odvolaniu otca sa vyjadrila písomne, napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa nej zodpovedá parametrom spravodlivého rozhodnutia. Poukázala na to, že
výživné na syna sa nezvyšovalo 14 rokov, pričom jeho pomery sa zmenili. Otec pracuje vo R. 18 rokov a

maloletému prispieval na výživu iba sumou 108,- Eur, nad rámec toho mu posielal darčeky k sviatkom,
nikdy sa nesnažil matke a synovi pomôcť, hoci žili na hranici chudoby. Otec si žije nad pomery a maloletý
by mal žiť na jeho úrovni. Keď aj syn nejaké vreckové od otca dostal, vždy to minul pre svoje potreby.

6. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového

poriadku (ďalej len „C.m.p.“), účinného od 01.07.2016 a v zmysle § 2 ods. 1 C.m.p. subsidiárne podľa
ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od
01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa
§ 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.),

vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p., § 68 C.m.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho
je namieste rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny s použitím § 387 ods.
1 C.s.p. potvrdiť.

8. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie bol odvolaním napadnutý len vo výrokoch V.
a VI. týkajúcich sa vyživovacej povinnosti otca k synovi E. U., vo zvyšnej časti rozsudok nadobudol
právoplatnosť a nestal sa predmetom odvolacieho prieskumu.

9. Vzhľadom na to, že výživou oprávnený E. U. počas odvolacieho konania dňa 11.10.2016
nadobudol plnoletosť, stal sa v predmetnej veci samostatným účastníkom konania s plnou procesnou
spôsobilosťou, odvolací súd ho výzvou zo dňa 30.11.2016 vyzval na vyjadrenie, či sa pripája k návrhu
na zvýšenie výživného zo strany otca. Výživou oprávnený v písomnom vyjadrení zo dňa 11.12.2016
uviedol, že sa pripája k návrhu na zvýšenie výživného s účinnosťou od 07.08.2015, tak ako aj rozhodol

súd prvej inštancie. Uviedol, že u starých rodičov býva od septembra 2013 a nemôže od nich žiadať,
aby ho i naďalej živili zo svojich dôchodkov, nakoľko má obidvoch rodičov, ktorí sú zamestnaní a žijú na
slušnej úrovni. V budúcnosti chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole, preto na toto zvýšené výživné
bude odkázaný i naďalej.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

11. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie nároku na zvýšenie výživného, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje

na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza
dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu
odvolateľovi.Odvolateľvosvojomodvolaníneuvádzažiadnenovépodstatnéskutkovétvrdeniačiprávne
argumenty než tie, ktoré uplatnil už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi v dostatočnej miere
vysporiadal.

12. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom
zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie aodvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:

13. V zmysle súdom prvej inštancie aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením § 121 C.m.p. (predtým § 163 ods. 1 O.s.p.), dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku
a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-
právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena

pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za
podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v
čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných
nákladov.

14. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

15. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná
faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného
dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti
rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené

potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú
napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa

tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane
povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu
a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho

domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem

uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom

prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že výživné bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava
sp. zn. 14C/167/2000, zo dňa 06.09.2002, ktorým súd rozviedol manželstvo matky a otca a schválil
rodičovskú dohodu tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otcovi bolo určené

výživné vo výške 1.500,- Sk mesačne.

17. Dokazovaním vykonaným súdom prvej inštancie bolo nesporne preukázané, že v danom prípade
došlo najmä na strane t.č. už plnoletého E. k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje
zvýšiť výšku doteraz stanoveného výživného, pričom podstatnou a rozhodujúcou novou skutočnosťou

je to, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie ešte maloletý E. bol zverený do náhradnej osobnej
starostlivosti starých rodičov s účinnosťou od 07.08.2015, a preto bolo v zmysle § 45 ods. 8 Zákona
o rodine potrebné rozhodnúť o vyživovacej povinnosti matky i otca. Na strane rodičov detí došlo tiež
k zmene pomerov, u oboch došlo k nárastu príjmu, počet ich vyživovacích povinností sa nezmenil. Odčasu poslednej úpravy výživného uplynula doba 14 rokov, naposledy určené výživné je v súčasnej dobe
pre dieťa absolútne nedostačujúce, nezohľadňujúce zvýšené životné náklady a ani objektívne možnosti
otca.

18. Súd prvej inštancie správne pri určení výšky výživného vychádzal z odôvodnených potrieb
maloletého,ktorémalpreukázanépriemernevovýške360,-Eurmesačne(vniektorýchmesiacoch,napr.
august 2015 boli náklady vo výške 695,- Eur, keď maloletý bol na výlete v Írsku, v septembri 2015 boli
výdavky vo výške 476,- Eur, v decembri 2015 vo výške 508,- Eur, v iných mesiacoch boli jeho výdavky

zase nižšie) prihliadnuc pritom na vek maloletého, ktorý bol v čase rozhodovania v období dospievania
a zo schopností, možností a majetkových pomerov matky a otca. Podľa ustálenej súdnej praxe výživné
tvorí 20-30% z príjmu povinného rodiča. Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej správne preukázané,
že otcov priemerný mesačný príjem za obdobie od 01/2015 do 04/2016 je vo výške 1.800,- Eur, z ktorej
sumy podľa ustálenej súdnej praxe výživné tvorí 20-30%. 20% zo sumy 1.800,- Eur je 360,- Eur a
30% zo sumy 1.800,- Eur je 540,- Eur. Súd teda mohol uložiť otcovi platiť výživné vo výške od 360,- do

540,- Eur, avšak vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého a na príjem matky, ktorá sa v rovnakej
percentuálne miere zo svojho príjmu bude podieľať na výžive maloletého, určil súd otcovi povinnosť
platiť výživné vo výške 285,- Eur mesačne, čo predstavuje 15% z jeho príjmu, ktorou sumou je otec
schopný vzhľadom na svoje schopnosti, možnosti s majetkové pomery prispievať na výživné, keď z
príjmu otca 1.800,- Eur po odpočítaní jeho výdavkov vo výške 413,65 Eur mu zostáva suma 1.386,- Eur.

19. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že výživné vo výške 285,- Eur môže otec uhradiť
bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov. Vzhľadom na to, že príjem otca je viac ako 3 krát vyšší ako príjem
matky a jeho životná úroveň je teda omnoho vyššia, uložil súd otcovi platiť výživné vo výške 285,- Eur

mesačne, ktorou sumou sa bude syn podieľať na životnej úrovni svojho otca a zároveň s výživným
určeným matke budú pokryté všetky náklady, ktoré mali starí rodičia na maloletého do dosiahnutia jeho
plnoletosti, ako aj náklady už plnoletého dieťaťa, ktoré je však naďalej výživou odkázané na rodičov.
Z takto určenej sumy výživného zo strany otca a matky budú uhrádzané nielen základné potreby
dieťaťa, ale aj nepravidelné mesačné platby a voľnočasové aktivity. Pri takto určenom výživnom, ktoré

je výrazne pod hranicou rozpätia 20 - 30% príjmu otca, sú zároveň zohľadnené aj platby otca nad rámec
bežného výživného. Čo sa týka mesačného vreckového, toto nemožno považovať za súčasť výživného,
je dobrovoľným rozhodnutím otca, že synovi prispieva aj okrem platenia výživného, vreckové neslúži na
pokrytie nevyhnutných potrieb dieťaťa.

20. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku otca o nepreukázaní výdavkov na maloletého zo
strany starých rodičov, keď súd prvej inštancie vykonal vo veci podrobné dokazovanie a dostatočne
skúmal aj otázku primeraných výdavkov na maloletého, ktoré aj správne vyhodnotil a ani odvolací súd
nepovažuje takto ustálené výdavky za neprimerané, prihladnúc najmä na vek a odôvodnené potreby
dieťaťa. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pri určení primeranej výšky výživného je rozhodujúcim

faktorom príjem povinného rodiča, od ktorého sa odvíja objektívna možnosť podieľať sa primeranou
sumou na výživnom na dieťa. Súčasťou príjmu sú aj vyplatené odmeny, tak ako ich správne zohľadnil
súd prvej inštancie, napriek tomu, že ide o príjem nepravidelný či nenárokovateľný, je potrebné aj
takýto príjem zahrnúť do celkového súčtu príjmov za rozhodujúce obdobie, z ktorého sa následne určí
priemerný mesačný príjem, pričom práve takýmto spriemerovaním sa zohľadní to, že nejde o pravidelný

každomesačný príjem.

21. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku otca, ktorý poukazujúc na blížiaci sa vek plnoletosti
syna, považoval za vhodnú diferencovanú formu výživného, kedy základné výživné platené starým
rodičom bude slúžiť na uspokojovanie základných životných potrieb a zároveň tu bude ďalšia zložka v

podobe vreckového, s ktorým bude hospodáriť sám maloletý. Odvolací súd vychádzal najmä z toho, že
suma výživného 285,- Eur slúži na krytie primeraných a nevyhnutných potrieb dieťaťa, ktoré vynakladali
starí rodičia do dosiahnutia plnoletosti, pričom v čase rozhodovania odvolacieho súdu, kedy Martin už
dosiahol plnoletosť, sa výživné platí priamo k jeho rukám.

22. Rovnako nedôvodne otec namietal vady konania v súvislosti s tým, že vo veci rozhodoval nezákonný
sudca, keď v priebehu konania malo podľa neho dôjsť bez relevantného dôvodu k zmene zákonnej
sudkyne Mgr. Andrei Tomašovičovej, ktorá bola nahradená novovymenovanou sudkyňou JUDr. Monikou
Vozárovou, pričom otec túto námietku uplatnil písomným podaním zo dňa 11.03.2016. Na námietkunezákonnosti sudcu reagoval predseda Okresného súdu Trnava JUDr. Igor Malý oznámením zo dňa
29.03.2016 (č.l. 260 spisu), v ktorom podrobne a vyčerpávajúco odôvodnil postup pri zmene zákonného
sudcu v prejedávanej veci, odkazujúc na ust. § 3 ods. 4, § 49 písm. a), § 50 ods. 1 a 2, § 51 ods.

4 písm. c), § 52 ods. 1 a 7 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, keď Dodatkom č. 3 k rozvrhu práce
na rok 2016 bola riešená situácia, keď na súd nastúpila sudkyňa JUDr. Vozárová a vzhľadom na
potrebu zabezpečenia zásady rovnomernej zaťaženosti sudcov vecami obdobnej skladby a veku bolo
potrebné novo nastúpenej sudkyni prerozdeliť časť agendy ostatných sudcov, a to hlavne tej, ktorá
im bola pridelená po sudcoch, ktorí odišli z tamojšieho súdu, pričom rozhodnutie predsedu súdu bolo

riadne odôvodnené a pri schvaľovaní dodatku k rozvrhu práce bol zachovaný zákonný postup. Sudkyňa
JUDr. Monika Vozárová sa preto v predmetnej veci stala zákonnou sudkyňou. Odvolací súd sa v plnej
miere stotožňuje s vyššie uvedenou argumentáciou predsedu Okresného súdu Trnava a považuje za
jednoznačné, že k zmene zákonného sudcu v prejednávanej veci došlo v súlade s ust. § 3 ods. 4, §
49 písm. a), § 50 ods. 1 a 2, § 51 ods. 4 písm. c), § 52 ods. 1 a 7 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch,
keď z dôvodu výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov bolo dôvodné, aby boli prerozdelené veci

a pridelená časť z nich novo nastúpenej sudkyni JUDr. Monike Vozárovej, pričom uvedená zmena bola
vykonaná Dodatkom č. 3 k rozvrhu práce na rok 2016, pri schvaľovaní dodatku k rozvrhu práce bol
zachovanýzákonnýpostupasudkyňaJUDr.MonikaVozárovásapretovpredmetnejvecistalazákonnou
sudkyňou.

23. Čo sa týka odvolacích námietok odvolateľa v ich súhrne, odvolací súd ani jednu z nich nepovažoval
za natoľko dôvodnú, že by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia.

24. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je i odvolací súd toho názoru, že je dôvodné určiť výživné
otca na syna E. vo výške 285,- Eur mesačne s účinnosťou od 07.08.2015, ktoré výživné bol povinný

poukazovať počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti
dieťaťa starým rodičom manželom I. J. a O. J. a po dovŕšení plnoletosti dieťaťa k rukám plnoletého E.
vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred.

25.Vzhľadomnaurčenievýživnéhosúčinnosťouod07.08.2015,vznikolotcovidlhnazročnomvýživnom

za obdobie od 07.08.2015 do 31.05.2016, ktorý súd prvej inštancie správne vyčíslil (výška dlhu nebola
odvolaním namietaná), rovnako bolo tiež dôvodné vzhľadom na jeho výšku zaplatiť ho v splátkach po
46,- Eur spolu s bežným výživným.

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v

napadnutej časti vo výrokoch V. a VI. ako vecne správny, s použitím ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 C.m.p..

28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).