Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. október 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/126/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816010366
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gallo

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816010366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.10.2016, v senáte zloženom z

predsedu JUDr. Jána Galla a prísediacich Malvíny Jakabovej a Márie Leškovej, v trestnej veci
obžalovaného J. D., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný J. D., F.. XX.XX.XXXX R. S., Q. T. S.,
T. Č.. XXX/X, t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon
väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice,

j e v i n n ý,

že najmenej od roku 2012 do 09.06.2016 v Rožňave, a to v mieste ich spoločného bydliska, v
jednoizbovom byte na ulici Budovateľskej č. 645/7, svojim rodičom - Š. D. a E. D. pod vplyvom alkoholu
saopakovanevyhrážalzabitím,atoajzapoužitianoža,ktorýdržalvrukách,najmenejvdvochprípadoch
za pomoci kanvice, držiac nad svojou matkou E. D., tejto sa vyhrážal rozbitím jej hlavy, pričom otca Š.
D. aj fyzicky napadol tak, že ho niekoľkokrát udrel otvorenou dlaňou do oblasti tváre a hlavy, tiež v tomto
období im opakovane , v podstate denne, vulgárne nadával, urážal ich a ponižoval obmedzoval ich na

obvyklom spôsobe života kontrolovaním, neustálym prikazovaním pri rôznych činnostiach v domácnosti,
určoval im, čo majú sledovať v televízii, kedy sa budú stravovať a dennodenne pod hrozbou vyhrážok
ich nútil zabezpečovať mu alkohol a cigarety v požadovanom množstve, čím u oboch rodičov vyvolával
strach, stres a obavy o ich život,

t e d a

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie, a to bitím, ponižovaním, pohŕdavým

zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, ktoré ohrozuje
jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - so zbraňou a po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a), ods.3 písm.d) Trestného zákona
č. 300/2005 Z.z. v znení Zákona č. 444/2015 Z.z. s poukazom na § 138 písm.a),b) Trestného zákona.

a za to sa

o d s u d z u je :Podľa § 208 ods.3 Trestného zákona s použitím § 39 ods.1, § 38 ods.2 Trestného zákona k trestu odňatia
slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov n e p o d m i e n e č n e .

Podľa § 48 ods.2 písm.a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods.2 písm.d) Trestného zákonu mu ukladá aj protialkoholické a protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Rožňave podal obžalobu na J. D. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods.1 písm.a), ods.3 písm.d) Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je
to popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný prokurátor pôvodne podal návrh na schválenie dohody o vine a treste, ktorú uzavrel

s obžalovaným pre uvedený zločin dňa 07.09.2016 a vec bola vedená pod sp.zn. 1T/111/2016.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.09.2016 nesúhlasil, aby sa jeho trestná vec
prejednávala skrátenou formou, teda nesúhlasil s dohodou a preto súd podľa § 334 ods.3 Trestného
poriadku trestnú vec obžalovaného vrátil prokurátorovi do prípravného konania. Po vrátení veci
prokurátorovi tento dňa 06.10.2016 podal obžalobu, ktorá sa vedie pod sp.zn. 1T/126/2016.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonaným dokazovaním zistil skutkový stav tak ako je popísaný vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný J. D. na hlavnom pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku o možnosti

urobiť vyhlásenie o vine prehlásil, že je nevinný, pretože rodičom sa nikdy nevyhrážal zabitím, fyzicky
im neublížil, až na jeden prípad, keď otca udrel 2krát papučou. Rodičia nemali dôvod sa ho báť. Nikdy
nevyžadoval, aby mu kupovali cigarety a alkohol, tieto si kupoval sám alebo mu dobrovoľne kupovala
mama. Mame sa s nožom priamo nevyhrážal. V jednom prípade, keď matka prišla z roboty domov bol v
kuchyni, kde krájal cibuľu, došlo medzi nimi k hádke, vtedy mal v ruke nôž, no povedal jej len toľko, aby

prestala, lebo sa poreže. Taktiež pokiaľ ide o kanvicu, touto sa jej nevyhrážal.
V jednom prípade, keď matka prišla domov z práce hovoril jej, že otca už nakŕmil, no ona ho ignorovala,
nepočúvala, čo ho nazlostilo, tak vyvrátil tanier s kanvicou, tieto spadli na zem. Bolo to v čase, keď
matka bola na tom zle psychicky, pretože jej zomrela matka. Tvrdil, že o otca, ktorý je po porážke sa
staral, dával mu jesť, strihal ho, holil ho a preto keby otec sa ho bál, nebol by mu to dovolil. O otca sa

staral ako najlepšie vedel a v tomto smere matke veľmi pomáhal. Rodičov neobmedzoval pri sledovaní
televízie. Nevynucoval si, aby matka mu kupovala mobilné telefóny. Priznal, že je impulzívny, vyrastal s
otcom tyranom. Pokiaľ sa hádal s matkou, tak to bolo väčšinou kvôli otcovi. V súvislosti s požívaním
alkoholu vypovedal, že bral silné antidepresíva, preto tvrdý alkohol nepil. Pil len pivo. V jednom prípade,
keď ho vytiahli z domu kamaráti, vypil dva fernety, keď sa vrátil domov bolo mu zle, v kuchyni stiahol

záves, odpadol, matka ho preberala.

Tvrdil, že jeho vzťah s matkou bol aj t.č. je dobrý, matka ho navštívila aj vo väzbe. Poukázal aj na
listy, ktoré mu napísala, posielala mu balíky. Sama matka chce, aby bol doma, pretože potrebuje jeho
pomoc pri opatere otca. Podľa neho matka podala trestné oznámenie na neho len preto, že bola na tom

psychicky zle, lebo jej zomrela matka a aj sestra mala zdravotné problémy.

Vina obžalovaného bola preukázaná nasledovnými dôkazmi:

Poškodená E. D., matka obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že syn po návrate z väzby,

v ktorej bol v súvislosti s podobnou trestnou činnosťou nemohol s nimi bývať, s otcom nevychádzal,
preto našiel riešenie, že bude bývať na ubytovni. Tam mu zabezpečila potrebné veci, nosila mu jedenie.
Toto mu nosila s radosťou, no niekedy sa jej aj nechcelo. Ako matka nemohla zniesť pocit, že nemá čo
jesť. Potom na ubytovni niečo urobil, nemohol tam bývať, nechcela, aby zostal na ulici, tak súhlasila,
aby býval s nimi. Syn bol impulzívny, dochádzalo medzi nimi k hádkam. Nemala pekné manželstvo,

manžel sa k nej hrubo správal, fyzicky ju napádal, podobne sa správal aj k deťom, no a syn sa správalpodobne ako otec, zrejme z toho, že to videl v detstve. S manželom sa rozviedla, no keď dostal mozgovú
porážku, zľutovala sa nad ním, začala sa o neho starať, obnovili spolužitie, pretože vedela, že vzhľadom
na jeho zdravotný stav ju biť už nebude, no týral ju psychicky. Hádky so synom mala kvôli otcovi. Syn pri

hádkach používal podobné slová, ako používal manžel pri hádkach. Synovi tolerovala jeho správanie,
bála sa , že odíde a bez neho by nevedela existovať, totiž syn jej pomáhal pri starostlivosti o manžela.
Ďalej vypovedala, že bola týraná celý život, spôsoboval to aj syn, pretože urobil veci, ktoré urobiť nemal
(svedkyňa však tieto veci nekonkretizovala). S nožom jej syn neublížil a s kanvicou to bolo tak, že keď
spadla na zem, syn ju zdvihol nad jej hlavu, no čo povedal pri tom nevnímala.

Keďže poškodená E. D. v prípravnom konaní vypovedala tak, ako je to popísané vo výrokovej časti tohto
rozsudku, čo jej bolo prečítané, bola vyzvaná, aby zdôvodnila rozpory vo výpovediach. Po prečítaní jej
výpovedezprípravnéhokonaniauviedla,ženevieakotovšetkomohlatakvypovedať.Bolavystresovaná
z toho, že jej zomrela matka a aj dcéru operovali. Tvrdila, že syn ju netýral, chýba jej jeho pomoc, chce,
aby sa vrátil domov. Stokrát oľutovala, že podala trestné oznámenie na syna. Viackrát zdôrazňovala,

že potrebuje doma jeho pomoc.

Z prečítanej výpovede Š. D., otca obžalovaného, ktorý vzhľadom na zdravotný stav podľa lekárskej
správy na čl. 356 nie je schopný zúčastniť sa súdneho pojednávania, vyplynulo, že má vážne zdravotné
problémy, je po dvoch infarktoch a porážke, má ochrnutú pravú stranu tela, psychicky je však v poriadku.

Vypovedal, že syn po návrate z väzenia sa správal dobre, oholil ho, dal mu jesť. Keď si však vypil pivo,
správal sa inak, ani nie tak k nemu ako k manželke. Táto mu musela nosiť pivo, lebo vedela keď mu
nedonesie a pôjde von, bude to horšie. Manželke hrubo pod vplyvom alkoholu nadával, no neskôr to
oľutoval a sa jej ospravedlnil. Nevidel, že by syn manželku fyzicky napadol. Stalo sa však, že porozbíjal
skrine v byte od nervov, nevie však kvôli čomu. Keď pozerali televízor, tak museli pozerať to, čo on chcel,

alebo im vypol televízor. Jemu sa s nožom nevyhrážal, ani nevidel, že by sa s nožom vyhrážal manželke.
V jednom prípade ho však zbil opaskom. Syn si myslí, že je najlepší, že je pánboh a všetko musí byť
podľa neho, lebo ak nie, boli problémy a tak boli radšej ticho a vtedy bolo dobre. Synovi manželka kúpila
veľa telefónov, ktoré on potom predal. Pokiaľ býval na ubytovni, manželka mu nosila jedlo, keby tak
neurobila, bolo by zle. Vie, že syn bral lieky, preto by nemal piť alkohol, no on denne vypil 3-4 pivá a

bol z toho nervózny.

Z prečítanej výpovede G. D., sestry obžalovaného, vyplynulo, že táto v spoločnej domácnosti s
obžalovaným a rodičmi nebývala, o správaní s obžalovaného sa vedela len od matky. Vypovedala,
že obžalovaný po návrate z väzenia mal zákaz bývania s rodičmi. Ubytoval sa na slobodárni, ktorú

mu vybavila matka, ktorá mu platila aj nájomné. Vie, že mu kúpila televízor a mikrovlnku a živila ho. I
keď má zákaz požívať alkohol, po určitom čase ho znova začal požívať, stretával sa s kamarátmi na
ubytovni, kde konzumovali alkohol a kvôli narúšaniu nočného kľudu ho odtiaľ vyhodili a začal bývať s
rodičmi, počas spoločného bývania brat vyžadoval, vynucoval, aby mu mama kupovala mobily. Tieto
mu kupovala buď za hotovosť alebo splátky, stáli 200 € a viac. Potom ich predal za bagateľ a z takto

získaných peňazí sa opíjal. Počas bývania s rodičmi s k nim správal zle, hlavne vulgárne im nadával .
Pritom matka ho vydržiavala, živila ho, vynucoval si, aby mu kupovala pivo a cigarety. On nemal žiadne
príjem, nedostával podporu, nechcel pracovať, nechodil sa hlásiť. Pivo musel mať, keď nemal, vyhrážal
sa, že všetko rozbije. Stalo sa , že porozbíjal celú kuchyňu, lebo matka mu nechcela kúpiť pivo. Vie
o tom, že v dvoch prípadoch matka volala políciu na brata, kvôli problémom, ktoré narobil doma. Brat

sa agresívne správal k rodičom. Stal sa prípad, že chcel mame rozbiť hlavu panvicou. Fyzicky však
mamu nikdy nenapadol, avšak sa jej často psychicky vyhrážal, že ju fyzicky napadne, otca dvakrát tak
nešťastne sotil, že spadol udrel sa. Po takomto správaní, ktoré sa opakovalo, matka sa ho bála, že
môže niečo spraviť aj jej. Matka jej povedala po tom ako rozbil kuchyňu, že budú nasledovať oni dvaja,
že sa tam necíti bezpečne, že brat je pánom v dome a budú robiť, čo on chce. Stalo sa, že matku

nepustil do jej vlastného bytu.

Zo znaleckého posudku PhDr. W. R., znalkyne z oboru psychológie, ako aj jej výpovede na hlavnom
pojednávaní vyplynulo, že rozumová a intelektová úroveň poškodenej E. D. sa nachádza v pásme
nadpriemeru, u poškodeného Š. D. túto úroveň nie je možné presne kvalifikovať, vzhľadom na jeho

zdravotný stav, totiž po náhlej cievnej mozgovej príhode, ako aj chronickému nadužívaniu návykových
látok v minulosti, došlo k masívnej detorácii intelektu, ako aj ostatných kognitívnych funkcií do pásma
ľahkej až stredno-ťažkej zaostalosti, pričom sa nejedná o mentálnu retardáciu, ale o obraz dementného
syndrómu. PoškodenáE.D.jeschopnásprávnevnímať,zapamätaťsiareprodukovaťprežitéudalostivovzťahu k spáchanému trestnému činu. Taktiež poškodený Š. D. je orientačne schopný vnímať, pamätať
si, či reprodukovať udalosti spojené s trestným činom. Osobnosť E. D. je diferencovaná, s bohatým
zážitkovým svetom, t.č. je však signifikantne neuroticky akcentovaná, s konfliktnou dynamikou, znížením

sebahodnotenímsrysmitzv.spoluzávislosti,ktoréznačnedeterminujújejmyslenie,prežívanieakonanie
a to v zmysle dependencie, vzdávania sa vlastných potrieb v prospech druhého, neschopnosti oslobodiť
sa od zodpovednosti za život druhého, pocitmi vlastného zlyhania v neschopnosti svoj život zvládnuť.
V súčasnosti je v prežívaní dominantné depresívne ladenie, neurotická úzkosť a vnútorné napätie,
ktoré nie je schopná primerane efektívne odviesť a to ovplyvňuje celé jej uvažovanie a konanie. Tieto

zmeny v osobnosti môžu mať vplyv na ambivalenciu jej výpovedí, najmä čo sa týka postoja k synovi
a očakávaní od ďalšieho postupu voči nemu. Znalkyňa však nepredpokladá, že by mali skresľovať
výpovede o faktoch, ktoré vyšetrovaná uviedla vo svojich výpovediach, ako aj pri jej samotnom
vyšetrení. Pokiaľ ide o rozporné tvrdenia poškodenej E. D., jej výpovede týkajúce sa obžalovaného
môžu spôsobiť ambivalentne, iracionálne, či bagatelizujúco. Tieto popisy nevystihujú pravú tendenciu
zľahčovať udalosti, skôr vyjadrujú vnútorný konflikt k synovmu správaniu a vlastnej pozícii „nezvládnutej“

pozície matky v kontexte popísaného pojmu spoluzávislosť. V globále nemá sklony k účelovému
klamstvu, ani účelovej agravácii, či bagatelizácii udalostí, ktoré zažila. U poškodeného Š. D. nezistila
známky účelového klamania. Svedecké výpovede oboch poškodených možno hodnotiť za hodnoverné.

Znalkyňa ďalej uviedla, že prejavy správania, popísané poškodenou E. D. majú typické charakteristiky

domáceho násilia. Syndróm týranej osoby je charakterizovaný ako súbor špecifických charakteristík
a dôsledkov zneužívania, ktoré vedú k zníženej schopnosti obete efektívne reagovať na prežívané
násilie. Ide tak o rozvoj charakteristických fyzických, psychických a sociálnych symptómov, ktoré
sú dôsledkom priamej osobnej skúsenosti z opakovanými násilnými útokmi, hlavne rozporuplného a
premenlivého správania páchateľa a zníženej možnosti obete ovplyvňovať vlastný život. U poškodenej

E.É. D. sa prejavujú znaky týranej osoby v celom jej klinickom obraze. Pokiaľ ide o poškodeného Š.Q. D.
znalkyňa dospela k záveru, že vzhľadom na jeho zdravotný stav, keď nie je schopný adekvátne popísať
intrapsychickézmeny,čireakcievovzťahuksynovi,nemožnopoprieť,žemalosynovosprávanienajeho
psychiku negatívny vplyv. Syndróm týranej osoby však v pravom slova zmysle zhodnotiť nebolo možné.
Poškodená E. D. má k synovi ambivaltnentý postoj. Na emočnej úrovni stále prevažuje materinské puto

a hľadanie dôvodov jeho porúch v správaní, tak v jeho detstve, ako aj vplyve okolia. V malej miere
pripúšťa vplyv genetickej záťaže, či vlastných rozhodnutí obžalovaného o spôsobe vedenia svojho
života. Zintenzívnené sú pocity viny voči synovi na pozadí zlyhania role matky. V jej prežívaní nie je
dlhodobá nenávisť, či potreba pomsty, práve naopak stále naivne verí, či dúfa v zmenu synovej povahy.

Z prečítaného znaleckého posudku MUDr. D. G., znalkyne z odvetvia psychiatrie, vyplynulo, že
obžalovaný je trestne zodpovedný. Zistila u neho emočne instabilnú poruchu osobnosti so syndrómom
závislosti na alkohole a anxiolytikách. Obžalovaný nie je duševne chorý, ani v minulosti netrpel duševnou
poruchou, ani chorobou. Chápe zmysel trestného konania. Zistila u neho syndróm závislosti na alkohole
v tretej vývojovej fáze, ako aj syndróm závislosti na anxiolytikách. Navrhla uložiť obžalovanému

ochranné ambulantné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie.

Z lekárskej správy na čl. 190 vyplynulo, že dňa 16.05.2015 bol ráno inzultovaný Š. D. synom
(obžalovaným) , ktorý ho bil remeňom, papučou a rukami po celom tele.

V súvislosti s týmto fyzickým napadnutím bol obžalovaný Okresným úradom v Rožňave, rozhodnutím
zo dňa 01.07.2015 (čl. 211) uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods.1 písm.d/ Zákona SNR č. 372/90 Zb. o priestupkoch a bola mu uložená pokuta vo výške 30,- €.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 03.08.2015.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Rožňava, sp.zn. 3T/19/2008, rozsudku na čl. 404 bolo zistené,
že obžalovaný bol rozsudkom zo dňa 22.08.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach,
sp.zn. 7To/87/2008 zo dňa 09.10.2008 uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa
§ 208 ods.1 písm.a/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči svojim rodičom - otcovi Š. D. a matke E.
D. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov s podmienečným odkladom s probačným

dohľadom na skúšobnú dobu 48 mesiacov. Tiež mu bolo uložené obmedzenie, spočívajúce v zákaze
požívania akýchkoľvek alkoholických nápojov počas skúšobnej doby, tiež mu bola uložená povinnosť
počas skúšobnej doby podrobiť sa psychoterapii a zúčastniť sa na psychoporadenstve. Podľa § 73 ods.2písm.b/,c/Trestnéhozákonamubolauloženéajochrannéprotialkoholickéliečenieambulantnouformou.
Počas skúšobnej doby sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol za tento zločin odsúdený.

Z pretlmočených listov písaných poškodenou E. D. obžalovanému do väzby, z ich obsahu, na jednej
strane vyplynulo, že ľutuje, že podala trestné oznámenie, chce, aby sa vrátil domov, veľmi jej chýba
pomoc zo strany obžalovaného pri starostlivosti o otca, na druhej strane udáva, že ľutuje, že sa udiali
veci, ktoré sa už nikdy viac udiať nemali, či nesmeli, teda pripúšťa negatívne správanie sa syna.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle zásad uvedených v § 2 ods.12 Trestného
poriadku , opierajúc sa o dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní,
dospel k záveru, že skutok sa stal tak, ako je popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovaný
týmto konaním naplnil všetky pojmové znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods.1 písm.a) , ods.3 písm.d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.a),b) Trestného
zákona. Výsledky vykonaného dokazovania v predmetnej veci tvoria ucelenú reťaz tak priamych,

ako aj nepriamych dôkazov, sú jednoznačné a bezpochyby z nich možno vyvodiť bezpečný záver, že
obžalovaný skutok spáchal tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 208 ods.1 písm.a) Trestného zákona zločinu týrania blízkej a zverenej osoby sa dopustí ten,
kto týra blízku osobu alebo osobu, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobujúc jej fyzické

utrpenie alebo psychické utrpenie, bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálením rôzneho druhu,
ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu
alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje fyzické alebo
psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Podľa ods.3 písm.d) tohto zločinu sa dopustí, ak
spácha čin závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm.a),b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie
trestného činu so zbraňou a po dlhší čas. Podľa § 122 ods.3 Trestného zákona zbraňou je každá
vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. V danom prípade ide o nôž a kanvicu. Podľa
ustanovenia § 138 písm.b) závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší

čas. Dlhším časom sa pritom rozumie časový úsek, ktorého dĺžka je ovplyvnená intenzitou trestného
činu - závažnosťou trestného činu z hľadiska výšky zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V prípadoch,
ak ide o trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, dlhší čas bude kratší, ako pri trestnom čine s nižšou
trestnou sadzbou. Podstatné je , že nejde o jednorazovú trestnú činnosť alebo trestnú činnosť krátkeho
trvania. V danom prípade obžalovaný páchal trestnú činnosť kladenú mu za vinu od roku 2012 až do

09.06.2016, kedy bol vzatý do väzby a vzhľadom aj na trestnú sadzbu uvedenú pri zločine v zmysle §
208 ods.3 Trestného zákona možno nepochybne konštatovať, že trestnú činnosť páchal po dlhší čas.

Objektom tohto zločinu je v danom prípade ochrana blízkych osôb a blízkymi osobami v zmysle § 127
ods.4 Trestného zákona sú aj rodičia. Týraním sa rozumie zlé zaobchádzanie s konkrétnou osobou,

ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje
ako ťažké príkorie. Nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť
o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje, ako ťažké
príkorie. V danom prípade ako to vyplýva zo znaleckého posudku PhDr. R., konanie obžalovaného
popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku poškodení pociťovali ako ťažké príkorie.

Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo a to predovšetkým z výpovedí poškodených rodičov
obžalovaného, že obžalovaný sa k nim správal tak, ako je to popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaného priamo usvedčili jeho rodičia, nepriamo aj sestra, ktorá vo výpovedi uviedla len to, čo
jej povedala matka o správaní sa obžalovaného voči nim. Poškodená E. D. v prípravnom konaní, ako

aj pri vyšetrení znalkyňou PhDr. W. R. rovnako popísala príkoria, ktoré im spôsoboval syn a ktoré sú
popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku. Aj na hlavnom pojednávaní sčasti potvrdila, že obžalovaný
sa správal tak, ako je to popísané vo výrokovej časti tohto rozsudku, no snažila sa ospravedlňovať
konanie obžalovaného. Túto zmenu jej výpovede, s prihliadnutím aj na závery znaleckého posudku
PhDr. R., možno vysvetliť zmenami osobnosti, ktorá podlieha syndrómu týranej osoby, pre ktoré sú

charakteristické znaky a to traumatická väzba, silný vzťah k agresorovi - tyranovi a špecifická náklonnosť
k tyranovi, v danom prípade matky k synovi a práve k silnej citovej väzbe matky k synovi dochádza k
bagatelizácii, k minimalizácii dôsledkov týrania a popieraniu toho, čo sa stalo.To, že došlo k násilnému konaniu zo strany obžalovaného voči otcovi bolo preukázané aj vyššie
uvedeným rozhodnutím o priestupku a nakoniec aj sám obžalovaný priznal, že otca fyzicky napadol.

Znalkyňa PhDr. R. potvrdila, že u poškodenej E. D. sa prejavujú znaky syndrómu týranej osoby v celom
jeho klinickom obraze. Pokiaľ ide o poškodeného Š. D. konštatovala, že vzhľadom na jeho zdravotný
stav, syndróm týranej osoby v pravom slova zmysle zhodnotiť nebolo možné. No tento poškodený
napriek tomu, že nie je schopný adekvátne popísať intrapsychické zmeny, či reakcie vo vzťahu k synovi,
nemožno poprieť , že malo synove správanie na jeho psychiku negatívny vplyv.

Vykonaným dokazovaním súd mal tiež preukázané, že popísaného konania vo výrokovej časti tohto
rozsudku obžalovaný sa dopustil pod vplyvom alkoholu. Práve pod vplyvom alkoholu sa takto správal, čo
potvrdili obaja rodičia. V tomto smere súd nemal žiadne pochybnosti o hodnovernosti ich tvrdení. Totiž
aj znalkyňa MUDr. G. v znaleckom posudku konštatovala zistenú závislosť obžalovaného na alkohole.
Nakoniec aj sám obžalovaný priznal každodennú konzumáciu piva s kombináciou s liekmi.

Súd obranu obžalovaného, spočívajúcu v tvrdení, že rodičom sa nikdy nevyhrážal, fyzicky im neublížil,
rodičia nemali dôvod sa ho báť a pod., súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil len za
účelovú, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti.

Súdpriurčenídruhuavýmerytrestupostupovalpodľazásaduvedenýchv§34anasl.Trestnéhozákona.

Obžalovaný doposiaľ bol 10-krát súdne trestaný za úmyselnú a sčasti aj násilnícku trestnú činnosť.
Naposledy , ako je to už vyššie uvedené bol odsúdený pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby.
V dobe podmienečného odsúdenia sa osvedčil, hľadí sa na neho ako by nebol odsúdený. V mieste

bydliska je hodnotený všeobecne, je rozvedený. Podľa správy z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v
Rožňave nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol vedený
od 27.03.2015 do 17.05.2015, z evidencie bol vyradený pre nespoluprácu. Predtým bol vedený ako
uchádzač o zamestnanie v dome od 11.07.2011 do 23.08.2011. Taktiež bol vyradený z evidencie pre
nespoluprácu.

Podľa ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd
prihliadať na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V zmysle citovaného
ustanovenia súd nezistil žiadnu priťažujúcu ani poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 a § 37 Trestného
zákona.

V zmysle ustanovenia § 34 ods.1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov. Trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (účel trestu). Podľa ods.4 citovaného ustanovenia

pri určovaní druhu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 39 ods.1 Trestného zákona, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery

páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa
neprimeraneprísneanazabezpečenieochranyspoločnostipostačujúciajtrest kratšiehotrvania,možno
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. V danom prípade je trestná sadzba
podľa § 208 ods.3 Trestného zákona v rozmedzí od 7 rokov až 15 rokov. Súd mal za to, že uloženie
trestu v danom prípade, vzhľadom na okolnosti, za ktorých obžalovaný sa dopustil vyššie popísanej

trestnej činnosti, ako aj pomery v rodine, uloženie trestu v rámci trestnej sadzby by bolo neprimerane
prísne. Totiž z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný vyrastal v neusporiadanej rodine,
kde otec tak voči nemu, ako aj matke sa správal neprimerane, spôsoboval im ťažké príkoria, ktoré
zanechali podľa matky na obžalovanom stopy, a preto obžalovaný sa správal podobne ako otec. Napriek
týmto príkoriam zo strany otca, v kritickom období obžalovaný poskytoval otcovi, ktorý utrpel mozgovú

príhodu v dôsledku, ktorej potreboval a potrebuje opateru zo strany inej osoby, primeranú opateru a pri
tejto opatere pomáhal matke, ktorá t.č. ťažko znáša, že pri opatere otca nemá jej kto pomôcť. Pritom
s prihliadnutím na jej vek a zhoršujúci sa zdravotný stav túto opateru sama nezvláda. Z vykonaného
dokazovania tiež vyplynulo, že pokiaľ obžalovaný nepožíva alkoholické nápoje v kombinácii s liekmi,jeho správanie bolo primerané. Súd má za to, že pokiaľ sa obžalovaný podrobí protialkoholickej a
protitoxikomanickej liečbe, ktorú mu súd uložil, možno dôvodne očakávať, že prevýchovu obžalovaného
zabezpečíajtrestkratšiehotrvania,apretomutrestuložilpoddolnúhranicuustanovenútýmtozákonom,

teda trest v trvaní 4 rokov nepodmienečne. Takto uložený trest podľa názoru súdu je v súlade so
zásadami pre ukladanie trestov uvedenými v ustanovení § 34 Trestného zákona.

Keďže v posledných 10 rokoch nebol vo výkone trestu, pre výkon trestu v súlade s ustanovením § 48
ods.2 písm.a) Trestného zákona ho zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

V súlade s ustanovením § 73 ods.2 písm.d) Trestného zákona s poukazom aj na závery znaleckého
posudku MUDr. G. súd mu uložil aj protialkoholické a protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde
v Rožňave do l5 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:
· prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a), a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2).
· obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b), a to len vo svoj prospech

(§ 308/2)
· príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
· poškodený, ktorý uplatnil nároku na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je

· poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu
(§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.