Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. október 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/130/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615010333
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615010333.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom na hlavnom pojednávaní dňa 12.

10. 2016 v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný
E. K. T. B. T. Č. M. A. , nar. XX. X. XXXX V. Ž., trvale bytom E. F., X.. Š. XXX/XX, prevádzkar Tatra
reštaurácia Demänová,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že

dňa 28. 6. 2015 v čase asi o 00.30 hod. v kuchyni bytu v E. F. Z. R. X.. Š.K. Č.. XXX/XX po
predchádzajúcej hádke so svojou bývalou družkou L. O., nar. XX. X. XXXX, pri kuchynskej linke zobral
do ruky kuchynský nôž, ktorý držal v pravej ruke v blízkosti jej tela v oblasti hrudníka a povedal jej
„zabijem ťa“, že mu to je jedno, že o všetko aj tak prišiel, čím v nej vzbudil dôvodnú obavu, že by svoju
vyhrážku mohol uskutočniť,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom (so zbraňou) a na chránenej osobe (blízkej osobe - družke),

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona (§ 138 písm. a/ Tr. zákona,
§ 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona).

Za to sa

o d s u d z u j epodľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovanýnahlavnompojednávanívyhlásil,žejenevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhov obžalobe.
Na svoju obhajobu uviedol, že v ten deň bol doma, L. nečakala, že bude doma. Po tom, ako počul strkať
kľúče do zámky, otvoril dvere, niekto bežal preč a L. zobral do bytu, kde sa rozprávali. Zaujímalo ho, kto

to bol, kto šiel dolu schodmi a kde je dcéra. Ona mu neodpovedala, smiala sa mu do tváre. K osobe,
ktorá išla dole schodmi, mu L. povedala, že je to kamarát, ktorý ju prišiel vysťahovať. Potom si spolu ľahli
do postele, ráno vstali a každý išiel svojou cestou. Žiadny nôž v ruke nedržal, ani sa L. nevyhrážal. Z
jeho strany neboli žiadne iné slovné útoky. Potom, ako sa L. vysťahovala, stretli sa spolu o 2-3 dni v byte,
neskôr sa stretli v kaviarni dvakrát, medzitým boli 2 týždne, kedy chceli doriešiť otázku starostlivosti o

dcéru a elektrinu v byte. Po konfrontácii na jeho otázku mu poškodená odpovedala, že to robí preto,
aby mu znepríjemnila čas, keď si bude žiadať malú do striedavej starostlivosti. V súčasnosti mu dcéru
nedáva, zo začiatku mu ju dávala. Po tom, ako boli spolu ten posledný večer, do bytu chodievala, keď
on doma nebýval. Byt bol v spoločnom nájme. Podľa názoru obžalovaného v čase incidentu ich vzťah
trval. V ten deň sa jej stále len pýtal, prečo sa chce sťahovať, o ničom inom sa nerozprávali. Oni sa

bežne hádavali ohľadom financií. Pred incidentom asi rok spolu nespali, v minulosti sa už od nej dvakrát
odsťahoval. V ten deň, keď otvoril dvere a ona prišla, on zbehol dole schodmi po vchodové dvere,
nikto tam nebol.

Svedkyňa - poškodená L. O. vo svojej výpovedi uviedla, že s obžalovaným mali vzťah na hrane, už tam

nebolo ani druh a družka. V tom čase si našla priateľa, s ktorým šli v ten deň 28. 6. ku nim domov.
Ako otvárala dvere, tak zistila, že je obžalovaný doma. Odomkla dvere a priateľovi dala najavo, že je
doma. Obžalovaný videl, že s niekým prišla, v tom jej dal vo dverách facku a vtiahol ju do bytu, kde
zamkol dvere, kľúče odložil, aby sa nemohla dostať z bytu. Obžalovaný sa snažil zistiť, s kým prišla,
snažil sa jej vytrhnúť kabelku v domnení, že tam má telefón. Kabelku mu nechcela dať. Následne odišla

do detskej izby, obžalovaný chodil za ňou, tak odišla do druhej izby, do ktorej prišiel za ňou. Nechcela
s ním prísť do kontaktu, pretože facka dala najavo, že bude niečo zlé. Priateľ, s ktorým prišla, čakal
na chodbe, myslel si, že mu zatelefonuje, že je v poriadku. Telefón nechcela použiť, lebo sa bála, že
jej ho obžalovaný zoberie. V tom čase sedela v detskej izbe, obžalovaný sa chcel s ňou rozprávať,
ona mu nechcela vysvetliť, kto to bol, povedala mu, že je to sťahovák, nechcela to ďalej rozoberať. Ako

bola rozrušená, šla do kúpeľne a chcela napísať priateľovi, že je v poriadku. V kúpeľni sa zamkla,
obžalovaný sa jej vyhrážal, že ak neotvorí dvere, tak ich rozkope. V obave, že to urobí, dvere otvorila a
telefón odložila. Rozrušená sa šla napiť do kuchyne, tam sa to stalo. Nad umývadlom bola magnetická
tabuľa, kde boli nože, obžalovaný prišiel za ňou a ten nožík odtiaľ zobral s tým, že jej ho pravou rukou
držal pri krku, išlo o klasický malý nožík. Stál pri nej zboku, za ňou už bola stena, o ktorú ju oprel. V

obave o svoj život mu povedala, nech jej dá pokoj a nech nožík odloží, na čo on reagoval, že jemu je
to jedno, že aj tak o všetko prišiel, že zabije ju, aj seba. Keď jej dal nôž ku krku, povedala mu, že ak ten
nožík neodloží, stlačí gombík, aby dala signál na to, aby jej niekto prišiel pomôcť. Nožík nechcel zložiť,
stále ho držal pri nej, v obave o svoj život pristúpila na to, že sa s ním porozpráva, o čo mu išlo celý
čas. Potom to skončilo, chvíľu ho počúvala a šla spať. Na druhý deň si zbalila veci a šla ku mame,

nakoľko sa bála, čo bude nasledovať ďalší deň. Obžalovaný ju prenasledoval, šiel za ňou v autobuse
v tej istej linke. Potom bývala u mamy, u kamarátky. Potom sa vrátila domov, keď mala pocit, že sa
situácia ustálila. V tom byte mala veci, detskú izbu, určité obdobie tam bývala, potom si našla podnájom
a do spoločného bytu prišla po svoje veci. S obžalovaným mali tzv. taliansky vzťah, stále niečo bolo,
raz bolo dobre, raz zle. Prvý raz volala mestských policajtov, riešili to tak, že mu dohovorili, potom prišli

druhýkrát, tiež mu len dohovorili a zrejme mu dali pokutu. Keď raz robil bordel, vyhádzal veci a rozbil
dvere na detskej izbe, prišli policajti nie mestskí. Poprela, že obvinenie vzniesla kvôli tomu, aby mu
znemožnila styk s malou. Riešila to už 3 - 4 roky dozadu, ale policajti s tým nič nerobili. Obžalovaný si
vždy našiel dôvod na hádku, hádky mohli byť každý mesiac. Po tom incidente v byte bývala, obžalovaný
bol tiež doma, vrátila sa asi po týždni. Do bytu sa vrátila preto, lebo vedela obžalovaného odhadnúť a

že sa to dá do normálu. Vrátila sa aj preto, lebo nemala kde bývať. Prišla domov, zbalila si veci a odišla.Obžalovaný býval málo doma, ráno odišiel do roboty, bol s kamarátmi, domov chodieval nad ránom.
V súčasnosti dcéru obžalovanému nedáva, lebo nemajú určený styk. Nôž mal čepeľ dlhú cca 10 cm,
išlo o nôž na zeleninu. V tomto štádiu nesúhlasí so striedavou výchovou. Dcéra bola neraz svedkom

jeho výbuchov, hádok, dieťa štval proti nej.

Svedok X. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v tom období nebol s poškodenou vo vzťahu, mali
k sebe bližšie. Večer 28. 6. strávili spolu, išli k nej do bytu, lebo obžalovaný nemal byť doma. Svedok
ostal na medziposchodí. L. zistila, že je vymknuté a obžalovaný je doma. Obžalovaný otvoril dvere,

svedok sa otočil, šiel dole schodmi. Pozeral sa hore a videl, že ju medzi dverami udrel, dal jej facku,
bola to facka pre chlapa. Myslel si, že sa rozbehne za ním, že si to s ním vykonzultuje, on to nespravil.
Ako šiel dole, počul veľký rámus, bolo mu z toho zle, nevedel, čo sa tam robí a necítil sa kompetentný
to riešiť. To, čo bolo za dverami, bol buchot a krik. Do 04.00 hod. rána čakal v aute.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná zápisnica o konfrontácii medzi obvineným a svedkyňou -

poškodenou z prípravného konania zo dňa 23. 11. 2015. Pri konfrontácii svedkyňa - poškodená k
udalosti zo dňa 28. 6. 2015 uviedla, že vtedy prišla s jej priateľom a v byte sa začala medzi ňou a
obžalovaným konfrontácia. On stále chcel, aby sa rozprávali, o čo ona nemala záujem a nakoniec došlo
k tomu, že šla do kuchyne bytu. Vtedy tam prišiel za ňou a zobral nožík, čo bol na magnete na stene
a vtedy sa jej začal vyhrážať, že ak sa s ním nebude rozprávať, tak ju zabije. Na to mu povedala, že

nech nerobí sprostosti, pričom sa bála a bránila a dávala mu jeho ruku s nožom od nej preč. Medzitým
jej povedal, že je mu jedno čo sa stane, aj tak už o všetko prišiel. Určite sa bála, keď niekto drží nôž
v ruke a v takých nervoch, bála sa, že jej ublíži. Nakoniec pristúpila na dohodu, že sa s ním bude
rozprávať pod podmienkou, že nôž dá preč, obžalovaný potom nôž odložil. Obžalovaný pri konfrontácii
uviedol, že v ten deň otvoril dvere na byte a pred dverami stála L., chcel vedieť s kým prišla, išiel dole

schodmi a tam už nikto nebol. Ona mu tvrdila, že to bol sťahovák, ktorý ju prišiel vysťahovať. Pýtal sa
jej kto to bol, kde je malá, keď prišla tak neskoro domov. V kuchyni stále trval na vysvetlení, kde je malá
a kto to bol. Ona sa mu smiala do tváre, potom sa už rozprávali o tom, ako to bude medzi nimi ďalej
fungovať. Pýtala sa ho, či vie, čo chce v tom vzťahu. Potom si ľahli do postele malej v detskej izbe a
tam spali do rána. Nožom sa jej nevyhrážal.

Z pracovného posudku zamestnávateľa BROMA Plus s.r.o. so sídlom v Závažnej Porube mal súd
preukázané, že obžalovaný je zamestnaný v ich prevádzke Tatra reštaurácia ako prevádzkar od
decembra 2014. K práci pristupuje zodpovedne, je dochvíľny, svedomitý, prispôsobivý. Zamestnávateľ
je s jeho výsledkami a pôsobením v spoločnosti veľmi spokojný.

Podľasprávyo povestiz miestatrvaléhobydliskajeobžalovanýprihlásenýk trvalémupobytunaadrese
X.. Š. XXX/XX, E. F.. Je slobodný, na mestskom úrade nebolo voči obžalovanému vedené priestupkové
konanie, bližšie hodnotený nie je.

V registri priestupkov má obžalovaný evidované 4 priestupky, z toho v 3 prípadoch išlo o porušenie
pravidiel cestnej premávky, za ktoré mu bola uložená bloková pokuta. V roku 2013 bol Mestskou políciou
Liptovský Mikuláš riešený za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/
Zákona o priestupkoch zo dňa 26. 3. 2013, ktorý bol spáchaný na Ulici Š. XXX/XX, E. F., v súvislosti s
ktorým mu bolo uložené napomenutie. Obžalovaný nemá dosiaľ žiadny záznam v registri trestov.

V zmysle ust. § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd pri rozhodovaní prihliadal na tie skutočnosti, ktoré vyšli na
hlavnom pojednávaní a vychádzal z dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, sa stal, má

znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona (s použitím
(§ 138 písm. a/ Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona) a z vykonaných dôkazov mal súd
tiež preukázané, že prejednávaný skutok spáchal obžalovaný. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že výpovede obžalovaného a poškodenej sa zásadne rozchádzajú v podstatných okolnostiach,
spočívajúcich v samotnom vyhrážaní sa. Obžalovaný vo svojej výpovedi jednoznačne poprel, že by sa

poškodenej vyhrážal zabitím a rovnako poprel, že v blízkosti poškodenej mal držať kuchynský nôž.
Napriek uvedenému je obhajoba obžalovaného vyvrátená nielen výpoveďou svedkyne - poškodenej,
ale aj ďalšími na ňu nadväzujúcimi a doplňujúcimi dôkazmi. Obžalovaný je zo spáchania skutku
usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedkyne - poškodenej L. O., ktorá vo svojej výpovedi jasnýma zrozumiteľným spôsobom, logicky a presvedčivo opísala samotný priebeh skutkového deja, vrátane
okolností, ktoré mali predchádzať samotnému vyhrážaniu. Výpoveď uvedenej svedkyne je vnútorne
konzistentná, z jej výpovede neboli zistené žiadne skutočnosti týkajúce sa podstatných okolností, ktoré

bymalizanásledoknezrozumiteľnosťjejvýpovede.Nemenejvýznamnoujetiežokolnosť,ženahlavnom
pojednávaní vypovedala uvedená svedkyňa v podstatných okolnostiach rovnako ako v prípravnom
konaní a na svojej výpovedi zotrvala aj v rámci konfrontácie, kedy bola postavená tvárou v tvár
voči obžalovanému. V zmysle ustálenej súdnej praxe v prípade, ak má slúžiť výpoveď svedka ako
jediný dôkaz, ktorý by mal preukazovať vinu obžalovaného bez toho, aby existovali ďalšie podporné

dôkazy, takýto dôkazný prostriedok musí byť jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý, nesmie byť
spochybniteľný, resp. vyvrátený iným dôkazom. Výpoveď svedkyne L. O. je čiastočne podporená aj
výpoveďou svedka X. Š. v tom smere, že zo strany obžalovaného došlo k fyzickému napadnutiu
poškodenej spôsobom, že jej dal facku. Súd nemal dôvod neveriť výpovedi poškodenej aj z toho
dôvodu, že táto je podporená aj ďalším nepriamym dôkazom a to lustráciou v registri priestupkov.
Svedkyňa - poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že v minulosti došlo medzi ňou a obžalovaným k

takému incidentu, pre ktorý bola privolaná na miesto mestská polícia. Z lustrácie v registri priestupkov
mal súd preukázané, že v roku 2013, kedy boli obžalovaný a poškodená preukázateľne vo vzťahu,
bol obžalovaný riešený napomenutím za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, spočívajúci v
hrubostiach, schválnosti, ku ktorému malo dôjsť na rovnakej adrese ako v prípade prejednávaného
skutku.

Z výpovede svedkyne - poškodenej mal súd preukázané, že obžalovaný sa jej v inkriminovaný deň
vyhrážal smrťou. Dôvodná obava, že obžalovaný mohol uskutočniť vyhrážku, je preukázaná samotným
konaním obžalovaného, ktoré malo stúpajúci charakter. Poškodená sa dôvodne obávala z realizácie
vyhrážok obžalovaného, pretože menovaný ju najskôr fyzicky napadol, opakovane sa dožadoval

vysvetlenia od poškodenej (kto ju sprevádzal v okamihu jej príchodu do ich spoločného bytu), vyhľadával
jej blízkosť v spoločnom byte, čo napokon vyústilo do vyhrážania sa smrťou s použitím zbrane. Konanie
obžalovaného ozrejmuje aj motív jeho správania, pretože v ich vzťahu existovali nezhody (čo nenamietal
ani obžalovaný), obžalovaný mal pochybnosti o tom, kto sprevádzal poškodenú krátko pred vstupom
do bytu a neúspešné dožadovanie sa odpovede na jeho otázky vyústilo do spáchania skutku, ktorý sa

mu kladie. Otázka starostlivosti o ich spoločné dieťa (v prípade nezhody obžalovaného a poškodenej)
nie je podstatná z pohľadu vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného za prejednávaný
skutok. Spadá preukázateľne do rámca civilného procesu, v ktorom súd skúma, ktorá forma osobnej
starostlivosti je v najlepšom záujme dieťaťa. Obhajoba obžalovaného je tiež postavená na tom základe,
že po údajnom skutku sa poškodená opakovane stretla s obžalovaným a vrátila sa do bytu, v ktorom

predtým spoločne žili, čím sa zrejme snaží poukázať na účelovosť a nedôveryhodnosť výpovede
poškodenej. V tejto súvislosti súd uvádza, že poškodená dostatočným spôsobom ozrejmila dôvody,
prečosastretlasobžalovanýmaprípadnesavrátiladoichspoločnéhobytu.Kontaktmedziobžalovaným
a poškodenou je a bude (do budúcna) legitímny už len z toho pohľadu, že sú rodičmi ich spoločného
dieťaťa a preto sa nemôžu vyhýbať ich vzájomnému stretnutiu. Súd pripomína, že poškodená sa v

určitom čase po skutku „vrátila“ do ich v tom čase spoločného nájomného bytu sledujúc jej úplné
vysťahovanie.

Z vyššie uvedených skutkových zistení tak vyplýva, že vykonané dôkazy vytvárajú logickú, ničím
nenarušenú a uzatvorenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich priamych a

nepriamych dôkazov, ktoré vcelku a spoľahlivo dokazujú, že skutok, ktorý je predmetom obžaloby
spáchal obžalovaný. Z týchto dôkazov potom možno vyvodiť len jediný záver o tom, že skutok spáchal
obžalovaný a vylúčiť tým možnosť prijatia iného záveru.

Spôsob útoku vedeného obžalovaným voči poškodenej, jeho intenzita preukazujú, že obžalovaný konal

v priamom úmysle, pretože uvedeným spôsobom chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom,
ktorým sú primárne medziľudské vzťahy a právo človeka, aby nebol vystavený závažným vyhrážkam.

Obžalovaný spáchal skutok závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej
osobe (družke). Z vyššie uvedených dôvodov súd ho uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr. zákona (§ 138 písm. a/ Tr. zákona, §
139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona).
Podľa § 272 ods. 3 Tr. poriadku súd odmietol vykonať dôkaz výsluchom svedkyne F. P., rod. K., pretože
navrhovaný dôkaz sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie súdu. Je potrebné zdôrazniť, že priincidente, ku ktorému malo dôjsť 28. 6. 2015 nebol okrem vypočutých osôb prítomný žiadny ďalší
svedok. Uvedená svedkyňa mala byť vypočutá na okolnosti, o ktorých sa dozvedela sprostredkovane.
Rovnako súd odmietol vykonať dôkaz oboznámením sa s SMS komunikáciou medzi obžalovaným

a poškodenou a to predovšetkým z dôvodu, že nebola splnená požiadavka včasnosti vznesenia
uvedeného dôkazného návrhu. Je zrejmé, že okolnosť, ktorá má byť preukázaná uvedeným dôkazom,
bola známa obžalovanému už v čase doručovania obžaloby spolu s výzvou na oznámenie návrhov
na vykonanie dôkazov. Obžaloba bola doručená obžalovanému 17. 12. 2015, na výzvu súdu žiadnym
spôsobom nereagoval a bol dokonca absolútne dôkazne pasívny v otázke označenia dôkazných

návrhov v prejednávanej trestnej veci. Pre úplnosť súd uvádza, že navrhovaný dôkaz sa naviac týka
okolnosti, ku ktorým malo dôjsť po spáchaní skutku, keďže ide o komunikáciu medzi obžalovaným a
poškodenou v období po 28. 6. 2015. Súd tiež odmietol vykonať dôkaz prečítaním časti výpovede
poškodenej z úradného záznamu, zápisnice o trestnom oznámení a zápisnice o jej výsluchu po
vznesení obvinenia. Je procesne neprípustné odstraňovať prípadné rozpory svedkov v konfrontácii s
ich tvrdeniami v rámci úkonov, ktoré boli realizované pred vznesením obvinenia. Žiadna z oprávnených

osôb nevyužili počas výpovede poškodenej ich návrhové oprávnenie prečítať časť jej skoršej výpovede,
preto takto dodatočne vznesený návrh po skončení jej výsluchu a vykonaní ďalších dôkazov, pri ktorých
bola prítomná, je procesne neakceptovateľný.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere treste súd nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu

okolnosť. Pri ich rovnakom pomere sa trestná sadzba, podľa ktorej sa trest ukladá nemení. Obžalovaný
pred spáchaním skutku neviedol riadny život, bol opakovane priestupkovo riešený. S ohľadom na osobu
obžalovaného, ktorý stojí prvýkrát pred súdom je podmienečný trest odňatia slobody vymeraný na dolnej
hranici trestnej sadzby s určením skúšobnej doby v prvej polovici sadzby postačujúci na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti
o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať päť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.