Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. január 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/599/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815200763
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7815200763.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Friendly Finance Slovakia s.r.o., so
sídlom Bratislava, Tallerova 4, IČO: 47 243 368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom
so sídlom Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti žalovanej Y. F., K..XX.X.XXXX, O. B. Y.Ň., Q. XXX/XX, o
zaplatenie 222,33 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 22.5.2015
č.k. 10C/28/2015-26 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

O d m i e t a odvolanie proti zaväzujúcemu výroku rozsudku.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 22.5.2015 zaviazal žalovaného
uhradiť žalobcovi 120,00 eur istiny s ročným úrokom z omeškania vo výške 5,25% od 19.1.2014
do zaplatenia, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z
účastníkov konania. Ďalšími výrokmi určil zmluvnú podmienku uvedenú v rámcovej zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, uvedenú v článku 4,

bod 5 a v článku 4 bod 1 v znení doslovne uvedenom vo výroku rozsudku za neplatnú z dôvodu jej
neprijateľnosti. Ďalej určil zmluvnú podmienku uvedenú v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru
uvedenú v článku 2 ods. 7 zo dňa 27.2.2013 „Celkové náklady spotrebiteľa podľa § 2 písm. g/ zákona sú
tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou 37,33 eura“ za neplatnú z dôvodu
jej neprijateľnosti.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu na zaplatenie sumy 222,33 eura s príslušenstvom. Rozhodnutie

vo veci odôvodnil tým, že dňa 18.12.2013 bola uzavretá medzi žalobcom a žalovanou Rámcová
zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb
a bola uzavretá na základe zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov. V zmysle čl. IV bod 1 rámcovej zmluvy sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi poplatok
spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška bola určená individuálne v závislosti
od výšky úveru, doby splatnosti úveru a bola uvedená na internetovej stránke žalobcu a oznámená
žalovanej ako spotrebiteľovi pred vyplnením žiadosti o poskytnutí úveru na užívateľskom účte klienta

a pred uzavretím zmluvy. Podľa čl. IV bod 3 rámcovej zmluvy je úver poskytnutý žalobcom bezúročný.
Z čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy vyplýva, že v prípade omeškania žalovanej so splátkami úveru je
žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, ktoré
sú podrobne vyrátané a vyčíslené v zmluve. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa18.12.2013 súd zistil, že bola uzavretá na základe rámcovej zmluvy a žiadosti žalovanej a jej predmetom
bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej krátkodobý bezúčelový a bezúročný úver vo výške 120,00
eur s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke žalobcu na bankový účet

žalovanej v deň uzatvorenia zmluvy a záväzok žalovanej vrátiť žalobcovi úver s príslušenstvom v
celkovej výške 157,33 eura bezhotovostne na bankový účet žalobcu. Podľa zmluvy bola splatnosť úveru
dňa 18.1.2014. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavovali
ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške neuvedenej a boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru
vyjadrený pevnou sumou 37,33 eura. Podľa upomienky zo dňa 25.1.2014 žalobca žalovanú upozornil,

že jej pôžička je po splatnosti, čím porušila zmluvu a preto kej žalobca vyúčtoval administratívne náklady
vymáhania vo výške 35,00 eur. Z urgencie nezaplatenej pohľadávky zo dňa 1.2.2014 vyplýva, že
žalovaná nezaplatila svoj záväzok, preto sa dlžná čiastka zvyšuje o administratívne náklady spojené s
konaním vymáhania vo výške 10,00 eur. Z upozornenia na hrozbu exekúcie pohľadávky zo dňa 8.2.2014
vyplýva, že žalobca evidoval dlh žalovanej ako neuhradený, preto jej vyúčtoval ďalšie administratívne
náklady spojené s inkasným konaním vo výške 10,00 eur. Z poslednej výzvy zo dňa 15.2.2014 vyplýva,

že žalobca vyúčtoval ďalšie administratívne náklady spojené s konaním vymáhania vo výške 30,00 eur
a žalovanú vyzval na úhradu celkovej dlžnej sumy 237,30 eura v lehote do 3 dní. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie poskytnutého úveru 120,00 eur. Tento nárok
odôvodnil podľa § 657 a 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) a uviedol, že došlo k uzatvoreniu
bezúročnej zmluvy, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 120,00

eur a žalovaná tieto prostriedky nevrátila. Výrok o úrokoch z omeškania odôvodnil podľa § 517 ods. 2
OZ a priznal žalobcovi ročný úrok z omeškania vo výške 5,25% od 19.1.2014 do zaplatenia. Súd prvej
inštancie zároveň skonštatoval, že poskytovanie pôžičiek je formou podnikateľskej činnosti žalobcu,
ktorý má postavenie tzv. iného veriteľa podľa ust. § 2 písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

3. Ohľadne nároku na zaplatenie poplatku za poskytnutie úveru 37,33 eura a zaplatenie sumy 65,00
eur titulom náhrady skutočne vynaložených nákladov považoval súd prvej inštancie nárok žalobcu
za nedôvodný. Vzťah a nároky uplatnené žalobcom posudzoval podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a podľa ust. § 52 a nasl. OZ, ktoré upravujú
spotrebiteľské zmluvy. Súd prvej inštancie považuje za neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v

čl. IV bod 1 a čl. IV bod 5 predmetnej rámcovej zmluvy a rovnako aj zmluvnú podmienku uvedenú
v čl. 2 ods. 7 zmluvy zo dňa 18.12.2013. O týchto podmienkach v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p.
uviedol, že sú neprijateľné a zároveň na ich základe nepriznal žalobcovi požadované plnenie poplatku
spojeného so spracovaním a poskytnutím úveru a skutočne vynaložených nákladov spojených s
vymáhaním omeškaných splátok úveru. Všetky tieto podmienky považuje za neprijateľné pre rozpor s

ust. § 53 OZ, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Vo vzťahu k zmluvným podmienkam uvedeným v čl. IV bod
1 rámcovej zmluvy a čl. 2 ods. 7 zmluvy súd prvej inštancie skonštatoval, že v zmysle § 53 ods. 1
OZ sa zákaz neprijateľných podmienok nevzťahuje na zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, avšak v prejednávanej veci to nie je splnené, pretože poplatok

za poskytnutie úveru je formulovaný v rozpore s ust. § 37 ods. 1 OZ a teda nie je určený určito, jasne a
zrozumiteľne. V čl. IV bod 1 rámcovej zmluvy sa uvádza, že klient sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi poplatok
spojený so spracovaním a poskytnutím úveru, ktorého výška je určená individuálne v závislosti od výšky
úveru, doby splatnosti úveru a je uvedená na internetovej stránke veriteľa a oznámená spotrebiteľovi
vopred vyplnením žiadosti o poskytnutie úveru na užívateľskom účte klienta, pričom v zmysle čl. 2 ods. 7

zmluvy poplatok za poskytnutie úveru tvorí celkové náklady spotrebiteľa a je aj vyjadrený pevnou sumou
vo výške 62,21 eur. Z ustanovenia rámcovej zmluvy a zmluvy však nie je zrejmé, aká časť poplatku
patrí za spracovanie žiadosti, aká za poskytnutie úveru, keďže poplatok zahŕňa obe uvedené položky. Z
uvedeného dôvodu súd nemohol považovať cenu poskytnutej služby za vyjadrenú zrozumiteľne a určite.
Uvedené zmluvné podmienky navýšenia boli individuálne dojednané, čo vyplýva aj z rozhodovacej

činnosti súdu, ktorý rieši viacero sporov, v ktorých žalobca vystupuje a uplatňuje si právo na zaplatenie
poplatku za poskytnutie úveru. Ide o formulárové zmluvy, do ktorých sa dopisujú údaje. Poukazuje na
ust. § 657 a 658 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva, že pôžička je buď bezodplatná alebo odplatná, avšak
odplata je možná len vo forme úrokov. V rámcovej zmluve aj v zmluve sa však výslovne uvádza, že úver
je bezúročný. Účastníci si nedohodli úroky a inú formu odplaty zákon neumožňuje. Dohoda o poplatku

za poskytnutie pôžičky je preto absolútne neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 OZ). Poukazuje ďalej na
ust. § 24 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení od 1.9.2014, z ktorého vyplýva, že ak zmluva
neobsahuje úrokovú sadzbu, považuje sa pôžička za bezúročnú a bez poplatkov a to napriek tvrdeniu
žalobcu, že úver je bezúročný s tým, že sa dojedná poplatok za poskytnutie úveru vyjadrený pevnousumou. Súd má za to, že tento poplatok za poskytnutie úveru nie je ničím iným ako úrokom vyjadreným
za určité obdobie bez toho, aby úrok bol dlžník povinný hradiť do času skutočného vrátenia peňažných
prostriedkov. Takéto zmluvné dojednanie vnáša do právneho vzťahu neprimeranú nerovnováhu na úkor

spotrebiteľa. Zmluvná podmienka, uvedená v čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy, ktorá sa týka nákladov,
ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s výzvami, resp. upomienkami, aj túto vyhlásil súd prvej inštancie za
neprijateľnú, pretože dospel k záveru, že nebola individuálne dojednaná. Ide o dojednanie výlučne v
prospech žalobcu, pričom žalovaná nemala možnosť ho ovplyvniť. Náklady spojené s vymáhaním dlžnej
sumy určené v čl. IV bod 5 zmluvy predstavujú ďalšie skryté poplatky a ich priznanie by bolo v rozpore

s dobrými mravmi. Tiež výška žalobcom uplatnených nákladov za upomienky predstavuje od 5 do 15%
sumyskutočneposkytnutejpôžičkyažalobcabližšienešpecifikoval,včomjehonákladyspočívajú.Výrok
o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Žalobca i žalovaná mali v
konaní približne rovnaký úspech, preto im súd nepriznal náhradu trov konania.

4. Proti všetkým výrokom rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd toto rozhodnutie zmenil a zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 222,33 eura s príslušenstvom a na náhradu trov konania, resp. aby rozhodnutie
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobca v odvolaní uviedol, že vzťah medzi sporovými stranami je potrebné posudzovať podľa

Obchodného zákonníka, a to podľa ust. § 497 a nasl. OZ, teda podľa ustanovení o zmluve o úvere.
Strany úverovej zmluvy sa dohodli, že dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky a namiesto úroku
zaplatení jednorazovú odplatu, resp. poplatok za poskytnutie úveru, pretože podľa § 497 OZ je možné
sa od ustanovení odchýliť a je možné dojednať nielen úroky, ale tiež odplatu. Argumentuje pritom ust. §
263 Obchodného zákonníka a ust. § 499 Obchodného zákonníka. Suma 37,33 eur predstavuje poplatok

za poskytnutie úveru, resp. odplatu, pričom sa nejedná o úroky, ale o jednorazovú odplatu. Žalovaný si
výšku úveru a výšku odplatu zvolil sám, pričom výška odplaty bola vyjadrená určito a jasne v závislosti
od zvolenej výšky úveru a doby splatnosti. K názoru súdu prvej inštancie o nejasnosti, neurčitosti
a nezrozumiteľnosti dojednania poplatku za poskytnutie úveru poukazuje na rozhodnutia niektorých
okresnýchsúdov.Poukazujenaust.§53ods.11OZ,podľaktoréhoneprijateľnosťzmluvnýchpodmienok

sa hodnotí so zreteľom na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy. Súd prvej inštancie
nevyhodnotil zmluvu ako celok a neskúmal okolnosti uzavretia zmluvy. Išlo o zmluvu uzatvorenú
na diaľku prostredníctvom internetovej stránky a všetky podmienky si žalovaný určil sám, preto boli
individuálnedojednané.Nemásapretojednaťoneprijateľnúpodmienku.Podľazmluvyodplatajezávislá
na výške úveru, od doby splatnosti, ktorú si určí sám spotrebiteľ a preto je vždy individuálne dojednaná.

Vo vzťahu ku zmluvnej podmienke uvedenej v čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy odvolateľ uvádza, že sa
súd prvej inštancie nijakým spôsobom nezaoberal ustanoveniami Obchodného zákonníka o náhrade
škody. K žalobnému návrhu boli pripojené pripomienky, ktoré boli žalovanému odoslané. S výškou
nákladov bol žalovaný oboznámený v rámcovej zmluve pred jej uzavretím a jej podpisom vyjadril s
týmito nákladmi súhlas a preto žalobca nepristupoval k individuálnemu dojednávaniu odlišnej výšky

nákladov, tieto podľa názoru žalobcu nie sú v rozpore s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa a nejde
o neprijateľnú podmienku. Žiadne zákonné ustanovenia neurčuje, že skutočné náklady musia byť v
zmluve špecifikované položkovito. Uvádza, že ide o štandardnú výšku nákladov v odbornej praxi, čomu
prikladá štatistiku bankových poplatkov za zasielanie upomienok, ktoré ani banky bližšie nešpecifikujú.
Náklady žalobcu sú pritom nižšie ako poplatky za upomienky v bankách. Výška nákladov sa v závislosti

od výšky pohľadávky nemení. Súd si osvojil právny názor, že každá podmienka, ktorá nebola dojednaná
individuálne je podmienkou neprijateľnou, musí však ísť o značnú nerovnováhu, ktorá vysvetlená nie je.

6. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý platí
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1). Právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods.
2 prvá veta). Odvolateľ podal odvolanie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.), preto
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) posudzoval odvolanie z hľadiska jeho prípustnosti

a uplatnených odvolacích dôvodov podľa ustanovení predchádzajúceho procesného predpisu.

8. Keďže v konaní nebol daný dôvod na nariadenie odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP, prejednal odvolací súd odvolanie bez pojednávania, v rozsahu uvedenom v § 379 a v § 380 CSPpreskúmalnapadnutýrozsudokspoluskonaním,ktorémupredchádzaloadospelkzáveru,žeodvolanie
žalobcu je čiastočne neprípustné a v merite veci nedôvodné.

9. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podmienky subjektívnej prípustnosti odvolania boli podobne upravené aj ust. § 201 O.s.p. Žalobca podal
odvolanieprotivšetkýmvýrokomrozsudku,tedavrátanevýroku,ktorýmboložalobečiastočnevyhovené.
Ide o výrok, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 120,00 eur s príslušenstvom.
Týmto výrokom žalobcovi nebola spôsobená žiadna ujma, preto na podanie odvolania proti tomuto

výroku odvolateľ nie je subjektívne procesne legitimovaný. Odvolací súd preto odmietol jeho odvolanie
v tejto časti podľa § 386 písm. b/ CSP.

10. Odvolací súd meritórne preskúmaval odvolanie smerujúce proti výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti, proti výrokom, ktorým súd prvej inštancie určil zmluvné podmienky uvedené v čl. IV
bod 1, čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a čl. 2

ods. 7 zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru za neplatné z dôvodu jej neprijateľnosti. Preskúmaval
takisto aj súvisiaci výrok o trovách konania.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodnutím vo veci vykonal dokazovanie
v rozsahu dostačujúcom pre zistenie skutkového stavu veci, na takto zistený skutkový stav aplikoval

relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré správnym spôsobom interpretoval. V konaní nedošlo k
takým vadám, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozhodnutia podľa § 389 CSP. Odvolací súd konštatuje,
že rozhodnutie o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o určení zmluvných podmienok za neplatné
z dôvodu ich neprijateľnosti, je vecne správne. Odvolací súd konštatuje správnosť a úplnosť dôvodov
rozhodnutia v tejto časti, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).

12. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu v stručnosti uvádza:

13. Odvolateľ namieta, že na prejednávanú vec bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, ktoré upravujú náležitosti a obsah zmluvy o úvere. Tento názor odvolateľa však nie je

správny. Súd prvej inštancie v konaní nepochybne zistil, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský
úver. Žalobca je dodávateľom a žalovaná spotrebiteľom, preto sa na obsah spotrebiteľského
úveru použijú predovšetkým ustanovenia osobitného zákona, ktorým je zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Keďže žalovaná je
spotrebiteľom, použijú sa na posúdenie všeobecných náležitostí a obsahu vzťahu medzi sporovými

stranami ustanovenia Obchodného zákonníka, a to v súlade s ust. § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od
1.5.2014. Týmto dňom bola v uvedenom ustanovení doplnená veta, že na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 1.5.2014 bez
prechodných ustanovení. To znamená, že od jeho účinnosti sa vzťahuje aj na právne vzťahy, založené

pred týmto dňom. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/14/2014 a
s týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje.

14. Pokiaľ sa týka neprijateľnosti zmluvných podmienok súd prvej inštancie sa podrobne a dôkladne
zaoberal obsahom zmluvného ustanovenia, ktoré má povahu neprijateľnú vo vzťahu k určeniu odplaty

za poskytnutý úver paušálnou sumou. Odvolací súd sa stotožňuje s týmto záverom súdu prvej inštancie
v tom, že ak v zmluve je uvedené, že poskytnutý úver je bezúročný, poplatok za poskytnutie úveru
skutočne predstavuje v skrytej forme odplatu, ktorú je možné dojednať pri pôžičke iba vo forme úrokov.
Ide o zavádzajúcu praktiku zo strany poskytovateľa spotrebného úveru, ktorá má u spotrebiteľa privodiť
presvedčenie o tom, že ide o výhodný zmluvný vzťah.

15. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že poplatky za
upomienku predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z neprijateľnej zmluvnej podmienky súd
nemôže priznať plnenie a zároveň je jeho povinnosťou vysloviť neprijateľnosť podmienky vo výroku
rozsudku, čo súd prvej inštancie správne urobil.

16. Vzhľadom na uvedené považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho výroku o
zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o výrokoch o určení neplatnosti zmluvných podmienok z dôvoduneprijateľnosti za vecne správne, preto potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP. Vecne správny je aj
súvisiaci výrok o trovách konania.

17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 a § 396 CSP. Žalobca v
odvolacom konaní úspešný nebol, plný úspech mal žalovaný, ktorému však trovy odvolacieho konania
nevznikli.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0 ( § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).