Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľuboš Kunay
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/202/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203625
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7813203625.2
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu CD Consulting s.r.o., Politických vězňů 1272/21, Praha 1, Česká
republika, IČO: 26 429 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4,
Bratislava, proti žalovanej M. E., bytom P. XXX, o zaplatenie 0 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku 10C 418/2013-46 z 23.12.2013 Okresného súdu Rožňava
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
zmenkovej sumy, zmenkového úroku, úroku zo zmenkovej sumy a zmenkovej odmeny. Nepriznal
žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.
Rozhodol tak po zistení, že zmenka predložená žalobcom nemá náležitosti podľa § 33 ods. 1 zák.
191/1950 Sb., a preto je v zmysle odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia neplatná. Z tohto
dôvodu žalobu zamietol. Zároveň uplatnený nárok posúdil aj v súvislosti s právnou úpravou, ktorá
sa viaže na ochranu spotrebiteľa a dospel k záveru, že dohoda o vyplatení zmenky, obsiahnutá vo
všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, je neplatná, keďže predstavuje neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve. Aj z tohto dôvodu žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo
na náhradu trov konania, úspešná žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto súd nepriznal
účastníkom náhradu trov konania.
Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, písm.
a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a navrhol
zmeniť napadnutý rozsudok a priznať žalobou uplatnenú pohľadávku v celom rozsahu, ako aj náhradu
trov celého konania. Nesprávne právne posúdenie veci namietal z toho dôvodu, že súd vec posudzoval
a rozhodol, ako by išlo o bežný zmluvný záväzok, pritom predmetom konania bola výlučne zmenka a nie
iný záväzkový právny vzťah. Nesúhlasil s tým, že súd je oprávnený z úradnej povinnosti skúmať, či ide o
spotrebiteľský vzťah. Žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky
a žalovanou vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena. Pochybnosti o tomto vzťahu si
teda súd vytvoril sám, a preto nemožno dôkaznú povinnosť presúvať na žalobcu. Predpokladom vydania
rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky a túto povinnosť žalobca splnil.
Žalovaná mohla na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES (č.
861/2007) vzniesť námietky voči tejto zmenky, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky
odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej citovaným nariadením. Súd
teda nie je legitimovaný na to, aby sám vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Vytýkal súdu, že
ignoroval ust. § 17 zák. 191/1990 Sb., v zmysle ktorého žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený
vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodnýmmajiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť sám
súd. Nesúhlasil ani so záverom súdu, že zmenkový úrok sa prieči dobrým mravom. Zmenku vystavila
žalovaná, túto dobrovoľne podpísala a sadzba zmenkového úroku jej bola známa v čase vystavenia
zmenky a s touto sadzbou súhlasila. Rozporoval aj záver súdu, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj
splatnosti. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že
návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná mu trovy odvolacieho konania.
Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal odvolanie v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu je opodstatnené, lebo postupom
súdu prvého stupňa bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom, preto odvolací súd
rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f/, ods. 2 O.s.p. zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
V konaní došlo k vade v procesnom postupe súdu, ktorá má za následok odňatie práva účastníkom
konať pred súdom a na ktorú odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti v zmysle ust. § 212 ods. 3 O.s.p.
Táto vada spočíva v tom, že hoci súd prvého stupňa oznámil, že vo veci bude verejne vyhlásený
rozsudok, následne vykonal vo veci pojednávanie, na ktoré nepredvolal účastníkov konania a tým im
znemožnil realizáciu ich procesných práv s tým spojených.
Pododňatímmožnostikonaťpredsúdomjepotrebnévovšeobecnostirozumieťtakýpostupsúdu,ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. K odňatiu možnosti pred súdom konať
dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v neprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú
preto splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že predpokladom uskutočnenia pojednávania
a rozhodnutia v neprítomnosti účastníkov je riadne predvolanie účastníka na pojednávanie, ktorý sa
nedostaví a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania.
Predvolanie účastníkov na pojednávanie sa musí doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).
V prejednávanej veci z obsahu spisu splnenie podmienok pre pojednávanie súdu v neprítomnosti
účastníkov dňa 23.12.2013 preukázané nie je.
Uznesením zo dňa 9.12.2013 sudca rozhodol, že dňa 23.12.2013 o 10.45 hod. bude na Okresnom súde
v Rožňave vyhlásený rozsudok vo veci samej. Uvedené oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli
súdu dňa 10.12.2013. Následne však obsahom spisu nie je zápisnica o verejnom vyhlásení rozhodnutia,
ale zápisnica o pojednávaní, v ktorej sa konštatuje, že účastníci neboli prítomní, pričom bola zachovaná
päťdňoválehotanaprípravupojednávania.Ďalejzozápisniceopojednávaníjezrejmé,žesúdoboznámil
listinné dôkazy - zmenku a zmluvu o úvere, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a následne
vyhlásil rozsudok.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že účastníci neboli vôbec predvolaní na pojednávanie, nemali vedomosť
o tomto pojednávaní a nemohli tak realizovať svoje procesné právo predniesť návrh, resp. svoju obranu,
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, vyjadriť sa k návrhom na vykonanie dôkazov ako aj k
samotným vykonaným dôkazom a na záver zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej
stránke veci.
Svojim procesným postupom súd v rozpore s Občianskym súdnym poriadkom, nepochybne odňal
právo účastníkom konať pred súdom, t.j. došlo k znemožneniu uplatniť procesné práva priznané im
Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov. Keďže pre odvolacísúd z ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. vyplýva povinnosť vždy zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa
v prípade, ak súd prvého stupňa postupoval v konaní predchádzajúcom vydaniu odvolacím súdom
preskúmavaného rozhodnutia v rozpore so zákonom tým spôsobom, že takéto konanie bezprostredne
malo za následok odňatie účastníkovi možnosti konať pred súdom, odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že základným právom účastníka je, aby jeho vec bola prejednaná v
jehoprítomnosti.Občianskysúdnyporiadok,upravujúcipostupsúduaúčastníkovvobčianskomsúdnom
konaní, ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti účastníka konania na súdnom konaní zabezpečuje
tak, že ukladá súdu, ak zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci
samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná, pričom
predvolanie musí byť účastníkom doručené tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej
päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 115 ods. 2 O.s.p.).
Pojednávať v neprítomnosti účastníkov môže súd iba za splnenia podmienok vyššie citovaného ust. §
101ods.2O.s.p.,t.j.aksariadnepredvolanýúčastníknedostavínapojednávaniebeztoho,abypožiadal
z dôležitého dôvodu o jeho odročenie.
Po vrátení veci bude teda povinnosťou súdu nariadiť pojednávanie (vzhľadom na potrebu vykonať
dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov alebo ich prečítaním), na ktoré riadne predvolá
účastníkov konania a umožní im realizovať všetky im priznané procesné práva tak, ako boli vyššie
uvedené.
V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.