Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204956
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814204956.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobca: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: N. W., Y..
XX.XX.XXXX, E. B. XX, XXX XX C. za účasti vedľajšieho účastníka: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV,Šafárikovonámestie7,81102Bratislava-StaréMesto,IČO:423629628,zast.JUDr.
Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičová 13, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 93,75 eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Súd zaväzuje žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy konania vo výške
49,28 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajší súd dňa 05.06.2014 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy
93,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% zo sumy 18,75 eur od 21.06.2010 do 20.10.2010 vo
výške 1,39 a s ročným úrokom z omeškania 9% zo sumy 93,75 eur od 21.10.2010 do zaplatenia a trov
konania. V žalobe uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.09.2011

medzi postupcom C. C. A..C.., C. C. L. XX, XXX XX E., Q. XX XXX XXX ( ďalej len „postupca“ )
a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Ďalej uviedol, že postupca a
žalovaná uzatvorili dňa 02.11.2005 zmluvu č. 561390678 ( ďalej len „zmluva“ ), ktorej súčasťou sú
Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov ( ďalej len „ VOP“ ). Na základe
zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,
podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie
náležitosti sú upravené v Zmluve a VOP. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a

spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa §§ 497 až 507 O.b.z. a zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Zmluva o úvere je podľa §
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodnom, a preto právne vzťahy zo
zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového
vzťahu. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani
pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v

obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. To znamená, že
aj v otázke premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Tento
právny názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.03.2013 sp.zn.: 6M Cdo
4/2012, ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretejpred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového
vzťahu. Navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených v §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka (ďalej aj

„OZ“) vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako
aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku (ďalej len
„ObZ“) a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. (ďalej len ZoSÚ). V dôsledku toho sa
na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods.
3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a

neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (§ 879j OZ). To znamená,
že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je
možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54
OZ. Ak je účastníkom zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ust. ZoSÚ (lex specialis).
Práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone, tak je potrebné aplikovať ustanovenia ObZ. Použitie
Občianskeho zákonníka bolo do 31.12.2007 prípustné len podľa § 1 ods. 2 ObZ, t.j. v prípadoch, ak

niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa Obchodného zákonníka. Právna dovolenosť, či rozpor s
dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy.
K uvedenému zaujal nepriamo právne stanovisko aj Najvyšší súd SR na strane č. 4 rozsudku spis. zn.: 5
Obo 56/2007 zo dňa 04.06.2008, v ktorého odôvodnení uviedol: „Keďže uplatnená pohľadávka vyplýva
zo zmluvy o úvere, súd prvého stupňa rovnako správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka,

keďže v prípade tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že odporca nie
je podnikateľom.“ Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu
1230,82 eur, ktorá pozostávala z istiny 963,61 eur riadneho úroku 116,25 eur, úroku z omeškania 150,96
eur a ostatného príslušenstva 0 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje,
že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom

a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 150,96 eur predstavujúcu úrok
z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovanej úver vo
výške 663,88 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 18,75 eur vždy k 20 dňu
v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.06.2010 do 20.10.2010 v
počte 5 a celkovej výške 93,75 eur. Zvyšné splátky úveru si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca

si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom
splatnosti každej splátky úveru samostatne. Žalovaná odo dňa postúpenia pohľadávky k dnešnému dňu
uhradila na uplatňované splátky sumu 0 eur. Uplatňovaná dlžná suma ku dňu spísania žaloby pozostáva
z 5 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 93,75 eur (t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami
úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky).

Žalovaná sa k žalobnému návrhu nevyjadrila.

Vedľajší účastník na strane žalovaného vo vyjadrení zo dňa 26.11.2014 vzniesol námietku premlčania
a žiadal súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením
právneho zástupcu žalobcu zo dňa 22.10.2014 a vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa 26.11.2014
a zistil nasledovný skutkový stav:

Vo svojom podaní zo dňa 26.11.2014 uviedol vedľajší účastníka na strane žalovanej, že žalobca si
v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy zo Zmluvy o splátkovom úvere medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 02.11.2005, ktorej súčasťou sú VOP. Uviedol ,že zmluva je
svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou ( na čo poukázal citovanými ustanoveniami), a preto sa riadi
režimom Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že v zmysle čl. 7 bod 7.6.1. VOP „ ak dôjde k porušeniu

akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo, ak je Klient v
omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, b) ak je klient v
omeškaní so splatením Poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená
a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, ... ... Podľa § 101 OZ „ Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedenéinak,premlčaciadomajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.“V

danejsúvislostipoukázalna súdnuprax(R28/1984)podľaktorej„akveriteľmôževyvolaťsplatnosťdlhu
sám, potom môže svoje právo i vykonávať.“ Z tohto dôvodu súdna prax vyvodzuje, že prvá objektívna
možnosť vykonania práva je okamihom, keď veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. V danom prípade
mohol veriteľ zosplatniť úver už v prípade, že žalovaný bol v omeškaní so splatením jednej splátky o viacako 10 dní. Od tohto momentu začala plynúť premlčacia doba. Každá z 5 uplatnených splátok úveru
zároveň bola splatná viac ako 3 roky pred podaním návrhu, a preto je premlčaná. Vzniesol námietku
premlčania, žiadal žalobu zamietnuť.

V zmysle čl. 1. bod. 1.2 Všeobecných obchodných podmienok tieto upravujú vzťahy vznikajúce medzi
bankou a klientom na základe zmlúv uzatvorených v súvislosti s bankovými produktmi, ako aj vzťahy
vznikajúce v súvislosti s konaním, ktorého cieľom je uzavretie zmluvy.

Podľa čl. 7 VOP, tieto ustanovenia VOP upravujú záväzkovoprávne vzťahy medzi bankou a klientom-
fyzickou osobou, nepodnikateľom, vzniknuté na základe zmluvy o úvere, v ktorej banka ako veriteľ
zaväzuje, že na požiadanie klienta- fyzickej osoby, nepodnikateľa ako dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky v určitej mene a do určitej sumy a klient- fyzická osoba, nepodnikateľ ako dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, ak nie je dohodnuté inak.

Banka poskytne splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po
splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky
v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých
peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta (Čl. 7., bod 7.2.4.VOP).

Pohľadávku z úveru, ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva spláca klient pravidelnými
splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy o úvere (čl. 7 bodu 7.3.2 VOP).

Podľa čl. 7 bodu 7.3.3 VOP, splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň

splatnosti splátky a banka má možnosť s poukázanou sumou nakladať.

V zmysle ustanovenia článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň
každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere resp. spôsobom

v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po
ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.

Ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany Klienta
alebo, ak je Klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10

dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požiadať splatenie pohľadávky
zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí
v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere, alebo od nej odstúpiť. Účinnosť
výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jej doručenia klientovi. Odstúpením od
zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky vrátane jej príslušenstva (čl. 7., bod

7.6.1. VOP).

Ako to vyplýva z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.09.2011 došlo k postúpeniu
pohľadávky z postupcu - C. C., A..C... na postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia
žalobcu v tomto konaní.

Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/CE zo dňa 28.06.2011, kde je uvedené
meno žalovanej a taktiež jej rodné číslo vyplýva, že istina úveru po splatnosti predstavuje sumu 0 eur,
počet dní omeškania bol 1255.

Právny zástupca žalobcu listom zo dňa 09.05.2014 označeným ako Pokus o zmier, vyzval žalovanú
na uhradenie pohľadávky spolu v sume 2188,38 eur, pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške
1079,86 eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 807,56 eur, úroku z omeškania vo výške 150,96
eur, dlžníkom uznaných nákladov inkasného konania v sume 150 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.V zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

V ustanovení § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka sa uvádza, že premlčaním právo na plnenie
povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne
premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Ako vyplýva z ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 111 Občianskeho zákonníka zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

§ 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka uvádza, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa

§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo v inej
právnej forme.

Ako vyplýva z ust. § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci.Spotrebiteľomjefyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podľa § 4 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou došlo k uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere.
K samotnému uzavretiu zmluvy o splátkovom úvere došlo dňa 02.11.2005, pričom žalovanému bol
poskytnutý úver vo výške 20000,00 Sk ( 663,88 eur), úroková sadzba bola stanovená vo výške 17,30% ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo výške 565,00 Sk (18,75 eur)
splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.12.2005 a konečná splatnosť úveru
dňa 20.10.2010.

Následne bola pohľadávka z tejto zmluvy postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu, ktoré postúpenie
bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako aj zákona o
spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o splátkovom úvere ako spotrebiteľskú
zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 02,11.2005 teda za účinnosti Občianskeho zákonníka,
ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo
inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo

viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Jedná sa preto aj o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju

uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy,
ako aj Všeobecných obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej
privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka minimálne v otázke premlčania.

Ak by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, najmä ohľadom určenia
premlčacej doby, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom
vzťahu, ktoré by spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalovanej - spotrebiteľa. Všetky režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia
bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k úverom ako tzv.

absolútnym obchodnoprávnym vzťahom a preto súd posúdil otázku premlčania v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka, podľa ktorých všeobecná premlčacia doba je trojročná. Žalobca
podal svoj návrh dňa 05.06.2014, pričom žalobca si uplatňuje nárok na 5 neuhradených splátok úveru,
ktoré boli splatné od 20.06.2010 do 20.10.2010. Keďže k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
nedošlo, je potrebné začiatok plynutia premlčacej doby stanoviť v súlade s ust. § 103 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Nepremlčuje
sa teda celý dlh naraz, ale každá jednotlivá splátka úveru má samostatnú trojročnú premlčaciu dobu.
Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru a žalobný návrh bol podaný

na súde dňa 05.06.2014, jedná sa o splátky splatné najneskôr 05.06.2011. Nepremlčanou splátkou
tak nie je ani jedna splátka splatná tri roky spätne od podania žaloby. Keďže v danom prípade bola
splatnosť poslednej splátky úveru dňa 20.10.2010, všetky splátky úveru sú premlčané. Vedľajším
účastníkom bola vznesená námietka premlčania a na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi
toto premlčané právo priznať, preto súdu nezostávalo iné ako jeho návrh zamietnuť.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena

správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v
zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Čo sa týka vzťahu žalobcu a žalovanej, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal hoci mala vo veci
plný úspech, nakoľko zo spisu súd zistil, že jej preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

Čo sa týka vzťahu žalobca a vedľajší účastník, súd priznal vedľajšiemu účastníkovi ako účastníkovi,

ktorý sa konania zúčastnil na strane žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, náhradu trov konania.
Právny zástupca vedľajšieho účastníka si vyčíslil trovy právneho zastúpenia celkovo v sume 49.28
eur za dva úkony právnej služby po 16,60 eur - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa
26.11.2014 podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, za režijné
paušály v sume 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. Súd vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho

zastúpenia ako sú vyčíslené vyššie vo výške 49,28 eur aj priznal. Súd v tejto súvislosti poukazuje
aj na názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25. apríla 2012, sp. zn.
17Co/87/2012,podľaktoréhoustanovenie§93ods.4O.s.p.výslovneupravuje,ževedľajšíúčastníkmá
v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší
účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo

je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného
súdneho konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným
právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa
ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia.
Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov

právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na
strane ktorého v konaní vystupoval.

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.