Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/286/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614202276
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5614202276.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a
členovsenátuJUDr.JozefaTurzuaJUDr.JánaBurika,vprávnejvecižalobcuEOSKSISlovensko,s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o.,Bratislava,Pajštúnska5,IČO:36613843,protižalovanejvrade1/F.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
X. S., H. XXXX/XX, toho času v Nemecku, L. X, P. a žalovanej v rade 2/ L. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom v

Y., A.. M. R. I. XXX/XX, teraz v Y., K. N. XXXX/XX, v konaní o zaplatenie 6 075,52 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 8C/87/2014-118 zo dňa
30. novembra 2015 a dopĺňaciemu rozsudku č. k. 8C/87/2014-154 zo dňa 15. januára 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovaným v rade 1/, 2/ p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutými rozhodnutiami súd uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi sumu 3 344,22 eur, spolu s

úrokom z omeškania, vo zvyšku súd návrh žalobcu zamietol a žalovaným uložil povinnosť nahradiť
žalobcovi trovy konania vo výške 116,97 eur.
2) Súd žalobe vyhovel čiastočne. Právny vzťah strán sporu bol vyhodnotený ako vzťah tzv. absolútneho
obchodu, je nutné posudzovať ho podľa ustanovení Obchodného zákonníka o úverovej zmluve. Ide
však aj o právny vzťah spotrebiteľský, lebo úver bol právnym predchodcom žalobcu pri výkone
jeho podnikateľskej činnosti žalovanej poskytnutý ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi. Bolo potom

nevyhnutné aplikovať aj ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské právo. Celkovo
súd zaviazal žalované na úhradu 26 splátok (10 splátok splatných v čase od 20. 03. 2011 do 20. 12.
2011, 12 splátok splatných v roku 2012 a 4 splátky splatné v roku 2013). Každá je vo výške 94,93 eur,
takže žalobcovi z tohto titulu prislúcha 2 468,18 eur (26 splátok x 94,93). Vzhľadom na potrebu aplikácie
procesného ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa sa súd totiž zaoberal aj premlčaním nároku
(s poukazom na aktuálnu právnu úpravu spotrebiteľského práva je potrebné aplikovať občianskoprávnu
trojročnú premlčaciu lehotu). Úrok z omeškania patril vzhľadom na dobu vzniku zmluvného vzťahu

účastníkov podľa § 3 a § 10c Nariadenia č. 87/95 Z. z. o 8 percentuálnych bodov vyšší, ako je úroková
sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a
§ 151 ods. 1 O. s. p. Žalobca mal úspech v 55,04 %, žalované v 44,96 %. Pomer ich úspechu je 10,08 %
v prospech žalobcu, ktorému patrí v takejto časti náhrada trov konania. Spolu trovy právneho zastúpenia
predstavovali sumu 788,28 eur a s náhradou vecných výdavkov - súdneho poplatku zo žaloby 364,50 eur
- 1 152,78 eur. Náhrada cestovných výdavkov vzniknutých v súvislosti so zastupovaním na pojednávaní

30. 11. 2015 zo sídla substitučného právneho zástupcu v Košiciach do sídla súdu v Liptovskom Mikuláši
a späť za cestu vykonanú vlakom nebola priznaná za cestu v triede relax (7,60 eur/1 cesta), ale za cestu
vtriedestandard(3,80eur/cestapodľawww.cp.sk).Nároknanáhradustratyčasuzačasstrávenýcestouadvokátskeho koncipienta zo sídla advokáta do sídla súdu súd nepriznal z dôvodu, že táto cesta nebola
vykonaná advokátom, ale jeho zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu. Náhrada patrí advokátovi
za čas strávený cestou z jeho sídla do sídla súdu, kedy by sa mohol venovať inej právnej práci.

3) Proti rozsudku č.k. 8C/87/2014-118 zo dňa 30. novembra 2015, ako i proti dopĺňaciemu rozsudku č.k.
8C/87/2014-154 zo dňa 15. januára 2016 podal v zákonnej lehote totožné odvolania žalobca. Namietal,
že súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko
je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. V čase uzavretia zmluvy sa ust. § 52 a 54

Občianskeho zákonníka vzťahovali iba na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v
8. Časti Občianskeho zákonníka, zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. Poukázal
na rozhodnutia NS SR 7 MCdo/9/2014 a 2MCdo/3/2011, ako i na rozhodnutia iných krajských súdov.
Nesúhlasil s nepriznaním úroku z omeškania, nakoľko mal za to, že má nárok na úroky z peňažných
prostriedkov až do ich vrátenia. Pokiaľ išlo o trovy konania, nesúhlasil s tým, že súd nepriznal žalobcovi
náhradu za stratu času spojenú s účasťou na pojednávaní advokátskym koncipientom, pričom poukázal

aj na uznesenie predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, ako i na rozhodnutia Krajského súdu v
Žiline. Navrhol rozhodnutie zmeniť a vyhovieť jeho návrhu v celom rozsahu. Uplatnil si trovy konania.

4) Žalované sa k podaným odvolaniam nevyjadrili.

5)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

6) Vo výroku, ktorým súd návrh vo zvyšnej časti zamietol, sa odvolací súd, pokiaľ išlo o skutkové zistenia,

vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keď
ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by
sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

7) Pokiaľ odvolateľ tvrdil, že zmluva o úvere bola v čase jej uzavretia upravená len v Obchodnom
zákonníku, je nutné zdôrazniť, že zmluva o splátkovom úvere zo dňa 07. 07. 2005 bola uzavretá medzi
osobou (právnym predchodcom žalobcu), ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia
zmluvy poskytovala (okrem iného aj) spotrebiteľské úvery a fyzickou osobou (žalovanou v rade 1/), ktorej
bol poskytnutý úver na iný účel ako je výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Pre posúdenie

daného právneho vzťahu ako spotrebiteľského nemalo význam, že sa zmluva o úvere ako tzv. absolútny
obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka) spravuje výhradne ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Ku dňu uzavretia zmluvy bola ochrana spotrebiteľa v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka formulovaná užšie a definovala spotrebiteľskú zmluvu obmedzujúc sa na určité typy zmlúv
(zmluva o úvere pod túto definíciu nespadala). Ochrana spotrebiteľa v zmysle zákona o spotrebiteľských

úveroch však bola v tom čase jednoznačne súčasťou nášho právneho poriadku.
8) Na uzavretý zmluvný vzťah je potrebné aplikovať ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko
ide o vzťah spotrebiteľský (a to napríklad aj v zmysle ustanovení zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa, v znení účinnom k uzavretiu zmluvy). Aj keď ustanovenie § 261 ods. 6 Obchodného
zákonníka výslovne uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov sa spravujú Obchodným

zákonníkom bez ohľadu na povahu a účastníkov, prostredníctvom ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka došlo k rozdeleniu obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú
vzťahy medzi podnikateľom (ako dodávateľom) a spotrebiteľom.
9) Slovenská súdna prax v súčasnej dobe zastáva názor, že právna úprava chrániaca spotrebiteľa
odôvodňuje aplikáciu ustanovenia (v duálnom režime, tak podľa Obchodného ako aj Občianskeho

zákonníka), ktoré by mohlo byť pre spotrebiteľa (v určitej konkrétnej situácii) výhodnejšie.
Aplikáciu občiansko-právnej premlčacej doby v absolútnych obchodno-právnych zmluvách majúcich
spotrebiteľský charakter odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodoval o sťažnosti
podnikateľa poskytujúceho stavebné úvery (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 19.6.2013, vydané
pod sp. zn. I. ÚS 402/2013).

10) V uvedenom kontexte zákonodarca reagoval novelizáciou ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (posledná veta), podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
vždy sa prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy
obchodného práva. Podľa rozhodnutia NS SR ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskehozákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy
prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (rozsudok

Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

11) Pokiaľ išlo o uplatnený úrok z omeškania v zmysle ust. § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník
v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je
veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. V citovanom

ustanovení ide o úpravu špeciálneho inštitútu odstúpenia od úverovej zmluvy pre prípad nesplácania
splátok riadne a včas. Veriteľ je pri odstúpení od zmluvy podľa tohto ustanovenia oprávnený požadovať
dlžnú čiastku s úrokmi. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru stráca dlžník výhodu splátok a vzniká
mu povinnosť vrátiť poskytnutý úver spolu so zmluvným úrokom z úveru.
12) Pokiaľ však ide o úrok z úveru, krajský súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom
prvostupňového súdu, že veriteľovi vzniká nárok na zmluvný úrok do splatnosti úveru a zmluvný úrok aj

po dobe splatnosti úveru je v rozpore s účelom zmluvného úroku.
13) Momentom vyhlásenia splatnosti úveru dochádza k zmene práv a povinností účastníkov zmluvy, keď
dlžníkovi vzniká povinnosť platiť sankčné úroky z omeškania popri povinnosti peňažné prostriedky vrátiť.
Pokiaľ si dlžník túto povinnosť nesplní a nepristúpi k dobrovoľnému vráteniu peňažných prostriedkov,
okrem povinnosti platiť sankčné úroky, má veriteľ právo od neho dlžnú sumu vymáhať v nachádzacom,

ako aj vykonávacom konaní. Momentom vzniku povinnosti vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi veriteľ
stráca nárok na ďalší dohodnutý úrok z úveru. Namiesto toho sa môže domáhať nárokov vzniknutých
z porušenia povinnosti dlžníka.

14) Pokiaľ išlo o náhradu trov konania, odvolací súd sa stotožnil s názorom prvoinštančného súdu. Podľa

§ 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. pri úkonoch právnej služby vykonaných v mieste, ktoré nie je
sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu
času .... Zmyslom úpravy je kompenzovať príjem advokáta, ktorý mohol dosiahnuť výkonom advokátskej
činnosti a nie príjem koncipienta. Náhrada za stratu času je potom viazaná výlučne na advokáta.

15) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a úspešným
žalovaným v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov v celom rozsahu (100 %).

16) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).