Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/104/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916010304
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7916010304.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka
Dudíka a JUDr. Zoltána Szalaya, v trestnej veci obžalovaného H. F. a spol. pre spolupáchateľstvo zločinu
krádeže podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr.zák., s poukazom na § 138 písm. e) Tr.zák., na
verejnom zasadnutí dňa 15. decembra 2016 v Košiciach o odvolaní obžalovaných H. F. a H. J. proti
rozsudku Okresného súdu Trebišov zo dňa 23.8.2016, sp.zn. 3T/76/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaných H. F. a H. J..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 23.8.2016, sp.zn. 3T/76/2016 boli obžalovaní H. F. a H.
J. uznaní vinnými pre spolupáchateľstvo zločinu krádeže podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b)
Tr.zák., s poukazom na § 138 písm. e) Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku
napadnutého rozsudku.

Bol im za to uložený - každému osobitne - podľa § 212 ods. 4 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l),
§ 37 písm. m) Tr.zák. trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, na výkon ktorého boli podľa § 48 ods. 2 písm.
b) Tr.zák. zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne,
podľa § 287 ods. 1 Tr.por. bola obom uložená povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému
E. E. škodu vo výške 436,05 €.

Proti rozsudku podali odvolanie obaja obžalovaní - ako H. F., tak i H. J. - a to proti výroku o treste,
bezprostredne po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný H. F. nezdôvodnil bližšie svoje odvolanie. Ako vyplýva z odôvodnenia odvolania
obžalovaným H. J., tento poukázal na nesprávny postup prvostupňového súdu, ktorý aplikoval na jeho

konanie právnu kvalifikáciu podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr.zák., s poukazom na § 138 písm.
e) Tr.zák., a to i napriek tomu, že bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. a) Tr.zák. Došlo k tomu na základe pokynu prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky z mesiaca máj 2016, č.: IV/1Spr8/16/1000, a to i napriek zákazu retroaktivity, nakoľko ku skutku
došlo v mesiaci február 2016. Zopakoval opätovne svoje priznanie, oľutoval svoje konanie, je ochotný
v plnej miere nahradiť škodu s tým, že vedie riadny život a nebol po dobu viac ako troch rokov trestne

stíhaný a je zamestnaný na Aktivačnom stredisku VPP v Trebišove v rómskej poriadkovej službe.

Prokurátor okresnej prokuratúry využil možnosť v zmysle § 314 Tr.por. a vo veci podal k odvolaniu
nasledujúce vyjadrenie. Názor obžalovaného H. J. vo vzťahu k nesprávnej právnej kvalifikácii je mylný
a v rozpore s prezentovaným stanoviskom Generálnej prokuratúry č. IV/1Spr8/16/1000, ktorý názor
vychádza zo stanoviska Najvyššieho súdu SR Tpj 78/2011, Tpj 43/2013, v zmysle ktorého každá krádež

vlámaním so spôsobenou škodou do 266,- € je kvalifikovateľná ako prečin krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. a) Tr.zák., avšak každý prípad so škodou na odcudzených veciach nad 266,- € pri krádeživlámaním napĺňa kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa § 212 ods. 4 písm. b) Tr.zák. S prihliadnutím
na to, že bola spôsobená vo veci škoda prevyšujúca 266,- €, bolo ich konanie právne kvalifikované ako
zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr.zák. a v dôsledku uvedeného považuje napadnuté

rozhodnutie prvostupňového súdu za správne a navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti oboch obžalovaných - tak H. F., ako aj H. J.
podľa § 293 ods. 5 Tr.por. a v neprítomnosti poškodeného E. E. podľa § 294 ods. 1 Tr.por.

Obhajca obžalovaných v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí poukázal na písomné vyjadrenie vo
veci s tým, že obhajoba si je vedomá uloženia trestu odňatia slobody u oboch odvolateľov na dolnej
hranici sadzby a nemá preto viac k veci čo uviesť.

Prokurátor v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí konštatoval, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne a zákonné a navrhol odvolanie oboch obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolací súd preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i obsahu podaného opravného
prostriedku a obsahu spisového materiálu zistil, že obaja obžalovaní na hlavnom pojednávaní dňa
23.8.2016 - po poučení v zmysle § 257 ods. 1 Tr. por., urobili vyhlásenie, že sú vinní zo spáchania
skutku v obžalobe a prvostupňový súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm.

f), písm. g), písm. h) Tr. por.

Po tomto vyhlásení odvolateľov prvostupňový súd správne postupoval podľa ustanovenia § 257 ods.
6 Tr.por., ak zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol prijať vyhlásenia odvolateľov. I ďalší postup
prvostupňového súdu bol preto v dôsledku uvedeného v súlade s príslušným zákonným ustanovením,

pokiaľ prijal uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. vyhlásenia odvolateľov, že sú vinní s tým, že v súlade
s ustanovením § 257 ods. 8 Tr.por. dokazovanie v rozsahu ich priznania sa nevykoná a vykoná dôkazy
súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Prvostupňový súd potom vykonal - vo vzťahu ku skutku - dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste

a náhrade škody.

Podľa zistení odvolacieho súdu prvostupňový súd pri ukladaní trestu u odvolateľov postupoval v súlade
s ustanovením § 34 Tr.zák. a nasl. a pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol správne, a to najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti i na osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy. Súčasne, taktiež dôsledne zohľadnil
i potreby zaistenia zákonného účelu trestu z hľadiska tak individuálnej represie, ako i generálnej
prevencie.

Obdobne, odvolací súd nezistil pochybenie, pokiaľ súd prvého stupňa zaradil odvolateľov v súlade s

ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr.zák. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom
stráženia.

Reagujúc na odvolacie námietky odvolateľov, najmä obžalovaného H. J., odvolací súd považuje za
potrebné zvýrazniť, že nedošlo pri právnej kvalifikácii ich konania k pochybeniu. Prvostupňový súd

rozhodoval v súlade s príslušnou judikatúrou najvyššieho súdu a nedošlo ani k tzv. retroaktivite pri
aplikácii ustanovení Trestného zákona.

Súčasne, odvolací súd nezistil ani pochybenie, pokiaľ uložil prvostupňový súd obom odvolateľom
povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému E. E. spôsobenú škodu.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto krajský súd ako odvolací súd dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok okresného súdu ako súdu prvého stupňa - vo vzťahu k obom odvolateľom - je
vecne správny a spravodlivý vo všetkých jeho výrokoch, zodpovedá vykonanému dokazovaniu a na
základe tohto zisteného skutkového stavu vyplýva z neho jednoznačný záver nevzbudzujúci dôvodné

pochybnosti, že žalovaný skutok spáchali obaja obžalovaní zisteným spôsobom i z preukázaného
motívu, a preto postupom v zmysle § 319 Tr.por. ich odvolania zamietol ako nedôvodné.Poučenie:

Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr. por.).