Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jozef Škrab
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/13/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8410205830
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8410205830.9
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.
Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v obchodnej veci žalobcu: Tatranská odpadová spoločnosť s.r.o.,
Žakovce, so sídlom Žakovce 189, IČO: 36 450 332, zastúpeného: PALŠA A PARTNERI ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom Prešov, Masarykova 13, IČO: 36 492 086, proti žalovanému: Obec
Žakovce,sosídlomŽakovce,IČO:326771,zastúpenémuadvokátomMgr.MarošomJežíkom,sosídlom
Poprad, Mnoheľova 17, o zaplatenie 143.185,34 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Kežmarok zo dňa 7.5.2014 pod č. k. 2Cb/68/2010-132, takto
r o z h o d o l :
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu zamieta.
Priznáva žalovanému vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1) Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným
rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 143.185,34 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne
od 27.8.2010 do zaplatenia do 15 dní od jeho právoplatnosti. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi
trovy konania za zaplatené súdne poplatky vo výške 17.182,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
8.768,06 eur, taktiež do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti 9 % úroku z omeškania ročne
zo sumy 143.185,34 eur za deň 26.8.2010 zamietol.
2) Vychádzal z uplatneného návrhu, ktorým žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie žalovanej
istiny s príslušenstvom, dôvodiac, že vykonával od 15.10.1997 do 26.10.2004 pod obchodným menom
LOBBE - Žakovce spol. s.r.o., podnikateľskú činnosť. Dňom 27.10.2004 zmenil obchodné meno na:
Tatranská odpadová spoločnosť s.r.o., Žakovce. Dňa 3.12.1997 uzavrel so žalovaným Dohodu o úhrade
alikvotných nákladov spojených s rekultiváciou starej časti skládky odpadov, ktorej predmetom podľa
článku II. je záväzok žalovaného uhradiť časť nákladov spojených s rekultiváciou tejto skládky v
Žakovciach, ktoré budú vypočítané v zmysle projektovej dokumentácie na rekultiváciu starej skládky
odpadov. Dňa 31.12.1997 bolo podpísané vyhlásenie Obce Žakovce starostkou F. R., že berie na
vedomie a akceptuje, že je povinná obec sa podieľať na nákladoch na rekultiváciu skládky odpadov,
a to v pomere množstva odpadu uloženého na skládke v období od 2.1.1997 do 31.12.1997, kedy
bola prevádzkovateľom tejto skládky, k množstvu odpadu, ktoré bude na túto skládku uložené za
obdobie od podpisu zápisnice o odovzdaní a prevzatí tejto skládky žalobcom do uzavretia skládky
alebo jej časti a začatia rekultivácie. Súčasťou vyhlásenia obce je aj potvrdenie, že podľa účtovnej
evidencie bolo za obdobie od 2.1.1997 do 31.12.1997 na skládku odpadov Ú. Ž. uložených celkovo
29407,6 ton odpadu. Na základe dokumentu, tvorba zákonnej rezervy na rekultiváciu skládky odpadov,
vypracovaného starostkou p. R., je zrejmé, že na túto skládku predchodca žalobcu naviezol v roku
1998 25692 ton odpadu, čo predstavuje 46,63 % z celkového množstva navezeného odpadu, a tedaobec uložila za obdobie od 2.1.1997 do 31.12.1997 na skládku odpadov celkovo 29407,6 ton odpadu,
čo predstavuje 53,37 % z celkového množstva navezeného odpadu. Dňa 25.8.2010 bola žalovanému
doručená výzva na úhradu časti nákladov na rekultiváciu zo dňa 16.12.2009, v ktorej bol vyzvaný na
úhradu týchto nákladov potrebných na vykonanie časti rekultivácie starej skládky podľa vypracovaného
projektu oprávnenou projekčnou kanceláriou v celkovej výške 268.288,08 eur bez DPH, a to vo výške
53,37 %, čo zodpovedá sume 143.185,34 eur bez DPH. Položky 8 a 9 rozpočtu boli odrátané a neboli
zarátané do celkovej sumy rozpočtu. Keďže žalovaný túto sumu neuhradil, podal žalobca návrh na jej
zaplatenie na súd.
3) V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že jemu ako spoločníkovi žalobcu, na valnom
zhromaždení konanom dňa 20.11.2008 za účasti ostatných spoločníkov bola vznesená požiadavka
participácie na nákladoch za rekultiváciu skládky, s tým, že mu bol predložený výpočet nákladov
na rekultiváciu za obdobie celého r. 1997, s tým, že výška záväzku žalovaného predstavuje sumu
3.067.109,- Sk (101.809,36 eur). Žalobca v tejto súvislosti predložil vyhlásenie podpísané bývalou
starostkou žalovaného zo dňa 31.12.1997, ktorého obsahom je uznanie povinnosti platiť náklady na
rekultiváciu skládky a na výzvu žalobcu. Poukázal na to, že predmetné uznanie bývalej starostky hovorí
o tom, že na výzvu žalobcu mu uhradí pomernú časť nákladov preukázateľne potrebných na vykonanie
rekultivácie tejto skládky alebo jej časti v súlade s platnými predpismi. Podľa predloženého rozhodnutia
Okresného úradu J. č. 416/92 zo dňa 29.12.1992 je zrejmé, že termíny ukončenia rekultivácie mali byť
od 31.12.1993 do 31.12.2005. Z uvedeného vyplýva, že lehota 3 rokov na uplatnenie nároku ohľadom
nákladov na rekultiváciu aj pri poslednej etape uplynula dňa 31.12.2008. Okrem iného, výška záväzku
ohľadne nákladov na rekultiváciu bola zrejmá už 26.2.2002, ako to vyplýva z podkladu k zaúčtovanej
vytvorenej rezerve, ktorú vypracovala bývalá starostka žalovanej obce. Okrem iného, právo na zaslanie
výzvy na plnenie, od zaslania, ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok uplatnený v tomto konaní, je tiež
právom, ktoré podlieha premlčaniu a ktoré bolo možné po prvýkrát uplatniť dňa 1.1.1998. Keďže návrh
bol podaný dňa 30.9.2010, vzniesol žalovaný námietku premlčania voči nároku žalobcu. Poukázal
okrajovo aj na zákon č. 307/1992 Zb. a Nariadenie vlády SR č. 606/1992, ktoré upravujú problematiku
rekultivácie, s tým, že z týchto predpisov nevyplýva žiadna povinnosť, resp. určenie spôsobu výpočtu
príspevku na rekultiváciu skládky. Len ust. § 7, resp. § 19 zákona č. 307/1992 Zb. hovorí o vydávaní
súhlasu orgánu ochrany poľnohospodárskeho fondu na využitie územia na účely skládky, čo znamená,
že jedine rozhodnutie vydané takýmto orgánom v čase zriaďovania skládky mohlo založiť povinnosť
rekultivácie a jej prípadný spôsob vyčíslenia nákladov na jej uskutočnenie. Takýmto orgánom ochrany
poľnohospodárskeho fondu bol obvodný úrad v územnom obvode, v ktorom sa skládka nachádza.
4) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ust. § 27 zákona č. 606/1992 Zb., § 51, § 100 ods.
1, 2 a § 101 Obč. zákonníka súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu je mimo zamietajúcej časti
dôvodný, a to v zmysle výroku rozsudku v jeho zaväzujúcej časti. Z výsledkov vykonaného dokazovania,
najmä z Dohody o úhrade alikvotných nákladov spojených s rekultiváciou starej časti skládky odpadov
zo dňa 3.12.1997, z vyhlásenia starostky obce zo dňa 31.12.1997, z výzvy žalobcu zo dňa 16.12.2009,
rozpočtu s výkazom výmer, z rozhodnutia Slovenskej inšpekcie životného prostredia z 19.1.2011, zo
zápisnice z valného zhromaždenia spoločnosti žalobcu zo dňa 27.4.2010, z dodatočného platobného
výmeru, z projektu pre stavebné povolenie na realizáciu stavby, z projektu stavby, z vyjadrení účastníkov,
právnych zástupcov a svedeckých výpovedí, ako aj z ďalších listinných dôkazov súd prvej inštancie
konštatoval, že predmetom žaloby je nezloženie alikvotnej časti nákladov spojených s rekultiváciou
starej časti „skládky odpadov“, ktorej predmetom podľa čl. II. Dohody z 3.12.1997 je záväzok žalovaného
uhradiť časť nákladov spojených s rekultiváciou starej skládky odpadov v Žakovciach, ktoré budú
vypočítané v zmysle projektovej dokumentácie na rekultiváciu starej skládky. Dňa 31.12.1997 bolo
podpísané vyhlásenie starostkou Obce Žakovce, z ktorého vyplýva, že obec zobrala na vedomie, že je
povinná podieľať sa na nákladoch na rekultiváciu skládky odpadov, a to v pomere množstva odpadu
uloženého na skládke v období od 2.1.1997 do 31.12.1997, kedy bola prevádzkovateľom predmetnej
skládky, k množstvu odpadu, ktoré bude na túto skládku uložené za obdobie od podpisu zápisnice
o odovzdaní a prevzatí skládky žalobcom (jeho právnym predchodcom), a to do uzavretia skládky
alebo jej časti a začatia rekultivácie. Zároveň súčasťou vyhlásenia Obce Žakovce je aj potvrdenie,
že podľa účtovnej evidencie bolo za obdobie od 2.1.1997 do 31.12.1997 na skládku odpadov Ú. Ž.
uložených celkovo 29407,6 ton odpadu. Na základe uvedenej dohody žalobca vyzval žalovaného dňa
25.8.2010 na úhradu časti nákladov na rekultiváciu zo dňa 16.12.2009, ktoré sú preukázateľne potrebné
na vykonanie časti rekultivácie starej skládky podľa vypracovaného projektu oprávnenou projekčnou
kanceláriou v celkovej výške 268.288,08 eur bez DPH. Z Dohody zo dňa 3.12.1997, z bodu II. vyplývapovinnosť pre Obec Žakovce, že uhradí alikvotnú časť nákladov spojených s rekultiváciou starej časti
skládky odpadov v Žakovciach v zmysle zákona č. 606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi, ktoré budú
vypočítané v zmysle projektovej dokumentácie na rekultiváciu starej skládky. Spôsob úhrady podľa čl.
III. citovanej dohody bude dohodnutý osobitnou dohodou oboch subjektov v čase realizácie rekultivácie
uvedenejskládky.Vovyhláseníz31.12.1997ObecŽakovce,podpísanéhostarostkouF.R.,sazaviazala,
že na výzvu spoločnosti LOBBE Žakovce, spol. s.r.o. (právneho predchodcu žalobcu), uhradí tejto
spoločnosti pomernú časť nákladov preukázateľne potrebných na vykonanie rekultivácie tejto skládky
alebo jej časti, v súlade s platnými predpismi. Takáto výzva bola obci riadne zaslaná v čase, keď reálne
dochádza k rekultivácii, o čom svedčí aj v spise založené stavebné povolenie. V tejto súvislosti súd
reaguje aj na vznesenú námietku premlčania žalovanou, a teda tvrdí, že nedošlo k premlčaniu záväzku
žalobcu, nakoľko k premlčaniu nemohlo dôjsť skôr, ako došlo k výzve, resp. ako začala technická
príprava rekultivácie, a žalobca bol schopný predložiť žalovanému preukázateľné náklady potrebné
na rekultiváciu skládky. Výzva na úhradu je datovaná dňom 16.12.2009, pečiatka Obecného úhradu
Žakovce je datovaná na nej dňom 25.8.2010. Bývalá starostka obce p. F. R. teda za Obec Žakovce
uzavrela so spoločnosťou LOBBE - Žakovce spol. s.r.o., Žakovce č. 55, zastúpenou opäť p. F. R. a A..
Y. L.Č., teda konateľmi spoločnosti, Dohodu o úhrade alikvotných nákladov spojených s rekultiváciou
„starejčasti“skládkyodpadov.Dohodajedatovanádňom3.12.1997,kdezaspoločnosťLOBBEŽakovce
spol. s.r.o., sú podpísaní p. F. R. a A.. Y. L. a za obec Žakovce p. F. R., a nachádza sa tam pečiatka
Obce Žakovce. Táto dohoda, ako to konštatoval aj krajský súd, je notársky overená notárom E.. G.
H. z V.. Je pravdou, že súd prvého stupňa túto skutočnosť vo svojom prvom rozhodnutí prešiel bez
povšimnutia a tiež že nebral do úvahy tvrdenia bývalej starostky. Tu treba ozaj poukázať na skutočnosť,
že Dohoda bola spisovaná v r. 1997, ako to uviedla aj bývalá starostka p. R., a nová starostka nastúpila
do funkcie 1.1.1997, teda 10 rokov po spísaní Dohody, kedy sa už skutočne takáto pečiatka používať
nemusela a mohla byť zlikvidovaná inventarizačnou komisiou niekedy v priebehu tých 10-tich rokov.
Autentickosť dohody, vyhlásenia, ich obsahu, ako aj osôb na týchto listinách, bývalá starostka potvrdila.
Že obec v súčasnosti neeviduje nejaké listiny alebo popiera pravosť pečiatky, nemôže byť na ťarchu
žalobcu. Podieľať sa na rekultivácii, ako to uviedla aj bývalá starostka, bolo zákonnou povinnosťou
obce. Tá tam odpad vyvážala, bola v tom čase jej jediným prevádzkovateľom, brala zisky a tie sa
následne používali na zveľaďovanie obce. Povinnosti podieľať sa na rekultivácii sa obec nikdy nebránila.
V účtovníctve sa za týmto účelom tvorili rezervy. Autentickosť svojho podpisu na Dohode potvrdil aj
svedok A.. Y. L., ktorý ju podpisoval za LOBBE spol. s r.o.. Osvedčeným podpisom je podpísaný aj prípis,
ako to konštatuje aj odvolací súd, tvorba zákonnej rezervy na rekultiváciu skládky odpadov Ú. „stará
časť skládky“ a bol dohodnutý podiel Obce Žakovce na rekultivácii v pomere 53,37 % ku 46,63 % pre
LOBBE Žakovce spol. s.r.o.. Obsahom spisu je rozpočet s výkazom výmer, v ktorom je uvedený rozpočet
rekultivácie sumou 268.288,06 eur. K súdnemu spisu je pripojený aj projekt „Žakovce, Skládka odpadov
Ú., uzatvorenie a rekultivácia starej skládky“, ktorý vypracovala oprávnená projekčná kancelária G. R.
R..K..S.. L., v ktorom rozpočet potrebný na vykonanie časti rekultivácie je práve 268.288,06 eur bez
DPH, a teda vzhľadom na vyššie uvedené dohody pripadá na žalovaného dohodnutý podiel 53,37 %,
čiže 143.185,34,- eur bez DPH, teda žalovaná suma. Dôkazom, že predmetná stavba bola povolená, je
rozhodnutieSlovenskejinšpekcieživotnéhoprostredia,InšpektorátuživotnéhoprostrediaF.z19.1.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.2.2011, bolo vydané pod č. XXXX-XXXXX/XXXX/Hut,W.B. a je
obsahom spisového materiálu, rovnako ako aj projektová dokumentácia, ktorú v intenciách rozhodnutia
krajského súdu do spisu predložil právny zástupca žalobcu. Už viackrát spomínané vyhlásenie datované
dňom 31.12.1997, ktoré podpísala bývala starostka Obce Žakovce p. F. R. a nachádza sa na ňom aj
pečiatka Obce Žakovce, ktorá je odlišná od pečiatky na spomínanej dohode a ktorú nespochybňovala
ani žalovaná strana, je vyhlásením Obce Žakovce, zastúpenej starostkou obce F. R., ktorou vzala na
vedomie a akceptovala, že v súlade s platnou právnou úpravou je povinná podieľať sa na nákladoch
na rekultiváciu skládky Ú. Ž., a to v pomere množstva odpadu uloženého na tejto skládke v období od
2.1.1997 do 31.12.1997, kedy bola prevádzkovateľom tejto skládky, k množstvu odpadu, ktoré bude na
skládku uložené za obdobie od podpisu zápisnice o odovzdaní a prevzatí skládky spoločnosťou LOBBE
Žakovce s.r.o. do uzavretia skládky alebo jej časti a začatia jej rekultivácie. Potvrdila, že podľa účtovnej
evidencie bolo za rozhodné obdobie od 2.1.1997 do 31.12.1997 na skládku odpadov Ú. Ž. uložených
celkovo 29407,6 ton odpadu. Obec Žakovce sa zaviazala, že na výzvu spoločnosti LOBBE Žakovce
spol. s.r.o. uhradí tejto spoločnosti pomernú časť nákladov preukázateľne potrebných na vykonanie
rekultivácie tejto skládky alebo jej časti v súlade splatnými predpismi. Bývalá starostka Obce Žakovce
po nahliadnutí do spomínaných listinných dôkazov, ako už je uvedené, potvrdila, že podpisy na oboch
sú jej a že Dohoda bola uzavretá v čase a medzi osobami tak, ako je to tam uvedené. Oprávnenosťalebo neoprávnenosť starostky rozhodovať bez prejednania v obecnom zastupiteľstve nemôže byť na
ťarchu žalujúcej strany.
5) S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie uzavrel, že záväzkový vzťah medzi
účastníkmi vznikol platne a nárok žalobcu z neho vyplývajúci z vyššie uvedených dôvodov premlčaný
nie je.
6) Keďže sa žalovaný dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania, priznal súd prvej inštancie
žalobcovi aj zákonný úrok z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bola žalovanému
doručená výzva na úhradu alikvotných nákladov na rekultiváciu, majúc za to, že výzva bola žalovanému
doručená dňa 25.8.2010 a dňa nasledujúceho (26.8.2010) mohol žalovaný v zmysle platných dohôd
plniť dobrovoľne, pričom do omeškania sa dostal až dňom nasledujúcim, teda dňom 27.8.2010. Preto
žalobu v nepatrnej časti, pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania za deň 26.8.2010 zo žalovanej sumy,
zamietol.
7) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 149 ods. 1
O.s.p., majúc za to, že žalobca bol v spore neúspešný len v nepatrnej časti. Priznané trovy konania
pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov za návrh a predchádzajúce odvolanie, vrátane trov
právneho zastúpenia.
8) Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zaväzujúcej časti a vo výroku o trovách konania podal
žalovaný odvolanie, ktorým žiadal v tejto časti zrušiť rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie a rozhodnutie, alebo o jeho zmenu v napadnutej časti tak, že žaloba žalobcu bude v celom
rozsahu zamietnutá. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
Rozhodnutie považuje za nesprávne. V prvom rade poukazuje na to, že okresný súd svojím rozhodnutím
nerešpektoval ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čím je rozsudok nepreskúmateľný a tým nedovoľuje účastníkovi
konania posúdiť, ako súd jeho vec vyložil a aplikoval príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy a
akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o veci samej. Takýto postup je odňatím možnosti konať
účastníkovi pred súdom.
9) Ďalej z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súdu prvej inštancie boli predložené rôzne listiny a
rôzne iné písomnosti, avšak z obsahu zápisníc nevyplýva, že by sa týmito listinami a písomnosťami
riadil, pričom z jeho odôvodnenia vyplýva, že vyvodzoval skutkové zistenia, na ktorých založil právne
posúdenieveciajztýchtolistínčipísomností.Pretopresvojerozhodnutienemoholmaťžiadnepodklady.
10) Ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie vôbec nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu
vyjadrený v tejto veci v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešov č. k. 7Cob/92/2011-95, ktorým
bol zrušený prvší rozsudok okresného súdu. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení poukázal na to, že
súd prvej inštancie nezameral dokazovanie v zmysle uzavretej Dohody z 3.12.1997, poukázal na čl. III
Dohody, že s týmto článkom sa nevysporiadal, nevykonal dokazovanie na tvrdenia svedkyne ohľadom
uzatvorenia Dohody, nevysporiadal sa s obsahom predmetnej Dohody, ako sa malo z nej plniť, kedy
sa malo z nej plniť a ďalej sa nevysporiadal ani so stavebným povolením. Zároveň odvolací súd uložil
okresnému súdu vyhodnotiť platnosť Dohody, vyhodnotiť jej obsah, ako aj obsah uznania záväzku,
oboznámiť sa s predmetom žaloby, čoho sa tento nárok týka a či tento nárok je obsiahnutý v Dohode.
Tieto pokyny odvolacieho súdu neboli súdom prvej inštancie dodržané a v novom rozhodnutí sa okresný
súd s týmito záležitosťami vôbec nevysporiadal.
11) Ďalej uviedol, že súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkou neplatnosti Dohody, s námietkou
premlčania uplatňovaného nároku, ako aj s námietkou neplatnosti vyhlásenia uskutočneného dňa
31.12.1997, a to z dôvodu ich rozporu so zákonom o majetku obcí, pretože tu nebol daný súhlas
obecného zastupiteľstva. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že podieľať sa na rekultivácii bolo
zákonnou povinnosťou obce. Aj v čl. II. Dohody je formulovaný záväzok Obce Žakovce tak, že uhradí
alikvotnú časť nákladov spojených s rekultiváciou v zmysle zákona č. 606/92 Zb. o nakladaní s odpadmi.
K tomu je potrebné uviesť, že takýto zákon neexistuje, existuje len Nariadenie vlády SR č. 606/1992 Zb.
o nakladaní s odpadmi. Taktiež neuviedol, ktoré ustanovenia tohto predpisu mali ukladať obci povinnosť
podieľať sa na úhrade časti budúcich nákladov spojených s rekultiváciou skládky. Ak sú v predmetnom
nariadení určené nejaké povinnosti, vzťahujú sa vždy na aktuálneho prevádzkovateľa skládky. V
samotnom čl. III Dohody je uvedené, že spôsob úhrady alikvotných nákladov bude dohodnutý osobitnoudohodouvčaserealizácierekultivácie,ktorúsižalobcauplatnilpodanoužalobou,atedanárokuplatnený
žalobou nezodpovedá nárokom obsiahnutým v predmetnej Dohode. Preto žalovaný považuje Dohodu
za antidatovanú, pretože k 3.12.1997, kedy mala byť podpísaná, nemohol byť známy údaj o tom, koľko
odpadu sa na skládku vyviezlo do konca r. 1997. Rovnaký údaj o množstve vyvezeného odpadu je potom
aj vo Vyhlásení zo dňa 31.12.1997 (29407 ton). V tejto súvislosti predložil súdu fakturáciu spolu s ďalšími
listinami, ktorú získal z archívu až po vyhlásení rozsudku, ktoré preukazujú, že na skládku sa vyvážal
odpad aj po 3.12.1997. Taktiež ako súčasť odvolania predložil zápisnice z Obecného zastupiteľstva
Obce Žakovce z obdobia december 1996 až máj 1998, kde sa prejednávali skutočnosti týkajúce sa
predmetnej skládky. V týchto zápisniciach nie je nikde spomenutá Dohoda ani žiadne Vyhlásenie o
povinnosti obce podieľať sa na rekultivácii skládky. V zápisnici zo dňa 13.12.1996 je dokonca uvedené,
že v súvislosti s prevzatím skládky firmou LOBBE (predchodca žalobcu) sa po uzavretí obchodnej
spoločnosti všetky finančné ťarchy prenesú na novú spoločnosť. V zápisnici zo zasadnutia Obecného
zastupiteľstva Obce Žakovce zo dňa 8.12.1997 starostka obce informovala poslancov, že ešte stále
nebolovydanérozhodnutiepríslušnéhoúradunaprevádzkovanieskládkypreObecŽakovce.Naďalšom
konaní obecného zastupiteľstva starostka poslancom uviedla, že obec naďalej prevádzkuje skládku na
základe príkaznej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že obec v období r. 1997 vykonávala prevádzku len
na základe príkaznej zmluvy za inú oprávnenú osobu (prevádzkovateľa), a teda nebola ani v pozícii
prevádzkovateľa skládky, kde by jej mala vzniknúť povinnosť podieľať sa v budúcnosti na jej rekultivácii.
Zároveň z týchto dokumentov vyplýva, že v obecnom zastupiteľstve sa nikdy ani neprerokovávala ani
neschválila žiadna Dohoda, resp. záväzok, ktorým by obec mala na seba prevziať povinnosť podieľať sa
na budúcej rekultivácii skládky. Taktiež nemožno súhlasiť s názorom okresného súdu, že oprávnenosť
alebo neoprávnenosť starostky obce rozhodovať bez prejednania v obecnom zastupiteľstve, nemôže
byť na ťarchu žalujúcej strany. V čase podpisovania Dohody aj Vyhlásenia platil zákon č. 138/1991 Zb.
o majetku obcí, kde v § 9 tohto zákona je ustanovené, ktoré nakladania s majetkom alebo právami obce
podliehajú schváleniu obecným zastupiteľstvom. Jedná sa o predpis verejného a nie súkromného práva,
a teda tu nemôže platiť, že ak štatutár obce (starosta) uskutoční právny úkon týkajúci sa majetku obce
bez zákonom stanoveného schválenia obecným zastupiteľstvom, že sa jedná o platný právny úkon.
Naopak, v takom prípade sa jedná o porušenie a obchádzanie zákona a takýto úkon je v rozpore so
zákonom, čo spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 Obč. zákonníka.
12) Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného (súdu došlo dňa 8.12.2014) žiadal potvrdiť rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny. Opäť upriamil pozornosť na Dohodu
zo dňa 3.12.1997 a Vyhlásenie zo dňa 31.12.1997, ktorým obec jednoznačne prevzala záväzok, ktorý
je predmetom sporu, tento záväzok sa zaviazala na výzvu plniť. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaného,
že žiadny právny predpis obci takúto povinnosť nepredpisoval, toto tvrdenie považuje za zavádzajúce,
lebo podľa vtedy platných predpisov (Nariadenia vlády č. 606/1962 Zb.) v § 12, § 36 a § 27 jednoznačne
stanovuje prevádzkovateľovi skládky zabezpečiť jej rekultiváciu. Z tohto dôvodu odvolanie žalovaného
považuje za účelové, pričom v tejto súvislosti uviedol, že podľa jeho informácií celý spor vznikol na
základe osobných nezhôd bývalej a súčasnej starostky obce. Je však potrebné si uvedomiť, že v
tomto prípade jedna aj druhá vystupujú v reálnom čase ako štatutárny zástupca obce, ktorý je povinný
rešpektovať všetky jej záväzky.
13) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 CSP prejednal podané odvolanie podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový
poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalovaného bolo podané ešte pred týmto dátumom.
Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov, a niet
žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej úpravy. V súlade s princípom
legitímneho očakávania a právnej istoty preto odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného v zmysle
príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
14) Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal odvolanie v medziach, v ktorých sa
odvolateľ domáhal jej preskúmania, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil
platnosť Dohody o úhrade alikvotných nákladov spojených s rekultiváciou „starej časti“ skládky odpadov,
uzavretejmedziúčastníkmidňa3.12.1997.Vtomjeodvolaniežalovanéhodôvodné.Pretonaodvolacom
pojednávaní dňa 13.7.2016 poučil účastníkov v súlade s § 382 CSP o tom, že na vec sa vzťahuje
ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité
a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Preto vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu tohtoustanovenia, a to v náväznosti na platnosť, resp. neplatnosť Dohody na č. l. 6. Odvolací súd totiž mienil
právne posúdiť platnosť, resp. neplatnosť uzavretej zmluvy medzi účastníkmi zo dňa 3.12.1997, a to v
zmysle § 12 Nariadenia vlády SR č. 606/1992 Zb..
15) Na poučenie odvolacieho súdu žalobca reagoval vyjadrením zo dňa 15.8.2016, ktorým v podstate
trval na svojich doterajších stanoviskách a vyjadreniach. Vo vyjadrení, okrem iného, uviedol, že žalobou
nárokované plnenie predsa spočíva na súkromnoprávnom záväzku o finančnom plnení predstavujúcom
náklady preukázateľne potrebné na vykonanie zákonom uloženej povinnosti spočívajúcej v rekultivácii
skládky Ú., a to len a iba podľa Dohody stanoveného spôsobu výpočtu - v alikvotnej výške podľa
množstva na skládke uloženého odpadu počas prevádzkovania skládky prevádzkovateľom - Obcou
Žakovce a vyhlásením prijatého záväzku. Ide teda o súkromnoprávny vzťah, založený na prejave
slobodnej vôle a na právach a povinnostiach oboch subjektov, ktoré prevádzkovali skládku odpadov
podľa Zákona o odpadoch.
16) Žalovaný na poučenie súdu reagoval podaním zo dňa 5.9.2016, v ktorom v podstate taktiež trval na
svojich doterajších stanoviskách a vyjadreniach. Vo vyjadrení, okrem iného, uviedol, že kogentné právne
normy nepripúšťajú odchýlny prejav subjektov právneho vzťahu, ani iných subjektov vrátane štátnych
orgánov. Pokiaľ sa subjekty od týchto právnych noriem odchýlia, ich prejavy vôle sú neplatné. Žalovaný
nemal podľa právnych predpisov postavenie prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov v
dobe od 1.1.1997 do 31.12.1997, pretože nemal vydaný súhlas Obvodným úradom životného prostredia
na prevádzkovanie tohto zariadenia podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 238/1991 Zb. s poukazom na § 5
ods. 1 písm. a/ zákona č. 494/1991 Zb.. Toto vyplýva už aj z predloženého rozhodnutia Okresného úradu
F., odboru životného prostredia zo dňa 5.6.1998, kde zároveň žalobcovi ako prevádzkovateľovi daného
zariadenia na zneškodňovanie odpadov bola uložená správnym orgánom na úseku štátnej správy
nakladaniasodpadmipovinnosťvykonaťrekultiváciucelejskládkypoukončeníjejprevádzkovania.Teda
prenos takejto povinnosti uloženej správnym rozhodnutím účastníkovi, ktorým bol výlučne iba žalobca,
je zo zákona nemožný. Rozhodnutie správneho orgánu uložilo povinnosť len žalobcovi a nikomu inému,
a teda z dôvodu daného rozhodnutia správneho orgánu je neplatná aj samotná Dohoda. Žalovaný za
celé sporné obdobie nemal právne postavenie prevádzkovateľa skládky, pretože mu nikdy príslušným
správnym orgánom (okresným úradom) nebol daný súhlas na jej prevádzkovanie a zneškodňovanie
odpadov. Teda ak nikdy takéto postavenie nemal, nemôže sa na neho vzťahovať povinnosť vyplývajúca
z ust. § 12 ods. 4 písm. b/ Nariadenia vlády SR č. 606/1992 Zb. v znení platnom v čase, a to povinnosť
vykonať rekultiváciu. Ak takáto právna povinnosť na strane žalovaného neexistovala, nemohla byť ani
predmetom vzniku súkromnoprávneho záväzkového vzťahu medzi účastníkmi tohto konania.
17) Odvolací súd skúmajúc dôvodnosť podaného odvolania a po príslušnom právnom poučení
účastníkov podľa § 382 CSP ako základnú otázku predbežne skúmal platnosť, resp. neplatnosť Dohody
o úhrade alikvotných nákladov spojených s rekultiváciou „starej časti“ skládky odpadov, uzavretej medzi
účastníkmidňa3.12.1997(č.l.6).Vtejtosúvislostidospelkzáveru,žeoznačenáDohodamedziprávnym
predchodcom žalobcu (LOBBE - Žakovce, spol. s r.o., Žakovce) a žalovaným je neplatná.
18) Podľa § 12 ods. 4 písm. a/, b/ Nariadenia vlády SR č. 606/1992 Zb. o nakladaní s odpadmi,
po ukončení zneškodňovania odpadov v zariadení alebo po ukončení prevádzky zariadenia je
prevádzkovateľ povinný zabezpečiť opatrenia potrebné na sledovanie a odstraňovanie negatívnych
následkov zariadenia na životné prostredie, najmä zabezpečiť všetky sanačné práce, rekultivovať
územie, v ktorom sa zariadenie nachádza.
19) Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že povinnosť rekultivovať skládku odpadov má predovšetkým
jej prevádzkovateľ. Žalobca počas celého konania neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že v čase
od 1.1.1997 do 31.12.1997 bol prevádzkovateľom skládky odpadov v Obci Žakovce práve žalovaný.
Naopak, z rozhodnutia zo dňa 5.6.1998 (č. l. 238), vydaného Okresným úradom v F., odbor životného
prostredia, oddelenie starostlivosti o životné prostredie a územné plánovanie č. j. S. Ž. XXXX/XX
vyplýva,žetýmtorozhodnutímbolistanovenéosobitnépodmienkypráveprežalobcunaprevádzkovanie
zariadenia na zneškodňovanie odpadov za osobitných podmienok, ktoré sa povoľuje od 10.6.1998 do
31.8.1999. Zároveň pod písm. B bola stanovená povinnosť predchodcovi žalobcu ako prevádzkovateľovi
skládky zabezpečiť jej uzavretie a rekultiváciu v súlade s § 26 a § 27 vyššie označeného Nariadenia
vlády SR, a to v súlade s rozhodnutím S. Ž. XX XXX/XX-F. zo dňa 15.12.1997, a to v termíne do
30.6.2000. Postavenie žalobcu ako prevádzkovateľa skládky vyplýva aj z kolaudačného rozhodnutia zodňa 12.10.1998, vydaného Okresným úradom v F., odbor životného prostredia, oddelenie stavebného
poriadku, ktorým bolo povolené užívanie skládky predchodcovi žalobcu (č. l. 240). Teda opak, že v
období r. 1997 bol prevádzkovateľom skládky žalovaný, žalobca neuniesol.
20) Naviac, v tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že ak právny predpis upravuje verejnoprávne vzťahy
(Nariadenie vlády SR o nakladaní s odpadom č. 606/1992 Zb.), tieto nemôžu byť upravené inak, napr.
spomínanou Dohodou, ak povinnosti prevádzkovateľa skládky pri uskutočňovaní jej rekultivácie právny
predpis stanovuje kogentne. Z tohto istého dôvodu nemôže byť platná ani vyššie označená Dohoda o
úhrade alikvotných nákladov spojených s rekultiváciou skládky odpadov, uzavretá medzi predchodcom
žalobcu a žalovaným dňa 3.12.1997.
21) Odhliadnuc od toho, aj keby takáto Dohoda bola prípustná, v tomto súdenom prípade neboli splnené
podmienky uvedené v jej čl. III., ktorý pojednáva o tom, že spôsob úhrady alikvotných nákladov bude
dohodnutý osobitnou dohodou oboch subjektov v čase realizácie rekultivácie uvedenej skládky odpadov.
Takáto osobitná dohoda oboch subjektov zo strany žalobcu počas celého konania preukázaná nebola.
Naviac, na platnosť Dohody nemá vplyv ani vyhlásenie Obce Žakovce v zastúpení bývalej starostky F.
R. zo dňa 31.12.1997 o akceptácii povinnosti obce podieľať sa na nákladoch na rekultiváciu v období
od 2.1.1997 do 31.12.1997 (č. l. 78).
22) V súvislosti s predmetným Vyhlásením zo dňa 31.7.1997 odvolací súd dáva do pozornosti aj tú
skutočnosť, že toto je v rozpore s právnym predpisom, pretože takýto prejav (právny úkon starostky
obce) je v rozpore, konkrétne s § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Taktiež je v rozpore aj
so zásadami Obce Žakovce pre hospodárenie s jej majetkom zo dňa 13.3.1995 (č. l. 224). Predmetné
vyhlásenie starostky obce F. R. zo dňa 31.12.1997 totiž nikdy nebolo schválené zastupiteľstvom obce,
čo spôsobuje zároveň jeho absolútnu neplatnosť, a to aj keby išlo o uznanie dlhu vo vzťahu k žalobcovi.
23) Keďže v danom prípade neboli splnené podmienky na potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutej časti (§ 219 O.s.p.) ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.), nezostávalo odvolaciemu
súdu nič iné, iba zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že návrh žalobcu sa zamieta (§ 220 O.s.p.).
24) O trovách celého konania odvolací súd už rozhodol podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 2 CSP,
keď úspešnému žalovanému priznal vo vzťahu k žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
25) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.