Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/207/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715218951
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7715218951.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o mal. S. Z. nar.
XX.XX.XXXX zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X.
dieťaťa rodičov Z. X. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v X. na ulici F. XX zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Námestí osloboditeľov 25 a X. Z. nar.
X.X.XXXX bývajúceho v X. na ulici N. XA X/B v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 2.3.2016 č.k. 15P 356/2015-23 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného tak, že otec je povinný prispievať na výživu

mal. S. 120 € mesačne matke mal. vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od 3.11.2015 do budúcnosti.

M e n í rozsudok v napadnutom súvisiacom výroku o dlžnom výživnom tak, že dlžné výživné za
obdobie od 3.11.2015 do 29.2.2016 v sume 180 € je otec povinný zaplatiť matke maloletého do 90 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

M e n í rozsudok v napadnutom výroku o styku s mal. S. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s ním

každý nepárny týždeň v mesiaci od soboty 16.00 hod. do nedele 18.00 hod..

Matka je povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať maloletého a prevziať
ho od neho v mieste svojho bydliska v čase určenom pre styk.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril mal. S. do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude
maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Zaviazal otca prispievať na výživu mal. S. 160 €

mesačnevždydo15.dňavmesiacivopredod3.11.2015dobudúcnostimatkemaloletého.Dlžnévýživné
za obdobie od 3.11.2015 do 29.2.2016 v sume 340 € povolil otcovi splácať v 113,33 €-vých mesačných
splátkach splatných spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok s tým, že prvá
splátka je splatná 15. dňom nasledujúceho mesiaca od právoplatnosti rozsudku . Upravil styk otca s
mal. S. každú nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec maloletého prevezme v stanovenom
čase pred bytom, kde matka s maloletým býva a matke maloletého odovzdá na tom istom mieste v
stanovenom čase. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku proti výroku o určení výživného a úprave styku podal odvolanie otec s návrhom,
aby odvolací súd zmenil napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie tak, že určí výživné pre
maloletého v sume 90 € mesačne a zodpovedajúce dlžné výživné mu umožní hradiť v mesačnýchsplátkach a určí styk s maloletým každý týždeň od soboty 16.00 hod. do nedele 18.00 hod.. Konštatoval,
že súdom určené výživné považuje za neprimerané jeho možnostiam a schopnostiam. Konštatoval,
že podľa vyjadrenia matky výdavky na výživu maloletého činia 40 € mesačne, výdavky na bývanie

spočívajúce v úhrade polovice za platby spojené s užívaním bytu činia 80 € mesačne. Z uvedeného
vyplýva, že súd preniesol celú vyživovaciu povinnosť na neho, dokonca vo vyššej miere, než sú reálne
výdavky na výživu maloletého. Vytkol konajúcemu súdu, že nezohľadnil, že na rozdiel od matky nemá
vyriešenú otázku vlastného bývania. Pri jeho priemernom čistom mesačnom príjme 889 € a súdom
stanoveného výživného na trojročné dieťa 160 € a jeho bežných výdavkov nebude mať možnosť si

zabezpečiť vlastné bývanie prostredníctvom hypotekárneho úveru. Uviedol, že okrem poplatkov za
bývanie 100 € nájomného platí mesačne 70 € za mobil, pohonné hmoty 100 €, na stravu počas výkonu
práce v zahraničí vynakladá 350 € mesačne a ďalšiu stravu si musí zabezpečiť doma. V tejto sume nie
sú zahrnuté výdavky na ošatenie, hygienu a žiadna čiastka na regeneráciu síl. Konštatoval, že spláca
mesačne pôžičku v sume 76,16 €. Konštatoval, že pokiaľ súd pri vyčíslení jeho príjmu vzal do úvahy aj
diéty, musel zohľadniť aj jeho výdavky na stravu počas ciest v zahraničí, kde každý týždeň od pondelka

poobedia do stredy rána a následne od štvrtka poobedia do soboty rána. Vzhľadom na svoju prácu musí
sastravovaťvmotorestochvoŠ.aS.,kdevozíopatrovateľky.Stravavtýchtokrajinách,akojevšeobecne
známe, drahá. Konštatoval, že sa snažil matke pomôcť, spočiatku na základe dohody, pokiaľ si nájde
prácu, jej prispieval vyššími sumami 150 € až 200 € mesačne, aby mohol maloletého podporiť. Odišiel
v septembri 2015 na sezónnu brigádu do L., odkiaľ sa vrátil začiatkom novembra 2015. Práve z týchto

peňazí si mohol dovoliť prispievať vyššími sumami a podporovať maloletého v sumách 200 € mesačne.
Od novembra 2015 má príjem už len z práce šoféra a tomu musí prispôsobiť aj výživné. Vytkol, že na
rozdiel od neho, matka sa nesnaží nájsť si prácu, pričom nič jej nebráni, pretože je zdravotná sestra
a pri súčasnom nedostatku zdravotných sestier nemôže byť žiadnym problémom pri skutočnej snahe
sa zamestnať. Uviedol, že maloletý navštevuje materskú školu, takže matka má dostatočný priestor na

prácu. Poukázal na to, že matka disponuje úsporami, ktoré má u jej bratranca v X.. Poukázal na to, že zo
V. V. bol nútený si zobrať pôžičku v máji 2016 v celkovej sume 2.000 €, z ktorej financoval opravu auta
aj z toho dôvodu, aby mohol platiť súdom určené výživné. Pretože matka mu povedala, že výživné musí
hradiť od vyhlásenia rozsudku. Pôžičku spláca v sume 76,16 € mesačne. Úpravu styku s maloletým
považuje za nepostačujúcu, pretože vyslovil názor, že rozsah styku zahrňujúci v sebe jednu noc, nie je

ničím neprimeraný, pretože je plne spôsobilý otec, ktorý miluje svoje dieťa a chce mať vplyv na jeho vývoj
a výchovu. Styk so synom od soboty poobedia do nedele poobedia je skutočne minimálnou požiadavkou
a niet nijakého dôvodu, aby jej nebolo možné vyhovieť.

3. Kolízny opatrovník navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a dôvodný.

Na základe vykonaného dokazovania je určenie výživného a úprava styku otca s maloletým v záujme
maloletého dieťaťa.

4. Matka vo vyjadrení navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Skutočnosti uvádzané
otcom maloletého boli deklarované pri prejednaní veci na súde prvej inštancie a vyjadrila presvedčenie,

že je v zárobkových možnostiach a schopnostiach otca, aby prispieval na výživu maloletého v súdom
určenej výške.

5. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zverení mal. S. do osobnej starostlivosti matky a
zastupovaní maloletého nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom

preskúmavania v odvolacom konaní (ust. § 367 ods. 2 CSP).

6. Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1.júla
2016, zrušil zákon č. 99/1963 Zb Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého sa viedlo konanie o návrhu
otca na nariadenie predbežného opatrenia.

7. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „ CMP“).

8. Podľa ust. § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz
ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.9. Podľaust.§2ods.1CMPnakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa ust. § 388 CSP Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o určení výživného,

ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a
contrariovrozsahudanomust.§66CMPvspojenís§219ods.3CSPadospelkzáveru,žekonajúcisúd
riadne zistil skutkový stav (§ 25 a § 36 CMP), ale nesprávne ho posúdil podľa zákonných ustanovení o
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa Zákona o rodine, pretože riadne nevyhodnotil schopnosti,
možnosti a majetkové pomery otca vo vzájomnej súvislosti s odôvodneným potrebami mal. S., ktorý je
v predškolskom veku a jeho odôvodnené potreby sú všeobecne známou skutočnosťou. Konajúci súd

zohľadnil len výšku príjmu otca bez toho, aby riadne posúdil a vyhodnotil jeho životnú úroveň, ako aj
jeho reálne výdavky spojené so stravou, bývaním a ostatnými výdavkami, ktoré je nevyhnutné vynaložiť.
Odvolací súd poukazuje na to, že príjem povinného rodiča nie je možné posudzovať v kontexte jeho
nákladovosti života, ale je nevyhnutné preskúmať mieru jeho výdavkov na život, preto odvolací súd
dôsledne preskúmal výšku a odôvodnenosť výdavkov otca ako aj odôvodnených potrieb maloletého

a dospel k záveru, že výška výživného v sume 120 € mesačne pre mal. Š. zodpovedá zákonným
kritériám určovania výživného a v tejto súvislosti dodáva, že určené výživné musí zodpovedať nielen
odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ale aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
povinného rodiča. Vzhľadom na to, že odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil určené výživné, rozhodol
aj o súvisiacom výroku o dlžnom výživnom za obdobie od 3.11.2015 do 29.2.2016, ktoré činí 180 €,

ktoré zaviazal otca zaplatiť do 90 dní do právoplatnosti rozsudku vzhľadom k povahe prejednávanej veci,
priznaním nároku, dĺžke rozhodovania a osobným pomerom účastníkov by nebolo spravodlivé priznať
výhodu splátok, pretože výživné je prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej
slúži.

12. Právo styku rodiča s dieťaťom je novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa
rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča
(ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované.
Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má
rodič práve v čase styku s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať

svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov
v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7 a 8 Dohovoru o právach
dieťaťa. Zásadne treba pri úprave styku vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom
strávil polovicu jeho voľného času, t. zn. počas pracovných dní školského roka, ako aj počas víkendov,
sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné

pristúpiť len za podmienok daných v ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel
o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje,
aby bolo dočasné stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné
riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len
okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala

potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia alebo zákazu
styku je teda aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť
vyplýva. Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím buď obmedzí rodičovi jeho
stretávanie s dieťaťom pod hranicu štandardnej úpravy alebo obmedzí stretávanie s rodičom iným
spôsobom napr. obmedzením na konkrétne miesto alebo obmedzenie spočívajúce v prítomnosti tretej

osoby pri stretávaní. Ak je oprávnený rodič schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu
stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu na to,
aby bol tento styk akokoľvek obmedzovaný. Skutočným záujmom dieťaťa je jeho riadna výchova. Ak
súd nezistí také okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré by mohli viesť k zásahom do výkonu
rodičovských práv a povinností, musí zvážiť širší záujem dieťaťa, ktorým je naplnenie cieľov jeho riadnej

výchovy a urobiť všetky kroky smerujúce k tomu, aby sa vzťah medzi rodičom a dieťaťom prehlboval.
Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa úpravy styku otca s mal.
S. dospel k odlišnému záveru ako súd prvej inštancie, pretože z dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie jednoznačne vyplynulo, že maloletý má k otcovi pozitívny vzťah, chce sa s ním stretávať apozná rodinné prostredie otca a aj podľa vyjadrenia matky maloletý sa na stretnutia s otcom teší, čo
vyplýva aj zo samotného návrhu matky, ale otec sa doposiaľ s maloletým stretával počas víkendov.
Odvolacia námietka otca o umožnení prespávania maloletého počas jednej noci v jeho domácnosti je

dôvodná, pretože je v záujme maloletého, aby doposiaľ realizovaný styk s otcom upevňoval vzájomný
citový vzťah medzi otcom a maloletým, pretože právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy,
stretávať sa s týmto dieťaťom je jedným z jeho základných práv. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným
biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen so svojou
matkou, ale aj so svojím otcom. Len ich vzájomné výchovné pôsobenie v rámci výchovného procesu

dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Výchovné prostredie len zo strany jedného rodiča má spravidla
za následok nedostatky správania a myslenia. Maloletý navštevuje predškolské zariadenie, v ktorom je
zvyknutý prespávať bez prítomnosti matky, preto je spravodlivé, aby aj otec, ktorý je rodičovsky rovnako
hodnotný ako matka, mohol si plniť svoju rodičovskú rolu v plnej miere len s prihliadnutím na právo
dieťaťa byť vychovávané oboma rodičmi. Z obsahu spisu nevyplynulo, že by otec sa nevedel postarať
o maloletého počas styku, alebo že by na jeho výchovu nemal osobnostné predpoklady, preto odvolací

súd podľa § 388 CSP zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo
výroku tohto rozsudku.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol, tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach

podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP). Navyše
ani podľa právnej úpravy platnej do 30.6.2016 žiaden z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania
v konaniach, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu (§ 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).