Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/236/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512206101
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8512206101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa Škraba

a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:
35 807 598, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 4C/652/2012-98 zo dňa 3.6.2014 v spojení s opravným
uznesením č. k. 4C/652/2012-144 zo dňa 16.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, pokiaľ nimi bolo rozhodnuté

vo veci samej.

Žalovaná má vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením rozhodol tak,
že súd žalobu žalobcu proti žalovanej týkajúcej sa vecí pôvodne vedených na Okresnom súde
Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C/295/2012, 1C/298/2012, 1C/299/2012, 1C/302/2012, 1C/303/2012,
1C/304/2012 zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal a žalobu žalobcu proti žalovanej
týkajúcej sa vecí pôvodne vedených na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1C/296/2012,

1C/297/2012,1C/300/2012a1C/301/2012vylúčilnasamostatnékonanie.Vdôvodochtohtorozhodnutia
uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28. 09. 2012 pôvodne v konaní vedenom na
OkresnomsúdeStaráĽubovňapodspisovouznačkou1C/295/2012domáhal,abysúdzaviazalžalovanú
na náhradu majetkovej škody vo výške 3.138,- eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 627,60 eur,
prípadne, aby medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá
vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa, ktorý nerozhodol
o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonom stanovenej

lehote. Záväzok žalobcu mal vzniknúť zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX voči dlžníkovi G. O., nar.
XX. XX. XXXX s tým, že po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou
exekučnej veci číslo Y. XXXXX/XXXX. Rovnakých nárokov s menšími odchýlkami sa žalobca domáhal
aj ďalšími žalobami voči rovnakej žalovanej a to v konaniach, ktoré boli spojené na spoločné konanie
a vedené na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod spisovými značkami 1C/296/2012 až 1C/304/2012.
Tieto veci boli spojené pod spoločnou spisovou značkou 1C/295/2012. Zároveň v spojených veciach
žiadal zaviazať žalovanú na náhradu majetkovej škody predstavujúcu náhradu istiny s príslušenstvom,

ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom
konaní a titulom nemajetkovej ujmy sumu vo výške 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom,
prípadne, aby medzitýmnym rozsudkom súd rozhodol, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá
vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa, ktorý nerozhodol ožiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu v zákonnom stanovenej
lehote a zároveň spôsobom odporujúcim zákonu vykonal procedúru preskúmania exekučného titulu. V
konaniach pôvodne vedených na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod spisovými značkami 1C/295/2012

až 1C/304/2012 žalobu odôvodňoval tým, že v pozícii oprávneného subjektu navrhol vykonanie
exekúcie pred zvoleným súdnym exekútorom pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku
vyplývajúcehozozmluvyoúvere.Vexekučnomkonanívedenompodľaprocesnýchpravidielupravených
v ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011, ako aj podľa ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31. 05. 2011 bola založená povinnosť

exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Exekučný súd však napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať
svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 17. 01. 2011 (konanie začalo dňa 08. 11. 2009)

a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o tejto žiadosti o udelenie
poverenia tak došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, išlo o omeškanie viac ako 435 dní.
Ďalej v návrhu poukázal ako je charakterizovaný nesprávny úradný postup, ako aj na tú skutočnosť, že
všeobecný súd konajúci v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce
k opätovnému komplexnému rozhodovaniu vo veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná

nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný
titul zrušený. Ak všeobecný súd v pozícii exekučného súdu koná tak, že sám rozhoduje vo veci samej,
uskutočňuje činnosť, ktorá by mu náležala len vtedy, ak by konal v pozícii meritórneho súdu odvodzujúci
svoju právomoc od ustanovenia § 40 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. s tým, že tento exekučný súd
nie je súdom v zmysle § 40 a nasl. citovaného zákonného ustanovenia, nekoná o zrušení tuzemského

rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu vedenom v žalobe alebo
v rozsahu vedenom vo vzájomnej žalobe. Ochranu práva, pre ktorú existovala právnymi predpismi
vymedzená procesná cesta, ktorou súdna úprava rozhodnutí rozhodcovských súdov svojou zvláštnou
povahou bez pochybnosti je, nie je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno
uplatniť a to cestou kontroly rozhodcovského rozhodnutia exekučným súdom, ktorej účel je odlišný.

Exekučný súd tým, že svojím nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na
zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal
stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a
dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od uzatvorenej vyššie uvedenej zmluvy o úvere.
Podľa platnej právnej úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom

s rozsudkom vydaným všeobecným súdom v občianskom súdnom konaní. V predmetnom prípade
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až
po veľmi dlhej dobe a rovnako tak neexistuje okolnosť umožňujúca vytvoriť stav zakladajúci reálnu
nevymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Žalobca si predmetnou

žalobou z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca uplatnil návrhu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože
samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces nie je
dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorým
došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde k

vymoženiu jeho pohľadávky. Náhrada nemajetkovej ujmy má byť vnímaná ako spravodlivá satisfakcia
za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv so zdôraznením neexistencie
akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu.
S poukazom na uvedené podľa tvrdenia žalobcu možno skonštatovať úplne zbytočné a právne
nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu, ktoré spôsobilo v súvislosti s

vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstva zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu,
ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Pri domáhaní sa primeranej nemajetkovej ujmy
poukázal žalobca na Nálezy Ústavného súdu SR č. I. ÚS 41/02, III. ÚS 117/02, I. ÚS 13/05, III.
ÚS 120/2010. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu

legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v
právo a spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie sumu 627,60
eur, t. j. 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom.2. V konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod spisovou značkou 1C/296/2012
proti povinnej H. Č. žalobca konštatoval nečinnosť exekučného súdu v rozsahu viac ako 148 dní a v
dôsledku tejto nečinnosti preto v zmysle uvedeného postupu žiadal uhradiť mu z titulu majetkovej škody

sumu 184,67 eur, z titulu nemajetkovej ujmy sumu 36,93 eur. V konaní pôvodne vedenom na Okresnom
súde Stará Ľubovňa pod spisovou značkou 1C/297/2012 proti povinnej B. O. žalobca konštatoval
nečinnosť exekučného súdu v rozsahu viac ako 356 dní a v dôsledku tejto nečinnosti preto v zmysle
uvedenéhopostupužiadaluhradiťmuztitulumajetkovejškodysumu5.815,84euraztitulunemajetkovej
ujmy sumu 1.163,17 eur. V konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod spisovou

značkou 1C/298/2012 proti povinnému E. Č. žalobca konštatoval nečinnosť exekučného súdu v rozsahu
viac ako 382 dní a v dôsledku tejto nečinnosti preto v zmysle uvedeného postupu žiadal uhradiť mu
z titulu majetkovej škody sumu 2.115,70 eur, z titulu nemajetkovej ujmy sumu 423,14 eur. V konaní
pôvodne vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod spisovou značkou 1C/299/2012 proti povinnej
C. Č. žalobca konštatoval nečinnosť exekučného súdu v rozsahu viac ako 435 dní a z toho dôvodu
žiadal uhradiť mu z titulu majetkovej škody sumu 6.093,07 eur, z titulu nemajetkovej ujmy sumu 1.218,61

eur. V konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod spisovou značkou 1C/300/2012
proti povinnému G. Č. žalobca konštatoval nečinnosť exekučného súdu v rozsahu viac ako 891 dní
a z toho dôvodu žiadal uhradiť mu z titulu majetkovej škody sumu 2.411,32 eur, z titulu nemajetkovej
ujmy sumu 482,26 eur. V ďalších konaniach pôvodne vedených na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod
spisovou značkou 1C/301/2012 proti povinnej A. E. konštatoval omeškanie viac ako 205 dní, z toho

dôvodu žiadal z titulu majetkovej škody sumu 2.263,47 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 452,69
eur, pod spisovou značkou 1C/302/2012 proti povinnému C. Č. konštatoval omeškanie viac ako 211 dní,
kde z titulu majetkovej škody žiadal úhradu sumy 1.403,83 eur a z titulu nemajetkovej ujmy 280,77 eur,
v konaní pod spisovou značkou 1C/303/2012 proti povinnej C. N. konštatoval nečinnosť súdu viac ako
120 dní a z toho dôvodu žiadal náhradu majetkovej škody v sume 632,13 eur a z titulu nemajetkovej

ujmy 126,43 eur. V konaní pôvodne vedenom pod spisovou značkou 1C/304/2012 proti povinnému C.
Č. žalobca konštatoval omeškanie viac ako 126 dní a z toho dôvodu žiadal náhradu majetkovej škody
v sume 1.931,91 eur a nemajetkovej ujmy 386,38 eur.

3. Žalovaná žiadala návrh žalobcu zamietnuť a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných

zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého z exekučného spisu
Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6Er/365/2009 vedeného proti povinnej G. O. bolo zistené, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená 14. 12. 2009 súdnym exekútorom

C.. L. Okresnému súdu Stará Ľubovňa. Po výzve adresovanej zástupcovi oprávneného, odpovedi tohto
Okresný súd v Starej Ľubovni uznesením zo dňa 19. 02. 2010 č. k. 6Er/365/2009-16 zastavil exekučné
konanie v časti istiny 321,32 eur, v časti istiny týkajúcej sa vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25
% denne zo sumy 653,28 eur od 24. 01. 2009 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania vo výške
184,81 eur. Bolo vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v časti, v ktorej

bolo exekučné konanie zastavené a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému neboli priznané
trovy exekučného konania. Po podaní odvolania oprávneným Krajský súd v Prešove uznesením zo
dňa 29. 04. 2010 č. k. 5CoE/21/2010-31 potvrdil vyššie uvedené uznesenie a po tomto Okresný súd
Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 02. 07. 2010 č. k. 6Er/365/2009-37 zastavil exekučné konanie v
celom rozsahu vysloviac, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a nepriznal trovy

exekučného konania súdnemu exekútorovi C.. A. L.G.. Po predložení spisu Krajskému súdu v Prešove v
dôsledku odvolania oprávneného tento uznesením zo dňa 18. 01. 2011 č. k. 17CoE/78/2010-51 potvrdil
vyššie uvedené uznesenie.

5. Podľa exekučného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa spisovej značky 3Er/312/2009 žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená dňa 26. 11. 2009. Po výzve adresovanej
zástupcovi oprávneného, zaslaním jeho odpovede, Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 05.
03. 2010 č. k. 3Er/312/2009-14 zastavil exekučné konanie v časti istiny 503,20 eur, v časti týkajúcej
sa vymoženia úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 357,83 eur od 30. 04. 2009 do
zaplatenia a trov rozhodcovského konania vo výške 215,65 eur vysloviac, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania v časti, v ktorej bolo exekučné konanie zastavené s tým, že trovy
exekučného konania súdnemu exekútorovi nepriznal. Po podaní odvolania oprávneným Krajský súd v
Prešove uznesením zo dňa 13. 07. 2010 č. k. 2CoE/25/2010-27 potvrdil vyššie uvedené uznesenie s
tým, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Po tomto Okresný súd Stará Ľubovňauznesením zo dňa 30. 09. 2010 č. k. 3Er/312/2009-30 zastavil exekučné konanie v celom rozsahu s
tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a trovy exekučného konania súdnemu
exekútorovi nepriznal. Po predložení spisu v dôsledku odvolania oprávneného proti vyššie uvedenému

uzneseniu Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 27. 01. 2011 č. k. 5CoE/91/2010-46 potvrdil vyššie
uvedené uznesenie.

6.ZospisuOkresnéhosúduStaráĽubovňaspisovejznačky3Er/349/2009vyplýva,žežiadosťoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená dňa 28. 12. 2009, kde po výzve adresovanej zástupcovi

oprávneného zaslaním jeho odpovede Okresný súd v Starej Ľubovni uznesením zo dňa 05. 03. 2010 č.
k. 3Er/349/2009-14 zastavil exekučné konanie v časti istiny 1.390,23 eur, v časti týkajúcej sa vymoženia
úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.931,84 eur od 20. 05. 2009 do 22. 07. 2009,
úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.716,08 eur od 23. 07. 2009 do 07. 08. 2009,
úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.500,32 eur od 08. 08. 2009 do 08. 10. 2009,
úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.284,56 eur od 09. 10. 2009 do zaplatenia a

trov rozhodcovského konania vo výške 417,92 eur, vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradutrovkonaniavčasti,vktorejboloexekučnékonaniezastavenéasúdnemuexekútorovinepriznal
trovy exekučného konania v zastavenej časti. Po podaní odvolania oprávneným Krajský súd v Prešove
uznesením zo dňa 29. 04. 2010 č. k. 16CoE/29/2010-30 vrátil vec na postup podľa ustanovenia §
164 OSP určiac na vykonanie tohto úkonu lehotu 30 dní od vrátenia spisu s tým, že Okresný súd

Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 07. 06. 2010 č. k. 3Er/349/2009-31 vydal opravné uznesenie, kde
po opätovnom vrátení spisu Krajskému súdu v Prešove tento uznesením zo dňa 31. 08. 2010 č.
k. 16CoE/69/2010 potvrdil uznesenie. Následne po doručení tohto rozhodnutia účastníkom konania
Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením zo dňa 19. 11. 2010 č. k. 3Er/349/2009-38 zastavil exekučné
konanie v celom rozsahu vysloviac, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a

súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekučného konania.

7. Podľa exekučného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa spisovej značky 3Er/380/2010 proti povinnej
C. N. žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená dňa 30. 09. 2010, kde
uznesením zo dňa 13. 10. 2010 č. k. 3Er/380/2010-12 zastavil súd exekučné konanie v celom rozsahu

vysloviac, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a súdnemu exekútorovi nepriznal
trovy exekučného konania. Po podaní odvolania oprávneným, predložení veci Krajskému súdu v
Prešove, tento uznesením zo dňa 25. 03. 2011 č. k. 4CoE/95/2010-36, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňom 04. 04. 2011, zastavil exekučné konanie v dôsledku späťvzatia odvolania oprávneným vysloviac,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Z pripojeného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa spisovej značky 5Er/146/2010 proti povinnému
C. Č. vyplynulo, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená dňa 26. 04. 2010
a uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 13. 07. 2010 č. k. 5Er/146/2010-12 bolo zastavené
exekučné konanie v celom rozsahu a vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania.PopodaníodvolaniaoprávnenýmajehospäťvzatíKrajskýsúdvPrešoveuznesenímzodňa15.
02. 2011 č. k. 6CoE/34/2010-31 zastavil odvolacie konanie s tým, že účastníkom a súdnemu exekútorovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

9. Podľa pripojeného spisu Okresného súdu Stará Ľubovňa spisovej značky 2Er/360/2010 proti

povinnému C. Č. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená dňa 09. 09. 2010
a uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 20. 09. 2010 č. k. 2Er/360/2010-11 bolo zastavené
exekučné konanie v celom rozsahu a vyslovené, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania. Po podanom odvolaní oprávneným Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 17. 12. 2010 č. k.
15CoE/89/2010-27 potvrdil vyššie uvedené uznesenie. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom

nepriznal.

10. Žalobca zaslal súdu znalecký posudok vypracovaný č. 1/2013 zo dňa 24. 06. 2013 vo veci
rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch v práve Európskej únie, kde znalec uviedol, že
jednotlivé pramene EÚ a súvisiace nezáväzné pramene práva EÚ, ktoré obsahujú alebo odkazujú

na ustanovenia o rozhodcovskom konaní v tzv. spotrebiteľských sporoch vrátane súvisiacej judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie k 01. 07. 2013 neobsahujú výslovný zákaz rozhodcovského konania
v spotrebiteľských sporoch, tzn. právo EÚ všeobecne a bez splnenia osobitných podmienok ochranyspotrebiteľa nezakazuje, aby majetkové spory, ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, mohli byť
rozhodované rozhodcom alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní.

11. V ďalších dôvodoch súd prvej inštancie citoval ust. § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ust.
§ 9 ods. 1, 2, ust. § 15 ods. 1, ust. § 16 ods. 1, ust. § 17 ods. 2 a 3, ust. § 19 ods. 1, 3 uvedeného
zákona, ust. § 41 ods. 1 - 3, ust. § 44 ods. 1 - 9 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok s
tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v prejednávanej veci, ako aj v

spojených veciach si žalobca uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v
peniazoch z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadostiach
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote vrátane skutočností, že
exekučný súd preskúmaval žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul spôsobom odporujúcim zákonu. Uviedol, že nesprávnym úradným postupom
je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä jeho nesprávne vykonanie alebo

vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Podľa citovaných zákonných ustanovení
teda štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení
troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ďalej súd prvej inštancie v dôvodoch

svojhorozhodnutiapoukázalnauznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzodňa09.12.2010sp.
zn. II. ÚS 545/2010, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie. Je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady
pre vedenie exekúcie a to v každom štádiu exekúcie a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky

materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti exekúcie
adekvátne procesne zareagovať. Je tak predovšetkým povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého
súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vydanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v
zmysle ust. § 41 Exekučného poriadku. K zhodnému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky
v uznesení zo dňa 29. 03. 2011 pod sp. zn. 5Cdo 291/2010, v zmysle ktorého je exekučný súd oprávnený

a povinný skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v ust. § 45
Zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko ide o exekučný titul s určitými špecifikami. Na rozdiel od iných
exekučných titulov zákon oprávňuje súdy, aby v konaní o nútenom výkone rozhodcovského rozsudku
vedenom či už podľa Občianskeho súdneho poriadku alebo Exekučného poriadku toto konanie zastavili
na návrh alebo bez návrhu, ak rozhodcovské konanie nemalo vôbec prebehnúť, pretože predmetom

sporu bola vec, ktorá nemôže byť podľa § 1 predmetom rozhodcovského konania alebo predmetom
sporu bola vec už rozhodnutá. Tiež vtedy, keď rozhodcovský rozsudok je v rozpore so zákonom alebo
je v rozpore s dobrými mravmi alebo nim bolo prisúdené plnenie nemožné, pričom nie je podstatné,
že nebola podaná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ďalej súd poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 606/2012, v ktorom konštatoval, že pojem zbytočné prieťahy obsiahnuté

v čl. 48 ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S
ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať
takými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy zbytočné v zmysle ustanovenia čl. 48
ods.2Ústavy.Ústavnýsúdpoukázalnato,žeužvpredchádzajúcichrozhodnutiachvyslovil,žeojedinelá
nečinnosť súdu v trvaní aj niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Uviedol, že v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
v znení účinnom v relevantnom čase už 15-dňová lehota od doručenia žiadosti súdneho exekútora na
vydanie poverenia neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom
a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie. V uvedenom ustanovení je výslovne
uvedené, že táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)

a d) Exekučného poriadku, teda notársku zápisnicu a rozhodcovský rozsudok. Dôvodom tejto výnimky
je nutnosť preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomnosti,
ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie. V čase rozhodovania pred Ústavným súdom bolo
už o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia rozhodnuté a doba rozhodovania o tejto žiadosti
v trvaní viac ako 13 mesiacov by vo všeobecnosti nebola ústavne udržateľná, ale v okolnostiach daného

prípadu, keď Ústavnému súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že sťažovateľka podávala žiadosti
oudeleniepoverenínavykonanieexekúciehromadne,tedavrovnakomčasezaťažovalavšeobecnýsúd
väčším počtom podaní, vzhľadom na čo musela počítať s určitým technicko-administratívnym zdržanímna strane všeobecného súdu, ktoré spôsobilo, že o jej žiadosti bolo rozhodnuté s určitým časovým
odstupom, čo je možné považovať za ústavne akceptovateľné.

12. V predmetnom konaní a v spojených veciach súd nemal za preukázané nesprávny úradný postup v
danom prípade - existenciu prieťahov v konaniach ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom nevydaním rozhodnutia v zákonom určenej
lehote. V konaniach registra Er vedených na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod spisovými značkami
tak, ako sú uvedené vyššie, ohľadne ktorých boli žalobcom podané žaloby, mal súd za preukázané,

že žaloby žalobcu sú neopodstatnené. V tom čase už s poukazom na novelu Exekučného poriadku
v prípade, ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, neplatila 15-dňová lehota na posúdenie
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia, keďže dôvodom tejto výnimky, tak ako to vyplýva z
NálezuÚstavnéhosúduSRzavedenejdoExekučnéhoporiadkuod01.06.2010bolanutnosťpreverenia
prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti exekúcie preskúmaním písomností, ktoré nie sú prílohou
na vykonanie exekúcie, napr. rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. V uvedených veciach exekučný

súd konal sústredene bez prieťahov a tvrdená nečinnosť exekučného súdu žalobcom v predmetných
spojených žalobách nezodpovedala skutočnosti. Okrem toho súd podotkol, že konajúci exekučný súd
za účelom posúdenia materiálnej a formálnej vykonateľnosti rozhodcovského súdu vyzýval žalobcu ako
osobu oprávnenú z exekučného titulu na preukázanie dôvodnosti nárokov priznaných v rozhodcovských
konaniach v zrejmom rozpore so spotrebiteľským právom, na ktoré nereagoval. V uvedených veciach bol

plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po doručení žiadosti súdneho
exekútoraoudeleniepovereniaskúmal,čirozhodcovskérozsudky,ktorébolipodkladmiprejejvykonanie
nezaväzujú povinných na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne právom nedovolené alebo
ide o plnenie odporujúce dobrým mravom. Ak rozhodcovský rozsudok týmto zákonným ustanoveniam
odporuje, uvedené nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku na vykonanie exekúcie na jeho

základe. Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora do vydania rozhodnutia,
ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá vzhľadom na skutočnosť, že bolo potrebné posúdiť
zákonnosť vedenej exekúcie nie je takej povahy, aby bolo možné v daných veciach vysloviť porušenie
práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V uvedených prípadoch nemôže žalobca
vyčítať nečinnosť exekučného súdu za súčasného preukázania, že tento v postavení oprávneného

neposkytol konajúcemu súdu nevyhnutnú súčinnosť v stanovených súdom určených lehotách. Súčasne
súd uviedol, že ohľadom žalobcom tvrdených prieťahov v predmetných veciach neboli vedené žiadne
disciplinárne konania a neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní a ani nerozhodoval Ústavný súd, či
Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od
1.1.2003 pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti

urobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenejlehote,vnečinnostiprivýkoneverejnejmoci
alebo zbytočných prieťahoch možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti
o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za
následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,

ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorom bolo konštatované, že
sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Teda len tieto podklady by boli podľa
súdu relevantné pre priznanie žalobcom uplatnených nárokov. Zároveň mal súd za preukázané, že
bol opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý po podaní žiadostí súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetných exekučných konaniach skúmal,
či bola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva. Najvyšší súd SR v konaniach pod sp. zn. 6Cdo
135/2012, 5Cdo 375/2012, ako aj Ústavný súd ČR pod sp. zn. III. ÚS 562/2012 zaujali stanovisko, že
pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na

základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je
ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej sa zakladá právomoc
rozhodcovského súdu nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Exekučný súd je teda
už v štádiu posudzovania splnenia základných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie bezpochyby oprávnený posúdiť, či oprávneným označený exekučný titul bol alebo

nebol vydaný k tomu kompetentným orgánom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný
titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne
právne účinky a takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti a na jeho základe
nemožno preto viesť nútený výkon rozhodnutia. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočívamedzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej
zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy
medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda

právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný
súd má povinnosť v zmysle ust. § 42 ods. 2 Exekučného poriadku okrem iného zisťovať rozpor
exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je
logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi
zmluvnýmistranamivôbecuzavretá,aleajto,čibolauzatvorenáplatne.Ibaplatnározhodcovskázmluva

môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť;
absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok akoby právny úkon uzavretý nikdy nebol. Z toho
dôvodu bol vyvodený záver, že exekučný súd, ktorý koná o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku, ak má preto dostatok skutkových a právnych poznatkov, je oprávnený už
v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj
bez návrhu, t. j. ex offo skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená

platne. Ak zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na neplatnej rozhodcovskej zmluve,
prislúcha mu právo vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z príslušných právnych predpisov preto, aby
zmluvná strana nebola uvedenou doložkou viazaná.

13. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že zo žiadneho ustanovenia procesného predpisu

exekučnému súdu nevyplýva oprávnenie rozhodcovskú doložku posúdiť z hľadiska je platnosti, keďže
toto oprávnenie nesporne vyplýva z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalej súd zdôraznil,
že prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok
vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vo forme
rozhodcovského rozsudku je materiálne vykonateľný. Z povahy rozhodcovského konania, ktoré je

v zákonom vymedzených prípadoch alternatívnou možnosťou k súdnemu sporovému konaniu totiž
vyplýva, že jeho rezultátom môže byť titul, splnenia ktorého sa možno domáhať vykonaním exekúcie.
Rozhodcovské konanie nemá charakter exekučného konania, a preto nim nemôže byť založená
prekážka tzv. duplicitnej exekúcie. Ani ničotné rozhodnutie rozhodcovského súdu nevyvoláva žiadne
právne účinky, a preto nemôže byť prekážkou veci rozhodnutej.

14. Keďže v danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nesprávnom postupe
exekučného súdu v predmetných exekučných veciach, nepreukázaním, že k vydaniu rozhodnutia o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia došlo neprípustným preskúmaním exekučného titulu vrátane
porušenia jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vydaním rozhodnutí o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia podľa tvrdenia žalobcu v lehote zákonom určenej, súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol. V danom prípade nebolo žalobcom preukázané, aby zo strany súdu došlo jednak
k nesprávnemu úradnému postupu a jednak k ani vzniku konkrétnej vyčísliteľnej a preukázateľnej
majetkovej škode a ani vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch nepreukázal
žiaden nepriaznivý dopad na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnej osobe v

dôsledku postupu exekučného súdu.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že žalobca bol v konaní neúspešný
a žalovanej trovy nevznikli.

16. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

17. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t. j. že
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ďalej, že súd prvej inštancie

nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. a/, c/, f/ O.s.p.). Žalobca namietal skutočnosť,
že súd rozhodol v merite veci na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2

zákona č. 514/2003 Z.z.. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby
súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd nevysvetlilprečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy
do času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu
sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto

legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je
z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha
polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd má aplikovať platné právo a
akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť
meritórne rozhodnutie. Ďalej žalobca namietal nedostatočné oboznámenie sa so znaleckým posudkom

č. 1/2014 o výške vzniknutej škody. Ďalšia námietka sa týkala toho, že súd neprerušil konanie z dôvodu
prebiehajúceho konania o prejudiciálnej otázke.

18. Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila.

19.Odvolacísúdodvolaniežalobcuprejednalvzmysle§470ods.2CSPpodľaustanoveníObčianskeho

súdneho poriadku. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol
účinnosť 1.7.2016. Odvolanie žalobcu bolo podané 1.8.2014. So zreteľom na princíp legitímneho
očakávania a princíp právnej istoty odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa právnej úpravy
účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne

normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou
princípovprávnehoštátuzaručenéhovčl.I.ods.1ÚstavySR.Súčasťouprincípuprávnejistotyaochrany
dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych
predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže
byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho

ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti a meniť právny status subjektu práva
spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu
nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v minulosti.
ŽalobcaodvolanieodôvodnilodvolacímidôvodmiuvedenýmivObčianskomsúdnomporiadkuaodvolací
súd sa musel týmito odvolacími dôvodmi zaoberať. Procesné pravidlá a očakávanie s akými účastníci do

konania vstupujú by zásadne nemali byť v jeho priebehu menené; pokiaľ sa tak stane, musí súd dbať na
ochranu práv dotknutých osôb, účastníkov konania, a to v tých prípadoch, kde sa takáto nepredvídateľná
zmena nastavených pravidiel prejaví (viď Nález Ústavného súdu ČR zo 7.6.2016 sp. zn. IV. ÚS 3559/15).
Na základe týchto dôvodov preto odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

20. Súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Odvolací
súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. aj vo svojom rozhodnutí poukazuje na vecne správne dôvody
napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku týkajúcu sa aplikácie § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov účinného od 1.1.2013 je treba zdôrazniť, že pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva
právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých
právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým
právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv alebo
povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi

novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej
právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje pokiaľ nová právna úprava uznávajúc
práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu zavádza do budúcna nový režim
a mechanizmus uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ práva nadobudnutým za skoršej právnej úpravy
priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí

nepravá retroaktivita do minulosti, ale akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej
úpravy, avšak tento stav rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy. Aplikácia § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov, teda nijako neruší zodpovednosť štátu za škodu, ktorá vznikne nesprávnym úradným
postupom. Nová právna úprava uznáva skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej

normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov, akceptuje tento stav, ale rieši ho v čase účinnosti novely
právnej úpravy. Nová právna úprava uznáva práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho
predpisu, avšak zavádza novú procedúru uplatnenia týchto práv. Pokiaľ išlo o ďalšiu odvolaciu námietku
týkajúcu sa stavu právnej neistoty a úvah o dodržaní zákonnej lehoty uvedenej v § 44 ods. 1 Exekučnéhoporiadku, je treba súhlasiť s právnym záverom súdu prvej inštancie, že exekučný súd je oprávnený a
povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania
a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, pričom je povinný dôsledne skúmať, či

sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, keď pri tomto postupe nedošlo zo
strany exekučného súdu k zbytočným prieťahom a správne poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu
SR, v zmysle ktorého 15-dňová lehota od doručenia žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia
neplatí, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť
o zamietnutí žiadosti na vykonanie exekúcie. Ďalšie odvolacie námietky sa netýkali tohto sporu.

21. So zreteľom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným
uznesením podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

22. Rozhodnutie o náhrade trov odvolacieho konania má oporu v ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a §
262 ods. 1 CSP.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).