Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. január 2017

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/250/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815206577
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2017:8815206577.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: Všeobecná

zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874,
proti žalovanej: A. T. , E.. XX.X.XXXX, J. I. Q.. XX P. XXXX, XXX XX A. I., zastúpená Mgr. Františkom
Chocholom, advokátom so sídlom Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 251,34 eur
s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 251,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z uvedenej sumy od 27.2.2014
do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že podľa § 23 ods. 1 písm. c)
zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov poistenec je povinný
oznámiť zdravotnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (napr.
že je zamestnaný v cudzine, kde je aj zdravotne poistený resp. sa dlhodobo zdržiava v cudzine,
kde je aj zdravotne poistený a i.) a vrátiť preukaz poistenca najneskôr do ôsmich dní od vzniku
skutočnostirozhodujúcejprezánikverejnéhozdravotnéhopoistenia.Vobdobízánikuúčastinaverejnom

zdravotnom poistení poistenec poistné na zdravotné poistenie v SR neplatí; súčasne ani nemá nárok na
úhradu poskytnutej zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia v SR, pretože zdravotná
starostlivosť sa na základe zdravotného poistenia poskytuje len poistencom. U žalovanej došlo k zániku
poistného vzťahu v období od 02. 03. 2005 - 25. 06. 2013 ako osobe, ktorá má trvalý pobyt v SR,
a je zdravotne poistená na území cudzieho štátu z titulu zamestnania. Žalovaná si svoju zákonnú
oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnila oneskorene až dňa 25. 06. 2013. Vzhľadom k tomu, že
žalovaná nedodržala zákonom stanovenú lehotu na oznámenie zmeny rozhodných skutočností, žalobca

v čase zániku účasti žalovanej na verejnom zdravotnom poistení hradil náklady poskytnutej zdravotnej
starostlivosti zmluvným zdravotníckym zariadeniam, čím poisťovni vznikla za obdobie od 02. 03. 2005 -
25.06.2013škodavovýške251,34eur(nákladyzdravotnejstarostlivosti)anákladypoštovnéhospojené
s uplatnením práva 1,50 eur. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu vynaložených nákladov zdravotnej
starostlivosti výzvou zo dňa 19. 09. 2013. Žalovaná zásielku neprevzala v odbernej lehote. Nakoľko
zásielka nebola žalovanou prevzatá v odbernej lehote, zaslal žalobca žalovanej dňa 14. 01. 2014 Pokus
o zmier. Žalovaná pokus o zmier taktiež neprevzala v odbernej lehote. Žalobcovi sa zásielka vrátila

dňa 11. 02. 2014, pričom uvedený deň považuje žalobca, aplikujúc fikciu doručenia, ako deň doručenia
zásielky, aj keď sa adresát o zásielke vôbec nedozvedel. Žalovanej 15 dňová lehota na dobrovoľné
plnenie uplynula dňa 26. 02. 2014. Od 27. 02. 2014 je žalovaná s plnením v omeškaní. Žalovaná
pohľadávku žalobcu aj napriek pokusu o zmier do dnešného dňa neuhradila2. Žalovaná vzniesla námietku premlčania a žiadala žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to potvrdením o úhrne obdobia
poistenia zo dňa 25. 06. 2013, výpisom z účtu poistenca za obdobie od 2.3.2005 do 25.6.2013, výzvou
zo dňa 19. 09. 2013 s doručenkou, pokusom o zmier zo dňa 14. 01. 2014 s doručenkou. Ďalej vykonal
dokazovanie oboznámením sa s odporom žalovanej doručený súdu dňa 21.7.2015, písomným podaním
žalobcu zo dňa 13.10.2015, potvrdením o poistnom vzťahu zo dňa 10.7.2015 a dňa 22.12.2016 a

informáciou o poistení - výpisom za obdobie od 2.3.2005 do 2.9.2013, prednesmi právneho zástupcu
žalovanej a zistil tento skutkový stav:

4. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že vznáša v súvislosti s uplatneným nárokom námietku
premlčania. Nemá vedomosť, že by žalobcovi niečo dlhovala. V rozhodnom období nebola poistencom
poisťovne, nakoľko pracovala v zahraničí. Považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú.

5. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že žalovaná bola poistená v poisťovni
Škoda a od roku 2005 pracovala v Čechách, platila poistné poisťovni v Českej republike. Žalovaná
tvrdí, že odhlášku z poistenia podala. Nie je zrejmé, ak poistný vzťah trval, prečo neboli predpisované
jednotlivé platby na zdravotné poistenie. Ak by mal vedomosť žalobca o tom, že tu nie je ďalší poistný

vzťah v inej krajine európskeho priestoru, tak by musel predpisovať platby na zdravotné poistenie.
Žalovanáneviepreukázaťpo11rokoch,žepodalaodhlášku.Žalobcasanevyjadrilkvznesenejnámietke
premlčania.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 13.10.2015 uviedol, že eviduje k dnešnému dňu u žalovanej

pohľadávkunanákladochzazdravotnústarostlivosťprispätnomvyňatívovýške251,34eur.Pohľadávka
bola vyčíslená za obdobie od 02. 03. 2005 - 25. 06. 2013, kedy žalovaná čerpala zdravotnú starostlivosť
na území Slovenskej republiky, pričom v uvedenom období bola zdravotne poistená v zahraničí a
súčasne aj na Slovensku. Nakoľko si žalovaná oznamovaciu povinnosť o zdravotnom poistení v
zahraničí splnila oneskorene, boli jej vyčíslené vyššie uvedené náklady za zdravotnú starostlivosť

čerpanú na Slovensku. Výzva na úhradu týchto nákladov bola zaslaná dňa 19. 09. 2013, ako aj dňa 14.
01. 2014 (pri doručení uplatnená fikcia doručenia). Nakoľko nebola predmetná pohľadávka v určenej
lehote uhradená, pristúpil žalobca k uplatneniu tejto pohľadávky žalobou. Potvrdenie, ktoré žalovanej
vystavil žalobca dňa 10.7.2015 je síce potvrdením o skutočnosti, že žalovaná ku dňu 10. 07. 2015, kedy
bolo potvrdenie vystavené, nie je poistencom žalobcu, no nie je potvrdením, že žalovaná nemá voči

nemu žiadny dlh. Pohľadávka uplatňovaná na súde vo výške 251,34 eur s prísl. sa týka nákladov za
čerpanie zdravotnej starostlivosti na Slovensku za obdobie od 2.3.2005 do 25.6.2013, keď na zdravotnú
starostlivosť žalovaná nemala nárok, nakoľko bola súčasne zdravotne poistená na Slovensku, ale aj v
zahraničí.

7. V písomnom vyjadrení zo dňa 22.12.2016 žalobca uviedol, že v zmysle § 23 ods. 1 písm. c)
zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov si žalovaná nesplnila
včas svoju oznamovaciu povinnosť, vyplývajúcu z uvedeného ustanovenia, podľa ktorého je poistenec
povinný oznámiť zdravotnej poisťovni najneskôr do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného
zdravotného poistenia v SR a vrátiť preukaz poistenca. Skutočnosť, že je žalovaná poistená v

Českej republike, z jej strany oznámená nebola. Žalovaná bola dlhodobo evidovaná ako poistenec
s nepokrytým obdobím. Na základe tejto skutočnosti žalobca vyžiadal overenie poistenia z Českej
republiky prostredníctvom Centrálneho registra poistenia CZ, ktorý potvrdil, že žalovaná je zdravotne
poistená v Českej republike už od 2.3.2005. Túto skutočnosť potvrdzuje doklad VZP ČR Mladá Boleslav,
ktorý bol vystavený dňa 25.6.2013 a následne doručený VšZP Vranov nad Topľou dňa 9.9.2013.

Dňa 25.6.2013 bol žalovanej spätne ukončený poistný vzťah ku dňu 2.3.2005. Za predmetné obdobie
je VšZP povinná uhrádzať lekárovi - gynekológovi a všeobecnému lekárovi, kapitačný paušál, ktorý
zdravotná poisťovňa poskytuje lekárovi za každého pacienta, ktorého má v evidencii, aj keď lekára
vôbec nenavštevuje. Z uvedeného vyplýva, že žalobca sa o skutočnosti, že žalovaná je zdravotne
poistená v zahraničí, dozvedel na základe vlastnej iniciatívy, nakoľko o žalovanej dlhodobo nemal žiadne

informácie. Žalovaná si oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi nesplnila. Nakoľko sa žalobca o poistení
žalovanej v zahraničí dozvedel až 25.6.2013, pohľadávku nepovažuje za premlčanú. Žalobca trvá na
podanej žalobe v celom rozsahu.8. Z informácie Všeobecnej zdravotne poisťovne Českej republiky zo dňa 2.9.2013 je zrejmé, že
žalovaná je poistená v Českej republike od 2.3.2005.

9. Z Potvrdenia o poistnom vzťahu zo dňa 10.7.2015 je zrejmé, že žalovaná nie je poistencom žalobcu
ku dňu 10.7.2015.

10. Z Odpovede na žiadosť o potvrdení dôb trvania poistenia Správnej komisie pre koordináciu systému
sociálneho zabezpečenia je zrejmé, že žalovaná bola nemocensky poistená od 2.3.2005 v Českej

republike.

11. Z lekárskej správy MUDr. A. Q., praktickej lekárky pre dospelých, Poliklinika Škoda a.s. Mladá
Boleslav, žalovaná je v jej ordinácii praktického lekára registrovaná od 6.9.2005.

12. Z výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 2.3.2005 do 25.6.2013 je zrejmé, že žalobkyňa v uvedenom

období odvádzala platby (kapitačný paušál) jednotlivým lekárom, pričom spolu uhradil 251,34 eur.

13. Žalobca listom zo dňa 19.9.2013 vyzval žalovanú na úhradu nákladov za zdravotnú starostlivosť
poskytnutú v čase zániku poistného vzťahu. V liste ďalej uviedol, že svoju zákonnú povinnosť voči
žalobcovi si žalovaná splnila oneskorene, dňa 25.6.2013, a preto poisťovňa za uhradila vecné dávky

(zdravotnú starostlivosť, kapitačné platby) aj v čase zániku poistného vzťahu od 2.3.2005 do 25.6.2013.
Žalovaná list v odbernej lehote neprevzala.

14. Listom zo dňa 14.1.2014 žalobca opakovane žalovanú vyzval na úhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť v sume 252,84 eur. Žalovaná výzvu neprevzala v odbernej lehote.

15. Podľa § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení účinného ku dňu 2.3.2005,
§ poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti
rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.

16. V zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení účinného ku dňu 2.3.20052)
u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2), verejné zdravotné
poistenie zaniká aj dňom
a) zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky,
b) vzniku zdravotného poistenia na území štátu, v ktorom má sídlo jej zamestnávateľ,

c) vzniku zdravotného poistenia počas pobytu v cudzine, ak bola vyslaná na plnenie úloh v cudzine
služobným úradom, ktorým je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky, na čas dlhší ako šesť
po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov,
d) vzniku zdravotného poistenia v cudzine, ak sa zdržiava v cudzine dlhšie ako šesť po sebe
nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti.

18. V zmysle § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

19. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

20. V danom prípade žalovaná vzniesla námietku premlčania, povinnosťou súdu preto bolo skúmať, či
je vznesená námietka dôvodná.

21. V zákone č. 580/2004 Z.z. je síce upravené premlčanie v § 21, avšak ani jeden z tam uvedených
prípadov sa nevzťahuje na žalobcom uplatnený nárok. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na právo
zdravotnej poisťovne uplatniť nárok na poistné podľa § 17 ods. 8 cit. zákona, ktoré zahŕňa povinnosť
platiteľa poistného, ak platiteľ poistného neodvedie preddavok na poistné riadne a včas, príslušná

poisťovňa si môže uplatniť nárok na tento preddavok na úhrade alebo výkazom nedoplatkov, tiež
sa 5-ročné obdobie vzťahuje na úroky z omeškania v zmysle § 18 zák.č. 580/2004, čo však nie je
prejednávaný prípad a § 19 ods.15 cit. zákona sa vzťahuje na povinnosť platiteľa poistného príslušnej
zdravotnej poisťovni odviesť nedoplatok do 45 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výkazunedoplatkov podľa ods. 9, ak ide o zamestnanca vykoná túto povinnosť za neho zamestnávateľ, ak
je poistenec stále jeho zamestnancom. Ďalej sa 5-ročná premlčacia lehota vzťahuje na úhradu za
zdravotnú starostlivosť v zmysle § 9 ods. 7 a to za zdravotnú starostlivosť, ktorú nezaplatil poistenec

podľa ods. 2 a nákladov vzniknutých podľa ods. 3, ktoré neuhradila fyzická osoba alebo právnická osoba
podľa ods. 4, čo rovnako nie je prejednávaný prípad.

22. V predmetnej veci možno ustáliť, že žalovaná si nesplnila oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k
žalobcovi v zmysle § 23 ods. 1 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, nakoľko zo

strany žalovanej nedošlo k preukázaniu tvrdenej skutočnosti, že si oznamovaciu povinnosť splnila. Svoje
tvrdenie nevedela podporiť žiadnym dôkazom.

23. Z informácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne Českej republiky zo dňa 2.9.2013 je zrejmé, že
žalovaná je poistená až doteraz v Českej republike odo dňa 2.3.2005. Žalobca v období od 2.3.2005 do
dňa 25.6.2013, kedy sa dozvedel o poistení žalovanej v zahraničí, uhrádzal zmluvným zdravotníckym

zariadeniam náklady poskytnutej zdravotnej starostlivosti - kapitačné paušálne platby. Žalobcovi tak
vznikla škoda v rozsahu úhrad za kapitačné platby zdravotníckym zariadeniam, ktorá je v príčinnej
súvislosti s konaním žalovanej resp. opomenutím jej povinnosti oznámiť žalobcovi najneskôr do ôsmich
dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca.

24. V súlade s vyššie uvedeným súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v
Trenčíne sp.zn. 5Co/695/2014 zo dňa 15. 04. 2015.

25. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

26. V zmysle § 100 ods. 2 OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým
nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

27. Podľa § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

28. Ako vyplýva z § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak
ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;

to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

29. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovi vznikla škoda za obdobie rokov od 2.3.2005
až do 25.6.2013. Je nepochybné, že žalobca svoj nárok voči žalovanej odvodzuje titulom náhrady
škody, čo aj sám v žalobe uvádza. Nepochybne žalovaná svoju právnu povinnosť porušila, pričom

uvedené porušenie spočívalo v tom, že si nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť, ako bolo uvedené
vyššie. Žalobca v období pre neexistenciu vedomosti o zániku zdravotného poistenia žalovanej uhradil
kapitačné platby, spolu vo výške 251,34 eur a to za obdobie od 2.3.2005 do 25.6.2013. Škoda žalobcovi
vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovanej. Žalobca preukázal výšku škody
predloženým výpisom z účtu poistenca a aj zavinené konanie žalovanej.

30. Ustanovenie § 106 ods. 1 OZ zakotvuje tzv. subjektívnu premlčaciu dobu a ust. § 106 ods. 2
OZ, tzv. objektívnu premlčaciu dobu. Kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti,
subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a tom, kto za ňu zodpovedá.
Subjektívna premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený dozvedel o škode, t.j. kedy

nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu a rozsahu, ktorú možno natoľko
objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde a ďalej o tom, kto
za škodu zodpovedá. Plynutie subjektívnej premlčacej doby však nemôže začať skôr ako plynutie
objektívnej premlčacej doby, t.j. prv ako vznikla škoda. Ustanovenie § 106 ods. 2 OZ ustanovuje
objektívnu časovú hranicu, ktorú premlčacia doba nesmie prekročiť. Po jej uplynutí sa právo na jeho

náhradu škody premlčí vždy aj keď dosiaľ neuplynula ešte subjektívna premlčacia doba. Začiatok
plynutia objektívnej premlčacej doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. V preskúmavanej veci
je preukázané, že udalosť, z ktorej škoda vznikla sa viaže ku skutkovej okolnosti, ktorou je vyplatenie
kapitačných nákladov za čas od 2.3.2005 do 25.6.2013 žalobcom napriek tomu, že v označenom obdobížalovaná na úhradu týchto nákladov už nárok nemala, keďže v tom čase už nebola poistencom žalobcu,
čo jednoznačne vyplynulo z predložených písomných dôkazov.

31. Žalobca sa v predmetnej veci o škode a škodcovi dozvedel dňa 25.6.2013, čo sám žalobca uvádza
jednak v žalobe, jednak v liste zo dňa 19.9.2013 adresovanom žalovanej a zároveň v písomnom
vyjadrení zo dňa 22.12.2016. Uvedenú skutočnosť súd preto nepovažoval za spornú. Dvojročná
subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody tak začala plynúť najneskôr v
nasledujúci deň po tom, čo sa žalobca dozvedel o vzniknutej škode a kto za ňu zodpovedá, dňa

26.6.2013 a uplynula dňa 26.6.2015. Keďže žaloba bola podaná na tunajšom súde až dňa 30.6.2015,
nárok žalobcu je premlčaný a v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania súdu neostávalo iné,
ako žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

32. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“), trovy konania
sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti

s uplatňovaním alebo bránením práva.

33. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Žalobu žalobcu súd v celom rozsahu zamietol, žalovanej tak patrí plná náhrada trov konania. V
zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.