Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. jún 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8P/395/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614210032
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1614210032.6

Rozhodnutie

Okresný súd Malacky, samosudkyňou JUDr. Andreou Kralovičovou, vo veci starostlivosti o maloletého
T. Z., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom Malacky, Záhorácka ul. č. 2942/60A, dieťa rodičov O. X., nar.
XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom P.Z. XXX a T. Z., nar. XX.XX.XXXX, št. prísl. SR, bytom X. M., P. XX/
XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje výživné otca pre maloletého T. Z. nar. XX.XX.XXXX., zo sumy 70,- EUR mesačne na sumu
160,- EUR mesačne, počnúc 01.09.2014, ktoré výživné je otec povinný zasielať k rukám matky, vždy
do 15-dňa v mesiaci vopred.

Zročné výživné od 01.09.2014 do 30.06.2016 vo výške 1.980,- EUR je otec povinný uhradiť k rukám
matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. 8P 126/2010 zo dňa 12.04.2011 v časti výroku
o výživnom pre maloletého T..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 16.04.2014 sa matka maloletého dieťaťa domáhala
zvýšenia výživného pre maloletého T. zo sumy 70,- EUR mesačne na sumu 250,- EUR
mesačne. Návrh na zvýšenie výživného matka odôvodnila skutočnosťou, že maloletý T. nastúpil v
septembri 2014 do 1. ročníka Základnej školy v G., hráva futbal za SFZ G., čím sa výšili výdavky na
jeho starostlivosť, pričom matka je t. č. na materskej dovolenke so svojím druhým maloletým dieťaťom
L. X.. Na pojednávaní vo veci samej dňa 30.06.2016 matka uviedla, že žiada o zvýšenie

výživného pre maloletého T. na sumu 160 Eur mesačne.
Dňa 11.01.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené písomne vyjadrenie otca, v ktorom žiadal súd, aby
návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Otec uviedol, že od poslednej úpravy výživného pre
maloleté dieťa neuplynula značná doba a nedošlo ku zmene pomerov, ktoré by odôvodnili zvýšenie
výživného. Uviedol, že na jeho strane nedošlo k zmene pomerov k lepšiemu, ale k horšiemu, nakoľko
stratil zamestnanie a na strane maloletého k výraznej zmene pomerov nedošlo. Jeho majetkové a

príjmové pomery mu nedovoľujú prispievať na výživné vo väčšom rozsahu ako doposiaľ.
Otec maloletého dieťaťa sa na pojednávanie vo veci samej nariadené na deň 30.06.2016 nedostavil.
Doručenie predvolania nemá vykázané, súdu sa nevrátila doručenka, otec však o termíne pojednávania
vedel, dňa 28.06.2016 otec telefonicky ospravedlnil svoju neúčasť na predmetnom
pojednávaní s tým, že súhlasí, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Súd preto s poukazom na
ustanovenie § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konal a rozhodol v jeho neprítomnosti za

súčasného rešpektovania ústavne garantovaných práv ostatných účastníkov konania (článok 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky).Zástupca kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie
výživného súhlasí. Poukázal na skutočnosť, že prišlo k zmene pomerov, maloletý je starší a má zvýšené

náklady, ktoré doposiaľ určené výživné nemôže pokryť, táto suma je nepostačujúca. Vzhľadom na
vek a záujmy maloletého považuje zástupca kolízneho opatrovníka maloletého za primerané rozpätie
výživného od 150,- EUR do 180,- EUR mesačne, konečnú výšku výživného však ponechal na úvahu
súdu. Tvrdenia otca pritom považuje za irelevantné, pretože otec vôbec nezobral do úvahy, že potreby
dieťaťa stúpli, vzhľadom k tomu, že je staršie.

Súdvykonaldokazovanievypočutímprítomnýchúčastníkov,oboznámilsa spotvrdenímo
návšteve školy maloletým, potvrdeniami o príjme matky a manžela matky, potvrdením Okresného úradu
Michalovce o ukončení podnikania otcom, rozhodnutím Daňového úradu Košice o zrušení registrácie
otca pre daň z príjmu fyzickej osoby, daňovými priznaniami otca, potvrdením Daňového úradu Košice
o podaní daňového priznania otcom, dohodou o vykonaní práce otca, obsahom spisu tunajšieho súdu

sp. zn. 8P/126/2010 ako aj s obsahom ostatného spisového materiálu a zistil, že rodičia maloletého nie
sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, otcovstvo k maloletému dieťaťu bolo určené súhlasným
vyhlásením rodičov na príslušnom matričnom orgáne.
Okresný súd Malacky rozsudkom č. k. 8P/126/2010 -36 zo dňa 12.04.2011 schválil ohľadom úpravy
výkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletémudieťaťudohodurodičov,vzmyslektorejbolmaloletý

T. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným
vo výške 70,- EUR mesačne počnúc 01.04.2011 k rukám matky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 11.05.2011.
V tom čase rodičia nežili v spoločnej domácnosti.
Matkabolaslobodná,žilaspolusmaloletýmT.usvojichrodičov,bolanarodičovskejdovolenke,poberala

rodičovský príspevok vo výške 190,10 EUR a prídavok na dieťa vo výške 22,01 EUR, nevlastnila
nehnuteľnosť ani motorové vozidlo.
Otec bol slobodný, žil u svojich rodičov, bol nezamestnaný, s maloletým T. sa kontaktoval cez Skype,
navštevoval ho podľa svojich možností.
Maloletý T. bol zdravý.

V súčasnosti je matka vydatá za E. X., nar. XX.XX.XXXX, má vyživovaciu povinnosť k dieťaťu z tohto
manželstva - maloletému L. X., nar. XX.XX.XXXX, poberá rodičovský príspevok 203,- EUR mesačne do
novembra 2016, popri tom je od februára 2014 zamestnaná spoločnosti Y., spol. s r.o., kde dosahuje
priemerný mesačný príjem vo výške 641,53 EUR. O maloletého L. sa starala matka manžela matky,

avšak táto utrpela dve mozgové príhody a nemôže už zabezpečovať starostlivosť o maloletého L. - preto
musí matka zostať doma do doby, kým maloletý L. nezačne navštevovať materskú školu, do ktorej je
prijatý od 5.9.2016. Od 10.7.2016 matke začína dovolenka na zotavenie a po jej skončení opätovne
začne čerpať rodičovskú dovolenku.
Manžel matky je zamestnaný v spoločnosti C. N. s.r.o., pričom dosahuje priemerný mesačný príjem vo

výške 754,13 EUR.

Otec je v súčasnosti stále slobodný, žije s rodičmi, nemá inú vyživovaciu povinnosť, nevlastní žiadny
nehnuteľný majetok ani motorové vozidlo, spláca pôžičku vo výške 2.500,- EUR, ktorú
si vzal v roku 2013. Otec maloletého od 14.03.2016 pracuje na základe dohody o vykonaní práce v

spoločnosti R. s.r.o., a to na dobu určitú do 31.12.2016, s rozsahom dohodnutej práce 1-8 hod. denne a
s hodinovou odmenou 2,33 EUR, čo predstavuje cca 372,80 EUR mesačne, predtým bol od decembra
2015 nezamestnaný a bez príjmu, nakoľko mal zdravotné problémy s kolenami. V predchádzajúcom
období žil otec dva roky v G., zamestnaný však bol iba 8 mesiacov v roku 2015, vykonával stavbárske
práce, pričom dosahoval zárobok vo výške 800 - 1200 libier mesačne, inak ho živila jeho vtedajšia

priateľka. V G.il otec v podnájme s nájomným vo výške 600 libier mesačne so svojou priateľkou, ktorá
pracovala ako opatrovateľa s týždenným príjmom vo výške 300 - 400 libier. V období od
26.09.2013 do 17.06.2014 bol otec živnostníkom, pričom v roku 2013 predstavoval jeho základ dane
sumu 3.417,33 EUR, za rok 2014 daňové priznanie nepodal. V roku 2013 tiež pracoval pre českú firmu
v Nemecku a od januára do júna 2013 bol nezamestnaný. V roku 2012 pracoval otec ako opatrovateľ v

Rakúsku, základ dane otca za zdaňovacie obdobie 2012 predstavoval sumu 3.417,33 EUR.
Otec na výživu maloletého prispieva, nakupuje mu tiež oblečenie, darčeky, k narodeninám a sviatkom
dáva otec maloletému peniaze.Otec sa s maloletým T. stretáva, maloletý trávi u otca prázdniny, otec maloletého naposledy videl v marci
2016 a plánuje si ho k sebe zobrať na týždeň prázdnin.

Maloletý T. je žiakom 2. ročníka Základnej školy v U., X. ul. XXX/A
(do školy nastúpil dňa 01.09.204), pričom jeho výdavky s súvisiace so školou za mesiace september,
október a november 2015 predstavovali sumu 51,50 EUR, školské pomôcky na dva mesiace cca 5,-
EUR, fotenie 14,- EUR za rok, oblečenie na telesnú výchovu 15,- EUR, prezuvky 15,- EUR ročne.
Pravidelné mesačné výdavky maloletého na školu (družina, obedy, brejk karta, cestovné, desiata)

predstavujú 133,- EUR. Maloletý hráva futbal, je členom ŠK G., futbalový oddiel, hráva tiež hádzanú
za školu, pričom všetko potrebné športové vybavenie (kopačky, halové kopačky, ponožky, štucne, tričká,
trenky, ďalšia výbava podľa potreby) hradí matka. Výdavky maloletého na šport celkovo predstavujú
301,65 EUR ročne. So zvýšenou športovou činnosťou maloletého súvisia aj zvýšené nároky na
stravu maloletého, ktorá musí byť výdatná, bohatá na bielkoviny, vitamíny... Výdavky na oblečenie pre
maloletého predstavujú sumu 70,- EUR za letné oblečenie, 100,- EUR za prechodné oblečenie a 60,-

EUR za zimné oblečenie. Náklady maloletého za doktora a lieky predstavujú 20,- EUR ročne, za zubárku
15,- EUR ročne, za ortopéda a vložky do topánok 20,- EUR ročne. Maloletý je zdravý, nespôsobuje
výchovné problémy.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
svojich rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá, Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní

schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj
na neprimerané majetkové riziká, ktoré na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie ma dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

Podľa § 163 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti
zročných dávok alebo plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od
času, keď došlo k zmene pomerov.Podľa § 163 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o
priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práva a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu
možné zmeniť aj bez návrh, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju
splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže urči, že peňažné
plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že
omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pre posúdenie schopností a možností rodiča v zmysle

ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj
majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti, dané okrem iného
jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. (R
74/1969). Pre určenie výšky výživného pre maloleté dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti
a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
vzdelaním, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä

existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam rodičov (R 76/1968). Pri určovaní rozsahu
vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je treba mať na zreteli, že zaistenie tejto výživy sa týka nielen
výživy vo vlastnom slova zmysle, ale všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho
človeka (R 30/1990).
Podľa článku 41 ods. 4 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, starostlivosť o deti a ich výchova je

právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.
Podľa článku 18 ods. 1, 2, 3 Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré prijalo Valné zhromaždenia Spojených
národov 20. novembra 1989, štáty, ktoré sú zmluvnými stranami tohto Dohovoru musia vynaložiť
maximálne úsilie na to, aby bola uznaná zásada, že obidvaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za
výchovu a rozvoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pritom najlepší záujem dieťaťa.

Vzhľadom k vykonanému dokazovaniu súd dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného pre
maloletého Gabriela je dôvodný - od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pre maloletého uplynulo
5 rokov, za toto obdobie sa zmenili pomery u maloletého Gabriela - nastúpil na prvý stupeň základnej
školy,jehopotrebyvzhľadomnaplynutiedoby,úmernekjehovekuprimeranevzrástli.Zmenilisapomery
matky, ktorej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

Čo sa týka počiatku zvýšenia výživného, súd vychádzal zo zmeny pomerov u maloletého T. - i keď je
možné výživné pre maloleté dieťa zmeniť i spätne, najviac však na dobu 3 rokov od podania
návrhu ( § 77 ods. 1 ZR), matka spätne výživné zvýšiť nežiadala, žiadala toto zvýšiť od podania návrhu
- preto sa súd spätným výživným nezaoberal, avšak výživné nezvýšil odo dňa podania matkou, ale odo

dňa zmeny pomerov u maloletého T. - jeho nástupu do 1. ročníka základnej školy - t. j. od 01.09.2014
( matka podala návrh dňa 10.09.2014 - táto doba v podstate korešponduje aj s dobou, kedy sa matka
mohla dozvedieť o poplatkoch maloletého v škole a jeho výdavkoch), preto dôvody hodné osobitného
zreteľa už ani neskúmal a výživné zvýšil od 01.09.2014.

Čo sa týka výšky výživného, pri jej ustálení súd vychádzal zo zistených majetkových a príjmových
pomerov oboch rodičov, zohľadnil dlhodobú osobnú starostlivosť matky o maloletého, zohľadnil vek
dieťaťa ako aj skutočnosť, že maloletý T. je žiakom prvého stupňa základnej školy a aktívne športuje.
Súd súbežne skúmal pomery oboch rodičov, ich majetkové a zárobkové pomery, ako aj schopnosti
a možnosti. Konštatuje, že matka sa o maloletého osobne stará, zabezpečuje v podstate všetky

jeho potreby či už nevyhnutého charakteru resp. prispievajúcich k všestrannému rozvoju dieťaťa.
Je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 203,- EUR mesačne a súčasne je zamestnaná
spoločnosti Y., spol. s r.o., pričom dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 641,53 EUR ( teda
využíva svoje schopnosti aj nad mieru, ktorú je od matky možné spravodlivo požadovať) . Naproti tomu
otec pracuje v spoločnosti R. s.r.o., iba od marca 2016 a to nie v riadnom pracovnom pomere, ale iba v

rámci dohody o vykonaní práce, predtým v podstate pracoval na rôznych pozíciách, žil v zahraničí, podľa
jeho vlastných vyjadrení, ho časť obdobia živila jeho priateľka - súd sa teda nestotožnil s tvrdením otca,
že jeho pomery mu nedovoľujú prispievať výživným vyšším a už vôbec sa nestotožnil s tvrdením otca,
že sa nezmenili pomery maloletého. Práve naopak - maloletý je starší, nastúpil na základnú školskú
dochádzku, aktívne športuje, jeho potreby teda prirodzene za 5 rokov, ktoré uplynuli od pôvodného

určenia výživného prirodzene vzrástli.
Súd poukazuje na postoj matky, keď matka, i keď jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, je si vedomá
potrieb oboch svojich detí a i napriek možnosti zostať doma na rodičovskej dovolenke išla pracovať
a starostlivosť o svoje mladšie dieťa, plne odkázané na starostlivosť svojich rodičov, nechala varovaťstarou matkou, a poukazuje na postoj otca, ktorý je diametrálne odlišný - otec namiesto toho, aby
sa snažil pokryť zvýšené potreby dieťaťa, tvrdí, že tieto sa vôbec nezvýšili (?!), jeho spôsob života
a postoj sa javí ako účelový - aby súd nemohol stanoviť príjem otca a tak nemohol zvýšiť výživné

pre maloleté dieťa - súd nebral v tomto prípade do úvahy súčasný zárobok otca, ale jeho možnosti a
schopnosti - otec je zdravý, v produktívnom veku ( aj keď poukazoval na svoje zdravotné problémy,
tieto žiadnym spôsobom nezdokladoval), okrem toho otec aj napriek poučeniu súdu o svojej povinnosti
zdokladovať všetky svoje majetkové a príjmové pomery z podnikateľskej (živnostenskej ) činnosti, tieto
nezdokladoval, preto súd vychádzal zo schopností otca - otec bol schopný zarobiť 800 - 1200 libier

( cca.1400 Eur) mesačne, neskôr takisto pracoval v zahraničí, podnikal.... . Je na otcovi, aby svoje
možnostiriadnevyužíval-otecokremmaloletého T.nemáinévyživovaciepovinnosti,jeslobodný,ničho
neviažekmiestubydliskavtakejmiere,žebysinevedelnájsťzamestnaniemimomiestasvojhobydliska.
Otec si musí uvedomiť, že jeho povinnosťou nielen prispievať na nevyhnutnú výživu svojho dieťaťa, ale
totodieťaajuživiť,poskytnúťmupodmienkynajehovšestrannýrozvoj,aneponechávaťtútostarostlivosť
iba na matke. Pri zohľadnení týchto všetkých skutočností, ako aj pri zohľadnení občasných pobytov

dieťaťa u otca a jeho príspevkov na darčeky maloletému, občas oblečenie, zvýšil výživné pre maloletého
na sumu 160 EUR mesačne ako na sumu primeranú potrebám dieťaťa - keď matka prispeje aspoň
polovičnou sumou pri zohľadnení jej osobnej starostlivosti o maloletého a pri započítaní príspevkov štátu
pre maloletého - prídavky na dieťa a daňový bonus, potreby dieťa budú pokryté primeranou sumou.

Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo, ako i v ich vzájomných súvislostiach konštatuje, že nárok maloletého
T. má dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním, je nepochybné, že od poslednej úpravy
vyživovacejpovinnostidošlokpodstatnejzmeneokolnostínastranemaloletéhoT.,ktorézakladajúnárok
na zvýšenie vyživovacej povinnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine,
preto súd návrhu matky vyhovel a výživné zvýšil na sumu 150 Eur mesačne od 01.09.2014.

Súd súčasne stanovil aj výšku zročného výživného pre maloletého T. vo výške 1.980 Eur - 22 mesiacov)
x 90,- EUR - rozdiel medzi výživným určeným od 01.09.2014 a doposiaľ určeným výživným.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O. s .p., nakoľko sa konanie mohlo začať
i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Malacky na Krajský súd v Bratislave, písomne, v troch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3

O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona /Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v platnom znení/.