Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Štrignerová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/526/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211230669
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1211230669.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. Z. J., X.. XX.XX.XXXX, bytom u otca,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A,
dieťa rodičov: H.. R. J.Č., X.. XX.XX.XXXX, bytom L., H. X, a A.. J. J., X.. XX.XX.XXXX, bytom G. XX,
L., zast. JUDr. Borisom Bohunským, advokátom, AK Bratislava, Kozia 20, o návrhu otca na zverenie
maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 30.05.2012, č.k. 59P 95/2011-117, jednohlasne ( pomerov hlasov 3:0 ) takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa sa vo výroku o výživnom na maloletú Lauru Z. J., X.. XX.XX.XXXX z
r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 30.05.2012, č.k. 59P 95/2011-117 schválil rodičovskú
dohodu, podľa ktorej sa maloletá Z. Z. J., X.. XX.XX.XXXX zverila do osobnej starostlivosti otca, matka sa
zaviazala prispievať na výživu maloletej sumou XXX € mesačne od 01.06.2012. Styk matky stretávať sa s
maloletou zostal bez obmedzenia. Týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava
II sp. zn. 45C 242/2010-34 vo výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti a vo výroku výživného
a styku. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania priznaná nebola.
Predmetnú rodičovskú dohodu súd prvého stupňa schválil v prebiehajúcom konaní o zverenie maloletej
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, po zmene stanoviska matky k podanému návrhu otca,
keď matka potom ako stratila zamestnanie navrhla maloletú zveriť do osobnej starostlivosti otca s tým, že
zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia, styk s maloletou zostane neobmedzený
a výživné bude určené v minimálnej výške. Otec s návrhom matky súhlasil, pokiaľ ide o výživné, toto
navrhol určiť vo výške XXX € mesačne. O schválení rodičovskej dohody súd prvého stupňa rozhodol
podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine, v spojení s ust. § 36 ods. 1, § 62 ods. 2, 4, § 75 ods. 1 Zák. o rodine.
Tým, že sa účastníci na pojednávaní dňa 30.05.2012 po vyhlásení rozsudku práva na odvolania vzdali,
súd prvého stupňa v súlade s ust. § 157 ods. 3 O.s.p. v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol iba
predmet konania a jednotlivé ustanovenia zákona, podľa ktorých v danej veci rozhodol.
Na základe podaného návrhu matky na opravu úvodnej časti rozsudku a jeho poučenia súd prvého
stupňa uznesením zo dňa 04.07.2012, č.k. 59P 95/2011-121 vydal opravné uznesenie.
V zmysle už správneho poučenia podala proti rozsudku vo výroku o výživnom odvolanie matka maloletej,
domáhajúc sa v zmysle § 62 ods. 3 Zák. o rodine určenia výživného na maloletú v minimálnej zákonnej
výške, čo v súčasnosti predstavuje sumu XX,XX €. Nesúhlasila s určenou výškou výživného XXX €
mesačne, uviedla, že napriek tomu, že s touto pri uzatváraní rodičovskej dohody súhlasila, nebola
s ňou vnútorne stotožnená práve pre jej neprimeranú výšku. Pri rozhodovaní žiadala zohľadniť, že
je nezamestnaná, aktívne sa snaží nájsť si nové zamestnanie, zúčastňuje sa pracovných pohovorov,
spolupracuje s úradom práce. Po vyhlásení rozsudku ktorým sa maloletá Laura zverila do osobnej
starostlivosti otca je realita taká, že maloletá trávi u nej cca 40% času mesačne, čo samozrejme znamená
vynakladanie ďalších výdavkov nad rámec určeného výživného. Významnou skutočnosťou, na ktorú je
potrebné nevyhnutne prihliadať je i to, že bola nútená vysťahovať sa z bytov na G. N.. Č.. XX Y. L. pre
pretrvávajúce domáce násilie. Byty sú stále súčasťou síce zaniknutého, ale nevysporiadaného BSM,
otec jej bráni v užívaní bytov. Vzhľadom na uvedené bola nútená pod tlakom situácie zabezpečiť sebe
a dcére strechu nad hlavou, vziať si hypotéku na byt na H. X, mesačná splátka hypotéky predstavuje
sumu XXX €.
K odvolaniu matky sa písomne vyjadril kolízny opatrovník maloletej a otec maloletej.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku
ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že ohľadom zverenia maloletej, ako aj výšky výživného bola
medzi rodičmi uzavretá rodičovská dohoda. Požadované zníženie výživného matkou nie je v záujme
maloletého dieťaťa.
Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol taktiež rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutom výroku ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že nerozumie z akého dôvodu matka na
pojednávaní súhlasila s rodičovskou dohodou, keď sa vzápätí voči rozsudku odvolala. K uvedenej
dohode matku nenútil, mohla sa na pojednávaní slobodne rozhodnúť, či s dohodou bude súhlasiť.
K nezamestnanosti matky uviedol, že matka svoje tvrdenia nepodložila žiadnym dôkazom, naviac
poukázal na to, že predloženie prípadného dôkazu o strate zamestnania nemôže byť v druhostupňovom
konaní v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. pripustené, čo znamená, že matka už nemôže odvolaciemu súdu
predložiť prípadnú výpoveď, ktorú dostala od zamestnávateľa, resp. ak ju predloží, odvolací súd na ňu
ako na dôkaz nemôže prihliadať. Ak by aj pripustil tvrdenia matky, hoc nepodložené žiadnym dôkazom,
že prišla o prácu z organizačných dôvodov, zamestnávateľ v tomto prípade by bol povinný poskytnúť jej
odstupné, minimálne vo výške trojnásobku jej priemerného mesačného zárobku. Taktiež v prípade, že
je registrovaná na úrade práce, poberá podporu v nezamestnanosti, ktorá je za prvé 2 mesiace 65%
priemerného mesačného čistého zárobku, ďalšie 4 mesiace 50% priemerného mesačného zárobku. V
súvislosti s určovaním výšky výživného zdôraznil, že súd neprihliada na momentálnu situáciu rodiča,
ale v zmysle § 75 Zák. o rodine prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Matka maloletej je mladá, zdravá, vysokoškolsky vzdelaná
žena, ktorá má nepochybne schopnosti a možnosti nájsť si zamestnanie, ktoré by jej umožňovalo na
výživu vlastnej dcéry prispievať sumou vyššou ako je XX,XX € mesačne. Nesúhlasil ani s tvrdením
matky, že maloletá trávi u nej 40% času, ako aj s tvrdením matky o nútenom vysťahovaní sa z bytu pre
pretrvávajúce domáce násilie.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku o výživnom podľa §
212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, podľa § 214 ods. 2
O.s.p., a dospel k záveru, že za súčasného stavu nie je možné posúdiť, či rozsudok súdu prvého stupňa
v jeho napadnutom výroku je vecne správny.
Zákon o rodine v ust. § 24 ods. 2 umožňuje nahradiť rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností dohodou rodičov. Už z toho, že dohoda rodičov v zmysle uvedeného zákonného
ustanovenia nahrádza rozhodnutie súdu vyplýva, že pre dohodu rodičov o výchove maloletého dieťaťa
a pre rozhodovanie súdu o schválení takejto dohody platia rovnaké zásady, ako pri rozhodovaní súdu
o výchove maloletého dieťaťa a že pre dohodu rodičov o výžive maloletého dieťaťa a pre rozhodovanie
súdu o schválení tejto dohody platia rovnaké zásady, ako pri rozhodovaní súdu o výžive maloletého
dieťaťa. Uvedené znamená, že aj rozhodnutie o schválení dohody rodičov je podmienené dôsledným
uplatňovaním zásady materiálnej pravdy, t.j. zistenia a vyhodnotenia dôkazov tak, aby bolo možné
posúdiť, či navrhnutá rodičovská dohoda je v záujme maloletého dieťaťa a pokiaľ ide o určenie výšky
výživného, či spĺňa kritériá uvedené v ust. § 62 ods. 1, 5 a § 75 ods. 1 Zák. o rodine.
Tým, že súd prvého stupňa v danej veci svoje rozhodnutie neodôvodnil, nesprávne aplikujúc ust. § 157
ods. 3 O.s.p., nie je možné v rámci odvolacieho konania posúdiť, či súdom prvého stupňa uzavretá
rodičovská dohoda v napadnutom výroku o výživnom zodpovedá kritériám rozhodným pre určovanie
výživného na maloleté dieťa.
S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutom výroku podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.
Úlohou súdu prvého stupňa bude postupom podľa § 120 ods. 2 O.s.p. zistiť skutkový stav tak,
aby následné rozhodnutie o výživnom zodpovedalo kritériám rozhodným pre určovanie výživného na
maloleté dieťa, pričom dôvody svojho rozhodnutia uvedie súd prvého stupňa v písomnom odôvodnení
tak, aby toto vyhovovalo najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti, majúcej svoje opodstatnenie
nielen z hľadiska možného použitia opravných prostriedkov, ale súvisiacej aj s postupom súdu z hľadiska
práva na spravodlivé súdne konanie ( § 157 ods. 2 O.sp.).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.