Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. február 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 9C/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516203291
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Pavlovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3516203291.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou o návrhu navrhovateľky V.

N., N.. F. XX.XX.XXXX, A. B. C., B. XXXX/XX, zast. JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom v Novom
MestenadVáhom,Haškova18,protiodporcoviT.N.,N..XX.XX.XXXX,A.B.C.,B.XXXX/XX,zast.JUDr.
Petrom Slaninom, advokátom v Trenčíne, Braneckého 14, v konaní o určenie výživného na manželku,
takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,-Eur mesačne počnúc dňom
21.04.2016 do 01.09.2016, a to vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

II. Nedoplatok na výživnom za dobu od 21.04.2016 do 01.09.2016 súd neurčuje.

III. Súd ruší predbežné opatrenie nariadené Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo
dňa 22.04.2016 č.k. 9C/51/2016-33 v spojení s Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 23.06.2016
č.k. 17Co/294/2016-59

IV. Štátu sa priznáva náhrada trov konania vo výške 1,32 Eur, ktorá bude zaplatená zo zložených záloh-

z položky F., položka registra X, rok 2017, vo výške 0,66 Eur a z položky F., položka registra X, rok
2017, vo výške 0,66 Eur.

V. Navrhovateľke sa vracia zostatok zloženej zálohy vo výške 9,34 Eur po právoplatnosti tohto rozsudku
z položky F., položka registra X, rok 2017.

VI. Odporcovi sa vracia zostatok zloženej zálohy vo výške 9,34 Eur po právoplatnosti tohto rozsudku z
položky F., položka registra X, rok 2017.

VII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd odporcu zaviazal k plateniu výživného
na navrhovateľku v sume 200,- Eur mesačne. Žiadala priznať náhradu trov konania. Uviedla, že
manželstvo s odporcom uzatvorila dňa 12.07.2008, z manželstva pochádzajú tri deti. Dňa 22.09.2015
odišla navrhovateľka zo spoločnej domácnosti s odporcom, zobrala si iba svoje osobné veci. Spočiatku
po odchode zo spoločnej domácnosti to vyzeralo tak, že odporca si uvedomuje, že o rodinu prichádza,

neskôr sa však zmenil. Začal proti navrhovateľke štvať syna Jozefa Samuela, ktorý to znášal ťažko.
Na jednej strane jej vynadal a do správ písal nechutné slová, na druhej strane ju prosil, aby sa vrátili.
Napriek tomu, že odišla z domu s 3 deťmi, jej však odmietal prispievať na výživu a na deti jej začal
posielať 200,- neskôr 250,- Eur. Vysmieval sa jej, že to finančne nezvládne, že sa vráti, lebo nebudemať z čoho žiť. Odporca je podnikateľom, disponuje značným hnuteľným i nehnuteľným majetkom.
Navrhovateľka s deťmi odišla do dvojizbového bytu, ktorý nadobudla pred manželstvom. nakoľko tretie
dieťa má iba dva roky, je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Problémy v manželstve

vznikali z dôvodu, že odporca vždy uprednostňoval svoju matku pred rodinou a všetka starostlivosť o
deti a dom bola iba na navrhovateľke. Navrhovateľka ďalej poukázala na výdavky na bývanie v celkovej
výške 145,64 Eur, náklady na lieky vo výške minimálne 26,- Eur, a náklady na deti, ktoré sú na stravu a
nevyhnutné výdavky vo výške minimálne 375,40 Eur. Deti bývajú choré, často dopláca na lieky. Uviedla
tiež, že odporca deklaruje čistý oficiálny mesačný príjem vo výške 694,70 Eur, čo však nie je reálny

príjem. Značná časť výdavkov, o ktoré odporca znižuje daňový základ sa týka rôznych položiek, ktoré
v daňovom období odporca nevynaložil (napríklad odpisy), výdavky na nájom, zásoby, stravné. Jeho
reálnypríjemjevovýškecca1.500,-Eur.Životnáúroveňodporcujetakďalekovyššiaakoživotnáúroveň
navrhovateľky, keďže táto po zaplatení nevyhnutných nákladov má k dispozícii sumu cca 23,20 Eur,
zatiaľ čo odporca má k dispozícii sumu po zaplatení výživného 444,70 Eur. Aby navrhovateľka prežila,
bola nútená v auguste 2015 zrušiť stavebné sporenie vo výške 5.574,- Eur, ktoré už minula.

2. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.04.2016 č.k. 9C/51/2016-33 v
spojení s Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 23.06.2016 č.k. 17Co/294/2016-59 bolo nariadené
predbežné opatrenie, ktorým bol odporca zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,-
Eur mesačne.

3. Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Odporca uviedol, že opustenie domácnosti navrhovateľkou
považuje za nezodpovedné, nakoľko svojím odchodom z domácnosti navrhovateľka poškodila ich
dovtedy vcelku uspokojivú finančnú situáciu, čím utrpeli najmä deti. Za tejto situácie by mala teda
navrhovateľka znášať prípadnú ujmu, ktorá jej opustením spoločnej domácnosti vznikla. Navrhovateľka

zavádza súd, keď tvrdí, že jeho faktický príjem z podnikateľskej činnosti je cca 1.500,- Eur, pretože
zámerne neuviedla nutné výdavky, ktoré v rámci podnikania odporca má. Jeho príjmy predstavovali
sumu 211.749,86 Eur v roku 2014, výdavky čiastku 207.675,31 Eur, takže ročný príjem odporcu po
zdanení predstavoval 4.023,02 Eur. V roku 2015 boli jeho príjmy 197.866,37 Eur a výdavky 189.529,95
Eur, teda jeho čistý zisk predstavoval v roku 2015 sumu 683,14 Eur za mesiac. Podniká v oblasti

dopravy, kde sú vysoké náklady spočívajúce v leasingových splátkach, v opravách a údržbách vozidiel,
pričom tento druh podnikania vyžaduje aj primerané priestory. Vlastní dom v Kostolnom, v ktorom
býva jeho matka, ale v ktorom zároveň aj fakticky vykonáva podnikateľskú činnosť. Dom, v ktorom
spolu s navrhovateľkou a deťmi bývali, je zaťažený záložným právom a úver naň spláca odporca v
splátkach 114,- Eur mesačne. Financuje tiež všetky náklady na bývanie. Financuje tiež náklady na dom

v Kostolnom, v ktorom reálne vykonáva podnikateľskú činnosť. Jeho mesačné výdavky spojené len s
bývaním sú tak vo výške 362,93 Eur. Pri týchto výdavkoch mu zostávajúca suma nepostačuje ani na
stravu, hygienu a ošatenie. Situáciu preto rieši pôžičkami od matky. Po odpočítaní všetkých nákladov
na domácnosť tak zostáva obom účastníkom v zásade rovnaká suma na uspokojovanie ich osobných
potrieb, teda ich životná úroveň je v zásade rovnaká. Priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými

mravmi,nakoľkonepriaznivýstavspôsobilavýlučnenavrhovateľka,ktorábezakéhokoľvekrelevantného
dôvoduopustilaichspoločnúdomácnosťaspôsobilataktraumudeťom,aleizhoršeniefinančnejsituácie
rodiny. Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, písomnými vyjadreniami účastníkov, správami o

príjmoch a výdavkoch účastníkov, výsluchom účastníkov konania a tiež spisom Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom sp. zn. 8P/92/2015.

5. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22.11.2016 č.k. 8P/92/2015-91 bolo
manželstvo účastníkov rozvedené, maloleté deti boli zverené do starostlivosti navrhovateľky a odporca

bol zaviazaný prispievať na výživu mal. Kristíny sumou 130,- Eur mesačne, mal. Jozefa Samuela sumou
115,- Eur mesačne a mal. Evy sumou 100,- Eur mesačne. Zároveň bol upravený styk odporcu s deťmi.
Rozsudok je v časti rozvodu manželstva, zverenia detí do starostlivosti a úpravy styku právoplatný,
odporca podal odvolanie voči tomuto rozsudku v časti určeného výživného. Z odôvodnenia tohto
rozsudku vyplýva, že účastníci neviedli spoločnú domácnosť, navrhovateľka sa z nej odsťahovala do

bytu, ktorý bol v jej vlastníctve. Súd konštatoval, že príčinou rozvratu manželstva bola tá skutočnosť,
že obaja manželia vstupovali do manželstva s rôznymi očakávaniami. Navrhovateľka venovala svoj čas
starostlivosti o deti, domácnosť, odporca podnikal, v dôsledku čoho trávil veľa času mimo rodiny. Toto
spôsobilo narušenie vzťahov medzi manželmi.6. Z výsluchu navrhovateľky vyplýva, že od septembra 2015 s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti,
rozišli sa z dôvodu, že odporcovi vládla jeho matka. Domov chodieval v noci napriek tomu, že mali 3 deti.

Podľa názoru odporcu to bola práve navrhovateľka, ktorá chcela, aby po smrti svojho otca pokračoval v
jeho živnosti. Ak navrhovateľka tvrdí, že bol naviazaný na matku, nechápe, prečo po smrti jeho otca mali
ešte ďalšie dve deti. Z výsluchu účastníkov tiež vyplýva, že v čase ich vzájomného spolužitia platil všetky
náklady na bývanie (plyn, elektrika, voda, poistky) odporca. Ten dával navrhovateľke sumu 200,- Eur, za
ktorú mala podľa vyjadrenia navrhovateľky táto navariť, upratať dom, oprať. Po odchode zo spoločnej

domácnosti poberá navrhovateľka rodičovský príspevok a od odporcu výživné na deti 200,- Eur plus
rodinné prídavky. Po odchode zo spoločnej domácnosti žila navrhovateľka s deťmi v jej byte, ktorý však
potom predala a s deťmi začala bývať v dome vo Vaďovciach, ktorý kúpili jej rodičia. Peniaze získané z
predaja bytu mala navrhovateľka podľa jej vyjadrenia a čestného prehlásenia jej otca dať svojmu otcovi
z dôvodu, že tento jej v minulosti poskytol na kúpu bytu pôžičku. Navrhovateľka tiež uviedla, že chodí
pomáhať do obchodu k svojim rodičom. Za toto nedostáva peniaze, avšak otec jej mesačne prispieva

na prežitie sumou asi 200,- Eur. Toto odporca spochybňuje, uviedol, že za trvania manželstva nemal
žiadnu vedomosť o tom, že by otec navrhovateľke poskytol nejakú pôžičku na kúpu bytu a jej terajšie
konanie považuje za účelové. Rovnako si podľa jeho názoru navrhovateľka mala možnosť zabezpečiť
zamestnanie namiesto toho, aby pracovala u svojho otca bez nároku na nejakú odmenu.

7. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

8. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

9. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká spolu s jeho zánikom
zo zákonných dôvodov. Pokiaľ v priebehu konania dôjde k rozvodu, súd môže priznať výživné do času
zániku manželstva. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená

podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti
medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných
potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového
hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad
obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného

hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni. Rozsah vyživovacej povinnosti je
spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa všetkých potrebných osobných potrieb, t.j. predovšetkým
stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Pojem "v zásade" rovnaká životná úroveň obidvoch
manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva
peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných

špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov.

10. Z uvedeného vyplýva, že životná úroveň manželov má byť v zásade rovnaká. Je zrejmé, že v
čase opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľkou bola situácia na strane manželov po stráne
ekonomickej značne rozdielna. Navrhovateľka prakticky až do súčasnosti a aj v čase opustenia

spoločnej domácnosti poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur a rodinné prídavky. Odporca
v uvedenom období už podnikal, pričom jeho príjem podľa daňového priznania bol vo výške 683,14
Eur. Navrhovateľka mala v starostlivosti 3 maloleté deti, pričom ako vyplýva z výsluchu účastníkov, či
už v tomto konaní, alebo v konaní o rozvod manželstva, prispieval v čase podania návrhu na určenie
výživného manželke odporca navrhovateľke na výživu detí sumou 200,- Eur mesačne, neskôr 250,- Eur

mesačne. Navrhovateľka tak z rodičovského príspevku, rodinných prídavkov a výživného na deti hradila
všetky náklady na seba a svoje tri maloleté deti. Naproti tomu odporca zo svojho príjmu uhradil výživné
na deti vo výške 200-250,- Eur a zvyšná suma mu tak zostávala na uspokojovanie vlastných potrieb.Je zrejmé, že náklady účastníkov v čase spolužitia boli nižšie, keďže sa hradili spoločné náklady na
bývanie. Tieto narástli po ich rozchode, a to u každého z nich.

11. Pokiaľ teda ide o príjmové možnosti na strane navrhovateľky, je potrebné konštatovať, že
navrhovateľkanajneskôrdoseptembra2016,kedyzačalanajmenšiadcéranavštevovaťmaterskúškolu,
žilaibazrodičovskéhopríspevku,rodinnýchprídavkovatoho,čojejnavýživudetíposkytolodporca.Súd
konštatuje, že od septembra 2016 bola situácia na strane navrhovateľky už čiastočne odlišná, keďže deti
navštevovali školu a materskú školu a ona začala vypomáhať v obchode svojho otca. Sama uviedla, že

sa v tomto obchode nezamestnala z toho dôvodu, že sa tam zaúčala a neskôr ju mal zamestnať jej brat,
ktorý mal obchod po otcovi prebrať. V skutočnosti však aj z vyjadrenia navrhovateľky ako aj z vyjadrenia
odporcu a svedka Juraja Alušica vyplýva, že navrhovateľka v obchode trávila čas pomerne pravidelne,
je teda málo pravdepodobné, že to robila zadarmo, teda suma 200,- Eur, ktorú jej otec poskytoval podľa
navrhovateľky ako príspevok na prežitie, predstavovala podľa názoru súdu skôr odmenu za jej vykonanú
činnosť u otca. Navrhovateľke prakticky nič nebránilo v tom, aby sa po nástupe najmladšej dcéry do

materskej školy zamestnala, či už na plný alebo čiastočný úväzok, keďže i tak trávila čas v obchode
svojho otca. Navyše má vysokoškolské vzdelanie, ktoré jej umožňuje vykonávať značne širší okruh
pracovných činností. Nebolo preukázané, že by navrhovateľka vlastnila nejaký majetok vyššej hodnoty,
z ktorého by mohla uspokojovať svoje potreby. Je pravdou, že vlastnila byt, ktorý predala, avšak tento
slúžil na bývanie jej a detí, teda z neho by svoje iné potreby ako bývanie uspokojovať nemohla.

12. Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľky, táto preukázala, že náklady na bývanie vrátane nákladov na
telefón a internet má vo výške cca 126,- Eur, náklady na priame platby na deti (škola, krúžky, strava)
boli vo výške 170,- Eur mesačne. Náklady na lieky mala navrhovateľka napríklad v septembri vo výške
28,89 Eur, plus mala ďalšie náklady na stravovanie.

13. Pokiaľ ide o pomery na strane odporcu, tento stále podniká, jeho čistý príjem je podľa daňového
priznania vo výške 694,70 Eur. Tento príjem je už čistým príjmom po odpočítaní všetkých výdavkov,
ktoré odporca má v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, pričom iný príjem v tomto konaní preukázaný
nebol. Z predložených dokladov (leasingové zmluvy, úvery) je zrejmé, že náklady odporcu v súvislosti

s podnikateľskou činnosťou sú vysoké a reálne môžu zodpovedať tomu, čo deklaruje v daňovom
priznaní. Odporca vlastní nehnuteľný majetok (dva domy), časť využíva na vlastné bývanie a časť na
podnikateľskúčinnosť.Vsúvislostispodnikateľskoučinnosťouvlastníviaceromotorovýchvozidiel,ktoré
však slúžia k výkonu tejto činnosti.

14. Pokiaľ ide o výdavky odporcu, ide o výdavky na bývanie v rodinnom dome, kde spláca úver vo výške
114,- Eur mesačne, ďalšie náklady na elektrinu, plyn, vodu vo výške cca 184,- Eur mesačne. Pokiaľ
ide o náklady na prevádzku domu, v ktorom vykonáva podnikateľskú činnosť, je zrejmé, že tieto sú
zohľadnené vo výdavkoch v daňovom priznaní. Okrem toho ako navrhovateľka má výdavky na stravu,
hygienu, ošatenie.

15. Ak zohľadníme príjmy a výdavky na strane navrhovateľky a odporcu do septembra 2016, je zrejmé,
že po odpočítaní nákladov, ktoré nevyhnutne musela matka zaplatiť (s výnimkou stravy, hygienických
potrieb) jej zostala suma cca 175,- Eur (príjmy vo výške cca 500,-Eur, výdavky vo výške 126,- Eur, 170,-
Eur a 28,89 Eur), zatiaľ čo odporcovi po odpočítaní nevyhnutných výdavkov, opäť s výnimkou stravy

a hygienických potrieb zostáva suma 142,-Eur (príjmy cca 690,-Eur, výdavky 114,-Eur, 184,-Eur, 250,-
Eur). Z týchto zostávajúcich súm musela však navrhovateľka platiť náklady na 4 osoby, zatiaľ čo odporca
zo zostávajúcej sumy uspokojoval výlučne svoje potreby. Je zrejmé, že zo sumy, ktorá navrhovateľke po
odpočítaní všetkých presne vypočítaných nákladov zostala, nemohla navrhovateľka uspokojovať v plnej
miere všetky svoje nevyhnutné potreby a potreby svojich detí, keďže u nej na uspokojovanie zvyšných

potrieb zostávala suma cca 44,- Eur na jednu osobu, čo nemohlo stačiť ani na zabezpečenie stravy
pre jedno dieťa. Z tohto dôvodu súd konštatuje, že životná úroveň oboch manželov do septembra 2016
nebola rovnaká a návrh navrhovateľky na určenie výživného bol dôvodný. Pokiaľ ide o výšku výživného
na manželku, súd za primerané výživné považuje sumu 100,- Eur, po zaplatení ktorej sa dosiahne
rovnaká životná úroveň manželov, keďže zostávajúca suma u navrhovateľky bola cca 44,- Eur na mesiac

a u odporcu 142,- Eur. Pokiaľ ide o výdavky na deti, tie musia byť zohľadnení pri určení výživného, čo súd
aj realizoval pri určení výživného v rámci konania o rozvod manželstva (rozsudok o rozvode manželstva
v tejto časti síce nie je právoplatný, avšak v časti výživného je rozhodnutie predbežne vykonateľné).16. Pokiaľ ide o obdobie od septembra 2016, v tomto období už navrhovateľke napriek tomu, že bola
ešte poberateľkou rodičovského príspevku nič nebránilo v tom, aby sa zamestnala, o čom napokon
svedčí aj tá skutočnosť, že pravidelne vypomáhala v obchode svojich rodičov. Takto mohla tráviť čas v

zamestnaní a mohla tak docieliť zvýšenie svojej životnej úrovne. Odporca predložil súdu viacero ponúk
na zamestnanie, o ktoré sa mohla navrhovateľka uchádzať. Z tohto dôvodu súd od septembra 2016
výživné navrhovateľke nepriznal, pretože pri zohľadnení poberaného rodičovského príspevku, rodinných
prídavkov, výživného na deti a príjmu by sa bola rovnaká životná úroveň manželov dosiahla. Súd preto
výživné manželke priznal iba do septembra 2016 a nie až do zániku manželstva rozvodom (manželstvo

zaniklo právoplatnosťou rozsudku dňa 14.01.2017).

17. Súd nedoplatok na výživnom neurčoval, a to s ohľadom na skutočnosť, že výživné mal odporca platiť
na základe nariadeného predbežného opatrenia.

18. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia

pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

19. Vzhľadom k obsahu tohto rozhodnutia je zrejmé, že nariadenie predbežného opatrenia v tejto chvíli
už neobstojí. Súd konštatoval, že výživné manželke nepriznáva od septembra 2016, navyše dňom
14.01.2017 je manželstvo účastníkov rozvedené, teda výživné manželke už nie je možné po tomto

období priznať. Na základe týchto skutočností súd preto pôvodne nariadené predbežné opatrenie zrušil.

20. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

21. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

22. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

23. V danom prípade vznikli štátu trovy konania zaplatením vecných nákladov banke. Tieto boli banke
priznané Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15.12.2016 č.k. 9C/51/2016-161 vo výške 1,32 Eur. Keďže
tieto trovy boli hradené z rozpočtových prostriedkov súdu, súd štátu priznal náhradu týchto trov, ktoré
budú zaplatené z dodatočne uhradených záloh oboch účastníkov. Je spravodlivé, aby sa na týchto

trovách obaja podieľali, keďže dôkazy boli zabezpečované v prospech oboch účastníkov.

24. Zostatky záloh zložených každým z účastníkov vo výške 10,-Eur budú vrátené ako nespotrebované
obom účastníkom.

25. Obaja účastníci žiadali priznať náhradu trov konania. Podľa § 52 CMP, v takomto konaní v zásade
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd však v súlade s § 55 CMP môže
účastníkovipriznaťnáhradutrovkonaniavprípade,žetopovažujezaspravodlivésohľadomnaokolnosti
prípadu. Súd je však v danom prípade toho názoru, že z hľadiska obsahu bol návrh podaný pôvodne
dôvodne, avšak z hľadiska požadovanej výšky výživného už nie. Je zrejmé, že obaja účastníci nie sú

schopní riadnej komunikácie. Súd nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by malo byť priznanie náhrady trov
konania niektorému z účastníkov spravodlivé. Ani jeden z účastníkov nespravil nič pre to, aby vzájomné
vzťahy usporiadal, vyriešil mimosúdne, hoci možnosti na vyriešenie veci boli. Preto rozhodnutie bolo
urobené v záujme oboch účastníkov, ktorí si tak budú znášať aj trovy, ktoré im v tejto veci vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom písomne v dvoch vyhotoveniach. Tí účastníci, ktorí sa práva
podať odvolanie vzdali, odvolanie podať nemôžu. V prípade, že sa všetci účastníci vzdali práva podať
odvolanie rozsudok neobsahuje odôvodnenie (§ 221 písm. a/ CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

V prípade neplnenia povinnosti uloženej týmto rozsudkom je možné podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného predpisu.