Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. február 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815218953
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815218953.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek

Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú P. H., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny,
pracovisko Prievidza , dieťa rodičov matky: M. H., nar. XX.X.XXXX, bytom P., M. R. J. XXX/X, zastúpená
Mgr. Petrom Bošiakom, advokátom so sídlom Nováky, ul. Gašpara Košťála 160/11 a otca: G. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z.. C. 1, A., o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. júla 2016, č.k. 6P/67/2015-94 , takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd, ako súd prvej inštancie , návrh otca na zníženie výživného
zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že otec maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 2.12.2015 domáhal zníženia
výživného zo sumy 85 eur na sumu 40 eur z dôvodu, že 9.10.2015 mu vznikla ďalšia vyživovacia
povinnosť. Z druhého manželstva sa mu narodila maloletá dcéra a z uvedeného dôvodu nie je schopný

si plniť vyživovaciu povinnosť.

3 . Právne vec posúdil podľa ust . § 78 ods. 1, § 62 ods. 2 a 5 Zákona o rodine.

4. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že vyživovacia povinnosť otca na maloletú
P. bola naposledy upravená rozsudkom zo dňa 13.5.2014 tak, že okresný súd návrh otca na
zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletej zamietol. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k.

19CoP85/2014-74 zo dňa 23.2.2015 rozsudok okresného súdu zmenil tak, že znížil vyživovaciu
povinnosť otca k maloletej zo sumy 100 eur na sumu 85 eur od 1.4.2014 z dôvodu, že mu pribudla
ďalšia vyživovacia povinnosť voči manželke a maloletému G.. V čase rozhodovania krajského súdu bol
otec dlhodobo nezamestnaný, nepoberal sociálnu dávku, mal príjem len z dohody o vykonaní práce, od
rozvodu disponoval majetkom v podielovom spoluvlastníctve v 1/3- ine a osobným motorovým vozidlom.
Matka maloletej v čase posledného rozhodovania mala náklady za telefón mesačne 6 až 10 eur, úhrada
za kurz anglického jazyka mesačne 14 až 21 eur. Bola zamestnaná v spoločnosti Gábor s.r.o. Bánovce

nad Bebravou, zarábala priemernú čistú mzdu 548,09 eur. Ďalšie náklady mala na inkaso 129,64 euro,
úver 89,41 eur, telefón 10 až 15 eur, doprava do práce 22 eur, náklady na stravu 200 až 250 eur, hygiena,
ošatenie, obuv 50 eur, internet 12,98 eur, kurz angličtiny 14 eur, výdavky na školské potreby a vreckové
10 eur.5. V súčasnosti vznikla otcovi maloletej ďalšia vyživovacia povinnosť a to k maloletej N. E., nar.
X.XX.XXXX. Otec býva v 3+1- izbovom obecnom byte, s čím má spojené náklady - nájomné vo výške

8900 Kč. Manželka otca je poberateľkou materského príspevku. Otec maloletej je evidovaný na úrade
práce od februára 2016 z dôvodu, že zamestnávateľ v skúšobnej dobe skončil s otcom pracovný pomer.
Je poberateľ dávky vo výške 8900 Kč. Maloletá ukončila 9.ročník ZŠ a je prijatá na Strednú školu
Chemickú v Novákoch. Náklady na maloletú P. sa zvýšili aj z dôvodu podania prihlášok na tri stredné
školy v sume 12 eur, v súvislosti so zakúpením pomôcok na absolvovanie prijímacích skúšok, náklady

na zakúpenie hygienických potrieb 7 eur mesačne, telefón 6 eur. Rovnako má náklady na lieky vo výške
24 eur mesačne pre problémy s chrupavkou na kolenách, z dôvodu rýchleho rastu . Ďalšie náklady má
spojené so zakúpením oblečenia a obuvi. Matka maloletej je zamestnaná v spol. Gábor Bánovce nad
Bebravou, kde má príjem okolo 500 eur, bývajú s maloletou v 1-izbovom byte v osobnom vlastníctve,
na ktorý si zobrala úver, ktorý spláca mesačne v splátke 81,49 eur. Úver bol poskytnutý Slovenskou
sporiteľnou vo výške 14000 eur. Náklady na bývanie má vo výške 130 eur, internet 12 eur, ďalšie náklady

boli spojené so zakúpením nábytku, cesta do práce 25-30 eur mesačne, telefón 6 eur, poberá prídavok
na dieťa vo výške 25,52 eur. Otec maloletej si momentálne plní vyživovaciu povinnosť v sume 25 eur.

6. Z hľadiska skutkových zistení súd nezistil, že by v čase podania návrhu otca maloletej na
zníženie výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by znamenala zmenu schopnosti , možností a

majetkových pomerov na strane otca, matky a odôvodnených potrebách maloletej. Na strane všetkých
účastníkov došlo k nárastu životných nákladov. Napriek tomu, že na strane otca došlo k poklesu príjmu
z dôvodu ukončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa zo dňa 3.2.2016
a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, súd tieto okolnosti nepovažoval za dôvod zníženia jeho
vyživovacej povinnosti voči maloletej. Otec maloletej je od februára 2016 evidovaný na úrade práce

a je poberateľom sociálnej dávky v sume 8900 Kč. Podľa potvrdenia Úradu práce v Ostrave evidujú
voľné pracovné miesta so základným vzdelaním, so mzdou od 10000 Kč do 25000 Kč. Otec maloletej
v konaní nepreukázal, že by mu zdravotný stav nedovoľoval vykonávať zamestnanie. Rovnako v
konaní nepreukázal, že by mal záujem sa zamestnať, t.j. že by aktívne hľadal zamestnanie. Súd
z pripojených spisov mal zistené, že otec je dlhodobo nezamestnaný a vyživovaciu povinnosť voči

maloletej ponecháva výlučne na matke, ktorá okrem toho musí zvládať aj osobnú starostlivosť. Takéto
správanie otca súd považuje za nezodpovedné a maloletá na to doplácať nemôže. Otec maloletého
dieťaťa si musí byť vedomý svojej povinnosti voči maloletým deťom a toho, že plnenie vyživovacej
povinnosti je prvoradou povinnosťou rodiča. Nemôže celú ťarchu, spojenú so zvýšenými odôvodnenými
potrebami dieťaťa, presúvať len na matku. Súd zohľadnil tú skutočnosť, že v súčasnosti manželka

otca disponuje aj finančnými prostriedkami z predaja nehnuteľností, ktorých bol otec maloletej predtým
podielovým spoluvlastníkom. Sám sa svojím rozhodnutím pripravil o príjem, keď uvedenú nehnuteľnosť
v roku 2013 previedol na manželku, vtedy na priateľku. Súd uveril výpovedi svedkyne - sestry otca
maloletej, že to bolo z dôvodu, aby sa vyhol exekúciám. Rovnako tak uveril tvrdeniam svedkyne, že
disponuje finančnými prostriedkami, keď si dokázal zrekonštruovať nové bývanie v Českej republike.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine , keď pri určení výživného
prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Z citovaného zákonného

ustanovenia vyplýva princíp potencionality príjmov, ktorý je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy
oprávneného. Následkom aplikácie princípu potencionality je, že súd pri určovaní výšky výživného
vychádza z potencionálneho príjmu povinného /otca/ t.j. príjmu, ktorý by bol povinný dosahoval v
prípade, že by riadne pracoval. Preto má súd za to, keby otec maloletej dlhodobo riadne pracoval /
čo dlhodobo ničím aj v predchádzajúcich konaniach nepreukázal, že má skutočný záujem pracovať

v riadnom pracovnom pomere vzhľadom k jeho veku 44 rokov a vyučenom odbore kuchár čašník,
väčšinou bol poberateľ sociálnych dávok, alebo sa uspokojil s prácou na dohodu/ s poukazom na voľné
pracovné miesta evidované na Úrade práce Ostrava so základným stupňom vzdelania so zárobkom od
10 000 Kč do 25000 Kč súd ako nedôvodný návrh zamietol.

7. Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že okresný súd rozhodol
na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Dňa 9.10.2015 sa mu narodila dcéra N.,
s čím otcovi vzrástli náklady v súvislosti so zakúpením kočíka, oblečenia. Okrem maloletej N. má
ešte vyživovaciu povinnosť k maloletému G., nar. XX.XX.XXXX, ktorý začal navštevovať predškolskézariadenie. Manželka otca je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 7.600,-Kč a od 1.8.2016
vo výške 3.800,-Kč. Súčasne sa zvýšili náklady na bývanie, keď otec nemohol zotrvať v obecnom byte a
bol im pridelený byt na inej adrese. Mesačne platia poplatky súvisiace s bývaním vo výške 8.000-9.000,-

Kč. K ukončeniu pracovného pomeru otca vo firme G. H. došlo zo strany zamestnávateľa . Otec bol
poberateľom sociálnych dávok vo výške 8.900,-Kč . T.č. je otec zamestnaný vo firme Promet, kde
dosahuje mzdu vo výške 10.583,-Kč. Otec nie je schopný platiť doposiaľ určené výživné na maloleté P. s
poukazom na minimálnu mzdu, ako i narodenie ďalšieho dieťaťa. Otec nesúhlasil so závermi okresného
súdu, ktorý v odôvodnení uviedol, že vyživovacia povinnosť je len na matke. Otec platí na výživu

maloletej P., i keď nie v určenej výške, kupuje jej oblečenie. Má záujem prispievať i nad rámec určeného
výživného, v možnostiach otca, čo mu však nie je umožnené. Nesúhlasil s výdavkami matky v súvislosti s
prihláškami na stredné školy. Otec si telefonicky overil, v akej výške uhradila matka poplatky za prihlášky.
Zistil, že za prihlášky sa neplatilo, pričom riaditeľka Strednej školy chemickej, kde bola maloletá prijatá,
zaslala e-mail, v ktorom uviedla, že žiadne poplatky súvisiace s prijímacím konaním sa neplatia. S
výpoveďou sestry T. P. nesúhlasil, nakoľko so sestrou má dlhodobé nezhody. Svedkyňa v konaní

klamala, mala naštudovaný celý spis ako i listiny. Otec nemá finančné prostriedky, pričom proti otcovi
nebolo vedené exekučné konanie. Rovnako nie je pravdou, že je vlastníkom nehnuteľnosti v Českej
republike. Býva v obecnom byte. Bo vlastníkom rodinného domu v podiele 1, ktorý v roku 2013 predal,
nakoľko po rozvode manželstva zostal bez finančných prostriedkov. Podiel predal svojej priateľke,
súčasnej manželke, nakoľko mal dlh voči rodine svojej priateľky. Vo vyjadrení zo dňa 18.11.2016 otec

uviedol, že kolízny opatrovník nezohľadnil tú skutočnosť, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti a to
k mal. G. E., nar. XX.X.XXXX a mal. N. E., nar. X.XX.XXXX. Po zaplatení určeného výživného na mal.
P. má otec existenčné problémy. Matka mal. P. je zamestnaná a dosahuje príjem vo výške 500,- eur
mesačne a manželka otca je poberateľkou rodičovského príspevku.

8. Matka k podanému odvolaniu otca uviedla, že rozsudok okresného súdu je správny. Návrh otca
na zníženie výživného nie je podložený reálnou zmenou pomerov. Tvrdenia otca, že nemá dostatok
finančných prostriedkov , sú zavádzajúce, keď otec získal finančné prostriedky vo výške 28.000,- eur
z predaja spoluvlastníckeho podielu. Odôvodnenie otca v odvolaní neobsahuje žiadne nové dôkazy .
V duplike zo dňa 16.1.2017 uviedla, že zníženie výživného nie je v prospech maloletého dieťaťa a

rozsudok okresného súdu navrhla ako vecne správny potvrdiť.

9. Kolízny opatrovník v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že zníženie výživného nie
je v prospech maloletého dieťaťa . V súvislosti s nástupom maloletej P. na strednú školu sa matke zvýšili
náklady na jej výchovu a výživu. V zmysle vykonaného dokazovania je v možnostiach a schopnostiach

otca zabezpečiť si adekvátne zamestnanie . Navrhol rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu
potvrdiť.

10. Krajský súd, ako súd odvolací, podľa § 34 Civilného sporového poriadku /z.č. 160/2015 Z.z., „ ďalej
len CSP“/ po zistení, že odvolanie bolo podané včas / § 362 ods.1 CSP/, oprávnenou osobou , preskúmal

napadnutý rozsudok podľa ust. § 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku (zák.č. 161/2015 Z.z.
„ďalej len CMP“), postupom podľa ust. § 385 ods. 1 CSP , bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je nedôvodné.

11. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v dôsledku rekodifikácie civilného práva procesného dňom

1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný kódex a to Civilný mimosporový poriadok „CMP“ (zák. č.
161/2015 z.z.) upravujúci mimosporové konania a Civilný sporový poriadok „ CSP“ /zák.č. 160/2015
Z.z./ .

12. Podľa ust. § 1 CMP, sa Civilný mimosporový poriadok uplatní výlučne v právnych veciach

ustanovených v tomto zákone . Podľa ust. § 2 CMP, sa uplatní Civilný sporový poriadok ako generálny
procesný kódex tam, kde odlišnosti CMP nestanovuje.

13. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať
konanie aj bez návrhu.

14. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.15. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých
a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich
výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

16. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

17. Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený okresným súdom, ktorý považoval
za správny. Zo svojich zistení vyvodil okresný súd aj správny záver a odvolací súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi okresného súdu v napadnutom rozsudku a v
zmysle § 387 ods. 2 CSP na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nasledovné:

18. V zmysle čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny
a rodičovstva, kde okrem iného , je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť
a zároveň právo rodičov , na starostlivosť o deti a ich výchovu . Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich
zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o rodine , právnym nárokom dieťaťa.
Právo dieťaťa na výživné, je ovplyvňované právnymi skutočnosťami , ktoré vedú k vzniku, k zmene a

zániku práva, na výživné.
19. VzmysleZákonaorodineč.36/2005Z.z.trebavecposúdiťpodľaust.§62ods.1,2cit.zákona,podľa
ktoréhoplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kým
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov, pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Stále

platí zásada, že skoršie určené výživné je možné zmeniť len vtedy, ak sa výrazne zmenia rozhodujúce
okolnosti, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia , a to na strane ako oprávneného, tak aj
na strane povinného /ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine/.

20. Zmena pomerov , môže nastať aj na strane rodičov dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo zánik

ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne zmena
v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo znížení,
teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti , možnosti
a majetkové pomery povinného, pričom u povinného na to prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá
bez dôležitého dôvodu , výhodnejšieho zamestnania, zárobku , majetkového prospechu , rovnako

prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Preskúmané schopnosti
na strane povinného, predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozumieme nimi vlastnosti, dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného ,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania

príjmu.

21. V prípade preukázania, že osoba povinná z vyživovacej povinnosti sa vzdala príjmu, relevanciu v
zmysle následkov potencionality možno jednotlivým prípadom priznať len za podmienky, ak k takémuto
konaniu nedošlo zo špekulatívneho, ale závažného dôvodu. Závažným dôvodom môže byť zdravotný

stav, potreba miesta výkonu povolania bližšie k bydlisku rodiny, organizačné zmeny, prepúšťanie
v dôsledku racionalizácie, potreba vykonávania starostlivosti o člena rodiny . Následkom princípu
proporcionality totiž, ak sa nepreukáže relevantne ospravedlniteľný dôvod, v zmysle vyššie uvedeného,
je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potencionálneho príjmu, t.j. príjmu, aký
by dosahovala povinná osoba pred rozviazaním pracovného pomeru.

22. V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že posledná úprava vyživovacej
povinnosti otca k maloletej P. bola znížená rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.10.2014,
č.k. 9P/9/2014-64 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26.2.2015, č.k.
19CoP/85/2014-74 zo sumy 100,- eur na sumu 85,- eur . Odvolací súd v tom čase vychádzal zo

skutočnosti, že otec je dlhodobo nezamestnaný, nepoberal sociálne dávky či dávky v hmotnej núdzi, ani
podporu v nezamestnanosti , mal len príjem z uzatvorenej dohody o vykonaní práce . V roku 2013 otec
predal svoj spoluvlastnícky podiel a bol vlastníkom osobného motorového vozidla, ktorý predal a zobral
si pôžičku. Na strane otca však nastala zmena , keď mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Otecpodal návrh na zníženie výživného aj dňa 14.05.2013 z dôvodu, že je dlhodobo nezamestnaný. Konanie
bolo vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8P/1/2013. Návrh otca na zníženie výživného
bol rozsudkom zo dňa 11.10.2013 zamietnutý. Účastníci konania sa vzdali práva podať odvolanie,

preto rozsudok okresného súdu odôvodnenie neobsahoval .Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
19.11.2013.

23. Zobsahovpripojenýchspisovvyplýva,žeotecpodávanávrhynazníženievýživnéhoatoopakovane
i napriek skutočnosti, že maloletá P. má v súčasnosti 15 rokov a navštevuje strednú školu. Obaja

rodičia sa podieľajú na potrebách maloletých detí, pričom výdavky na dieťa, ktoré je vekovo staršie
sú neporovnateľne vyššie. A naviac, narodenie ďalšieho dieťaťa otcovi nemôže byť dôvodom , bez
skúmania celkových príjmových možností otca, dôvodom na zníženie výživného . Okresný súd vykonal
dostatočné dokazovanie za účelom zistenia príjmových možností otca, ktorý za mesiac november 2014
dosiahol v spoločnosti AV Trend, s.r.o. príjem vo výške 3.337,-Kč. Od 10.11.2014 bol otec zamestnaný v
spoločnosti Pieran Company, s.r.o. so základnou mzdou vo výške 6.500,-Kč . Zamestnávateľ uviedol, že

kzákladnejmzdemôžubyťotcoviposkytnutéodmenyaprémie,príp.ďalšiemzdovénáležitosti/zaprácu
nadčas, za prácu v sobotu a v nedeľu/. Na základe mzdového výmeru spoločnosti Pieran Company,
s.r.o., Hlučín bola otcovi odo dňa 02.01.2015 stanovená mesačná mzda vo výške 8.000,-Kč. Na základe
dohody o vykonaní práce bol otec zamestnaný aj v spoločnosti Jiří Duda, Kanalizácie, Kunčičky a to od
02.01.2014 do 31.12.2014 so mzdou do 10.000,-Kč mesačne. Z predložených výplatných pások otca

odvolací súd zistil, že otec dosahoval za obdobie od 07/2015- 9/2015 príjem v v spoločnosti Camfrla
transport, s.r.o., Ostrava vo výške 12.484,-Kč. Posledný pracovný pomer otca u zamestnávateľa G. H.,
autodoprava , Ostrava , a to od 03.12.2015 do 03.02.2016. K ukončeniu pracovného pomeru otca
došlo v skúšobnej dobe. Zo správy Úradu práce Českej republiky- krajská pobočka v Ostrave odvolací
súd zistil, že otcovi bola od 04.02.2016 vyplácaná podpora v nezamestnanosti vo výške 10.061,-Kč a to

po dobu prvých dvoch mesiacov , vo výške 7.739,-Kč po dobu ďalších dvoch mesiacov a následne vo
výške 6.966,-Kč. V priebehu odvolacieho konania otec predložil doklad preukazujúci , že je od 01.06.
2016 zamestnaný v spoločnosti Promer Logistics s príjmom vo výške 10.583,-Kč.

24. Je nesporné, že od poslednej úpravy výživného náklady na maloleté dieťa vzrástli. Zohľadňujúc

príjmy , ako i výdavky, osobné a majetkové pomery oboch rodičov , dospel odvolací súd k záveru, že
okresný súd správne postupoval pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného.

25. Odvolací súd preskúmal vec z hľadiska odvolacích námietok otca a zhodne s názorom okresného
súdu dospel k záveru, že na strane otca nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie

výživného v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine . Z dôkazov vykonaných okresným súdom vyplýva,
že príjem otca sa od poslednej úpravy výživného zvýšil . Okresný súd správne postupoval a neprihliadal
na tú skutočnosť, že otec je nezamestnaný. Podľa potvrdenia Úradu práce v Ostrave evidujú voľné
pracovné miesta so základným vzdelaním, so mzdou od 10.000- 25.000,-Kč. Otec si má byť vedomý
tej skutočnosti , že má tri vyživovacie povinnosti a preto má prejaviť záujem o prácu s vyšším príjmom,

s cieľom zabezpečiť potreby maloletých detí . V čase poslednej úpravy výživného vychádzal súd zo
skutočnosti, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, pričom otec bol dlhodobo nezamestnaný,
nepoberal sociálne dávky či dávky v hmotnej núdzi, ani podporu v nezamestnanosti , mal len príjem
z uzatvorenej dohody o vykonaní práce . I keď otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, táto
skutočnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom na zníženie výživného. Maloletá P. nastúpila na strednú

školu a výdavky matky na dieťa vzrástli.

26. Námietka otca , poukazom na zvýšené výdavky na bývanie v rozsahu 8.000-9.000,- Kč, nie
je dôvodná. Tieto okolnosti už boli vyhodnotené okresným súdom v rozhodnutí zo dňa 13.5.2014,
keď súd konštatoval, že sa otec predajom podielu na rodinnom dome vzdal bezdôvodne majetkového

prospechu . I keď otec v odvolaní poukázal na skutočnosť, že podiel na nehnuteľnosti previedol na svoju
priateľku z dôvodu, že mal dlh voči rodine svojej priateľky, túto skutočnosť v konaní nepreukázal.

27. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného
súdu.29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP. Ide o mimosporové
konanie, pre ktoré platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil. Odvolací súd nezistil okolnosti, ktoré by

v danom prípade odôvodňovali priznanie trov konania podľa § 55 CMP, ktoré ustanovenie predstavuje
výnimku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).