Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. jún 2013

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/91/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513200643
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8513200643.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudcom JUDr. Erikom Uhlárom v právnej veci žalobcu Prvá stavebná

sporiteľňa, a.s., IČO: 31335004, Bratislava, Bajkalská 30, proti žalovaným 1. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX,
B. C., R. XXXX/XXA, 2. B. Q., nar. XX.X.XXXX, B. C., R. XXXX/XXA, 3. Z. F., nar. XX.X.XXXX, B. C.,
R. XXXX/X, o zaplatenie 9.337,88 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.774,73 eur,
úrok z omeškania vo výške 7,70 % ročne zo sumy 8.774,73 eur za obdobie od 22.1.2013 do zaplatenia
a nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 560,- eur,
to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.2.2013 domáhal voči žalovaným spoločne
a nerozdielne zaplatenia sumy 9.337,88 eur, úroku z omeškania vo výške 7,70 % ročne zo sumy
9.310,38 eur za obdobie od 1.2.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania, a to s poukazom na to,
že v súlade so zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 30.9.2005 (ďalej tiež
iba „Zmluva“) žalovaným v 1. a 2. rade poskytol mimoriadny medziúver vo výške 16.596,96 eur, títo
si však neplnili zmluvné povinnosti, v poskytnutej lehote nedoplatili dlžné splátky. Ďalej poukázal na

to, že z dôvodu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti žalovanými v 1. a 2. rade omeškaním v
splácaní odstúpil žalobca listom z 18.12.2012 od Zmluvy a vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na okamžité
vrátenieposkytnutýchúverovýchprostriedkovv7-dňovejlehote.Žalovanémuv3.radeodstúpeniezaslal
na vedomie listom z 18.12.2012 s upozornením, že ak žalovaní v 1. a 2. rade nezaplatia celý dlh v
stanovenej lehote, bude žalobca nútený pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky aj voči žalovanému v 3. rade,
ak ju nesplatí v primeranej lehote po uplynutí doby poskytnutej žalovaným v 1. a 2. rade na plnenie.
Uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade finančné prostriedky v danej lehote nevrátili, rovnako žalovaný v

3. rade nesplnil svoju povinnosť z ručenia. Na pojednávanie nariadené na deň 6.6.2013 sa žalobca
nedostavil, o jeho odročenie nežiadal, preto súd podľa § 101 ods. 2 prejednal vec v jeho neprítomnosti.
-X- XC/XX/XXXX

Žalovaní v 1. a 3. rade sa k veci samej nijako nevyjadrili, na pojednávanie nariadené na deň 6.6.2013 sa
nedostavili, o jeho odročenie nežiadali, preto súd podľa § 101 ods. 2 prejednal vec v ich neprítomnosti.

Žalovaná v 2. rade vyjadrením doručeným súdu 7.5.2013 uviedla, že si je vedomá a uznáva dlh voči
žalobcovi (pozn. jej uznanie dlhu súd neakceptoval z nižšie uvedených dôvodov, pre ktoré bola žaloba
čiastočne zamietnutá), poukázala na to, že sa nechce vyhovárať a vie, že zo zmluvy vyplývali určité
povinnosti, ktoré s manželom neúmyselne nedodržali, ale posledný rok bol pre nich hektický, obaja malizdravotné problémy a tým im vznikli aj finančné ťažkosti. Na pojednávanie nariadené na deň 6.6.2013 sa
nedostavila, o jeho odročenie nežiadala, preto súd podľa § 101 ods. 2 prejednal vec v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu podanej žaloby, zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere zo dňa 30.9.2005 vrátane splnomocnenia žalovaného v 3. rade na podpis Zmluvy za
jeho osobu ako ručiteľa zo 16.9.2005, odstúpenia od zmluvy z 18.12.2012 adresovaného žalovanému
v 1. rade a kópie vrátenej zásielky žalobcovi, odstúpenia od zmluvy z 18.12.2012 adresovaného
žalovanej v 2. rade a kópie súvisiacej doručenky, oznámenia o odstúpení od zmluvy zo dňa 18.12.2012

adresovaného žalovanému v 3. rade a kópie súvisiacej doručenky, k žalobe pripojených všeobecných
podmienokprestavebnésporenieprefyzickéosoby,výpisužalobcuzobchodnéhoregistrapripojenéhok
žalobe, informatívneho výpisu žalobcu z obchodného registra z 20.2.2013, podania žalobcu doručeného
súdu 27.3.2013 a k nemu pripojených výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru a výpisu z účtu
konta medziúveru (ďalej tiež spolu aj iba „špecifikácia pohľadávky“), podania žalobcu doručeného
súdu 24.4.2013, vyjadrenia žalovanej v 2. rade doručeného súdu 7.5.2013, podania žalovaného v 1.

rade doručeného súdu 30.5.2013, podania žalovanej v 2. rade doručeného súdu 30.5.2013, podania
žalovaného v 3. rade doručeného súdu 30.5.2013, podania žalobcu zo dňa 3.6.2013, ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Dňa 30.9.2005 uzavreli žalobca ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci zmluvu o mimoriadnom

medziúvere a stavebnom úvere (ďalej tiež iba „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalobca uvedeným
žalovaným pod č. 2749680 5 02 mimoriadny medziúver vo výške 500.000,- Sk, t.j. 16.596,96 eur, pričom
po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných
podmienok, ako aj „Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení“ sa mimoriadny
medziúver zmení na stavebný úver pod č. 2749680 8 01 vo výške cca 300.000,- Sk (9.958,18 eur)

- presná výška stavebného úveru sa rovná rozdielu medzi cieľovou sumou a nasporenou sumou pri
pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení - čl. I. bod 1. Zmluvy. Z poskytnutého mimoriadneho
medziúveru sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať do doby pridelenia cieľovej sumy zmluvy o
stavebnomsporeníúrokyvovýške2.705,-Sk,t.j.89,79eur,mesačnevždydo15.-tehodňamesiaca ado
nasporenia 40 % cieľovej sumy vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení mesačné vklady po 2.500,-

Sk, t.j. 82,98 eur (čl. II. Zmluvy), pričom nasporená suma na účte zmluvy o stavebnom sporení mala
byť zábezpekou medziúveru (čl. III. bod 2. zmluvy). Poplatok za spracovanie medziúveru bol dohodnutý
vo výške 3.000,- Sk, t.j. 99,58 eur. Zároveň v zmysle čl. II. zmluvy bol určený poplatok za vydanie
biankozmenky žalovanými v 1. a 2. rade žalobcovi vo výške 500,- Sk, t.j. 16,60 eur. Uvedené poplatky
boli zaúčtované pri prvej výplate medziúveru. Prvý poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru

bol dohodnutý v sume 400,- Sk, t.j. 13,28 eur, v ďalšom mali
-X- XC/XX/XXXX

byť podľa čl. II. Zmluvy uvedené poplatky vyrubované ročne podľa sadzobníka poplatkov platného
pre príslušný rok. Výška úrokovej sadzby mimoriadneho medziúveru bola dohodnutá 6,49 % ročne.

Stavebný úver sa žalovaní v 1. a 2. rade zaviazali splácať vrátane úrokov 4,70 % ročne mesačnými
splátkami po 4.375,- Sk, t.j. 145,22 eur (čl. II. Zmluvy, časť stavebný úver). Podľa čl. VI. bodu 3. Zmluvy
v prípade omeškania žalovaných v 1. a 2. rade s viac ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po
dobu dlhšiu ako 3 mesiace bol žalobca ako veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku
dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti, pričom podľa bodu 4. čl. VI. Zmluvy v takom prípade mal mať

žalobca právo účtovať pri stavebnom úvere 3 % ročne úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu
z celého zostatku dlhu, a to rovnako aj po odstúpení od Zmluvy v zmysle čl. VII. bod 8. Zmluvy (a to z
nezaplatenej istiny, úrokov a poplatkov - čl. VII. bod 10. Zmluvy), preto sa v konaní domáhal zaplatenia
úroku z omeškania vo výške 7,70 % ročne. Žalovaný v 3. rade ako ručiteľ prevzal voči žalobcovi záväzok
uspokojiť pohľadávku, ak by ju neuspokojili žalovaní v 1. a 2. rade.

Dňa 28.2.2011 žalobca na účet stavebného úveru preúčtoval zostatok medziúveru (položka „MÚ
preúčtovanie zostatku“ vo výpise z účtu odstúpeného stavebného úveru) vo výške 992,82 eur (ktorá
suma predstavuje rozdiel medzi sumou 17.589,78 eur v položke výpisu z účtu konta medziúveru
„vyrovnanie MU - pridelenie“ a sumou poskytnutého medziúveru 16.596,96 eur) a v uvedený deň došlo

k vyrovnaniu medziúveru - zmene na stavebný úver vo výške 9.615,12 eur (položka vo výpise z účtu
odstúpeného stavebného úveru „vyrovnanie MU - úver“).Listom zo dňa 18.12.2012 žalobca odstúpil od Zmluvy s poukazom na ustanovenia čl. VI. a VII. Zmluvy
a údajné omeškania žalovaných v 1. a 2. rade na účte stavebného úveru s viac ako dvomi splátkami
a vyzval žalovaných v 1. a 2. rade na okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov - v

ďalšom texte odstúpenia od Zmluvy konkretizoval lehotu na zaplatenie dlžnej sumy (podľa jeho výpočtu
k 18.12.2012 vo výške 9.274,91 eur) do 7 dní od doručenia uvedeného listu. Odstúpenie od zmluvy bolo
žalovanej v 2. rade doručené 3.1.2013, žalovanému v 1. rade v zmysle fikcie doručenie podľa článku VII.
bodu 7 vety druhej Zmluvy uplynutím úložnej doby príslušnej zásielky na pošte - teda dňa 14.1.2013.
Žalovanému v 3. rade bolo oznámenie o odstúpení od zmluvy podaním zo dňa 18.12.2012 doručené

12.1.2013. Lehota na splnenie peňažného záväzku v zmysle uvedeného v súvislosti s odstúpením od
zmluvy uplynula žalovaným v 1. a 2. rade dňom 21.1.2013, pričom žalobca požadoval úrok z omeškania
už od 18.1.2013

Podľa žalobcom predloženého výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru mala dlžná suma k
18.12.2012 predstavovať 9.274,91 eur, ktorú za obdobie od 18.12.2012 do 17.1.2013 (vrátane)

dohodnutou sadzbou úroku z úveru vo výške 4,70 % (v príslušnom výpise položky „úrok medziobdobie“),
kde tento úrok za uvedené obdobie v celkovej výške 34,48 eur zahrnul v podanej žalobe do celej
žalovanej sumy, ako aj poplatok za vedenie účtu 0,99 eur vyúčtovaný 1.1.2013. Rovnako v rámci celej
žalovanej sumy uplatnil sumu úroku z omeškania za obdobie od 18.1.2013 do 31.1.2013 vo výške spolu
27,50 eur, pričom v percentuálnom vyjadrení požadoval úrok z omeškania až od 1.2.2013, a to v sadzbe

7,70 % ročne zo sumy 9.310,38 eur (dlh k 18.12.2012 plus úroky za medziobdobie plus poplatok za
vedenie účtu z 1.1.2013).

-X- XC/XX/XXXX

Z predloženej špecifikácie pohľadávky (výpis z účtu odstúpeného stavebného úveru ako aj výpis z účtu
konta medziúveru) vyplýva, že žalobcom ustálený dlh k 18.12.2012, t.j. 9.274,91 eur, resp. aj celková
dlžná suma k 31.1.2013, t.j. 9.337,88 eur, boli v uvedených výškach ustálené aj vďaka započítavaniu
poplatkov za upomienky (za 1. upomienky, za 2. upomienky, za predžalobné upomienky), ktoré účtoval

na ťarchu žalovaných, rovnako aj vďaka zaúčtovaniu sumy 16,60 eur pri výplate medziúveru ako
poplatku za zmenku, vďaka účtovaniu poplatkov za vedenie účtu nad výslovne v Zmluve dohodnutú
výšku 13,28 eur pri prvom takom poplatku (viď poplatky v špecifikácii pohľadávky pod dátumami
vzniku obratu 1.1.2008, 2.1.2009, 1.1.2010, 1.1.2011 - tu dokonca až vo výške 25,- eur), ako aj vďaka
„započítaniu pohľadávky“ (na ťarchu dlžníkov) - dátum vzniku obratu 26.3.2009 - vo výške 31,73 eur.

Nárok na uvedené poplatky súdu nijako nepreukázal (predložením upomienok, dokladov o ich doručení -
resp. čo i len zaslaní dlžníkom, predložením zmenky, predložením sadzobníkov poplatkov, odôvodnením
o zápočet akej pohľadávky to dňa 26.3.2009 išlo a pod.) a to napriek jeho opakovanému poučeniu v
tomto konaní podľa § 120 ods. 4 O.s.p. (v uznesení č.k. 1C/91/2013-33 z 12.4.2013 a na pojednávaní
6.6.2013, ktorého sa z výlučne jeho subjektívnych dôvodov nezúčastnil).

Vpriebehukonanianebolopreukázané,žebyzožalovanejsumyažaloboupožadovanéhopríslušenstva
bolo žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi, prípadne žalovaným v 3. rade ako ručiteľom, žalobcovi
niečo zaplatené.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy),
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Vzhľadom na obsah žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade uzavretej zmluvy a jej formu, ako aj poznatky
súdu v tomto smere z jeho rozhodovacej činnosti v obdobných veciach, je Zmluva uzavretá medzi
žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia zmluvou
spotrebiteľskou. Zmluva o úvere je ako osobitný zmluvný typ upravená v Obchodnom zákonníku.
Použitie Obchodného zákonníka (ďalej tiež iba „OBZ“) vyplýva z povahy úverovej zmluvy ako tzv.

absolútneho obchodnozáväzkového vzťahu, pričom však vzhľadom na vyššie citované ustanovenie §
23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. a povahu a postavenie zmluvných strán, ktoré Zmluvu uzavreli (kde
z obsahu Zmluvy nijako nevyplýva, že by ju žalovaní v 1. a 2. rade uzatvárali v rámci svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti - § 52ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretiaZmluvy) je potrebné v danom prípade aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej
tiež iba „OZ“) týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

Podľa § 497 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje
veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), za dojednanie záväzku

veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru
je predmetom podnikania veriteľa.
-X- XC/XX/XXXX

Podľa § 502 ods. 1 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), od doby poskytnutia
peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej

prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je
dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v
čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe
zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), záväzok
platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho
roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré
sa ho týkajú.

Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné
aj úroky z tejto splátky.
Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 506 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase odstúpenia od Zmluvy), ak je dlžník v omeškaní s
vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený
od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 4 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 303 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), kto veriteľovi písomne vyhlási,
že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 304 ods. 2 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), ručením možno
zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

-X- XC/XX/XXXX

Podľa § 306 ods. 1 OBZ (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia Zmluvy), veriteľ je oprávnený
domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej

dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže
uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 311 ods. 1 OBZ, ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje.Podľa § 365 OBZ (v znení platnom a účinnom k 22.1.2013), dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a
včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne

iným spôsobom.

Podľa § 369 ods.1 OBZ (v znení platnom a účinnom k 22.1.2013), ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania

podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je
spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania, s použitím vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel
k záveru, že podaná žaloba je čiastočne dôvodná.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaným v 1. a 2. rade poskytol žalobca tzv.
medziúver vo výške 16.596,96 eur, „zmenu“ tohto medziúveru na stavebný úver (28.2.2011) vo výške
9.615,12 eur, povinnosť žalovaných splácať stavebný úver (vrátane 4,70 % ročného úroku) splátkami
po 145,22 eur mesačne, odstúpenie žalobcu od Zmluvy a vyzvanie žalovaných v 1. a 2. rade na vrátenie
poskytnutých peňažných prostriedkov. Súd mal tiež preukázané, že žalovaný v 3. rade prevzal ručiteľský

záväzok za splnenie pohľadávok žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade podľa uzavretej Zmluvy.

Súd však nemohol vyhovieť žalobe v celom rozsahu, a to z nasledujúcich dôvodov:

V prvom rade súd preskúmal oprávnenosť žalobcom požadovanej sumy 9.337,88 eur. Vo vzťahu k tomu

bolo potrebné preskúmať osobitne dôvodnosť a oprávnenosť účtovania jednotlivých položiek na ťarchu
žalovaných v 1. a 2. rade podľa výpisu z účtu konta medziúveru. Z uvedeného výpisu vyplýva, že žalobca
účtoval žalovaným množstvo poplatkov za upomienky (1.-vé, 2.-hé, predžalobné) a aj na ne započítaval
úhrady vykonávané žalovanými v 1. a 2. rade. Žalobca v celom konaní, napriek poučeniu podľa § 120
ods. 4 O.s.p., nepreukázal oprávnenosť účtovania daných poplatkov (nepredložil sadzobník poplatkov,

nepredložil jedinú upomienku s dokladom o jej doručovaní a doručení - či už riadnom alebo v zmysle
zmluvných fikcií doručenia). Rovnako súd čo sa týka poplatkov za upomienky nemôže akceptovať
„nekonečné“ opakovanie upomienok označených ako 1. upomienka, resp. 2. upomienka a predžalobná
upomienka (prvá predžalobná upomienka bola vyúčtovaná už 31.5.2006, žaloba bola podaná v
r. 2013), čo súd hodnotí v súvislosti

-X- XC/XX/XXXX

s následným účtovaním poplatkov za ne ako neprijateľné navyšovanie nákladov žalovaných v 1. a
2. rade a osobitne aj nedôvodné navyšovanie nákladov žalovaného v 3. rade ako ručiteľa. Taktiež
podľa súdu je vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanými

v 1. a 2. rade neprijateľné účtovať poplatky za upomienky vo výške podľa rozhodnutia žalobcu v
zmysle sadzobníka jeho poplatkov. Podľa súdu odôvodnené poplatky za upomienky môžu zodpovedať
maximálne výške preukázateľných nákladov žalobcu s ich vyhotovením a doručovaním, čo sa už
pri poplatkoch vyúčtovaných vo výške po 3,- eurá javí súdu viac než takéto náklady. Z uvedených
dôvodov súd pri výpočte výšky záväzku žalovaných na tieto poplatky neprihliadal (rovnako súd z vyššie

uvedených dôvodov postupoval aj v iných obdobných, už právoplatne skončených, veciach žalobcu,
napr. rozsudok vo veci sp. zn. 1C/72/2012 zo dňa 30.11.2012, sp. zn. 1C/141/2011 z 12.3.2012).
Z uvedených dôvodov neprihliadal súd v danej veci ani na uvedené poplatky účtované na ťarchu
žalovaných v 1. a 2. rade v zmysle výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru.

Rovnako súd pri výpočte výšky záväzku žalovaných nemôže zohľadniť ani žalobcom žalovaným v 1. a
2. rade na ich ťarchu vyúčtovaný poplatok za zmenku vo výške 16,60 eur. Žalobca nepredložil v tomto
konaní jediný dôkaz o tom, že mu zo strany dlžníkov (žalovaných v 1. alebo 2. rade) bola vystavená
biankozmenka (čl. II. Zmluvy), ďalej podľa súdu dohoda o poplatku za vystavenie biankozmenky, akourčitého zabezpečovacieho prostriedku pohľadávky žalobcu voči žalovaným v 1. a 2. rade, je vzhľadom
na spotrebiteľský charakter Zmluvy neplatná pre jej neprijateľnosť - podľa súdu totiž spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných v 1. a 2. rade ako

spotrebiteľov, nakoľko je neprijateľné, aby za to, že dlžník v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy
vystaví veriteľovi biankozmenku, ktorá pri jej využití nepochybne zrýchľuje a zjednodušuje vymoženie
pohľadávky, bol dlžník povinný ešte zaplatiť aj poplatok - v danom prípade 16,60 eur.

Súd pri výpočte výšky záväzku žalovaných nemohol zohľadniť ani žalobcom dňa 26.3.2009 na ťarchu

žalovaných v 1. a 2. rade vykonané „započítanie pohľadávky“ - žalobca nijako nešpecifikoval akú
pohľadávku voči žalovaným započítal, nepreukázal spôsobilosť danej pohľadávky na započítanie,
nepreukázal dôvodnosť takéhoto navýšenia záväzku žalovaných o dotknutú sumu 31,73 eur.

Ďalej súd neakceptoval počas splácania medziúveru žalovaným vyrubované poplatky za vedenie účtu
mimoriadneho medziúveru (1.1.2008, 2.1.2009, 1.1.2010 a 1.1.2011) nad sumu 13,28 eur výslovne

účastníkmi dohodnutú v Zmluve vo vzťahu k prvému takémuto poplatku. Na rozdiel od postupov v
iných, už právoplatne skončených, obdobných veciach žalobcu súd v danom prípade podrobnejším
preskúmaním zmluvnej podmienky v čl. II. Zmluvy - časti „Mimoriadny medziúver“ v znení „za vedenie
účtu mimoriadneho medziúveru bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok ročne podľa „Sadzobníka
poplatkov“ platného pre príslušný rok“ považuje za podmienku neprijateľnú (a teda neplatnú) nakoľko

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných v
1. a 2. rade ako spotrebiteľov, nakoľko v plnej miere ponecháva určenie výšky takéhoto poplatku výlučne
na (ľubo)vôli veriteľa - žalobcu, čo sa prejavilo najmä vyúčtovaním takéhoto poplatku 1.1.2011 až vo
výške 25,- eur. Určovanie týchto poplatkov samotným veriteľom je akceptovateľné v prípadoch, kedy
tieto boli vyúčtované žalovaným v nižšej sume ako bola výška prvého tohto poplatku dohodnutá výslovne

v Zmluve (13,28 eur - viď poplatky za vedenie účtu vyúčtované v dňoch 1.1.2006, 1.1.2007), u
poplatkov za vedenie
-X- XC/XX/XXXX

účtu vyúčtovaných v dňoch 1.1.2008, 2.1.2009, 1.1.2010 a 1.1.2011 však súd akceptoval iba sumy

13,28 eur zodpovedajúce výške prvého takéhoto poplatku výslovne dojednanej v Zmluve, nakoľko
takýto poplatok za vedenie účtu v ďalších rokoch mohli žalovaní dôvodne predpokladať (s poukazom na
dohodnutie tejto sumy poplatku za vedenie účtu v prípade prvého takého poplatku priamo v Zmluve),
pričom zároveň žalobca nijako nepreukázal náležité oboznámenie žalovaných s vyššou sumou týchto
poplatkov vyúčtovaných 1.1.2008, 2.1.2009, 1.1.2010 a 1.1.2011 a teda v konečnom dôsledku s

navýšením záväzkov žalovaných výlučne podľa jeho rozhodnutia.

V zmysle vyššie uvedeného tak súd po prepočte položiek vo výpise z účtu konta medziúveru mal za
preukázanú výšku položky „vyrovnanie MU - pridelenie“ 17.199,13 eur (nie ako je v danom výpise
uvedené 17.589,78 eur).

Vzhľadom na súdom zistenú výšku uvedenej položky, mohol žalobca na účet stavebného úveru
28.2.2011 preúčtovať (viď položka vo výpise z účtu odstúpeného stavebného úveru „MÚ preúčtovanie
zostatku“) zostatok (na ťarchu žalovaných v 1. a 2. rade) iba vo výške 602,17 eur (17.199,13 mínus
výška medziúveru 16.596,96) a nie 992,82 eur (17.589,78 mínus výška medziúveru 16.596,96).

Stavebný úver predstavoval (podľa výpisu z účtu odstúpeného stavebného úveru) 9.615,12 eur.
pripočítaním preúčtovaného zostatku medziúveru 602,17 eur tak záväzok žalovaných v 1. a 2. rade
dňa 28.2.2011 voči žalobcovi predstavoval spolu 10.217,29 eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal
vklady žalovaných vykonané od 14.7.2011 do 16.11.2012 (vrátane), pripočítal k vzniknutému rozdielu

vyúčtované úroky za úver (31.12.2011 a 18.12.2012) ako aj poplatok za vedenie účtu 12,- eur
(1.1.2012) a už z vyššie uvedených dôvodov neprihliadal na žalobcom od 30.4.2011 do 31.5.2012
(vrátane)uplatňovanépoplatkyzaupomienky.Týmtopostupombolazistenádlžnásumažalovanýchvoči
žalobcovi k 18.12.2012 (spísanie odstúpenia od Zmluvy) vo výške 8.739,26 eur (nie ním v príslušnom
výpise uvedených 9.274,91 eur).

V žalobe v rámci istiny žalobca uplatnil aj úrok z úveru (zo stavebného úveru) v dohodnutej sadzbe 4,70
% ročne, a to za obdobie od 18.12.2012 do 17.1.2013 (v špecifikácii ako „úrok medziobdobie“) v celkovej
výške 34,48 eur (pričom bol by oprávnený ho v zmysle § 503 ods. 3 vety druhej OBZ v spojení s bodom6. článku VII. Zmluvy požadovať až do 21.1.2013, kedy mali vzhľadom na odstúpenie od Zmluvy a v
ňom určenú lehotu na plnenie dlhu žalovaní uhradiť celý svoj záväzok - avšak to žalobca neučinil, ale
už od 18.1.2013 žiadal úrok z omeškania, na čo však mu ešte v daný deň právo, ako je uvedené nižšie,

nevzniklo). Podľa prepočtu súdu by uvedená suma aj zo súdom zistenej dlžnej sumy 8.739,26 eur ku
dňu spísania odstúpenia od Zmluvy bola vyššia, preto súd v rámci týmto rozsudkom žalobcovi priznanej
istiny priznal právo na zaplatenie týchto úrokov vo výške vyčíslenej žalobcom. Rovnako dňa 1.1.2013
bol vyúčtovaný (t.j. ešte pred účinnosťou odstúpenia od Zmluvy) poplatok za vedenie účtu 0,99 eur.

Celková dlžná suma tak predstavuje 8.774,73 eur (dlžná suma k 18.12.2012 vo výške 8.739,26 eur
plus úroky za medziobdobie v celkovej výške 34,48 eur plus poplatok za vedenie účtu z 1.1.2013 vo
výške 0,99 eur). K tomu treba ešte poznamenať, že k účinnosti odstúpenia žalobcu od Zmluvy došlo dňa
14.1.2013, kedy prejav o odstúpení od Zmluvy bol (podľa čl. VII. bodu 7. vety druhej Zmluvy) doručený
aj žalovanému v 1. rade, pričom nasledujúcim
-X- XC/XX/XXXX

dňom začala žalovaným v 1. a 2. rade plynúť 7-dňová lehota na úhradu celého dlhu v zmysle výzvy
obsiahnutej v odstúpení od Zmluvy a teda táto uplynula dňom 21.1.2013. Keďže žalovaní v daný deň
svoj záväzok nesplnili, dňom 22.1.2013 sa s jeho úhradou dostali do omeškania. Od uvedeného dňa
je žalobca oprávnený požadovať aj zaplatenie úroku z omeškania - nie už od 18.1.2013 ako uvádzal

vo svojom podaní doručenom súdu 27.3.2013, a to vo výške zmluvne dohodnutej 7,70 % ročne (3 %
nad dohodnutú úrokovú sadzbu - čo bolo v danom prípade pri stavebnom úvere 4,70 %), ktorá výška
dohodnutého úroku z omeškania je v danom prípade v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 369
ods. 1 OBZ (nakoľko neprevyšuje inak podľa predpisov občianskeho práva stanovený úrok z omeškania
8,75 % ročne - t.j. o 8 percentuálnych bodov viac ako výška základnej úrokovej sadzby ECB platná k

prvému dňu omeškania žalovaných, t.j. k 22.1.2013). V rámci celej žalovanej istiny požadoval žalobca
už kapitalizovaný úrok z omeškania za obdobie od 18.1.2013 do 31.1.2013 spolu vo výške 27,50 eur
počítaný zo sumy 9.310,38 eur. Súd tu však vzhľadom na výšku súdom zistenej dlžnej sumy (8.774,73
eur) a skutočný čas omeškania žalovaných s úhradou dlhu v zmysle výzvy obsiahnutej v odstúpení od
Zmluvy považuje za dôvodné priznať právo na zaplatenie úroku z omeškania v požadovanej sadzbe

7,70 % ročne až od 22.1.2013, a to iba zo sumy 8.774,73 eur.

V konaní nebolo preukázané, že by žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci, resp. žalovaný v 3. rade, ktorý
prevzal voči žalobcovi ručiteľský záväzok vo vzťahu k jeho pohľadávke voči žalovaným v 1. a 2. rade,
po podaní žaloby čo i len čiastočne splnili pohľadávku žalobcu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd uložil žalovaným v 1. až 3. rade spoločne a
nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.774,73 eur ako aj úrok z omeškania vo výške 7,70 %
ročne z uvedenej sumy od 22.1.2013 do zaplatenia (napriek tomu, že časť úroku z omeškania žalobca
požadoval už v kapitalizovanej výške, súd vyjadril tento nárok iba percentuálne, a to už od prvého dňa

omeškania žalovaných, nakoľko takéto vyjadrenie tohto nároku považuje za dostatočné bez potreby
vyčísľovať konkrétnu výšku tohto úroku do 31.1.2013 pevnou sumou) a v prevyšujúcej časti podanú
žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci

úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného
plnenia.

Žalobca bol v predmetnom konaní neúspešný v podstate iba v pomerne nepatrnej časti istiny a
požadovaného úroku z omeškania, preto mu súd priznal plnú náhradu trov potrebných v tomto konaní na
účelné uplatnenie práva proti žalovaným. Žalobcovi priznané trovy pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku z návrhu na začatie konania vo výške 560,- eur.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
-XX- XC/XX/XXXX

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.