Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815010542
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815010542.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Dušan Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému Q. K., nar. XX.X.XXXX
v K., okres L., trvale bytom K. č. XXX, adresa na doručovanie písomností P. X. č. XXX, pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/
Tr.zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 20. apríla 2016, prejednal

odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn.
3T/166/2015 zo dňa 18. decembra 2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/, ods. 2 Tr.por. napadnutý rozsudok sa zrušuje v celom výroku o uloženom
treste.
Podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec sa vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/166/2015 zo dňa 18. decembra 2015 bol obžalovaný
Q. K. uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák.
s poukazom na § 138 písm. a/ Tr.zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 5.6.2015 v čase okolo 23:15 hod. v rodinnom dome s popisným číslom XXX v obci K., okres L., po
tom, ako prišiel domov pod vplyvom alkoholu, sa v kuchyni začal hádať so svojou bývalou manželkou Y.

K., s ktorou žije v spoločnej domácnosti, ktorú najprv sotil tak, že poškodená spadla na sporák, pričom
ako naň narazila rukou, rozbila sklenú výplň dvierok sporáka, pričom k jej zraneniu nedošlo, následne
poškodená odišla do obývačky, kde za ňou obvinený prišiel s nožom v ruke a vyhrážal sa jej zabitím
takým spôsobom, že jej dvakrát povedal, že ju „zaklaje“, na čo poškodená ihneď volala na políciu, čím
svojím konaním u poškodenej Y. K. vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie.

Za to bol odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr.zák.
k trestu odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a
§ 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 22 mesiacov.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní
podal do zápisnice odvolanie proti výroku okresného súdu o uloženom treste v neprospech

obžalovaného. V úvode písomného odôvodnenia podaného odvolania prokurátor poukázal na obsah
výrokovej časti napadnutého rozsudku s tým, že rozsudok okresného súdu vo výroku o uložení trestu
odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov s podmienečným odkladom na dobu 22 mesiacov, považuje
vzhľadom na osobu obžalovaného za neprimeraný. Prokurátor tiež poukázal na znenie § 360 ods. 1,
2 písm. a/, b/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. a/ Tr.zák. a § 139 ods. 1 písm. c/ Tr.zák. a § 49
ods. 1 písm. a/ Tr.zák., súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho

2 roky, pričom v predmetnej trestnej veci má za to, že neboli naplnené podmienky pre podmienečný
odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody. Podľa názoru prokurátora, samosudca pri rozhodovanío treste nesprávne vyhodnotil osobu obžalovaného, ktorý bol v minulosti viackrát právoplatne odsúdený,
z toho 2-krát na nepodmienečný trest odňatia slobody. Dňa 2.5.2002 bol uznaný vinným zo spáchania
trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a Tr.zák. a trestného činu

vydierania podľa § 235 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák., teda násilných trestných činov, dokonca spáchaných
so zbraňou. Za uvedené skutky bol potrestaný podmienečným trestom odňatia slobody, avšak sa v
skúšobnej dobe neosvedčil a bol mu nariadený výkon trestu. Obdobne dňa 4.4.2007 bol uznaný vinným
zo spáchania trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1,
2 Tr.zák, teda na chránenej osobe a trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods.

1, 2 Tr.zák. spáchaného násilným spôsobom. Dňa 26.3.2008 bol uznaný vinným zo spáchania prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák., ktorého sa dopustil voči chránenej
osobe. Obžalovanému bolo 2-krát uložené ústavné ochranné liečenie protialkoholické. Vzhľadom
na uvedené objektívne skutočnosti sa obžalovaný javí ako mimoriadne konfliktný, opakovane sa
dopúšťajúci protiprávnych konaní voči svojim blízkym osobám, dokonca za použitia zbrane. Prokurátor
poukázal na to, že obžalovaný je osobou závislou na alkohole, čo zjavne ovplyvňuje jeho konanie,

pričom jeho postoj k liečbe závislosti je negatívny, a preto v budúcnosti nemožno očakávať zlepšenie
jeho správania sa. V predmetnej trestnej veci podľa názoru prokurátora tak osoba obžalovaného, ani
povaha trestnej veci neumožňujú učiniť relevantný záver, že na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebný
jeho výkon. Prokurátor sa nestotožnil s konštatovaním súdu, že obžalovaný už 7 rokov viedol riadny
život. Obžalovaný viedol formálne riadny život len do 15.12.2012, kedy sa dopustil priestupku proti

verejnému poriadku a ktorý tiež súvisel s protiprávnym konaním obžalovaného v domácom prostredí pod
vplyvomalkoholu.Pojem„formálne“niejeuvedenýnáhodou,nakoľkoakovyplývazvýsluchovrodinných
príslušníkov obžalovaného, tento sa mal nemorálneho a protiprávneho konania po vplyvom alkoholu
dopúšťať aj v období po roku 2012. Vyjadrenia rodinných príslušníkov obžalovaného možno považovať
za vierohodné. Z uvedených dôvodov podľa názoru prokurátora v zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák. na ochranu

najbližších osôb obžalovaného nepostačuje uloženie podmienečného trestu. Preto prokurátor navrhol,
aby krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok a aby podľa § 322 ods. 3
Tr.por. sám obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby
so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom
vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd pri rozhodovaní o uložení druhu a výmery trestu
postupoval v súlade so zásadami pre ukladanie trestov stanovených v § 34 Tr.zák. Nemožno sa stotožniť
snázoromprokurátora,žejenevyhnutnéuložiťobžalovanémulennepodmienečnýtrestodňatiaslobody,
pretože inak nie je možné dosiahnuť účel trestu. Obžalovaný sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu

z dôvodu, že vzhľadom na všetky okolnosti, majúce význam pre ukladanie trestu, je súdom uložený
trest zákonný, primeraný a spravodlivý. Pokiaľ prokurátor uvádzal, že na ochranu svojich najbližších
zjavne nepostačuje uloženie podmienečného trestu, ide o jednostranné zvýrazňovanie len represívneho
účelu trestu bez ohľadu na to, že takýto trest by mal zásadne negatívny vplyv nielen na jeho pracovné
uplatnenie, ale aj na plnenie si vyživovanej povinnosti voči synovi. Pokiaľ ide o samotný skutok, išlo

skutočne o ojedinelé nedorozumenie po mnohých rokoch riadneho osobného a pracovného života.
Napokon takýto záver nekonštatoval len Okresný súd Prievidza, ale vyplýva to i z rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčíne i Najvyššieho súdu SR, ktorí rozhodovali o sťažnosti prokurátora a dovolaní ministra
spravodlivosti SR, v ktorých bolo konštatované, že od posledného súdneho postihu obžalovaného
v roku 2008 uplynula doba viac ako 7 rokov, pričom sa nedopustil žiadnej trestnej činnosti, riadne

pracuje, platí výživné, prispieva na chod domácnosti. V domácnosti sa zdržiava minimálne, pretože
najmä z dôvodu práce v zahraničí dochádza do domácnosti veľmi zrieka. Vyhýba sa teda konfliktným
situáciám, ktoré vznikajú v rozvedených manželstvách, pokiaľ bývalí manželia z ekonomických dôvodov
žijú v jednej domácnosti. Obžalovaný po poslednom odsúdení preukázal, že dokáže žiť bez páchania
trestnej činnosti, riadne si plní vyživovaciu povinnosť tak, aby mohol syn doštudovať a uplatniť sa

v ďalšom živote. Je to jeden z jeho najdôležitejších cieľov, pričom zastáva stanovisko, že uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody by malo zásadne negatívny vplyv na jeho syna, teda najbližšiu
osobu. Ak okresný súd prihliadal aj na túto okolnosť a dospel k záveru, že účel trestu je v jeho prípade
možné dosiahnuť aj podmienečným trestom odňatia slobody a umožnil mu tak výkon práce, ktorá sa
dnes ťažko zabezpečuje, umožnil mu tak plnenie si vyživovacej povinnosti. Podľa názoru obžalovaného

okresný nepostupoval pri ukladaní trestu ani svojvoľne, ani nezákonne, pretože účel trestu je možné
dosiahnuť aj bez uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Preto obžalovaný prostredníctvom
svojho obhajcu navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr.por., na podklade
podaného odvolania na neverejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1
Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním napadnutý výrok o uloženom treste rozsudku okresného

súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe vykonania svojej prieskumnej
povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému
rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby
procesného charakteru, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie napadnutého výroku, pričom odvolací súd
nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu chýb tohto druhu, v odvolaní nevytýkaných, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.

Na základe preskúmania správnosti samotného odvolaním napadnutého výroku o uloženom treste
odňatia slobody obžalovanému s podmienečným odkladom jeho výkonu, odvolací súd sa stotožnil
s dôvodnosťou názoru prokurátora v podanom odvolaní, podľa ktorého z odôvodnenia napadnutého
rozsudku nie je zrejmé, ako sa okresný vyporiadal so skutočnosťami, významnými pre ukladanie
primeraného trestu.

Z vyššie citovaného obsahu odvolania prokurátora nepochybne vyplýva, že prokurátor v podanom
odvolaní namietal neprimeranosť okresným súdom uloženého trestu odňatia slobody s podmienečným
odkladom jeho výkonu v prospech obžalovaného. Neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody videl
v nesprávnej aplikácii najmä ustanovenia § 34 ods. 1 Tr.zák. okresným súdom na zistené skutočnosti

o deliktuálnej minulosti obžalovaného.
Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresný súd odôvodnil uloženie trestu obžalovanému
nasledovne:
„Pri ukladaní trestu súd, zohľadniac základné zásady ukladania trestu, zohľadniac ustanovenie § 34
odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac a vzhliadnuc u obžalovaného

jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l) Trestného zákona - okolnosť, že sa priznal a
oľutoval trestnú činnosť, jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona - že už
bol za trestný čin odsúdený, teda vyrovnaný pomer poľahčujúcich okolností a priťažujúcimi okolnosťami
a tým pri ukladaní trestu použitie i ustanovenia § 38 odsek 2 Trestného zákona, zohľadniac spôsob
spáchania činu, berúc do úvahy i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 4 Trestného

zákona, a aj vzhľadom na samotný postoj obvineného k trestnej činnosti, ktorý bol vyjadrený jeho
vyhlásením o uznaní viny, ostatné správy k osobe obvineného, potom súd dospel k záveru, že nie
je potrebné na obžalovaného pôsobiť trestom nepodmienečným, tak ako to vo svojej záverečnej reči
navrhol prokurátor, pretože súd má za to, že účel trestu splní i trest odňatia slobody 9 mesiacov, výkon
ktorého sa mu podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona

podmienečne odloží na skúšobnú dobu v trvaní 22 mesiacov. Súd má za to, že i keď je nesporné,
že v minulosti sa obžalovaný dopustil viacerých skutkov voči tej istej poškodenej, spôsobom života od
jeho posledného výkonu trestu odňatia slobody preukázal, že vtedy uložený nepodmienečný trest splnil
voči nemu účel trestu, pretože po dobu viac ako 7 rokov (tak ako na to poukázal i Najvyšší súd SR v
odôvodnení svojho rozhodnutia o dovolaní) viedol bezúhonný život, nedopustil sa žiadneho trestného

činu. Trestná činnosť súvisela s pretrvávajúcimi spormi s poškodenou, inak správanie obžalovaného je
na požadovanej spoločenskej úrovni. Obžalovaný je zamestnaný, má vyživovaciu povinnosť, ktorú si
plní. Vyššie uložený trest súd považoval za zákonný, primeraný a spravodlivý, ktorý v dostatočnej miere
splní účel trestu tak z pohľadu generálnej ako i individuálnej prevencie.“
S poukazom na obsah vyššie uvedeného odôvodnenia uloženia trestu odňatia slobody obžalovanému

s podmienečným odkladom jeho výkonu sa odvolací súd stotožnil s názorom prokurátora, podľa
ktorého sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne nevyporiadal so všetkými
skutočnosťami významnými pre uloženie primeraného trestu obžalovanému. Odvolací súd v tejto
súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr.zák. ukladaný trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (represívna

zložka trestu) a vytvorí podmienky na jeho výchovu (výchovná zložka trestu). Vychádzajúc z princípov
humánnosti pri ukladaní trestu z uvedeného vyplýva a súdna prax v tomto smere aj fakticky postupuje,
že pri ukladaní trestov páchateľom v zásade u prvotrestnaných osôb vystupuje do popredia výchovná
zložka trestu pred represívnou. V prípade recidívy trestnej činnosti páchateľa je však už nevyhnutnépodstatne obozretnejšie pristupovať k posudzovaniu zabezpečenia výchovnej zložky trestu vo vzťahu
k páchateľovi, keďže zistená recidíva logicky v zásade nasvedčuje o neúcte páchateľa k záujmom
chráneným Trestným zákonom a k tomu, že predchádzajúce tresty neviedli k prevýchove páchateľa,

teda k prijatiu skutočnému predsavzatia páchateľa viesť riadny život. V takom prípade logicky musí v
zásade prichádzať do úvahy uprednostnenie represívnej zložky pred výchovnou zložkou trestu.
S poukazom na vyššie uvedené úvahy aj podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd sa v odôvodnení
svojho rozsudku riadne nevyporiadal so skutočnosťou, že obžalovaný bol už v minulosti viackrát
súdne trestaný aj za úmyselnú trestnú činnosť násilného charakteru, vykonal uložený trest odňatia

slobody a napriek tomu sa znovu dopustil úmyselnej trestnej činnosti násilného charakteru. Na základe
uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vo vyššie citovanej časti odôvodnenia
svojho rozsudku neuviedol konkrétne, jasné, zrozumiteľné a logické dôvody, ktoré by aj z hľadiska
vyššie uvedených záverov odôvodňovali správnosť záveru, že trestný čin, pre ktorý je obžalovaný
trestne stíhaný v tomto konaní, by bol skutočne len mimoriadnym excesom, že u obžalovaného bol už
predchádzajúcim vykonaním trestu odňatia slobody úplne naplnený výchovný účel v zmysle § 34 ods.

1 Tr.zák. (nadobudnutie trvalého a pevného vnútorného presvedčenia viesť riadny život) a že napriek
recidíve obžalovaného nie je potrebné za účelom ochrany spoločnosti pred obžalovaným v zmysle §
34 ods. 1 Tr.zák. primárne uprednostniť represívnu stránku trestu, založenú na vytvorení objektívnych
prekážok, aby sa obžalovaný nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
zapotrebnéuviesť,žepoukazokresnéhosúdunarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzo

dňa 12.11.2015, sp.zn. 6Tdo/82/2015, v prejednávanom prípade nemôže byť podľa názoru odvolacieho
súdu rozhodným a dôvodným argumentom v prospech správnosti trestu uloženého obžalovanému
okresným súdom, nakoľko úvahy Najvyššieho súdu SR v uvedenom rozhodnutí sa týkajú aplikácie
ustanovenia § 71 ods. 1 písm. c/ Tr.por. a nie aplikácie ustanovenia § 34 Tr.zák.
Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd vyššie citovaným odôvodnením napadnutého rozsudku

nevyslal svojím rozhodnutím ani jasný signál z hľadiska generálnej prevencie, teda odradenia iných
páchateľov od páchania trestných činov, keďže poukázal len na bližšie nekonkretizované okolnosti
prípadu a bližšie nekonkretizované pomery obžalovaného, na základe čoho pri recidíve obžalovaného
uložil obžalovanému trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu pri preukázanej
skutočnosti, že obžalovaný bol prepustený z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody dňa

23.1.2010.
Na druhej strane, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že na základe preskúmania veci nemôže
v tomto konaní zatiaľ prijať záver o správnosti prokurátorom uvádzanej argumentácii v odvolaní o
príčinách páchania trestnej činnosti výlučne a jedine z viny obžalovaného, keďže o okolnostiach trestnej
minulosti obžalovaného nebolo na hlavnom pojednávaní vykonané dostatočné dokazovanie v tomto

smere na základe príslušného spisového materiálu (v prejednávanej veci neboli pripojené spisy, týkajúce
sa deliktuálnej minulosti obžalovaného).
S poukazom na vyššie uvedené a na to, že neboli zabezpečené podklady pre posúdenie príčin,
okolností a intenzity predchádzajúcej trestnej činnosti obžalovaného a pre posúdenie, či a ako je možné
dobudúcnaeliminovaťpríčinytrestnejčinnostiobžalovaného,ktorézisteniasúpodľanázoruodvolacieho

súdu nevyhnutné pre posúdenie individualizácie primeranosti trestu v prípade obžalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že závery okresného súdu vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku sú
nepreskúmateľné pre nejasnosť, neúplnosť skutkových zistení, a preto, že sa okresný súd nevyporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Zároveň odvolací súd dospel k záveru o
predčasnosti prokurátorom v odvolaní namietaných záverov okresného súdu, keďže na hlavnom

pojednávaní nebolo zákonným spôsobom vykonané dokazovanie k okolnostiam predchádzajúcich
odsúdení a správania sa obžalovaného. Preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/ Tr.por.
zrušil napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o uloženom treste obžalovanému a podľa § 322 ods.
1 Tr.por. s poukazom na potrebu doplnenia dokazovania a k možnosti iných skutkových záverov vo
vzťahu k ukladaniu trestu obžalovanému vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol.
Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie v naznačenom smere a v novom
rozhodnutí sa riadne vyporiadať so zistenými skutočnosťami, ako aj s argumentáciou strán konania v
rámci tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravnýprostriedok.