Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Júlia Weiserová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Odmietajúce odvolanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/2/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615200088
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615200088.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu: BKS -
Leasing, s.r.o., Pribinova 4, Bratislava, IČO: 31644333, právne zast. Mgr. Miroslav Rybánsky, advokát
AK Grősslingová 10, Bratislava, proti žalovanému: L. I., nar. X.X.XXXX, bytom A. G. Z., Č. XXXX/X,
právne zast. Mgr. Tomáš Adamec, advokát, Spišská Nová Ves, Levočská 3, o zaplatenia sumy 5.949,31
Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.709,15 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od
13.5.2010 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 24 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom tunajšieho súdu 11C/77/2014-52 zo dňa 2.10.2014 tunajší súd zrušil rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX so sídlom Pavla Mudroňa 43, Martin, spisová
značka i2527.4290, zo dňa 14.12.2012. Keďže rozsudok rozhodcovského súdu bol zrušený z dôvodov
uvedených v ust. § 40 písm. a) a c) v tom čase platného zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, súd v súlade s ust. § 43 ods.1 citovaného zákona, pokračoval v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v pôvodnej žalobe podanej dňa 15.11.2010 rozhodcovskému súdu. V tejto sa žalobca
domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 5949,31 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 5949,31 Eur od 4.5.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Návrh žalobca odôvodnil
tým, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá dňa 30.1.2008 zmluva o autoúvere č. LZK/08/40002,
predmetom ktorej bolo poskytnutie účelovo viazaného úveru na kúpu ojazdeného osobného motorového
vozidlazn.RenaultClio2.016VSport,rokvýroby2001.Zatýmtoúčelomeštepreduzavretímpredmetnej
zmluvy žalovaný kúpil dňa 30.1.2008 na základe kúpnej zmluvy č. KZK/08/40002 predmet kúpy za
10953,99 Eur, pričom časť z tejto sumy vo výške 6572,40 Eur poskytol žalobca. Uhradením kúpnej
ceny a vykonaním odovzdania a prevzatia predmetu financovania, tak žalovaný nadobudol vlastnícke
právo k predmetu kúpy. Tento sa zaviazal uhrádzať splátky úveru počas 36-tich mesiacov, v termínoch
uvedených v predpise splátok. Predmet kúpy prevzal a začal užívať. Keďže však následne žalovaný
porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere a dohody o všeobecných obchodných
podmienkach, tým že svoj záväzok neuhradil, žalobca v zmysle čl. VII. bod 7.2 písm. b) a f) Dohody o
všeobecných obchodných podmienkach a v súlade s čl.V bod 5.1 Dohody o všeobecných obchodných
podmienkach od zmluvy o autoúvere ku dňu 15.1.2010 odstúpil. Zároveň poveril zmluvného partnera
T. Z. vyhľadaním žalovaného, inkasovaním dlžných splátok a v prípade ich neuhradenia odobraním
predmetu financovania. Zo záverečnej správy k inkasnému prípadu vyplýva, že žalovaný svoj záväzok
neuhradil, takže došlo k odobratiu predmetu financovania. Dňa 19.4.2010 tak bolo vypracované finančnévyrovnanie líznigovej zmluvy č. LZK/08/40002 v ktorom si žalobca uplatňuje tieto nároky: dlžné splátky
vo výške 1.939,- Eur, doplatok úveru 3.570,15 Eur, náklady spojené s predajom vo výške 192,78 Eur,
ostatnénáklady-nákladynaodobratiepredmetuzmluvyvovýške395,01Eur,poplatkyspojenésúkonmi
na dopravnom inšpektoráte vo výške 179,69 Eur, vypracovanie znaleckého posudku vo výške 79,- Eur
a zmluvnú pokutu 1.106,29 Eur. Od uvedených nárokov si následne žalobca odpočítal predajnú cenu
motorového vozidla tretej osobe (bez DPH) vo výške 1.512,61 Eur. V zmysle finančného vyrovnania
teda žaluje sumu 5.949,31 Eur, ktorá doposiaľ uhradená nebola. Zároveň uplatnil i úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne, počnúc od 4.5.2010.
2. Žalovaný navrhol žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že konanie má
spotrebiteľský charakter, teda ho je potrebné posudzovať s ohľadom na príslušné ustanovenia zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, účinných v čase uzavretia
zmluvy. Zároveň vzniesol námietku premlčania s tým, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom
občianskoprávnym, na ktorý sa vzťahuje všeobecná premlčacia doba v zmysle Občianskeho zákonníka.
Konštatoval, že splatnosť jednotlivých splátok bola daná a vyvolanie konania pred Rozhodcovským
súdom a ani konanie o zrušenie Rozhodcovského rozsudku vedené na tunajšom súde pod sp.zn.
11C/77/2014 nezaložili udalosť pre ktorú by premlčacia doba spočívala. Navrhol teda žalobu zamietnuť
z dôvodu premlčania. Zároveň uviedol, že nesúhlasí s postupom žalobcu pri vysporiadaní motorového
vozidla, nakoľko on sám odovzdal motorové vozidlo, takže faktúra č. 2010010 na sumu 310,01 Eur
za odobratie motorového vozidla je tak bezpredmetná. Zároveň uviedol, že pokles ceny pri odpredaji
motorového vozidla bol vykonaný tendenčne, on k vypracovaniu znaleckého posudku nebol prizvaný.
Uznal nárok žalobcu čo do dôvodu, avšak neuznal jeho výšku.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením rozsudku tunajšieho súdu
11C/77/2014 zo dňa 2.10.2014, kúpnej zmluvy č. KZK/08/40002 zo dňa 30.1.2008, protokolu o
odovzdaní a prebratí predmetu zmluvy zo dňa 15.1.2010, zmluvy o autoúvere č. LZK/08/40002 zo dňa
30.1.2008, Dohody o všeobecných obchodných podmienkach zo dňa 30.1.2008, dodatku č. 1 zo dňa
3.9.2008, žiadosti o odklad splátok zo dňa 30.3.2009, predčasného ukončenia zmluvy o autoúvere zo
dňa 15.1.2010, finančného vyrovnania zo dňa 19.4.2010, upomienky k finančnému vyrovnaniu zo dňa
23.6.2010, predpisu splátok o úvere zo dňa 18.8.2008, informácie saldokonta, faktúry č. 3910460106
zo dňa 6.4.2010 vrátane dokladu o jej úhrade, faktúry č. 2010010 zo dňa 22.1.2010 vrátane zápočtu
pohľadávok a záväzkov z tejto faktúry, identifikácie motorového vozidla Renault Clio 2.0 EČ: SN517BF,
prehľadu o zmluvnej pokute, zápisnice č. 22 z aukcie zo dňa 17.3.2010 vrátane zoznamu zaradených
vozidiel, kúpnej zmluvy zo dňa 17.3.2010, odovzdávacieho protokolu zo dňa 30.3.2010, faktúry č.
FFV/10/00072zodňa17.3.2010vrátanedokladuoúhrade,kúpnejzmluvyzodňa17.3.2010,znaleckého
posudku č. 14/2010 zo dňa 16.2.2010, pôvodnej žaloby podanej žalobcom BKS -Leasing a.s. proti
žalovanému L. I., o zaplatenie 5.949,31,- Eur s prísl. na Stály Rozhodcovský súd pri IUDEX, podstatný
obsah Rozhodcovského rozsudku č. i2527.4290 zo dňa 14.12.2012, i obsahom celého spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:
4. Žalovaný na pojednávaní dňa 26.11.2015 uviedol, že si už s odstupom času nepamätá na podmienky
uzavretia leasingovej zmluvy, vedel iba, že s nimi nebol spokojný. Potom ako stratil možnosť splácať
splátky predmet zmluvy dobrovoľne odovzdal, bez zavádzania a domnieval sa, že odpredaj motorového
vozidla pokryje všetky náklady súvisiace s úverom. Dohodnutá kúpna cena pôvodne činila 330 000
Sk, pričom žalobca mu poskytol úver v časti tejto kúpnej ceny a to 198 000 Sk. Úverovú zmluvu síce
podpísal spolu s úverovým podmienkami, avšak jej obsah mu nebol objasnený, neoboznámil sa ani so
všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, všetko bolo robené veľmi narýchlo. Najprv riadne začal
splácať splátky úveru, nepamätal si však koľko z nich zaplatil. Potom sa dostal do finančnej tiesne a
rozhodol sa situáciu nekomplikovať ešte viac, takže auto vrátil. On sám inicioval vrátenie motorového
vozidla, kontaktoval centrálu žalobcu v Bratislave, odstavil motorové vozidlo na záchytné parkovisko,
kde prišiel nejaký technik, prekontroloval motorové vozidlo a odovzdal mu odovzdávací protokol. Auto
prevádzkoval bez nehody a to, že ho žalobca odpredal pod cenu nemôže byť na jeho úkor.
5. Dňa 30.1.2008 uzavreli N. I. ako predávajúci, žalovaný ako kupujúci kúpnu zmluvu č. KZK/02/40002,
ktorej predmetom bol ojazdený osobný automobil Renault Clio 2.0 16 V Sport. Financujúcou
spoločnosťou bola žalujúca spoločnosť. Dohodnutá kúpna cena činila 330 000,- Sk t.j. 10.953,99 Eur,
pričom sumu 132 000,- Sk t.j. 4.381,59 Eur sa žalovaný zaviazal uhradiť pri podpise kúpnej zmluvya doplatok kúpnej ceny vo výške 198 000,- Sk t.j. 6.572,39 Eur sa zaviazala financujúca spoločnosť
doplatiť predávajúcemu do 7 dní od poskytnutia úveru financujúcou spoločnosťou.
6. Zo zmluvy o autoúvere č. LZK/08/40002 zo dňa 30.1.2008 súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 198 000,- Sk (6.572,39 Eur) za účelom financovania kúpy ojazdeného osobného
automobiluRenaultClio2.016VSport.Žalovanýsazaviazalúveruhradiťv36-tichmesačnýchsplátkach
po 6.870,- Sk (228,04 Eur). Spracovateľský poplatok činil 1.650,- Sk (54,76 Eur), RPMN bola 17,96 %,
konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 30.1.2011. Súčasťou zmluvy podľa jej článku XVI. bod
16.6 boli Dohoda o všeobecných obchodných podmienkach a predpis splátok.
7. Z Dodatku č. 1 zo dňa 3.9.2008 k zmluve o autoúvere č. LZK/08/40002 zo dňa 30.1.2008 súd zistil,
že došlo k úprave výšky mesačnej splátky žalovaného na sumu 238,- Eur, pričom počet splátok bol 39,
konečná splatnosť úveru 28.3.2011, RPNM 18,054 %.
8. Zo žiadosti žalovaného o odklad splátok a predĺženie splátkového kalendára zo dňa 30.3.2009 súd
zistil, že žalovaný požiadal o odklad splátok za mesiac 4/2009, 5/2009, 6/2009 a požiadal zároveň o
predlženie splátkového kalendára o 3 mesiace.
9. Z predčasného ukončenia zmluvy o autoúvere č. LZK/08/40002 zo dňa 30.1.2008 vyhotoveného dňa
15.1.2010súdzistil,žežalobcavzmyslečl.VII,bod7.2,písm.b)af)Dohodyovšeobecnýchobchodných
podmienkach a v súlade s ich čl. V, bod 5.1, odstúpil od predmetnej zmluvy ku dňu doručenia odstúpenia
na adresu pobytu žalovaného.
10. Z finančného vyrovnania predčasne ukončenej zmluvy o autoúvere zo dňa 19.4.2010 súd zistil, že
žalobca si voči žalovanému uplatnil titulom konečného vyrovnania čiastku 7.461,92 Eur, pozostávajúcu
z položiek: dlžné splátky vo výške 1.939,- Eur, doplatok úveru 3.570,15 Eur, náklady spojené s predajom
vo výške 192,78 Eur, ostatné náklady - náklady na odobratie predmetu zmluvy vo výške 395,01 Eur,
poplatky spojené s úkonmi na dopravnom inšpektoráte vo výške 179,69 Eur, vypracovanie znaleckého
posudku vo výške 79,- Eur a zmluvná pokuta 1.106,29 Eur. Od uvedených nárokov si následne odpočítal
predajnú cenu motorového vozidla tretej osobe vo výške 1.512,61 Eur t.j. záväzok žalovaného činil
5.949,31 Eur. Finančné vyúčtovanie bolo žalovanému doručené dňa 12.5.2010.
11. Z upomienky k finančnému vysporiadaniu súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného upomienkou k
úhrade záväzku voči ich spoločnosti v lehote 5 dní od doručenia upomienky, pričom záväzok ku dňu
28.5.2010 činil 5.949,31 Eur. Zásielka sa od žalovaného vrátila ako nedoručená.
12. Z informácie saldokonta vedeného žalobcom súd zistil, že žalovaný od poskytnutia úveru dňa
30.1.2008 uhradil dňa 30.1.2008 čiastku 282,81 Eur, dňa 29.2.2008 uhradil čiastku 228,03 Eur, dňa
29.3.2008, 29.4.2008, 29.5.2008 po 228,02 Eur, dňa 29.6.2008 čiastku 228,03 Eur, dňa 29.7.2008
čiastku 228,35 Eur, dňa 30.7.2008 čiastku 0,02 Eur, dňa 29.8.2008 čiastku 0,33 Eur, dňa 29.9.2008
čiastku 0,33 Eur, dňa 29.11.2008, 29.12.2008, 29.1.2009, 28.2.2009, 28.3.2009 po 238,- Eur, dňa
28.4.2009 čiastku 203,- Eur, t.j. spolu uhradil žalobcovi sumu 3.044,96 Eur.
13. Z faktúry č. 3910460106 zo dňa 6.4.2010 súd zistil, že dodávateľ Global Sales Solutions s.r.o.,
Bratislava, vyúčtoval žalobcovi za poskytnuté služby 451,47 Eur, pričom išlo o vypracovanie znaleckého
posudku 79,- Eur, províziu za predaj vozidla 192,78 Eur, zmeny vykonávané na území SR 166,60 Eur,
administratívne práce spojené s predajom vozidla 13,09 Eur.
14. Z výpisu z účtu z Oberbank AG súd zistil, že k prevodu čiastky 451,47 Eur zo strany žalobcu došlo
dňa 3.6.2010.
15. Z faktúry č. 2010010 zo dňa 22.1.2010 súd zistil, že dodávateľ T. Z., O., vyúčtoval žalobcovi za
poskytnuté služby 395,01 Eur, pričom išlo o práce na zákazke L. I., LZK/085/40002.
16. Zo zápočtu pohľadávok a záväzkov súd zistil, že medzi žalobcom a T. Z. došlo k započítaniu čiastky
395,01 Eur z faktúry č. 2010010.17. Z kalkulácie ceny motorového vozidla Renault Clio 2.0, evidenčné číslo SN517BF, súd zistil, že
všeobecná hodnota vozidla s DPH činila 2.928,- Eur.
18. Z prehľadov zmluvnej pokuty k zmluve č. LZK/08/40002 súd zistil, že zmluvná pokuta za obdobie od
30.1.2008 do 28.12.2009 činila 478,56 Eur a za obdobie od 31.8.2009 do 28.11.2009 činila 627,73 Eur.
19. Zo zápisnice č. 22 z aukcie konanej dňa 17.3.2010 súd zistil, že celková vydražená suma za 14
predanýchvozidielčinila105.600,-Eur,pričompodľazoznamukzápisnicibolomotorovévozidloRenault
Clio vydražené za sumu 1.800,- Eur.
20. Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.3.2010 súd zistil, že žalobca odpredal spoločnosti dodávateľ Global
Sales Solutions s.r.o., Bratislava motorové vozidlo Renault Clio 2.0, 16VSport, za kúpnu cenu 1.800,-
Eur vrátane DPH. K odovzdaniu motorového vozidla došlo dňa 30.3.2010 o čom svedčí odovzdávací
protokol.
21. Z faktúry č. FFV/10/00072 zo dňa 17.3.2010 súd zistil, že žalobca fakturoval spoločnosti Global
Sales Solutions s.r.o., Bratislava, sumu 1.800,- Eur za kúpu Renault Clio 2.0, 16VSport. Táto čiastka
bola spoločnosťou uhradená dňa 26.4.2010 o čom svedčí výpis z DexiaBanka Slovensko, a.s.
22. Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.3.2010 súd zistil, že Global Sales Solutions s.r.o., Bratislava, odpredal
Tomášovi Czuczorovi motorové vozidlo Renault Clio 2.0, 16VSport, za kúpnu cenu 1.800,- Eur vrátane
DPH.
23. Zo znaleckého posudku č. 14/2010 zo dňa 16.2.2010 súd zistil, že Znalecká a poradenská kancelária
s.r.o., Banská Bystrica, vypracovala na zákazku zadávateľa Global Sales Solutions s.r.o., Bratislava
ocenenie6motorovýchvozidiel,pričompodporadovýmčíslom3boloocenenémotorovévozidloRenault
Clio 2.0, 16VSport, pričom jeho všeobecná hodnota činila 2.928,- Eur.
24. Z čl. V bodu 5.1.1 Dohody o všeobecných obchodných podmienkach žalobcu vyplýva, že veriteľ
a dlžník sa výslovne dohodli, že na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zo zmluvy o úvere vrátane
jej príslušenstva uzatvárajú Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (zabezpečovací
prevod), ktorá je súčasťou zmluvy o úvere. Ak nie je dohodnuté inak predmetom zabezpečovacieho
prevodu je vlastnícke právo k predmetu financovania, na kúpu ktorého bol dlžníkovi poskytnutý úver
veriteľom podľa zmluvy o úvere. Počas dohodnutej doby trvania leasingu je vlastníkom jeho predmetu
žalobca a až po ukončení spomínanej doby za splnenia ďalších formálnych podmienok (článok 10) dôjde
k prevodu vlastníctva žalovaného.
25. Článok VI bod 6.1 citovanej Dohody uvádza, že dlžník je v omeškaní so splnením akéhokoľvek
peňažného záväzku alebo jeho časti v prípade, ak tento nebude uhradený včas, t.j. v určený alebo
dohodnutý deň splatnosti takéhoto záväzku. V prípade omeškania so splnením peňažného záväzku,
alebo jeho časti vyplývajúceho zo ZÚ alebo aj jej príloh, alebo iných dojednaní medzi veriteľom a
dlžníkom je veriteľ oprávnený uplatniť si nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň
omeškania s úhradou peňažného záväzku alebo jeho časti.
26. Podľa článku VII bodu 7.4 odstúpenie od ZÚ z akéhokoľvek dôvodu nezbavuje dlžníka povinnosti
uhradiť v súlade s ustanoveniami ZÚ DVOP veriteľovi všetky nesplatené splátky úveru spolu s
dohodnutým úrokom, primerané výdavky veriteľa spojené s odstúpením od ZÚ, najmä je dlžník povinný
uhradiť veriteľovi všetky náklady spojené s vymáhaním dlžných splátok úveru s vyhľadaním, zaistením,
dopravou, ocenením a predajom vozidla, ktoré veriteľovi vznikli, prípadne fakturované odmeny veriteľom
poverených osôb za uvedené činnosti.
27. Podľa § 2 písm. a/, b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.28. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský
úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
29. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy,
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.
30.Podľa§53ods.1,4Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvy,spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa(ďalejlen"neprijateľnápodmienka").Neprijateľnépodmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
31. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
32. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorý
túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti
nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška
pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
33. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
34.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
35. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
36. Podľa § 19 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z, zákona o rozhodcovskom konaní, účinnom v čase
rozhodovania súdu o zrušením rozhodcovského rozsudku, podanie žaloby na rozhodcovský súd
alebo prijatie žaloby druhým účastníkom rozhodcovského konania, ak rozhodcovský súd nebol ešte
ustanovený, má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského
konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom.
37. Podľa § 43 zákona č. 244/2002 Z.z, zákona o rozhodcovskom konaní účinnom v čase rozhodovania
súdu o zrušením rozhodcovského rozsudku, ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §
40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.
38. Prioritne sa súd zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným, ktorý argumentoval, že
splatnosťjednotlivýchsplátokboladanáavyvolaniekonaniapredrozhodcovskýmsúdomaanikonanieo
zrušenie rozhodcovského rozsudku vedené na tunajšom súde pod sp.zn. 11C/77/2014 nezaložili udalosť
pre ktorú by premlčacia doba spočívala, teda právo žalobcu sa tak premlčalo.39.Súdsavšaknestotožnilstoutoargumentácioužalovaného, týkajúcousapremlčanianárokužalobcu.
Počas plynutia premlčacej lehoty bola žalobcom podaná žaloba na plnenie na rozhodcovský súd,
pričom toto podanie malo v zmysle § 19 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z, zákona o rozhodcovskom
konaní rovnaké účinky, ako keby bola podaná žaloba priamo na všeobecnom súde. Po zrušení
rozhodcovského rozsudku z dôvodov podľa § 40 písm. a) a c) citovaného zákona mal súd zákonnú
povinnosť pokračovať v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe v zmysle ust § 43 zákona č.
244/2002 Z.z, zákona o rozhodcovskom konaní. Účinky pôvodnej žaloby podanej na rozhodcovský súd
tak ostávajú zachované.
40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo.
Ako je zrejmé z Informácie o saldokonte žalovaného tento sa dostal do omeškania so splatením splátky
splatnej dňa 29.8.2008, následne so splátkou splatnou dňa 29.9.2008 a od mája 2009 už nezaplatil
žiadnu splátku. Žalobca preto listom zo dňa 15.1.2010 od zmluvy odstúpil a vyzval žalovaného k úrade
celého dlhu. Keďže žaloba na rozhodcovský súd bola podaná dňa 15.11.2010, teda v rámci 3-ročnej
všeobecnej premlčacej lehoty, súd konštatuje, že k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo, a to ani len
čiastočne.
41. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola
uzatvorená Zmluva o autoúvere podľa ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, s primeraným
použitím § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a § 553 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorá však
obsahuje všetky prvky spotrebiteľskej zmluvy podľa v tom čase platného zákona č. 258/2001 Z.z., ako aj
všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy medzi účastníkmi
konania. Na jednej strane ako účastník zmluvy vystupoval žalovaný, ktorý nekonal pri uzavretí zmluvy
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, na strane druhej vystupoval ako
účastník zmluvy žalobca, teda právnická osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
42. Uplatnený peňažný nárok z predčasného ukončenia zmluvy o autoúvere vyčíslený vo vypracovanom
finančnom vyrovnaní žalobca špecifikoval ku dňu vyhotovenia finančného vyrovnania zo dňa 19.4.2010
ako nasledovné nároky: dlžné splátky vo výške 1.939,- Eur, doplatok úveru 3.570,15 Eur, náklady
spojené s predajom vo výške 192,78 Eur, ostatné náklady - náklady na odobratie predmetu zmluvy
vo výške 395,01 Eur, poplatky spojené s úkonmi na dopravnom inšpektoráte vo výške 179,69
Eur, vypracovanie znaleckého posudku vo výške 79,- Eur a zmluvnú pokutu 1.106,29 Eur. Takto
špecifikovaný dlh žalobca znížil o predajnú cenu motorového vozidla tretej osobe vo výške 1.512,61
Eur. V zmysle finančného vyrovnania teda žaluje sumu 5.949,31 Eur.
43. Z ustanovenia § 1 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že zákon upravuje podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nesmú pod hrozbou absolútnej neplatnosti
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Za také sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy
(§ 53 ods. 4, písm. a/ Občianskeho zákonníka), kde možno zaradiť práve obchodné podmienky. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepovažujú
také, s ktorými má spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
44. Z obsahu spisu je v prejednávanej veci zrejmé, že ide o tzv. formulárovú zmluvu (vrátane dohody
o všeobecných obchodných podmienkach), ktorej predtlač formulára mal žalobca už vopred pripravený
a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa žalovaného. Žalovaný nemal reálnu možnosť
ovplyvniť obsah zmluvných dojednaní daných vopred žalobcom (dodávateľom), pretože boli vopred
naformulované bez možnosti ich zmeny z jeho strany ako spotrebiteľa.
45.Dôkaznébremenoohľadompreukázaniaindividuálnehodojednaniazmluvnýchpodmienok(vdanom
prípade uvedených v dohode o všeobecných obchodných podmienkach BKS LEASING SK, BKS Bank
Group) a naplnenia podmienok pre aplikáciu jednotlivých podmienok (a v nich obsiahnutých ustanovení
o zmluvnej pokute, výdavkov spojených s odstúpením od zmluvy, náklady spojené s vymáhaním dlžnýchsplátok, s vyhľadaním, zaistením, dopravou, ocenením a predajom vozidla, prípadne fakturované
odmeny poverených osôb na uvedené činnosti) tak ťaží žalobcu. Nakoľko v posudzovanej veci žalovaný
spochybnil, že sa na týchto vyššie uvedených sporných ustanoveniach so žalobcom výslovne dohodol,
žalobca, ako ten, ktorý sa ich v spore dovolával, musel preukázať, že obchodné podmienky boli druhej
strane (žalovanému) známe a že sa na ich aplikácii so žalovaným dohovoril.
46. Podľa názoru súdu zmluvné pokuty, ktoré si žalobca uplatnil žalobným návrhom pôvodne
podaným na rozhodcovský súd v rámci žalovanej istiny v zmysle článku VI Dohody o všeobecných
obchodných podmienkach t.j. zmluvné pokuty podľa bodu 6.1. vo výške 1106,29 Eur spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy. Súd má za to, že tieto
podmienky neboli individuálne dohodnuté. Je to zrejme z toho, že ustanovenia o uvedených zmluvných
pokutách sú súčasťou dohody o všeobecných obchodných podmienkach, ktoré boli navrhnuté vopred
žalobcom a žalovaný nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť ich obsah. Nemohol ich zmeniť alebo
doplniť ich obsah, mal len možnosť prijať tieto podmienky a uzavrieť zmluvu, alebo neprijať ich a
neuzavrieť zmluvu. Všeobecné obchodné podmienky sú pritom zložito formulované, písané malými
písmenkami, s množstvom ekonomických odborných termínov, takže daná úprava je podľa súdu pre
priemerného spotrebiteľa nepochopiteľná. Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že
na jednotlivé ustanovenia úverovej zmluvy i všeobecných obchodných podmienok zo strany žalobcu
nebol upozornený, nebol mu objasnený ich obsah, všetko bolo robené narýchlo. Sám inicioval vrátenie
motorového vozidla, ako predmetu financovania, pretože nechcel situáciu komplikovať. Skutočnosť,
že uvedené podmienky boli individuálne dojednané zo strany žalobcu preukázaná nebola, tento počas
celého konania neprodukoval žiaden dôkaz na preukázanie individuálnej dohody o zmluvných pokutách
i dojednaniach o ostatných nákladoch spojených s odobratím motorového vozidla .
47. Vzhľadom na vyššie uvedené, bol súd toho názoru že žalobca neuniesol dôkazné bremeno
na preukázanie skutočností, že zmluvné ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných
podmienkach boli individuálne dojednané. Iba fakt, že žalovaný zmluvu o autoúvere i dohodu o
všeobecných obchodných podmienkach podpísal, splnenie podmienky individuálneho dojednania
posudzovaných zmluvných podmienok bez ďalšieho nepreukazuje. V tejto súvislosti súd poukazuje
na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11) v ktorom vyslovil, že v rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednania ukladajúce zmluvnú pokutu, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv.
všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej.
48. Pokiaľ sa týka mimosúdnych nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky a odobratím predmetu
leasingu uplatnených podľa článku VII bod. 7.4 Dohody o všeobecných obchodných podmienkach
vyčíslených žalobcom ako náklady spojené s predajom vo výške 192,78 Eur, ostatné náklady -
náklady na odobratie predmetu zmluvy vo výške 395,01 Eur, poplatky spojené s úkonmi na dopravnom
inšpektorátevovýške179,69Eur,vypracovanieznaleckéhoposudkuvovýške79,-Euriutýchtorovnako
ako o ustanoveniach týkajúcich sa zmluvných pokút i rozhodcovskej doložky (ktorej neprijateľnosť a
teda absolútnu neplatnosť súd konštatoval v rozsudku 11C/77/2014 zo dňa 2.10.2014) je súd nútený
konštatovať že tieto podmienky neboli individuálne dohodnuté a teda priamo zo zákona vyplýva, že tieto
dojednania sú absolútne neplatné. Navyše z návrhu, ako aj listinných dôkazov nie je vôbec zrejmé
z čoho tieto položky pozostávajú, formulácie ako provízia za predaj vozidla, zmeny vykonávané na
území SR, administratívne práce spojené s predajom vozidla či práce na zákazke L. I. sú všeobecne
formulované, nekonkrétne a neurčité. Pri položke znalecký posudok je dodávateľom fakturovaná suma
79,- Eur, pričom predmetom ocenenia bolo okrem vozidla žalovaného i ďalších 5 motorových vozidiel,
takže nie je zrejmé či si žalobca uplatnil iba pomernú čiastku za vypracovanie znaleckého posudku,
alebo mu zúčtoval celú vyúčtovanú čiastku.
49. Preto žalobu v časti uplatnených nákladov spojených s predajom vo výške 192,78 Eur, ostatných
nákladov - nákladov na odobratie predmetu zmluvy vo výške 395,01 Eur, poplatkov spojených s úkonmi
na dopravnom inšpektoráte vo výške 179,69 Eur, vypracovanie znaleckého posudku vo výške 79,- Eur
a vyúčtovanej zmluvnej pokuty vo výške 1.106,29 Eur ako nedôvodnú zamietol.
50. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie dlžných
splátok vo výške 1939,- Eur a doplatku úveru 3570,15 Eur, avšak po odpočítaní skutočnej predajnej ceny
motorového vozidla tretej osobe a to sumy 1800,- Eur. Zaviazal teda žalovaného k úhrade sumy 3709,15
Eur a v prevyšujúcej časti a to čo do vyúčtovaných zmluvných pokút a vyššie uvedených vyčíslenýchnákladov spojených s odobratím, predajom, ocenením predmetu zmluvy a poplatkami na dopravnom
inšpektoráte žalobu zamietol. Žalobca síce pôvodne odpočítal zo žalovanej sumy predajnú cenu motor.
vozidla tretej osobe, avšak iba vo výške 1512,61 Eur, pričom z ním pripojených faktúr je zrejmé, že táto
činila 1800,- Eur a jej krátenie napriek výzve súdu nezdôvodnil ani nepreukázal.
51. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
52. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný
vo výške 9% ročne z priznanej istiny a avšak nie tak ako to požadoval žalobca počnúc od 4.5.2010,
ale až od 13.5.2010 do zaplatenia. Bol toho názoru, že podľa finančného vyrovnania vyhotoveného dňa
19.4.2010 mal žalovaný plniť do 14 dní odo dňa vystavenia vyúčtovania a to aj v prípade, že by mu
toto nebolo doručené. S touto lehotou sa súd nemôže stotožniť, pretože žalovaný sa objektívne mohol o
výške dlhu dozvedieť až doručením tohto vyúčtovania. Keďže toto mu bolo doručené až 12.5.2010, súd
teda konštatuje, že nasledujúcim dňom mohol dlh splniť, čo však neučinil a teda dostal sa do omeškania
a preto priznal žalobcovi úrok z omeškania od 4.5.2010 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.
53. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
55. Žalobca sa návrhom domáhal zaplatenia istiny vo výške 5.949,31 Eur. Súd jeho návrhu vyhovel
čo do sumy 3.709,15 Eur, ktorá predstavuje 62 % zo žalovanej istiny. Žalobca nemal úspech čo do
zaplatenia istiny 2.240,16 Eur (5.949,31 Eur mínus 3.709,15 Eur), v časti ktorej bol návrh zamietnutý,
ktorý predstavuje 38 % zo žalovanej sumy. Žalobca bol tak úspešný v konaní v 24 % (62 % mínus 38 %).
56. V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 255 ods. 2 C.s.p. vzhľadom na prevažný úspech žalobcu
v spore súd rozhodol, žalobca má nárok na ich náhradu vo výške 24 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.