Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/424/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215224837
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1215224837.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD. v spore žalobcu:

SPP - distribúcia, so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanej: Ľ. X., J..
XX.XX.XXXX, G. Ž. X/A, G., zastúpenej Mgr. Martinom Majerčíkom, advokátom, AK Krajinská č. 30,
Bratislava, o zaplatenie 18.742,72 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanej sa priznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.11.2015 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy vo výške 18.742,72 € s príslušenstvom a na náhradu trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste žalovanej - Ž. X/A, XXX XX G. K. N. dochádzalo
v období presne nezisteného času do 08.01.2014 k odberu nemeraného plynu. Žalovaná odoberala
zemný plyn na odbernom mieste na základe zmluvy o jeho dodávke, pričom poverení zamestnanci pri
kontrole odberného miesta dňa 08.01.2014 zistili, že žalovaná časť celkového množstva odobratého
plynu odoberala určeným meradlom, a časť plynu odoberala prostredníctvom obtoku, t.j. vetvy, ktorá
bola nainštalovaná na odberné plynové zariadenie v stene nehnuteľnosti ešte pred plynomerom a cez

ktorú prúdil zemný plyn. Túto skutočnosť malo preukazovať, že po uzavretí plynového uzáveru pred
plynomerom plyn naďalej prúdil do nehnuteľnosti a po demontáži plynomeru plyn unikal z výstupného
potrubia - z časti za plynomerom, napriek tomu, že plynové uzávery boli uzavreté a teda plyn sa
v potrubiach vôbec nemal nachádzať. Potvrdiť to mal aj priložený video záznam na CD. Aj keď
teda zamestnanec žalobcu namontoval meradlo opačne, tak že vstupné hrdlo plynomera namontoval
na výstupné potrubie, cez meradlo pretekal plyn, ktorého množstvo sa zaznamenávalo na počítadle
plynomera. Poverení zamestnanci žalobcu rovnako zistili, že napriek uzavretým plynovým uzáverom

plynové spotrebiče v nehnuteľnosti fungovali a boli pod tlakom. Predmetný „obtok“ bol zriadený v
stavebnej konštrukcii nehnuteľnosti, kedy na chodbe na prízemí sa v stene nachádzajú uzávery,
ktorými je možné regulovať, či plyn bude prechádzať cez plynomer a spotreba sa bude zaznamenávať
na počítadle plynomera alebo či bude plyn do nehnuteľnosti odoberaný neoprávnene cez „obtok“
a množstvo takto odobratého plynu nebude nikdy zaznamenané. V prípade neoprávneného odberu
nemeraného plynu nie je možné určiť výšku skutočnej škody, nakoľko nie je možné určiť presné
množstvo takto odobratého plynu, preto je vždy potrebné postupovať podľa § 82 ods. 3 zákona č.

251/2012 Z. z. v spojení s § 1 ods. 10 vyhlášky č. 449/2012 Z. z.

3. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poprela nárok žalobcu a uviedla, že o žiadnom
neoprávnenom odbere nemala a ani nemá žiadnu vedomosť. Dokonca sama zavolala pracovníkovplynární, keďže v nehnuteľnosti došlo k plynovej poruche. Na predmetnom mieste boli a sú dve odberné
miesta. Ohľadne prvého odberného miesta mala uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu a na
základe tejto zmluvy aj pravidelne uhrádza všetky poplatky vyplávajúce z predmetnej zmluvy. Čo sa

týkalo druhého odberného miesta, tak tam mal uzavretú samostatnú zmluvu o dodávke zemného plynu
jej syn Y. X.. V tejto súvislosti aj prebieha na Okresnom súde Bratislava II aj konanie voči menovanému
o zaplatenie sumy 17.882,96 € za neoprávnený odber. Nerozumela teda prečo si škodu za prípadný
neoprávnený odber žalobca uplatnil jednak u odberateľa Y. X. a zároveň aj u žalovanej, ktorá mala a
má všetko v súvislosti s dodávkou plynu v poriadku. Na odbernom mieste, kde má uzavretú zmluvu o

dodávke zemného plynu nedochádzalo a ani nedochádza k žiadnemu neoprávnenému odberu.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výpoveďami svedkov L. Š. a F.. Z. E., oboznámil
sa s faktúrami, Dobropisom , výpočtom škody, Zápisom zo dňa 08.01.204, montážnym listom,
fotodokumentáciou, videozáznamom, hlásením poruchy, trestným oznámením zo dňa 15.01.2013,
uznesenímORPZBratislavaIIČVS:ORP-71/2-VYS-B2-2014zodňa14.02.2015,znaleckýmposudkom

č. 04/2016, ako aj s ďalšími listinami založenými v spise.

5. Zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že na odbernom mieste žalovanej dochádzalo k odberu
nemeraného plynu, ktorý zákon o energetike definuje ako neoprávnený. Žalobca je prevádzkovateľ
distribučnej siete, nie je dodávateľom a nemá ani so žalovanou uzavretú žiadnu zmluvu. Zodpovednosť

žalovanej vyplýva zo zákona o energetike. Prevádzkovateľ distribučnej siete nepredáva plyn, ale len
ho distribuuje do jednotlivých odberných miest a v celej distribučnej sieti sa nachádza zemný plyn
patriaci dodávateľovi zemného plynu, ktorých je na Slovensku cca 25-26. Straty na zemnom plyne
vznikajú okrem iného aj neoprávnenými odbermi, prípadne únikom zemného plynu pri poškodení siete,
pričom množstvo plynu dodávateľov sa rovná množstvu m3, ktoré dodali do jednotlivých odberných

miest, s ktorými majú uzavretú zmluvu. Zvyšný plyn patrí žalobcovi a tak mu vzniká škoda. Táto škoda
spočíva v hodnote takto odobratého zemného plynu a nákladov, ktoré vznikli pri zisťovaní a odstraňovaní
neoprávneného odberu. Zákon o energetike ukladá povinnosť odberateľovi povinnosť nahradiť škodu
spôsobenú neoprávneným odberom a ustanovuje, že ak nemožno zistiť skutočnú výšku škody, použije
sa spôsob výpočtu podľa vyhlášky č. 449/2012 Z. z. Keďže v prípade nemeraného plynu nie je možné

určiť presné m3, nie je teda možné zistiť ani skutočnú škodu a je nevyhnutné použiť spôsob výpočtu
podľa vyhlášky. Tvrdil, že žalovaná má v nehnuteľnosti nainštalovaný taký mechanizmus - technické
riešenie odberného plynového zariadenia, že si prostredníctvom páčok vie regulovať, kedy plyn preteká
cez plynomer a zaznamenáva sa spotreba a kedy naopak plyn obteká okolo plynomeru priamo do
spotrebičov a nikde sa táto spotreba nezaznamenávala. Z tohto dôvodu bolo potrebné, aby žalobca

odpojil odberné miesto od distribučnej siete fyzickým odrezaním prípojky. Žalovaná sama nahlásila
zaseknutý plynomer a zrejme nemala vedomosť, že na odbernom mieste je neoprávnený odber v čase
nahlásenia, kedy bol jej syn odcestovaný.

6. Právny zástupca žalovanej pred súdom poprel uplatnený nárok a uviedol, že žalovaná mala riadne

uzavretú zmluvu o dodávke plynu, kedy predošlým dodávateľom bol SPP. Žalovaná si plní všetky
povinnosti podľa zmluvy, pravidelne uhrádza mesačné zálohové platby a nikdy nemala problém ohľadne
nedoplatkov. Ak aj došlo k nejakému neoprávnenému odberu, tak v žiadnom prípade nedošlo na
odbernom mieste žalovanej. Všetky tvrdenia žalobcu smerujú v podstate na druhého odberateľa, syna
žalovanej, ktorá sama zavolala plynárov, keďže si pravidelne každý mesiac kontrolovala svoju spotrebu.

Pri tejto kontrole zistila, že na druhom odbernom mieste, kde je odberateľom jej syn sa netočil plynomer.
Preto zavolala svojmu synovi a on jej povedal, aby zavolala plynárov a dala to do poriadku. Po príchode
pracovníkovbolozistené,ženadruhomodbernommiestedochádzakneoprávnenémuodberuzemného
plynu. O tejto skutočnosti ale žalovaná nemala žiadnu vedomosť.

7. Žalovaná pred súdom uviedla, že poctivo platila za plyn a kontrolovala hodiny. Jej plynomer fungoval,
ale druhý bol zaseknutý. Zistila to v ten deň, kedy to aj nahlásila. Pracovníci do jej bytu nešli, aby
skontrolovali to, že keď zapne svoje spotrebiče, reaguje na to plynomer. Odmietli to s tým, že sa jedná
o celú budovu, tak to platí pre všetkých.

8. Svedok L. Š. pred súdom vypovedal, že sa zúčastnil kontroly odberného miesta dňa 08.01.2014.
Dostal takú zákazku. Išlo o to, že plynomer bol zaseknutý. Po príchode na miesto mu žalovaná ukázala,
o ktorý plynomer šlo. Bol to plynomer na ľavej strane. Žalovaná prišla aj s notesom spotreby, čo si sama
evidovala. Ukázala mu, že sa hodiny netočili. Odtrhol plomby na oboch plynomeroch a zistil, že z pravejstrany uniká plyn. Musel to hlásiť na stredisku čiernych odberov a svojmu nadriadenému. Vstup do
plynomeru išiel z ľavej strany a mal tam dva ventily. Riešil iba jeden odber, ten sa týkal syna žalovanej,
ktorý bol v tom čase neprítomný. Klamal by, ak by mal potvrdiť, že odberné miesto žalovanej bolo to,

kde dochádza k neoprávnenému odberu. Dožadoval sa aj k prístupu ku skrinke, ale žalovaná od toho
miesta nemala kľúč.

9. Svedok Z. E. pred súdom vypovedal, že ho kolega Š. zavolal s tým, že na odbernom mieste na
ulici Železničná 1/A je podozrenie neoprávneného odberu. Na výstupe mal byť tlak plynu. Odberné

miesto si pripravil v SAPE, boli tam dva plynomeri. Na miesto prišiel okolo 11:00 hod. Žalovaná bola
vtedy prítomná. Odskúšal plynomer s tým, že preverí ten ľavý. Demontoval ho a zistil, že tlak plynu
je len na ľavej strane. Riešili aj druhé odberné miesto. Na schodišti našiel skrinku spolu s dvoma
plynovými uzávermi. V jednej pozícii bol tlak na výstupe, v druhej pozícii tlak nebol. Keďže pracuje
na neoprávnenom odbere štvrtý rok a devätnásť rokov na distribúcii, hneď mu bolo jasné, že na
oboch odberných miestach bolo technické zariadenie, ktoré umožňovalo odber plynu do 4 bytových

jednotiek bez merania, t.j. neoprávnený odber. Zavolal políciu a prišli traja príslušníci PZ. Jeden z
nich bol vyšetrovateľ. Popísal mu situáciu, aké je podozrenie. Odmontoval oba plynomeri a všetky 4
uzávery zavrel. Medzitým žalovaná oslovila jedného nájomcu, či im umožní skontrolovať spotrebiče.
Keď spustil teplú vodu, kotol sa naštartoval a teplota začala stúpať, teda bol tam odber. Plynomery boli
demontované, zariadenie na skrinke v chodbe bolo prepnuté do pozície odberu a spotrebič - kotol bol

v chode. Skontroloval oba plynomery a na oboch mal tlak plynu, teda z oboch bol neoprávnený odber
plynu. Do všetkých bytových jednotiek šiel v tom čase nemeraný plyn.

10. Podľa § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber
a) bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke

alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe
do distribučnej siete a distribúcii plynu, b) nemeraného plynu, c) bez určeného meradla alebo s určeným
meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne
zaznamenáva odber plynu, d) meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom

siete, e) ak odberateľ neumožnil prevádzkovateľovi distribučnej siete prerušenie dodávky plynu; taký
odber sa za neoprávnený odber považuje odo dňa, keď odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu,
f) ak odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu, prevádzkovateľom prepravnej siete,
prevádzkovateľom zásobníka alebo prevádzkovateľom distribučnej siete, g) ak odberateľ nedodržal
zmluvne dohodnuté platobné podmienky, h) ak odberateľ opakovane bez vážneho dôvodu neumožnil

prístup k meradlu, aj keď bol na to prevádzkovateľom distribučnej siete vopred vyzvaný písomnou
výzvou, ktorej doručenie odberateľ potvrdil.

11. Podľa § 82 ods. 2 cit. zákona, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

12.Podľa§82ods.3cit.zákona,aknemožnovyčísliťskutočnevzniknutúškodunazákladeobjektívnych

a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu
ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l) .

13. Námietku žalovanej ohľadne nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v tomto konaní považoval súd

za neopodstatnenú, pretože aj keď strany nemali uzavretú zmluvu, nárok žalobcu na náhradu škody
vyplýva z § 82 ods. zákona č. 251/2012 Z. z., v zmysle ktorého odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal
plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý
neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu,

prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete. V tomto právnom vzťahu
žalobca vystupoval ako prevádzkovateľ distribučnej siete.14. V dokazovaní sa súd zameral na zistenie, či na odbernom mieste žalovanej - Ž. X/A, G. K. N. v
období od presne nezisteného času do 08.01.2014 dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného
plynu, tak ako uvádzal žalobca. Ustanovenia § 82 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike taxatívne

vymedzujú prípady neoprávneného odberu. Podľa tvrdení žalobcu v danom prípade dochádzalo k
odberu nemeraného plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. b) citovaného zákona. Za účelom zistenia
skutkového stavu súd vypočul dvoch navrhnutých svedkov - zamestnancov žalobcu. Svedok L. Š. vôbec
nepotvrdil, že by odberné miesto žalovanej bolo to, kde dochádzalo k neoprávnenému odberu. Svedok
Z. E. vypovedal, že na schodišti našiel skrinku a dva plynové uzávery. V jednej pozícii bol tlak na výstupe

a v druhej tlak nebol. Keďže pracuje na neoprávnenom odbere štvrtý rok a 19 rokov na distribúcii, bolo
mu jasné, že na oboch odberných miestach bolo technické zariadenie, ktoré umožňovalo bez merania
odoberanie plynu do štyroch bytových jednotiek.

15. Žalovaná pritom počas celého konania popierala, že by na jej odbernom mieste dochádzalo k
nejakému neoprávnenému odberu. Pritom bolo nesporné, že sama upovedomila žalobcu ohľadne

zistenia problému pri meraní odberu plynu. Žalobca rovnako neurčito vymedzil, že napriek uzavretým
plynovým uzáverom plynové spotrebiče v nehnuteľnosti fungovali a boli pod tlakom. Bližšie ich však
okrem kombinovaného plynového kotla nekonkretizoval.

16. Za účelom preverenia sporných tvrdení a zistenia skutkového stavu ustanovil súd znalca z odboru

Energetika, odvetvie Plynárenstvo, vykurovanie a vykurovacie zariadenia F.. Z. G., K.. na vypracovanie
znaleckého posudku. Znalec v závere znaleckého posudku č. 04/2016 konštatoval, že žiaden obtok,
aj napriek akejkoľvek snahe neobjavil a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k nemeranému odberu. Z
odberného miesta POD N.H. prúdil plyn len pre bytovú jednotku žalovanej. V prípade ak neboli
poškodené plomby plynomera, a tiež žiadna manipulácia s plynomerom a ani zistený žiaden obtok,

táto skutočnosť nemôže byť definovaná a zdokumentovaná ako neoprávnený odber. Prostredníctvom
meradla Č.. XXXXXXXXBXXX sa odoberal plyn len do bytovej jednotky žalovanej. Táto bytová jednotka,
kde žije len sama má rozlohu cca 40 m2, pričom je nenáročná na odber energií a teda spotrebu od 463
m3 do 666 m3/rok považoval znalec pre jeden kombinovaný kotol a jeden sporák za zodpovedajúcu
a postačujúcu. Vyjadril sa aj k otázke, za akých podmienok mohol mať kombinovaný plynový kotol

slúžiaci na vykurovanie a na ohrev teplej vody v zimnom období dňa 10.01.2014 na svojom povrchu
teplotu 23 stupňov celzia, ak dňa 09.01.2014 bolo demontované meradlo a do nehnuteľnosti od tohto
momentu nemal prúdiť plyn a okolité prostredie v bezprostrednej blízkosti kotla malo podľa druhej
snímky z termokamery teplotu od 16 do 20,2 stupňov celzia. Kombinovaný plynový kotol slúžiaci na
vykurovanie a na ohrev teplej vody bol podľa znalca dobre odizolovaný za účelom udržania teploty

vody v zásobníku a opláštený plechom. Táto bytová jednotka je z juhovýchodnej strany osadená dvomi
oknami,kdeslnkosvietiodránoaždopopoludňajšíchhodím.Znalecpredpokladal,ževdanýdeňsvietilo
slnko a plechové opláštenie kotla absorbovalo viac slnečnej energie a prestup do vnútornej izolácie bol
nemožný, tak povrch kotla mohol byť teplejší oproti múrom a iným predmetom. Znalec sa zaoberal aj
riešením plynových rozvodov v stavebnej konštrukcii nehnuteľnosti a uviedol, že skrinka nachádzajúca

sa na schodisku vedľajšieho vchodu slúži pre dodávku plynu pre obe bytové jednotky. Vodorovný uzáver
slúži pre odstavenie celého prívodu. Prvé zvislé potrubie s uzáverom slúži pre vedľajšiu bytovú jednotku
a druhé potrubie bez uzáveru slúži pre prívod plynu pre bytovú jednotku na poschodí nad bytovou
jednotkou žalovanej.

17. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Bratislava I ČVS: ORP-71/2-VYS-B2-2014 zo dňa
14.01.2015 súd zistil, že vyšetrovateľ podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku trestné stíhanie vo veci
zločinukrádežepodľa§212ods.1,ods.4písm.a/Trestnéhozákonanaskutkovomzáklade,žedoposiaľ
neznámy páchateľ v neznámom čase od 13.07.2011 do 13.01.2014 v obytnom dome na Železničnej
ulici č. 1/A v Bratislave vykonával neoprávnený odber zemného plynu, čím týmto konaním spôsobil

spoločnosti SPP- distribúcia, a.s. škodu vo výške 39.327,39 € prerušil, pretože sa nepodarilo zistiť
skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie voči určitej osobe.

18. Záverom súd uvádza, vykonaným dokazovaním sa nepotvrdili žalobcove tvrdenia o neoprávnenom
odbere s tým, že na základe nepresvedčivých svedeckých výpovedí a výsledkov znaleckého

dokazovania bol skutkový stav vyhodnotený v jeho neprospech.

19. Z uvedených dôvodov považoval súd za potrebné žalobný návrh zamietnuť.20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mala žalovaná v konaní
plný úspech, súd je priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

21. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).