Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/179/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1711203087
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sedlačková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1711203087.13

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu: M. G., D..
XX.XX.XXXX, T.Á. X. XXX, XXXX É., O. F., zast.: mzlegal s.r.o., Bernolákova 2, 901 01 Malacky, IČO:
36 861 529 proti žalovanému: O. Z., D.. XX.XX.XXXX, O. XX, XXX XX Z. o zaplatenie sumy 2.500 eur
s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
od 12.2.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. O trovách konania a trovách štátu rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, a to
samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 7.3.2011 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.500 eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho návrhu uviedol, že na základe
neformálnej zmluvy o pôžičke požičal žalovanému celkovo peňažnú sumu vo výške 2.500 eur. Časť
pôžičky vo výške 1.000 eur dal žalobca žalovanému v hotovosti dňa 9.4.2010 a časť pôžičky vo
výške 1.500 eur bola prevedená z bankového účtu žalobcu v prospech bankového účtu žalovaného
dňa 21.4.2010. Žalobca ďalej uviedol, že splatnosť dlhu nebola dohodnutá, preto žalobca listom zo
dňa 24.1.2011 vyzval žalovaného na okamžité splnenie záväzku, najneskôr však v lehote desiatich
kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy, ktorú žalovaný prevzal dňa 1.2.2011.

Žalovaný v podanom odpore zo dňa 2.5.2011 uviedol, že v spoločnosti I. Z. Z..F..P.. pracoval ako riaditeľ
a konateľ od júna 2007, pričom jeho pracovný pomer vznikol na základe dohody s majiteľom spoločnosti
- M. G.. Ďalej uviedol, že od roku 2008 žiadal niekoľkokrát majiteľa spoločnosti o refundáciu aspoň
nejakej časti svojich súkromných výdavkov, ktoré boli jednoznačne použité v prospech zviditeľnenia
a na pomoc predaja spoločnosti I. Z. Z..F..P.. Konečne sa tak stalo v apríli 2010 a na základe ústnej
dohody s majiteľom spoločnosti mu peniaze ako náhradu za žalovaného súkromné výdaje refundoval. Pri
osobnom stretnutí mu žalobca povedal, že nemá pri sebe hotovosť, ale že zariadi transakciu z Maďarska,
a na to dostal žalovaný na účet peniaze vo výške 1.500 eur. Žalovaný ďalej uviedol, že pracovný pomer
v spoločnosti I. Z. Z..F..P.. ukončil dohodou k 8.12.2010, pričom ku dňu ukončenia činnosti žalobca
nespomínal žiadne vrátenie pôžičky.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výpisom z účtu žalobcu, výzvou na
zaplatenie zo dňa 24.1.2011, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovný
skutkový stav.

Žalobca na pojednávaní konanom dňa 7.11.2014 uviedol, že v deň, keď došlo k prevodu finančných
prostriedkov z účtu, bol na ceste z Budapešti do Bratislavy, pričom mu telefonoval žalovaný, že mu bolo
odcudzené motorové vozidlo a potreboval by finančnú hotovosť 2.500 eur. Žalobca ďalej uviedol, že
denný limit na účte mal 1.500 eur, preto poukázal žalovanému z účtu sumu 1.500 eur a sumu 1.000
eur vybral v hotovosti z účtu v Gyori. Po príchode do Bratislavy odovzdal žalovanému v hotovosti 1.000
eur. Tieto peniaze mu odovzdal s poznámkou, aby ich použil na kúpu motorového vozidla a po vyriešení
krádeže s poisťovňou, aby tieto peniaze vrátil.

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 7.11.2014 uviedol, že zo strany žalobcu nebolo nikdy
spomenuté, že sa jedná o pôžičku a táto kauza bola vytiahnutá tendenčne po tom, ako odišiel z firmy.
Súčasne uviedol, že so žalobcom sa nikdy nestretol ako so súkromnou osobou, ale vždy len v súvislosti
s konaním spoločnosti I. Z. Z..F..P.. Ďalej uviedol, že od žalobcu bolo vykonaných niekoľko prevodov, či
už hotovostných alebo bezhotovostných, ktoré vykonal žalobca zo svojho alebo manželkinho účtu, na
podnikanie spoločnosti I. Z. Z..F..P.. Poznamenal, že ak by bol vedel, že to bude niekedy takto prekrútené,
nikdy by uvedené peniaze neprijal.

Z výpisu z bankového účtu žalobcu súd zistil, že žalobca poukázal dňa 21.4.2010 v prospech žalovaného
sumu 1.500 eur.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka je výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že medzi žalobcom a žalovaným nebola
uzavretá písomná zmluva o pôžičke. Vzhľadom na to, že k pôžičke v zmysle § 657 Občianskeho
zákonníka dochádza na základe zmluvy, bolo na žalobcovi dôkazné bremeno nielen o tom, že
žalovanému čiastku 2.500 eur skutočne poskytol, ale aj o tom, že poskytnutá čiastka bola plnením v ich
právnom vzťahu založeným zmluvou o pôžičke.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania
v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho
úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Citované ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,
že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd
ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovaným uzavrel zmluvu o peňažnej
pôžičke a že žalovaný pôžičku nevrátil. Z tohto bremena mal povinnosť preukázať uzavretie zmluvy, teda
existenciu právneho vzťahu z pôžičky. Na preukázanie tejto skutočnosti predložil žalobca dôkaz (výpis
z účtu) preukazujúci poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.500 eur žalovanému. Pokiaľ sa
žalovaný bránil tvrdením, že uvedená suma bola poskytnutá ako refundácia jeho súkromných nákladov,
ktoré vynaložil v prospech obchodnej spoločnosti I. Z. Z..F..P.., bolo jeho povinnosťou predložiť alebo
aspoň označiť dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno ohľadom preukázania uzavretia zmluvy o pôžičke vo výške 2.500 eur a žalovaný neuniesol
svoju dôkaznú povinnosť a nepreukázal, že suma 1.500 eur bola poskytnutá ako refundácia jeho
súkromných nákladov.

Na základe vykonaného dokazovania nie je možné objektívne zistiť, či suma 1.500 eur bola poskytnutá
žalovanému titulom zmluvy o pôžičke. Napriek tejto skutočnosti, dospel súd prvého stupňa k záveru, že
žalovaný prijal uvedené plnenie. Keďže žalovaný nepreukázal, že sa jednalo o refundáciu jeho vlastných
nákladov vynaložených v prospech obchodnej spoločnosti Electraplan Slovensko s.r.o., je nutné prijať
záver, že žalovaný prijal toto plnenie bez právneho dôvodu. Tým došlo k vzniku bezdôvodného
obohatenia žalovaného v sume 1.500 eur, ktoré je v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka povinný vrátiť
žalobcovi.

Z uvedených dôvodov súd preto žalobe čiastočne vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 1.500 eur spolu s úrokmi z omeškania stanovenými v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z. Žalovaný sa dostal do omeškania uplynutím desiateho dňa od doručenia
výzvy na zaplatenie zo dňa 24.1.2011, ktorú si prevzal dňa 1.2.2011, a teda je povinný zaplatiť úroky
z omeškania od 12.2.2011 až do zaplatenia. Súd žalobu v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania (za
deň 11.2.2011) ako nedôvodnú zamietol.

Ohľadom časti pôžičky vo výške 1.000 eur, ktorú mal žalobca poskytnúť žalovanému v hotovosti súd
uvádza, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal súdu reálne odovzdanie tejto sumy
žalovanému. Keďže zmluva o pôžičke sa radí medzi reálne kontrakty, pre jej vznik je potrebné aj skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní nebolo preukázané
poskytnutie časti pôžičky vo výške 1.000 eur žalovanému, nebolo možné v tejto časti žalobe vyhovieť,
a preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.000 eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní
súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Pezinok.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).